Psychológ Marek Madro: Najväčším problémom mladých ľudí je samota

Deti a mladí ľudia sú tlačení do výkonov doma, v škole aj vo vzťahoch. Keď zlyhajú, nemajú pri sebe nikoho, s kým by sa mohli porozprávať. Prečítajte si, ako môžu vyhľadať pomoc a čo pre nich môžeme urobiť, aby so svojimi problémami nezostali sami.

Psychológ Marek Madro v roku 2012 založil internetovú poradňu IPčko. Dodnes ju vedie a spolu s tímom 40 psychológov v nej pomáha deťom a mladým ľuďom, ktorí sa na nich obracajú v zložitých životných situáciách. 

V rozhovore s Marekom Madrom sa dozviete:

  • čo robiť, aby sa deti a mladí ľudia neutápali v samote,
  • prečo vyhľadávajú pomoc až v hraničných situáciách,
  • ako by rodičia mali budovať vzťah s deťmi v rôznych fázach ich života,
  • prečo by sa rodičia nikdy nemali tváriť, že na problémy zabudli.

Deti a mladí ľudia sa na vás obracajú s najrôznejšími problémami. Čo ich momentálne najviac trápi?

Od založenia linky v roku 2012 si robíme štatistiky, čo je primárnou témou rozhovoru. Odkedy linku prevádzkujeme, na prvom mieste je samota.

Sexuálne násilie na deťoch v online priestore by nemalo byť tabu. Osvetový web StalosaTO.sk, ktorý podporila Férová nadácia O2, prináša užitočné rady pre obete, ich rodičov aj učiteľov. Chcem vedieť viac

Mladí ľudia sa cítia sami, postupom času sa mení iba obsah témy. Keď dnes hovoria o samote, hovoria o tom, že sú aj vďaka sociálnym sieťam a technológiám obklopení obrovským množstvom ľudí, ale všade musia podávať výkon. V škole musia dosahovať dobré známky, v rodine musia plniť očakávania rodičov.

Špecifické je, že dnes musia dosahovať výkon aj medzi kamarátmi. To je niečo nové, čo tu predtým nebolo. Pre mladých ľudí napríklad nie je vhodné byť v kontakte s niekým, kto má problém a ťahá ich dole.

Preto keď mladí ľudia zlyhávajú, cítia sa sami. Majú pocit, že tu nie je nikto, s kým by mohli hovoriť na rovinu.

Samotu spájajú aj s inou témou – boja sa sklamať ľudí. Pred pár rokmi sme ešte sledovali, že sa báli osloviť rodičov, lebo mali strach z trestu. Dnes majú strach sklamať rodiča. V tomto znova vnímame obrovský tlak na výkon.

Čo okrem samoty trápi mladých ľudí?

Mladí ľudia nás kontaktujú v situáciách, keď už sú na hrane a nevedia ako ďalej. V takých chvíľach sa na nás obracajú s témou samovraždy a myšlienok na samovraždu.

Na online linku sa obrátia aj v situáciách, keď už nevyužijú iné spôsoby a toto je pre nich posledná záchrana. Nie je to typické len pre IPčko. Aj vo svete ľudia na online linkách riešia tie najzávažnejšie témy a najakútnejšie prejavy správania. Majú pocit, že si zachovávajú anonymitu a nič im nehrozí. Dúfajú, že ich nenájdeme a nezastavíme.

V takých situáciách mladí ľudia už totiž nemajú očakávania, že im niekto pomôže. Kontaktujú nás preto, aby neboli v posledných chvíľach sami. Chcú zažiť, že je tam niekto s nimi, že ich vníma, počúva.

Za minulý rok sme mali 25 000 kontaktov, z toho 3 000 súviselo s myšlienkami na samovraždu. Z nich 550 boli situácie, keď mladí ľudia stáli niekde na koľajniciach, v okne, na moste a plánovali umrieť.

Napriek tomu, že máme s touto témou veľa skúseností, robíme pohotovostné výjazdy a trénujeme policajných vyjednávačov, dvom ľuďom sa nám, žiaľ, už nepodarilo pomôcť.

Ako je možné, že to zájde až tak ďaleko? Prečo nevyhľadajú pomoc skôr, než sa dostanú do hraničnej situácie?

Práve preto, že majú pocit, že neexistuje nikto, u koho by tú pomoc mohli nájsť. My sa snažíme skrížiť im v takýchto chvíľach cestu. Vieme, že keď majú nejaký problém, googlia. Slovné spojenie „chcem sa zabiť“ zadáva na Slovensku do Googlu mesačne 1 600 mladých ľudí vo veku do 18 rokov.

„Špecifické je, že dnes musia deti dosahovať výkon aj medzi kamarátmi. To je niečo nové, čo tu predtým nebolo. Pre mladých ľudí napríklad nie je vhodné byť v kontakte s niekým, kto má problém a ťahá ich dole.“

Preto sme vytvorili portál chcemsazabit.sk a vyvíjame aj množstvo ďalších aktivít. Mladí ľudia sa takto doklikajú k IPčku a obrátia sa na nás.

Kontaktujú vás mladí ľudia aj pri problémoch a situáciách, ktoré nie sú až také vážne ako samovražda?

Treťou najčastejšou témou sú partnerské vzťahy. To je veľmi príjemná téma s krásnymi rozhovormi.

Ďalšou sú problémy doma. Opäť je to vážnejšia téma, pretože sa tu nachádza aj domáce násilie a sexuálne zneužívanie.

Deti a mladí ľudia sa na vás obracajú v ťažkých momentoch, keď je určite náročné získať si ich dôveru. Ako si ju budujete?

Naši psychológovia majú na stránke zverejnené mená a fotky. Zdá sa to triviálne, ale je to veľmi dôležité. Ľudia nekontaktujú anonymnú službu, ale kontaktujú napríklad Veroniku.

Keď jej porozprávajú svoj príbeh a ona im dá pocítiť, že je tam s nimi, že ich vníma a počúva, dostane možnosť hovoriť s nimi viackrát. Veronika je tá, ktorá pozná ich príbeh a prichádzajú za ňou opakovane.

Pri jednej ťažkosti nás mladí ľudia kontaktujú v priemere sedemkrát, a teda ich sprevádzame situáciou. Nemusíme hovoriť žiadne zázračné vety. Najmä sa sústredíme na zážitok z toho, že sme tu teraz spolu. Veľa pracujeme s nádejou.

