Tieto výdavky si v daňovom priznaní nezabudnite uplatniť

Prezradíme vám, ktoré daňové výdavky si môžete uplatniť a čo vám daňováci rozhodne neuznajú.

9. 3. 2020; Autor: O2 pre biznis, Podnikajte.sk, Ilustrácie: Dominik Fodora, Bára Tabačková

Spracovali sme pre vás jednoduchý a stručný prehľad najčastejších daňových výdavkov, ktoré si drobní podnikatelia zvyknú pri podávaní daňového priznania uplatňovať.

O2 vám spolu s novým SMART paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie vo fér podnikaní. Sú pre vás pripravené videá, praktické rady a manuály aj rozhovory s fér podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

Platenie daní prirodzene neteší nikoho. Nakoniec to však nemusí byť až také zlé, ako sa to na prvý pohľad javí. Najmä ak viete, čím všetkým si môžete ako živnostník a malý podnikateľ daň z príjmov znížiť.

Poradíme vám, ktoré výdavky si v daňovom priznaní uplatniť môžete a ktoré, naopak, určite nie, a tohtoročné marcové priznanie istotne prežijete v zdraví a v pohode.

Čo sú to daňové výdavky?

Daňový výdavok je v zákone definovaný ako výdavok (náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v daňovej evidencii osoby. Na ich uplatnenie si vyberáte buď paušálne, alebo skutočné výdavky.

Aký je rozdiel medzi paušálnymi a skutočnými výdavkami a ktoré sú pre vás výhodnejšie, sa dozviete v tomto článku.

Oba typy výdavkov majú svoje pozitíva. Všetko závisí od konkrétnej situácie, typu vášho podnikania, príjmu a ďalších faktorov. V tomto článku sa zameriame na skutočné výdavky a príklady ich uplatňovania.

Najčastejšie výdavky, ktoré sa vás môžu týkať

Rozoberme si teraz na drobné najbežnejšie daňové výdavky, ktoré si malí podnikatelia zvyknú uplatňovať.

Odvody do „sociálky“ a „zdravotky“

Do daňových výdavkov si môžete zahrnúť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ale len tie, ktoré ste reálne aj v danom roku uhradili. Ak ste napríklad odvody za december 2019 zaplatili 7. januára 2020, tieto odvody budú už daňovým výdavkom roka 2020. Veľa ľudí tu zvykne robiť chybu, lebo majú pocit, že platba za december patrí do predchádzajúceho roku. Daňové priznanie sa týka len príjmov a výdavkov z daného kalendárneho roka.

Ak ste zároveň aj zamestnávateľom, môžete si uplatniť aj poistné a príspevky, ktoré platíte za svojich zamestnancov.

Výdavky na stravovanie

Ako živnostník (ktorý zároveň nie je zamestnancom), máte nárok aj na stravné za každý odpracovaný deň, pričom ide o sumu maximálne 5,10 €. Ak je hodnota obeda vyššia, uplatníte si len sumu do tejto hodnoty.

Stravné si môžete uplatniť takto:

kúpou gastrolístkov,
na základe dokladov z každého obedu z eKasy, prípadne faktúry.

Ak ste zamestnávateľom, tak si môžete uplatniť aj príspevky, ktoré poskytujete na stravovanie svojim zamestnancom. Maximálny príspevok na ich stravovanie je 2,81 €.

Cestovné náhrady

Daňovým výdavkom sú aj cestovné náhrady. Pri pracovnej ceste v rámci Slovenska si môžete uplatniť náhrady:

cestovných výdavkov,
výdavkov na ubytovanie,
stravné,
nevyhnutných vedľajších výdavkov,
cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny.

To isté platí aj pri zahraničnej pracovnej ceste, avšak s ďalším príjemným bonusom. Navyše si totiž môžete uplatniť aj náhrady:

na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov,
výdavkov na očkovanie.

Uplatniť si môžete aj cestovné náhrady, ktoré sú poskytované vašim zamestnancom. Nezabudnite na to najmä v prípade, ak idete napríklad na služobnú cestu viacerí z tímu.

Výdavky na pohonné látky

Ak v podnikaní používate súkromné auto, môžete si zahrnúť do výdavkov spotrebované pohonné látky takto:

do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a do výšky základnej náhrady, teda 0,193 € na každý kilometer jazdy,
formou paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok a primeraného počtu najazdených kilometrov. V tomto prípade si už základnú náhradu za každý kilometer jazdy nemôžete uplatniť .

