Český dokumentárny film V sieti ukazuje, čo sa stane, keď si 12-ročné dievčatá vytvoria profil na sociálnej sieti. Okamžite ich osloví množstvo predátorov so sexuálnymi návrhmi. Skúšajú na nich grooming, teda postupné budovanie dôvery, nátlak aj vydieranie. Film vyvoláva silné emócie a rozprúdil spoločenskú diskusiu. So psychológom Marekom Madrom sme sa pozreli na to, prečo sa deti stávajú obeťami sexuálnych predátorov a ako im pomôcť.
Marek Madro je šéfom online poradne pre mladých ľudí IPčko, na ktorú sa obracajú mladí ľudia v zložitých životných situáciách. IPčko sa stalo partnerom filmu V sieti, s podporou O2 Férovej nadácie vytvorilo osvetový web StalosaTO.sk a ponúka pomocnú ruku nielen obetiam online sexuálneho obťažovania, ale aj ich rodičom a učiteľom.
Prečo sa deti stávajú obeťami sexuálnych predátorov?
Nátlak a vydieranie, ktoré sú zobrazené aj vo filme V sieti, nastávajú najmä v dôsledku nerovnováhy. Starší muži majú prevahu a dokážu s deťmi manipulovať bez toho, aby si to deti vôbec uvedomili.
Deti sa nechávajú do týchto situácií vtiahnuť nielen preto, že sa im od predátorov na začiatku dostáva pocit prijatia a porozumenia. Dôvodom je aj to, že začínajú riešiť vlastnú sexualitu a je pre ne zložité obrátiť sa s otázkami na dospelých vo svojom okolí.
„Prebúdzajúca sa sexualita detí je tabu, ktoré treba odhaliť. Fenomén sexuality 12-ročných detí tu je s nami už roky a neprejavuje sa výlučne len v online prostredí,“ hovorí Madro.
„Deti majú v tomto veku veľkú potrebu dozvedieť sa, ako veci fungujú. Zároveň nemajú skúsenosti, a tak sa dajú ľahko podviesť a manipulovať. Je to ich prvá skúsenosť, nemajú to s čím porovnať a nevedia, ako sa k tomu postaviť,“ vysvetľuje.
Deti nerozlišujú, čo sa deje v realite a čo vo virtuálnom prostredí
Keď sa deti a mladí ľudia obracajú so svojimi problémami na poradňu IPčko, komunikácia prebieha cez chat, vďaka čomu majú pocit anonymity, a preto vystupujú veľmi otvorene.
IPčko zabezpečuje aj online terénnu prácu – osem psychológov denne mapuje, čo sa deje na sociálnych sieťach, na streamovacích službách aj v uzavretých komunitách. Majú tak k dispozícii údaje za pomerne dlhé obdobie a online prostrediu rozumejú.
Vďaka priamočiarej komunikácii a dlhodobému zberu dát sú presvedčení, že deti neoddeľujú, čo sa deje v realite a čo vo virtuálnom prostredí – vnímajú ich ako jeden svet.
„Veľa odborníkov a psychológov by so mnou v tomto momente nesúhlasilo alebo by sa so mnou chceli doťahovať. Od roku 2012 máme za sebou 37 000 kontaktov s mladými ľuďmi v situáciách, keď mali pocit, že majú problém. ‚Toto sa mi stalo na internete,‘ nepovedali ani jeden jediný raz,“ objasňuje odborník.
Podobne treba vnímať aj kontext filmu V sieti. „Film zobrazuje experiment, ktorý simuluje určité správanie. Ak simulujete takéto správanie, nesie to so sebou predvídateľné riziká. Ak by ste tri 12-ročné dievčatá odviedli na diskotéku, dostali by sa do podobných situácií, aké sme v rámci filmu videli v online svete,“ vysvetľuje Madro.
Problém v reálnom živote sa odrazí aj v online
Madro zdôrazňuje, že rovnako ako pri iných závažných témach aj v prípade sexuálneho nátlaku v online prostredí sú najviac ohrozené tie deti, ktoré sú ohrozené aj v reálnom živote. „Ak zlyhávame v určitých oblastiach nášho života, zlyhávame v týchto oblastiach aj na internete,“ hovorí psychológ.
Vysvetľuje to na príklade kyberšikany. „Keď sa hovorí o kyberšikane, robí sa to často nekorektne. Tento pojem totiž naznačuje, že to je izolovaný jav, ktorý sa dieťaťu deje iba v online svete. Problém je v tom, že dieťa, ktoré v téme šikany zlyháva v offline priestore, sa veľmi často, nie však častejšie, stane aj obeťou aj kyberšikany.“ Rovnako je to aj pri sexuálnom nátlaku.
Odborník upozorňuje na to, že hoci je vina na pleciach predátora, riešenie nie je úplne priamočiare. „Na prevenciu týchto situácií nestačí, keď sexuálni predátori skončia vo väzení. Riešenie musí byť komplexnejšie,“ dopĺňa.
Rozprávajte sa s deťmi aj o sexualite. Odpovede inak budú hľadať inde
Madro vysvetľuje, že rôzni odborníci majú k otázke prebúdzajúcej sa sexuality rôzne prístupy. Niektorí hovoria, že 12-ročné deti by sme mali od sexuality chrániť, kým nie sú pripravené – mali by sme im hovoriť, aby neexperimentovali, pretože na to majú čas. V rámci druhého prístupu by sa už deťom od troch rokov malo vysvetľovať, ako vzniká nový život.