Ako vyzerá komunikácia s človekom, ktorý sa na vás obráti?

Na vedenie rozhovoru využívame psychologický model krátkodobej terapie, orientovanej na riešenie. Znamená to, že už po prvom raze, máte predstavu, aký prvý krok máte urobiť, aby sa vaša situácia trochu zmenila.

Keď prídete na druhý kontakt, dostanete tip na ďalší krok a tak ďalej. Ak sa cítite bezmocní, vrátime vám prostredníctvom rozhovoru moc niečo v živote zmeniť.

V rámci našej každodennej reality učíme deti, ako majú hovoriť s dospelými. Keď majú problém, často netušia, ako majú prísť za mamou, kedy ju majú osloviť. Cez chat to vieme nasimulovať.

Mohli by ste nám povedať konkrétny príklad?

Príkladom komplikovanej situácie je, keď dieťa rieši na internete sex a stane sa pritom obeťou nátlaku alebo vydierania. Nevie si s tým dať rady.

Predstavte si, že máte 12 rokov. Hanbíte sa, že vôbec s niekým hovoríte o sexe a posielate mu nejaké fotky. My ako odborníci tomu dieťaťu povieme: „Choď za mamou a povedz jej to.“

S podporou Férovej nadácie O2 sme vytvorili projekt StalosaTO.sk, ktorý otvára práve tému sexuálneho zneužívania a radí deťom a mladým ľuďom, ako osloviť rodiča.

„Za minulý rok sme mali 25 000 kontaktov, z toho 3 000 súviselo s myšlienkami na samovraždu. Z nich 550 boli situácie, keď mladí ľudia stáli niekde na koľajniciach, v okne, na moste a plánovali umrieť.“

Deťom dáva do rúk nástroje, ako sa s takouto situáciou popasovať. To najdôležitejšie, čo dieťa musí v tej chvíli urobiť, je osloviť dospelého, ktorý ho situáciou prevedie.

Ako by sa teda deti a mladí ľudia mali zdôveriť rodičom?

V prvom rade je potrebné nájsť vhodný moment. V našich rodinách nie je úplne bežné, že sedíme s deťmi a rozprávame sa s nimi o tom, ako sa majú a čo prežívajú. Preto treba v životnom rytme rodičov nájsť príležitosť na rozhovor.

Ak už nastane vhodný moment, prvá veta by nemala byť: „Mami, stalo sa mi niečo hrozné.“ alebo „Niečo som urobila.“ Rodič má od dieťaťa očakávania a nie je vhodné ísť proti nim, lebo to môže spustiť negatívnu reakciu. Oveľa lepšie je povedať: „Mami, strašne sa bojím, neviem, čo mám urobiť, som úplne zúfalá.“ Vtedy rodič začne vnímať. Je to drobnosť, ale funguje to.

Prečítajte si: Ako ochrániť deti pred sexuálnymi predátormi? Základom je komunikácia

Druhá veta by mala definovať potreby dieťaťa. Napríklad: „Potrebujem, aby si ma pochopila, aby si mi pomohla. Potrebujem, aby si ma chvíľku počúvala, lebo sa naozaj bojím a viem, že bez tohto sa nedokážem posunúť ďalej. Prosím ťa, pomôž mi.“ Ak ide o vážnu vec, už pri tejto druhej vete vyhŕknu obom slzy a všetko ide jednoduchšie.

Až treťou vetou v poradí by malo byť zadefinovanie problému. V jednej vete povieme, čo sa stalo.

Zdá sa, akoby sme presúvali zodpovednosť za riešenie problémov na deti. Zodpovednosť za otváranie ťažkých tém by však mala byť na pleciach rodičov. Ako si môžeme doma vytvoriť podmienky, aby nemuselo dochádzať k situáciám, že sa dieťa nemá komu zdôveriť? 

Najväčšia prevencia pred všetkými zlyhaniami detí sú dobre fungujúce vzťahy v rodine.

Mám tri zjednodušené rady pre rodičov, aby doma vznikla platforma na rozhovor. Hovoria o tom, ako sa správať k deťom v rôznom období života – v období do 10 rokov, do 15 rokov a nad 15 rokov.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v správaní sa k deťom do 10. roku ich života?

Vo veku do 10 rokov je dôležité, aby sa rodičia starali najmä o bezpečie detí. To by malo byť aj témou rozhovorov. Deti by mali vedieť, že v živote ich čakajú rôzne situácie, ale rodičia predstavujú bezpečie, za ktorým môžu kedykoľvek prísť.

Treba im prízvukovať, že u nich vždy nájdu pomoc a podporu, nech sa deje čokoľvek. Súčasťou bezpečia nie sú len slová, ale aj neverbálne správanie ako objatie, ochrana a celkové žitie rodiny.

To treba hovoriť deťom približne do 10 rokov života, teda predtým, ako príde puberta. Zaistiť pre dieťa bezpečie nie je samozrejmá vec, ktorá rodičom len tak padne do rúk, je to drina.

Na čo by mali rodičia myslieť, keď ich dieťa príde do puberty?

Vo veku od 10 do 15 rokov má byť rodič pre dieťa fanúšikom. Pre rodičov je veľmi ťažké predstaviť si, čo to vlastne znamená. Mali by sa zaujímať o životný štýl dieťaťa, o jeho kamarátov, ale nie preto, aby ho kontrolovali, ale aby ho podporili a stali sa súčasťou jeho sveta.

Ak vám prekáža, že dieťa je stále za počítačom, choďte si sadnúť k nemu. Ak vám vadí, že si robí selfie, choďte si ho urobiť s ním, aby ste pochopili, o čom to je. Podporujte ho v tom, čo ho zaujíma, baví.

„V rámci našej každodennej reality učíme deti, ako majú hovoriť s dospelými. Keď majú problém, často netušia, ako majú prísť za mamou, kedy ju majú osloviť. Cez chat to vieme nasimulovať.“

Určite tým nemyslím, aby ste s deťmi chodili na párty a komentovali ich TikTok videá. Dôležité však je, aby ste boli súčasťou ich sveta a povzbudzovali ich v tom, že to, čo robia, dáva zmysel, je to super a vy ste pri tom a tešíte sa z toho.