Ak používate firemné auto, môže si uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky takto:

formou paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok,
na základe dokladov o nákupe najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému,
vo výške stanovenej podľa cien platných v čase ich nákupu. V tomto prípade je potrebné viesť knihu jázd.

Výdavky pri používaní majetku na súkromné účely

Pri využívaní majetku na súkromné účely sa daňový výdavok uznáva len sčasti. A to v takom pomere, v akom ho využívate na podnikateľskú činnosť. Medzi výdavky, ktoré súvisia s využívaním majetku na súkromné účely, patria:

výdavky na obstaranie majetku,
výdavky na technické zhodnotenie majetku,
výdavky na prevádzkovanie majetku,
výdavky na opravy a udržiavanie majetku.

Ide napríklad o odpisy automobilu, ale aj náklady na jeho opravu, výdavky na nákup mobilu, ale aj na jeho paušál a podobne.

Ako poctivo podnikať v hotelierstve a čo vedieť o daňovom priznaní? Počúvajte náš podcast

Výdavky, ktoré súvisia s používaním majetku na súkromné účely, si do daňových výdavkov môžete uplatniť 2 spôsobmi:

v preukázateľnej výške, a to v závislosti od pomeru, v akom tento majetok využívate na podnikanie,
formou paušálnych výdavkov, a to vo výške 80 %.

Tieto spôsoby uplatnenia výdavkov ale neplatia pre:

niektoré výdavky osobnej potreby, ktoré podľa zákona nie sú daňovými výdavkami, napríklad nákup spoločenských odevov či nákup dioptrických okuliarov,
výdavky, ktoré súvisia s vašimi nehnuteľnosťami,
výdavky v súvislosti s poskytnutím motorového vozidla vášmu zamestnancovi na služobné aj súkromné účely,
výdavky zamestnávateľa na majetok, ktorý poskytol zamestnancovi ako zamestnanecký benefit (dohodnutý v pracovnej zmluve),
výdavky na spotrebované pohonné látky,
daň z motorových vozidiel.

Príklad: Živnostník Ján si v roku 2020 kúpil mobilný telefón v hodnote 800 €. Mesačný paušál k telefónu je v hodnote 50 €. V priebehu roka si kúpil aj nový notebook v hodnote 1 200 €. Ján telefón aj notebook využíva aj na podnikanie, aj na súkromné účely.

V akej výške si môže uplatniť výdavky na tento majetok?

Ján si môže uplatniť výdavky takto:

výdavok na nákup telefónu: 800 €, daňový výdavok: 640 € (80 % z 800 €),
mesačný paušál k telefónu: 50 €, daňový výdavok: 40 € (80 % z 50 €),
výdavok na nákup notebooku: 1 200 €, daňový výdavok: 960 € (80 % z 1 200 €).

Ktoré výdavky si nemôžete uplatniť

Uplatniť si nemôžete tie výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom alebo ich neviete preukázať napríklad dokladom.

Medzi výdavky, ktoré si uplatniť nemôžete, patria napríklad:

výdavky na osobnú spotrebu,
pokuty či úroky z omeškania u dlžníka,
výdavky na reprezentáciu, ako sú pracovné večere, káva a podobne,
výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku (uplatniť si môžete odpisy),
manká a škody presahujúce prijaté náhrady,
výdavky na darčekové reklamné poukážky
a iné.

Podrobnejšie informácie o daňových výdavkoch si môžete prečítať na portáli Finančnej správy.

Okrem výdavkov si v daňovom priznaní môžete uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus či nezahrnúť príjmy oslobodené od dane. Viac si o nich môžete prečítať v našom článku 5 tipov k podávaniu daňového priznania.

Prečítajte si aj ďalšie časti sprievodcu daňovými výdavkami:

Ak máte tipy na ďalšie témy, ktoré by vám pomohli v podnikaní, alebo nám chcete poslať spätnú väzbu či upozorniť na vylepšenie, prosím, napíšte na . Ďakujeme.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

Tieto výdavky si v daňovom priznaní nezabudnite uplatniť

Čo sú to daňové výdavky?