Prečítajte si: „Najväčším problémom mladých ľudí je samota,“ hovorí psychológ Marek Madro
„Ani jeden prístup nie je ideálny. Keď sme vnímaví a dokážeme sa prirodzene rozprávať o tom, čo prežívame, môžeme sa baviť o sexe so 6-ročným dieťaťom aj s 18-ročným mladým človekom, pretože to je život. Sexualita nie je téma vytrhnutá z kontextu, je to súčasť života,“ zdôrazňuje odborník.
Najlepšou prevenciou rizikového správania je podľa neho blízky vzťah. „Je dôležité byť s dieťaťom, byť pri ňom. Ak má túžbu po odpovediach, kľúčové je dať mu ich na úrovni, ktorú je schopné tu a teraz vnímať,“ vysvetľuje.
„Ak nemá pocit, že vy ste tou studnicou odpovedí, hľadá ich inde. Na jednej strane je pozitívne, že odpovede hľadá, ale musíme si priznať, že hľadanie na internete má svoje špecifiká aj riziká,“ dopĺňa.
V online svete dostanete všetko na počkanie
Technológie dávajú ľuďom možnosť instantne zažiť to, čo potrebujú. Keď deti skúmajú svoju sexualitu, deje sa to tiež okamžite. Dostupnosť je teda najväčší benefit, ale aj najväčšie riziko, ktoré so sebou technológie prinášajú.
„Online svet nám dáva nové nástroje na to, aby sa jav, ktorý v spoločnosti dlhodobo existuje, mohol prejaviť cielenejšie, efektívnejšie a s oveľa väčším emočným dopadom,“ hovorí Madro.
Detské poistky či zákazy majú význam do 10 rokov
Madro zdôrazňuje, že približne do 10 rokov veku detí je úlohou rodičov, aby bolo ich dieťa v bezpečí. Do tohto veku má význam inštalovať im detské poistky, zámky a pozorne sledovať každý ich krok v online svete. Hranica 10 rokov nie je pevná a skôr sa posúva smerom dole.
„S deťmi treba o téme bezpečia aj hovoriť. Inak môžu získať pocit, že ich obmedzujete iba preto, aby ste im ubližovali. Najvhodnejšie je vysvetľovať im dôvody obmedzovania prostredníctvom vašich potrieb. Pomôže, ak dieťaťu poviete, že ho chcete chrániť, pretože sa o neho bojíte a potrebujete, aby bolo v bezpečí,“ vysvetľuje psychológ.
So staršími deťmi sa snažte o konsenzus
„Vo vyššom veku už obmedzovanie a nastavovanie bezpečia nemá zmysel. Mali by ste byť dieťaťu partnerom. Čím viac represie používate, tým viac sa dieťa od vás odťahuje. Čím viac dávate najavo, že jeho správanie je za čiarou, tým viac od vás uteká a napĺňa si svoju potrebu inde. Vy potrebujete, aby si ju napĺňalo s vami a pri vás,“ apeluje Madro.
„Aj rodič má, samozrejme, právo napĺňať si svoje potreby, ktoré by mal jasne komunikovať. Nehovorte deťom, aby urobili to a nerobili tamto. Hovorte o tom, že vy máte určitú potrebu, napríklad, že máte strach dieťa pustiť na párty. Dieťa by rovnako malo povedať, prečo tam potrebuje ísť. To je najlepší základ, aby ste si porozumeli a dohodli sa,“ približuje.
Ideálny stav je, keď sa dohodnete na tom, že dieťa bude v bezpečí a zároveň sa naplní jeho potreba. Takáto dohoda nie je kompromis, ide o konsenzus.
Ako v téme sexuálneho zneužívania pomáha IPčko
Marek Madro upozorňuje na to, že rozprávať sa s deťmi otvorene na vážne témy nie je na Slovensku celkom bežné. Komunikácia v rodine zlyháva a množstvo detí sa ocitá v situácii, keď sa nemajú komu zdôveriť. Sexuálni predátori túto situáciu aktívne zneužívajú.
V internetovej poradni IPčko vedia o online sexuálnych predátoroch a groomingu už roky. Ročne totiž poskytujú psychologickú pomoc stovkám ich obetí. Film V sieti je podľa nich užitočný v tom, že tému otvára aj pre širokú verejnosť. Na druhej strane však nehovorí nič o tom, ako pomôcť obetiam týchto trestných činov.
IPčko sa stalo partnerom filmu, aby z neho pomohlo urobiť aj nástroj pomoci. Presadili, aby sa do filmu dostali aspoň základné informácie, ktoré môžu ďalej pomôcť.
Zároveň s podporou O2 Férovej nadácie spustili osvetový web StalosaTO.sk, kde obete sexuálnych predátorov nájdu povzbudenie, poradenstvo aj ďalšie informácie, ktoré im môžu pomôcť. Vytvorili aj metodiky do škôl, ako pracovať s bezpečnosťou detí.
„Pred psychológmi, odborníkmi z pomáhajúcich profesií a pred štátom stojí oveľa viac úloh, ktoré treba začať plniť, ak chceme deti a mladých ľudí chrániť pred sexuálnymi predátormi na internete,“ uzatvára Madro.