Niekedy vám správanie dieťaťa bude proti srsti. Bude sa búriť a tvrdiť vám, že ste trápni. Vytrvajte. Byť fanúšikom nie je vždy jednoduché, je to pre rodiča práca. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že dokážete prekonať odpor, aby ste mohli byť s ním, a že tu budete preňho, nech sa deje čokoľvek. V podstate je to pokračovanie bezpečia, ale v inej forme.

Ako by sa mal rodič správať k dieťaťu staršiemu ako 15 rokov, keď už je vo veľkej miere samostatné? 

Dieťa, ktoré má 15 až 20 rokov, sa vracia späť k rodičom. Pre malé deti vo veku do 10 rokov je rodič životnou istotou a vzorom. V škole túto rolu neskôr preberá učiteľ alebo tréner. Vo veku od 10 do 12 rokov začína byť dôležitá partia a snaha zapadnúť. Deti sa snažia úplne sa oddeliť od rodiny – toto obdobie býva pre rodičov najťažšie.

Mladí ľudia vo veku od 15 do 20 rokov prehodnocujú hodnoty a postupne sa vracajú späť k rodine. Paradoxne sa začínajú starať o to, aby rodina fungovala. Dbajú na dodržiavanie rodinných rituálov, na ktoré medzičasom rodina zabudla.

Preto by v tomto období mal byť rodič partnerom. Pre mladého človeka už nie sú rodičia tí, vďaka ktorým spoznáva svet. Spoznávanie sveta im sprostredkúva ich partner, často už aj stabilný, alebo priateľstvo na celý život.

Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí a mladých ľudí na internete sa venuje osvetový web StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. Zistite viac

Rodič tu však má opäť kopu práce. Mal by byť tým, kto tu stále je a dáva to najavo. Mal by ukazovať, na čom stojí rodina a aké sú jej hodnoty. Dieťa túto interakciu vyvoláva a rodič by mal byť schopný hrať túto rolu spolu s dieťaťom.

Rodič môže počas výchovy zlyhať a spraviť množstvo chýb. Ako sa s chybami vysporiadať a ako zamedziť, aby mali na dieťa markantný vplyv?

Samozrejme, že v napĺňaní potrieb detí nemusíme dosiahnuť dokonalosť. Rodič môže robiť chyby, je to normálna vec. Normálna vec je aj nezostať vo svojej chybe a ísť ďalej, pretože vždy existujú riešenia.

Nie je správne, ak sa tvárime, že sme na problémy zabudli – urobíme za nimi hrubú čiaru a žijeme ďalej, akoby sa nič nestalo. Tiež nie je ideálne, ak, naopak, zostaneme uväznení v probléme a ten sa stane dominantnou témou na celý život vrátane výčitiek a depresie, ktorú to prináša.

Rodina s chybami, zlyhaniami a problémami potrebuje pracovať. Potrebuje ich otvárať a rozprávať sa o nich. Potrebuje si to aj „odbolieť“, aj sa posúvať ďalej, uvažovať nad tým, čo teraz budeme robiť. Je normálne ísť ďalej.

Mladí ľudia prechádzajú náročným vývinovým obdobím. Prežívajú silné emócie a ešte nemajú skúsenosti, ktoré by im ukázali cestu. Nevedia ako ďalej pri problémoch, ktoré sú z pohľadu dospelých triviálne. O to viac je potrebné, aby z rodiny poznali, že je normálne popasovať sa s problémami. Je normálne žiť život s úspechmi aj s neúspechmi, s tým, že sa darí aj nedarí.

Doba je tak provýkonne orientovaná, že ľudia majú pocit, že musia ísť stále dopredu. Je dôležité vedieť, že aj ísť dozadu alebo stáť je v poriadku.

Tím internetovej poradne IPčko stojí za viacerými projektmi, ktoré pomáhajú deťom a mladým ľuďom. Na webe StalosaTO.sk otvára u nás tabuizovanú tému sexuálneho zneužívania v online prostredí a upozorňuje na to, že otázkam sexuality treba venovať pozornosť. Vznik projektu podporila Férová nadácia O2, ktorá prostredníctvom svojich aktivít pomáha mladým ľuďom a chce zlepšiť prostredie, v ktorom žijeme.

Marek Madro

Psychológ, ktorý v roku 2012 založil a dodnes vedie internetovú poradňu pre mladých IPčko. V poradni pracuje 40 psychológov, ktorí ročne riešia 25 000 kontaktov, pričom pracujú bez nároku na odmenu. Stojí za viacerými projektmi, ktoré sa snažia pomôcť deťom a mladým ľuďom v zložitých životných situáciách. Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí na internete sa venuje portál StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako ochrániť deti pred sexuálnymi predátormi? Základom je komunikácia

Film V sieti otvára tabuizovanú tému sexuálneho zneužívania detí na internete. Šéf online poradne pre deti a mladých ľudí vysvetľuje, prečo sa deti správajú rizikovo a ako tomu predchádzať.

Český dokumentárny film V sieti ukazuje, čo sa stane, keď si 12-ročné dievčatá vytvoria profil na sociálnej sieti. Okamžite ich osloví množstvo predátorov so sexuálnymi návrhmi. Skúšajú na nich grooming, teda postupné budovanie dôvery, nátlak aj vydieranie. Film vyvoláva silné emócie a rozprúdil spoločenskú diskusiu. So psychológom Marekom Madrom sme sa pozreli na to, prečo sa deti stávajú obeťami sexuálnych predátorov a ako im pomôcť.

Marek Madro je šéfom online poradne pre mladých ľudí IPčko, na ktorú sa obracajú mladí ľudia v zložitých životných situáciách. IPčko sa stalo partnerom filmu V sieti, s podporou O2 Férovej nadácie vytvorilo osvetový web StalosaTO.sk a ponúka pomocnú ruku nielen obetiam online sexuálneho obťažovania, ale aj ich rodičom a učiteľom.

Prečo sa deti stávajú obeťami sexuálnych predátorov?

Nátlak a vydieranie, ktoré sú zobrazené aj vo filme V sieti, nastávajú najmä v dôsledku nerovnováhy. Starší muži majú prevahu a dokážu s deťmi manipulovať bez toho, aby si to deti vôbec uvedomili.

Sexuálne násilie na deťoch v online priestore by nemalo byť tabu. Osvetový web StalosaTO.sk, ktorý podporila Férová nadácia O2, prináša užitočné rady pre obete, ich rodičov aj učiteľov.

Deti sa nechávajú do týchto situácií vtiahnuť nielen preto, že sa im od predátorov na začiatku dostáva pocit prijatia a porozumenia. Dôvodom je aj to, že začínajú riešiť vlastnú sexualitu a je pre ne zložité obrátiť sa s otázkami na dospelých vo svojom okolí.

„Prebúdzajúca sa sexualita detí je tabu, ktoré treba odhaliť. Fenomén sexuality 12-ročných detí tu je s nami už roky a neprejavuje sa výlučne len v online prostredí,“ hovorí Madro.

„Deti majú v tomto veku veľkú potrebu dozvedieť sa, ako veci fungujú. Zároveň nemajú skúsenosti, a tak sa dajú ľahko podviesť a manipulovať. Je to ich prvá skúsenosť, nemajú to s čím porovnať a nevedia, ako sa k tomu postaviť,“ vysvetľuje.

Deti nerozlišujú, čo sa deje v realite a čo vo virtuálnom prostredí

Keď sa deti a mladí ľudia obracajú so svojimi problémami na poradňu IPčko, komunikácia prebieha cez chat, vďaka čomu majú pocit anonymity, a preto vystupujú veľmi otvorene.

IPčko zabezpečuje aj online terénnu prácu – osem psychológov denne mapuje, čo sa deje na sociálnych sieťach, na streamovacích službách aj v uzavretých komunitách. Majú tak k dispozícii údaje za pomerne dlhé obdobie a online prostrediu rozumejú.

Vďaka priamočiarej komunikácii a dlhodobému zberu dát sú presvedčení, že deti neoddeľujú, čo sa deje v realite a čo vo virtuálnom prostredí – vnímajú ich ako jeden svet.

„Veľa odborníkov a psychológov by so mnou v tomto momente nesúhlasilo alebo by sa so mnou chceli doťahovať. Od roku 2012 máme za sebou 37 000 kontaktov s mladými ľuďmi v situáciách, keď mali pocit, že majú problém. ‚Toto sa mi stalo na internete,‘ nepovedali ani jeden jediný raz,“ objasňuje odborník.

Podobne treba vnímať aj kontext filmu V sieti. „Film zobrazuje experiment, ktorý simuluje určité správanie. Ak simulujete takéto správanie, nesie to so sebou predvídateľné riziká. Ak by ste tri 12-ročné dievčatá odviedli na diskotéku, dostali by sa do podobných situácií, aké sme v rámci filmu videli v online svete,“ vysvetľuje Madro.

Problém v reálnom živote sa odrazí aj v online

Madro zdôrazňuje, že rovnako ako pri iných závažných témach aj v prípade sexuálneho nátlaku v online prostredí sú najviac ohrozené tie deti, ktoré sú ohrozené aj v reálnom živote. „Ak zlyhávame v určitých oblastiach nášho života, zlyhávame v týchto oblastiach aj na internete,“ hovorí psychológ.

Vysvetľuje to na príklade kyberšikany. „Keď sa hovorí o kyberšikane, robí sa to často nekorektne. Tento pojem totiž naznačuje, že to je izolovaný jav, ktorý sa dieťaťu deje iba v online svete. Problém je v tom, že dieťa, ktoré v téme šikany zlyháva v offline priestore, sa veľmi často, nie však častejšie, stane aj obeťou aj kyberšikany.“ Rovnako je to aj pri sexuálnom nátlaku.

Odborník upozorňuje na to, že hoci je vina na pleciach predátora, riešenie nie je úplne priamočiare. „Na prevenciu týchto situácií nestačí, keď sexuálni predátori skončia vo väzení. Riešenie musí byť komplexnejšie,“ dopĺňa.

Rozprávajte sa s deťmi aj o sexualite. Odpovede inak budú hľadať inde

Madro vysvetľuje, že rôzni odborníci majú k otázke prebúdzajúcej sa sexuality rôzne prístupy. Niektorí hovoria, že 12-ročné deti by sme mali od sexuality chrániť, kým nie sú pripravené – mali by sme im hovoriť, aby neexperimentovali, pretože na to majú čas. V rámci druhého prístupu by sa už deťom od troch rokov malo vysvetľovať, ako vzniká nový život.

Prečítajte si: „Najväčším problémom mladých ľudí je samota,“ hovorí psychológ Marek Madro

„Ani jeden prístup nie je ideálny. Keď sme vnímaví a dokážeme sa prirodzene rozprávať o tom, čo prežívame, môžeme sa baviť o sexe so 6-ročným dieťaťom aj s 18-ročným mladým človekom, pretože to je život. Sexualita nie je téma vytrhnutá z kontextu, je to súčasť života,“ zdôrazňuje odborník.

Najlepšou prevenciou rizikového správania je podľa neho blízky vzťah. „Je dôležité byť s dieťaťom, byť pri ňom. Ak má túžbu po odpovediach, kľúčové je dať mu ich na úrovni, ktorú je schopné tu a teraz vnímať,“ vysvetľuje.

„Ak nemá pocit, že vy ste tou studnicou odpovedí, hľadá ich inde. Na jednej strane je pozitívne, že odpovede hľadá, ale musíme si priznať, že hľadanie na internete má svoje špecifiká aj riziká,“ dopĺňa.

V online svete dostanete všetko na počkanie

Technológie dávajú ľuďom možnosť instantne zažiť to, čo potrebujú. Keď deti skúmajú svoju sexualitu, deje sa to tiež okamžite. Dostupnosť je teda najväčší benefit, ale aj najväčšie riziko, ktoré so sebou technológie prinášajú.

„Online svet nám dáva nové nástroje na to, aby sa jav, ktorý v spoločnosti dlhodobo existuje, mohol prejaviť cielenejšie, efektívnejšie a s oveľa väčším emočným dopadom,“ hovorí Madro.

Detské poistky či zákazy majú význam do 10 rokov

Madro zdôrazňuje, že približne do 10 rokov veku detí je úlohou rodičov, aby bolo ich dieťa v bezpečí. Do tohto veku má význam inštalovať im detské poistky, zámky a pozorne sledovať každý ich krok v online svete. Hranica 10 rokov nie je pevná a skôr sa posúva smerom dole.

„S deťmi treba o téme bezpečia aj hovoriť. Inak môžu získať pocit, že ich obmedzujete iba preto, aby ste im ubližovali. Najvhodnejšie je vysvetľovať im dôvody obmedzovania prostredníctvom vašich potrieb. Pomôže, ak dieťaťu poviete, že ho chcete chrániť, pretože sa o neho bojíte a potrebujete, aby bolo v bezpečí,“ vysvetľuje psychológ.

So staršími deťmi sa snažte o konsenzus

„Vo vyššom veku už obmedzovanie a nastavovanie bezpečia nemá zmysel. Mali by ste byť dieťaťu partnerom. Čím viac represie používate, tým viac sa dieťa od vás odťahuje. Čím viac dávate najavo, že jeho správanie je za čiarou, tým viac od vás uteká a napĺňa si svoju potrebu inde. Vy potrebujete, aby si ju napĺňalo s vami a pri vás,“ apeluje Madro.

Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí a mladých ľudí na internete sa venuje osvetový web StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. Zistite viac

„Aj rodič má, samozrejme, právo napĺňať si svoje potreby, ktoré by mal jasne komunikovať. Nehovorte deťom, aby urobili to a nerobili tamto. Hovorte o tom, že vy máte určitú potrebu, napríklad, že máte strach dieťa pustiť na párty. Dieťa by rovnako malo povedať, prečo tam potrebuje ísť. To je najlepší základ, aby ste si porozumeli a dohodli sa,“ približuje.

Ideálny stav je, keď sa dohodnete na tom, že dieťa bude v bezpečí a zároveň sa naplní jeho potreba. Takáto dohoda nie je kompromis, ide o konsenzus.

Ako v téme sexuálneho zneužívania pomáha IPčko

Marek Madro upozorňuje na to, že rozprávať sa s deťmi otvorene na vážne témy nie je na Slovensku celkom bežné. Komunikácia v rodine zlyháva a množstvo detí sa ocitá v situácii, keď sa nemajú komu zdôveriť. Sexuálni predátori túto situáciu aktívne zneužívajú.

V internetovej poradni IPčko vedia o online sexuálnych predátoroch a groomingu už roky. Ročne totiž poskytujú psychologickú pomoc stovkám ich obetí. Film V sieti je podľa nich užitočný v tom, že tému otvára aj pre širokú verejnosť. Na druhej strane však nehovorí nič o tom, ako pomôcť obetiam týchto trestných činov.

IPčko sa stalo partnerom filmu, aby z neho pomohlo urobiť aj nástroj pomoci. Presadili, aby sa do filmu dostali aspoň základné informácie, ktoré môžu ďalej pomôcť.

Zároveň s podporou O2 Férovej nadácie spustili osvetový web StalosaTO.sk, kde obete sexuálnych predátorov nájdu povzbudenie, poradenstvo aj ďalšie informácie, ktoré im môžu pomôcť. Vytvorili aj metodiky do škôl, ako pracovať s bezpečnosťou detí.

„Pred psychológmi, odborníkmi z pomáhajúcich profesií a pred štátom stojí oveľa viac úloh, ktoré treba začať plniť, ak chceme deti a mladých ľudí chrániť pred sexuálnymi predátormi na internete,“ uzatvára Madro.

Marek Madro

Psychológ, ktorý v roku 2012 založil a dodnes vedie internetovú poradňu pre mladých IPčko. V poradni pracuje 40 psychológov, ktorí ročne riešia 25 000 kontaktov, pričom pracujú bez nároku na odmenu. Stojí za viacerými projektmi, ktoré sa snažia pomôcť deťom a mladým ľuďom v zložitých životných situáciách. Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí na internete sa venuje portál StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kristína Tormová: Nie som bilbord, ktorý každý deň ponúka inú značku

„Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník,“ hovorí jedna z najznámejších mám na slovenskom Instagrame.

Kristína Tormová je herečka, ktorú si však mnohí v súčasnosti spájajú najmä s jej autorskou značkou a s knižkami, v ktorých hovorí o svojom rodičovstve. Mama troch detí vybudovala aj úspešný profil na Instagrame, plný zážitkov a zamyslení, ktorý má desaťtisíce followerov. Porozprávali sme sa o jej pôsobení na sociálnych sieťach, hejteroch aj o tom, čo si odniesla z obdobia, keď boli mnohí z nás v dobrovoľnej karanténe.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • prečo sa rozhodla otvárať tabuizované témy,
  • ktorým ďalším aktivitám by sa rada venovala,
  • či obmedzuje deťom čas strávený pred displejom,
  • kedy jej dcéry dostanú prvý mobil,
  • ktoré miesto na Slovensku odporúča navštíviť.

Ľudia ťa poznajú zo seriálu Som mama, vďaka knižkám či cez tvoje statusy. Niekto by ťa preto nazval influencerkou. Mnohí toto označenie však vnímajú negatívne. Ako sa na to pozeráš ty?

Je mi asi jedno, či to niekto nazýva influencerom, alebo nie, dôležité je, aký má to „niečo“ obsah. Snažím sa robiť zmysluplný kontent, objavovať múdre a dobré veci, šikovných ľudí, ponúkať zaujímavé témy a zároveň čo najviac vtipkovať a odľahčovať tento nie vždy jednoduchý svet.

Nie som bilbord, ktorý na svojom Instagrame ponúka každý deň inú značku a súťaže s podmienkami daj follow, označ troch, poskáč si na jednej nohe.

View this post on Instagram

#zufaleverse

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník pre ľudí, ktorých vôbec nepoznám. Veľmi zvláštna práca, viem. Od štvrtej triedy na základke som si však písala denník, vydávala som dva školské časopisy, stále som niečo vypisovala a zdieľala.

A tak sa teraz teším a veľmi si vážim, že to mám možnosť robiť takto jednoducho a kedykoľvek. A je úžasné, že sa to toľkým ľuďom páči, že to toľkých inšpiruje a mnohým dokonca pomáha.

Svojou tvorbou dokážeš inšpirovať ženy a rodičov. Myslíš si, že tvoje skúsenosti rodiča sú niečím špecifické alebo zažívaš rovnaké situácie a problémy ako ostatní, akurát ich vieš zaujímavo podať?

Myslím si, že zažívam úplne to isté, čo ostatní rodičia, a že ma jednoducho baví podávať to tak svojsky. Od pocitu absolútneho šťastia po padačky na hubu. Mňa baví, ako sa hovorí, pliesť bič, veď viete z čoho.

View this post on Instagram

Pýtala som sa kamaráta (Tomáš, môžem ťa mať v kategórií kamarátov, hej?), že ako prežil návrat do bežného života. Odpovedal: “Ja som sa nevrátil.” Teda..fyzicky áno, ale viete..psychicky. . Za mňa dokonalá odpoveď. Mám to rovnako. Ťažký návrat. Taká zacyklenosť v čudnom pocite, ktorý neviem definovať. Stali sa z nás trochu sociopati, na druhej strane mi srdce búcha od šťastia, keď poklábosím s ľúbivou bytosťou. Chýbala nám práca, do ktorej treba fyzicky ísť, zároveň mám strašný stres z toho, že niekde treba byť na čas. Aj som si hovorila, že by sa zišli niektoré obchody, no nechodím do nich, lebo raz som bola a bola tam taká fullka na rodinnej prechádzke, že som ušla. Čakala som, že sa niečo zmení? Vrátil sa svet až príliš do starých kolají? Spolupatričnosť zmizla spolu so strachom? Myslela som si, že ľudia si uvedomia, že treba dbať o našu planétu, že nezvláda. Že budeme skromnejší, či pokornejší po tom, ako sme si prešli takým koronovým zážitkom a pochopili sme, že nie nad všetkým máme moc. A už sme aj zabudliiii 🤦🏼‍♀️🤓 . . Veľmi čudné. Nevrátila som sa do pôvodného stavu a dokonca som prestala všetkým odpisovať a prosto lajdáčim, lebo keď nevládzem, tak nevládzem a bodka. Neviem, či je to vyhorením, alebo tým, že som si seba sa viac obľúbila a nechcem sa uštvať! 😂 Visím na vlásku niekde medzi karanténou a bežným životom a neviem sa po zážitku karanténnom rozhodnúť, ktorý je to ten “normálny život”. 🤷🏼‍♀️ (ale akože dobre sa mám, len čudne 😂) Zhodli sme sa s kolegyňou Petričkovou, že aj o tomto asik treba hovoriť. . . Ako to máte s návratom do reality vy?

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

A možno som tých päť rokov dramaturgie neštudovala úplne zbytočne a naučila sa aspoň trochu pracovať s textom.

Dnes sa veľa rozpráva o tom, ako dať deťom čo najlepšiu prípravu do života už v predškolskom veku. Niektoré deti vedia napríklad čítať a písať ešte pred základnou školou, navštevujú množstvo krúžkov. Tvoje dcéry čaká prvý školský rok, čo najdôležitejšie by mali podľa teba rodičia naučiť deti predtým, ako nastúpia do školy? 

Och, to neviem. Nie som matka, ktorá má načítané, čo a ako treba, čo je najlepšie. Som skôr intuitívna, a teda prirodzene robím aj veľa chýb. Ak si s niečím neviem rady, opýtam sa kamarátok, ktoré to načítané majú.

Naše dievčatá sa už čítať naučili, ale naučili sa to samy. Zo zvedavosti. Nemáme telku, u nás sú odjakživa nosičmi príbehov knižky, takže to ich asi motivovalo.

Čo treba deti naučiť? Hovorievam, že sa snažím deti priviesť k zvedavosti a k používaniu zmyslu pre humor. S týmito vlastnosťami sa totiž žije múdrejšie a ľahšie.

„Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.“

A pred nástupom do školy je asi dobré deti uisťovať, že sa nemajú báť byť samy sebou. Toto všetko sme, zdá sa, zvládli, uvidíme však, aké prekvapenia nám škola prinesie. Teším sa na ne. Isto to bude zase veľmi inšpiratívne a isto z toho vzíde nejaký môj blog. Ak ma neporazí.

V rámci svojho Instagramu či blogu sa nebojíš otvárať ani tabuizované témy súvisiace s materstvom. Prišlo to prirodzene alebo ťa k tomu priviedla nejaká konkrétna udalosť?

Prirodzene. Som priamy a úprimný človek, čo prináša aj množstvo problémov, ale na druhej strane aj veľa zaujímavých tém, ktoré niekomu prídu tabuizované, no mne prirodzené.

Nedávno som si uvedomila, že prirodzené témy sa stali tabuizovanými a úplne zbytočne. Prirodzenosť sa stala neprirodzenou, čo zbytočne mnohé mamy stresuje.

O všetkom sa veľa a vážne píše, hodnotí sa, čo je správne a čo nie. Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.

View this post on Instagram

Tak toto je tá materská s jedným dieťaťom? ♥️ . A tak cez prázdniny zažívam to, čo sa volá materská dovolenka s jedným dieťaťom. Vlastne to zažívam tieto prázdniny úplne prvýkrát v živote takto veľadňovo. Ja som predtým vlastne nikdy len jedno dieťa nemala (ak nerátam tú minútu, kým sa k jedináčikovi Matilde, nenarodila po minúte Ela). . Že či je to veľký rozdiel mať dvojičky a jedno dieťa? Je. Obrovský. 1. dvojičky jednoznačne nie sú “dvojitá starosť” ´. Je to úplná blbosť 2. tento týždňojedináčik má všetok luxus sveta (sorry, čajočka Sára od Cifrov, ak sa vezmete, bude asi kus rozmaznaný) 3. s dvojičkami je to naozaj praktickejšie, lebo si to prosto praktickejšie potrebuješ urobiť, aby si prežila 4. s jedným človekom je to oveľa kontaktnejšie a všetkému sa dá vyhovieť, nemusí čakať, môže cucať, môže sa nosiť 5. mám kedy pracovať, dokonca jeden spánok denne spím s človekom malým 6. mať tri deti je občas hardcore a som unavená jak hovädo (som zistila), ale aj tak sa mi to páči najviac na celom svete zo všetkých zážitkov najviac 7. nechávam si všetky tri deti a oddýchla som si ako nikdy 😂♥️ . PS: chápem, že materská dovolenka je náročná aj pre mamy, čo majú jeden kus. Ale teda verte mi, že oné..že je to fakt výrazne iné, ako mať dve deti hneďka šupom naraz. Ak neveríte a cítite sa naprd, šup-šup na dvojičky! ♥️😂 . A znova a znova a znova verejne kričím, že obdivujem každú ženu, ktorá má doma špeciálneho malého človeka. Objímam virtuálne a vždy, keď sa mi chce čo i len trochu mindžovať a sťažovať sa, dám si facku. ♥️

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Slogan šťastná mama, šťastné dieťa nie je úplný nezmysel. Prirodzené je predsa všetko, čo žijeme. Či už sú to menštruácia, mastné vlasy, depresie, obťažovanie, domáce násilie, rodové stereotypy, alebo krásy tohto sveta.

Okrem množstva pozitívnych reakcií určite prichádza aj veľa negatívnych. Dá sa na to zvyknúť a hodiť ich takpovediac za hlavu alebo je to pre teba náročné?

Dá sa na to, samozrejme, zvyknúť, aj keď to dosť dlho trvá. Väčšinou už reagujem mávnutím rukou, niekedy komentár zmažem, inokedy anonymného hejtera zablokujem. V závislosti od periódy. (smiech)

Anonymne vypisujú zrejme frustrovaní či nešťastní ľudia, ktorí sa skrývajú za nejaký vymyslený nick. Inak nerozumiem, kde by zobrali energiu a čas na to, aby vypisovali zákerné správy. S takými ľuďmi nič neurobím, takže sa nimi ani nezaoberám. Nemá to význam.

Počas pandémie si sa zapojila do výzvy O2 Dobré dáta, ktorá motivovala rodičov, aby si doma zacvičili s deťmi. Máte to tak doma bežne? Hýbete sa spolu?

Som pomerne lenivá matka, čo sa týka pohybu. Dlhé prechádzky a bicyklovanie však máme všetci veľmi radi a snažíme sa venovať aj pokusom o nový cirkus, čiže akrobatickým výzvam. Mohli by sme si založiť skupinu neestetického cirkusu, pretože zatiaľ nám to veľmi nejde. Ale zlepšíme sa!

View this post on Instagram

Máme nové rúška. Tak sme sa rozhodli..že urobíme. Prečo? Len preto, aby sme ich o čosi radšej nosili. Lebo si myslíme, že je to fér nosiť rúška. Taká motivácia. Lebo vraj nosiť rúško začína byť zase trápne a hanba..my si myslíme, že nosiť rúška je veľmi dôležité. . “Žijem najzvláštnejšiu dobu, akú som kedy žila. Človek sa niekedy vo februári preľakol, potom sa upokojil a teraz tak voľne plápolá vo vzduchu. . Jedinou istotou z toho, čo bude, je akási zvláštna neistota. A tak postupne zisťujeme, že túto dobu musíme prehryznúť každý sám za seba. Musíme byť zodpovední sami za seba tak, aby sme nemuseli byť zodpovední za nikoho ďalšieho, či dokonca za niečie nešťastie. Ak raz budeme pri podozrení na COVID čakať na výsledky testu, spíšme si zoznam ľudí, s ktorými sme sa stretli. Možno prídeme na to, že tu vôbec nejde o nás, ale o mamu priateľky, ktorá je onkologickou pacientkou, kolegu s dieťaťom so silnou astmou alebo o kamaráta, ktorý sa mal konečne dočkať svojej operácie. . Asi budeme mať chvíľami čo robiť, aby sme, visiac v povetrí, ostali negatívnymi a zároveň boli dennodenne pozitívni.” . Z blogu pre @dennikn . Nové rúško môžete získať alo darček, ak ho VLOŽÍTE DO KOŠÍKA k nákupu nad 25€, alebo si ich môžete normálne kúpiť… Majú odporúčané dve vrstvy, medzi ktoré sa dá v prípade potreby vložiť ešte jedna. Sú na šnúrky, ktoré si samozrejme môžete zaviazať aj z ušami, aby sa vám rýchlejšie nasádzali. Nazdravie. ♥️ . www.kristinatormova.sk . foto @alexkinova

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Veľa ľudí hovorí, že týždne, keď sme boli doma, im ukázali mnohé veci a zmenili pohľad na svet. Stalo sa niečo také u teba? Vnímaš teraz svet inak?

Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.

No zároveň sa zdá, že tie dni s koronou sa nekončia, takže ešte máme možnosť naučiť sa vážiť si maličkosti, zdravie a byť trochu menej egocentrickí. I keď to, čo sa deje vo svete, často vypovedá o opaku.

My máme svoju bublinu a stalo sa nám toho veľa. Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.

„Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.“

Nevýhodou bolo občasné „odpadávanie“ od únavy, keďže spojenie tri deti, home office, nočné dojčenie a to všetko na 35 m2 je miestami náročné. Aj tak sme si s manželom povedali, že to bolo asi najkrajšie obdobie, aké sme dosiaľ zažili. Trošku sa z nás stali sociopati, ale verím, že to zase prejde. V najhoršom nie. (smiech)

V jednom blogu si písala, že v čase pandémie si obmedzila vymýšľanie nových vecí a návrhov, pretože ich realizácia by bola náročná. Ako si na tom teraz?

Máme šťastie, že máme prácu, ktorá sa dá robiť aj z lesa. Je k nej potrebný len dobrý internet a občasný telefonický signál.

S mojím manželom sme sa po niekoľkých hysterických sebaľútostných hádkach stali silným tímom. Veľa vecí sa prečistilo, zmenilo a s odstupom času môžem povedať, že k lepšiemu. Máme veľa nových nápadov, premotivovane sa tešíme a makáme.

Nemôžeme si dovoliť zabaliť to, je to naša práca, ktorá nás navyše veľmi baví. Občasné vyhoreníčko nemôže byť prekážkou.

Podnikáš, si aktívna na Instagrame, píšeš blog pre Denník N, určite teda tráviš veľa času online. Stáva sa ti, že „internetovanie“ ti prerastá cez hlavu?

To je, ako keby ste sa ma opýtali, či mi práca prerastá cez hlavu. Internet je moja práca. Najdôležitejšia súčasť mojej práce je internet a sociálne siete. Pracujem z materskej, na ktorej som vlastne nikdy nebola, a áno, prerastá mi internet cez hlavu. Tak ako by mi prerastala cez hlavu iná práca.

Na Sóde sa pravidelne venujeme zodpovednému používaniu technológií aj vo vzťahu k deťom. Ako je to u vás? Máte nejaké pravidlá alebo obmedzenia na čas strávený pred displejom?

Displeje majú v detstve našich dievčat naozaj mizivú rolu. Vedia však, že displeje sú moja práca.

Samozrejme, pozeráme z času na čas, hlavne v zime,  na počítači rozprávky. Urobíme si pukance, zababušíme sa do deky a spoločne pozeráme, ja väčšinou zaspím. Ale nie je to žiadne pravidlo, dievčatá si obrazovky nepýtajú.

Vedia, samozrejme, telefonovať, tešia sa z videohovorov, vedia na mobil fotiť, dokonca vedia gúgliť. Ale sú to naozaj mikromomenty v ich životoch.

Keď sme boli predminulú jeseň v Londýne, spoločne sme tento výlet pripravovali cez internet. Kam pôjdeme, čo tam bude, čo chceme vidieť, čo je v múzeách, ako tam pôjdeme. Bol to plnohodnotne strávený čas, ktorý nebol „čumením“ do obrazovky.

„Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.“

Keď dlho cestujeme, každá má, počas spánku ich malého brata, chvíľku, keď si môže na Pintereste uložiť nápady, ktoré následne spoločne realizujeme. Displeje vo všeobecnosti nepovažujem za zlé, len ich často nesprávne používame.

V septembri tohto roka sa mnohé deti vrátia do školy po takmer polroku a tvoje dcéry čaká nástup do prvého ročníka. Pre mnohých rodičov je to obdobie, keď začnú riešiť kúpu prvého telefónu, aby sa s deťmi vedeli spojiť. Riešiš to aj ty? Kedy je podľa teba vhodné dať dieťaťu prvý mobil?

Zatiaľ to neriešim. Nemyslím si, že by to bolo teraz potrebné, ale ak bude, isto mobil zabezpečíme. Ale nie na hranie. Obyčajný mobil na to, aby sme sa vedeli spojiť.

Podľa mňa je vhodné dať dieťaťu prvý mobil vtedy, keď si to vyžaduje situácia. A taká situácia musí najprv prísť.

Hovoríš o sebe, že si hyperaktívna a vďaka tomu stíhaš množstvo rôznych aktivít. Je niečo, čo by si medzi ne ešte chcela zaradiť? 

Chcela by som sa naučiť tak ozajstne oddychovať. Učím sa to, nie je to jednoduché a väčšinou sa mi to podarí až pri jemnom vyhorení. To, samozrejme, nie je správne.

Chcela by som sa konečne začať venovať handpoke, ktorý som sa v zime naučila, no musím čakať na skúšky z hygieny a iné dôležité administratívne veci, ktoré s tým, aby človek mohol tetovať, súvisia. A ak by sa mi niekedy podarilo pravidelne jogovať, bola by som na seba veľmi pyšná.

Si mama troch detí, spisovateľka aj dizajnérka, nachádzaš si čas na úniky zo sveta? Ak áno, ako vyzerajú?

Píšem. To je môj únik. Či už krátky post, blog, knižku, čokoľvek. Alebo si kreslím a tvárim sa, že pracujem. Napriek tomu, že kresliť veľmi neviem. Vtedy sa vypínam z tohto sveta a okolie so zamračeným čelom a zdvihnutým ukazovákom upozorňujem, že teraz ma nemôžu rušiť. Občas to dokonca aj pochopia.

A varenie. To je čas pre mňa. Hrám sa, že sa musím strašne sústrediť, no pritom si to užívam, hlavne jedlá, pri ktorých treba veľa krájať na maličké kúsky. (smiech)

View this post on Instagram

#dakujem 🙏🏻🌱 z celého ♥️ . Koniec veľkých prázdnin. Najnádhernejších 7 rokov prázdnin, kedy sa dalo zažiť najviac na svete, kedy bol čas na odvahu a plnenie snov. 7 rokov prázdnin, zážitkov a výletov..takmer kedykoľvek, kdekoľvek, či na pieskovisko, alebo električkou do Rače, no hlavne spolu (aj homeoffice vždy išiel s nami, debko vlezlý! nah ale teda..vďaka aj zaň ❤️❤️❤️)..bez povinnej školskej dochádzky 😩🤷🏼‍♀️😂 . Juj, ale tešíme sa nekonečne na nové zážitky a krásy. Vybrali sme školu, ktorej plne dôverujeme, že naše dievky budú môcť byť samé sebou a budú len láskavo múdrieť. 🙏🏻 Fotila Ela. @mala_foti . #patetickamatka #nostalgickamatka #akomozutakrychlorast #budeočompisat . #sponka

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

V rámci Sódy radi prinášame aj tipy na zaujímavé miesta, ktoré sa v rámci Slovenska oplatí navštíviť. Ktoré miesto si si obľúbila a nemali by sme ho podľa teba vynechať? A kam sa už dlhšie chystáš, no ešte si sa tam nedostala?

Slovensko nemám pochodené, priznávam. Môj druhý domov bol vždy na Liptove. Mám tam veľa obľúbených miest a priateľov, kedysi som tu pomáhala s ochotníckym divadlom. Chodím tam vždy, keď sa dá, a keby som mala tú možnosť, tak tam pokojne ostanem žiť. Možno na dôchodku.

Nech sa na Liptov vyberiete kamkoľvek, bude vám krásne. O tom niet pochýb. A negúglite nič dopredu. Len choďte a obzerajte sa, tak objavíte toho oveľa viac. Čoskoro budeme spoznávať strednú časť Slovenska, tak potom dám vedieť, či sa dá zamilovať aj tam.

Kristína Tormová

Je herečka, moderátorka, spisovateľka, dizajnérka a trojnásobná mama. Založila úspešnú značku Koláčová, v rámci ktorej navrhuje tričká a kryty na mobily. Je autorkou knižiek, v ktorých rozpráva o svojom materstve, o svojich dvojičkách a tehotenstve s tretím dieťaťom. O zážitkoch s deťmi pravidelne píše na svojom blogu aj na Instagrame, kde má viac ako 125 000 sledovateľov.


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac