Optika Zita si za tri roky na presýtenom trhu dokázala vybudovať dobré meno, stabilnú klientelu a nadšenú komunitu zákazníkov. Spolumajiteľ Daniel Grigar radí, ako na to.
Rodinná Optika Zita má koncept, ktorým sa líši od konkurencie. Ponúkajú rámy od nezávislých výrobcov, odborné služby a špičkový zákaznícky zážitok. Takýto prístup znamená na jednej strane vyššie náklady na prevádzku, no na druhej stabilnejšiu klientelu.
Daniel Grigar, spolumajiteľ rodinnej Optiky Zita, sa s nami podelil o 5 rád, ako spokojne a férovo podnikať a preraziť v oblasti s veľkou konkurenciou.
Majte unikátny produkt
Vo väčšine optík na Slovensku nájdete okuliare prevažne od dvoch veľkých podnikateľských skupín. Optika Zita sa rozhodla plávať proti prúdu a predávať rámy od malých nezávislých dodávateľov.
Keďže nemajú veľký mediálny rozpočet, hľadajú kreatívne spôsoby, ako šíriť povedomie o značke. Ich zákazníci sa spontánne a radi pochvália novými okuliarmi na sociálnych sieťach. Svojim klientom robia aj krásne fotky s okuliarmi od Zity a píšu o nich. Podarilo sa im vytvoriť silnú komunitu, ktorá ich odlišuje od konkurencie a pomáha im v biznise.
Syn s mamou rozprávajú, ako založili Optiku Zita, ako sa im darí a čo plánujú do budúcnosti. Prečítajte si ich príbeh
„V našom prípade je výhodou, že máme produkt, ktorý ľudia nosia na viditeľnom mieste. Sú tak akousi chodiacou reklamou. Chtiac-nechtiac sa ich ľudia pýtajú na nové okuliare a oni môžu opísať zákaznícky zážitok, ktorý u nás mali.”
Pomáha nám, že naša komunita s nami zdieľa nadšenie pre malé nezávislé značky, na ktorých stojí náš koncept. Veríme tomu, čo robíme, s mnohými značkami sme vyrástli a naši zákazníci to dokážu vycítiť,” vysvetľuje Daniel Grigar.
Dajte zákazníkom niečo navyše
V Optike Zita pracujú vyštudovaní optici a optometristi, aj keď to na Slovensku nie je štandardom. Snažia sa vždy myslieť na svojich zákazníkov a zabezpečiť im čo najväčší komfort v celom procese výberu okuliarov.
Trvajú na tom, že zákazníci musia dostať prvotriedny servis. Odborníci im venujú toľko času, koľko potrebujú, a radšej im odporučia lacnejšie okuliare, ak im lepšie sedia.
„Počas koronakrízy vyšlo nariadenie, že zákazníci musia byť v optike v rúšku. Predstavili sme si, ako sa budú cítiť, keď si budú skúšať rámy s rúškom na tvári. Vyšli sme im v ústrety a dali sme si vyrobiť kabínku z plexiskla, v ktorej si môže zákazník skúšať rámy aj bez rúška,” uvádza príklad prozákazníckeho prístupu Daniel Grigar.
Opatrenia v ústrety zákazníkom síce zvyšujú náklady na prevádzku, ale sú vyvážené vernosťou zákazníkov, ktorí sú ochotní do služby viac investovať nielen jednorazovo, ale opakovane.
Daniel Grigar priznáva, že je mnoho spôsobov, ako sa dá prevádzkovať optika.
Môžete staviť na koncept a predávať iba rámy vlastnej výroby alebo poskytnúť zákazníkom výnimočný zážitok napríklad v podobe vyťahovania drahých rámov z trezorov v bielych rukavičkách. Alebo môžete zostať pri zemi a jednoducho robiť biznis srdcom, počúvať svojich zákazníkov a vychádzať im v ústrety.
Daniel s mamou Zitou optiku založili, aby zladili podnikanie so zdravým a spokojným životom. Láska k tomu, čo robia, sa im vracia v podobe nadšených odporúčaní a stabilnej klientely, vďaka ktorej rastú pomaly, ale isto.
„Podnikanie bude súčasťou vášho života mnoho rokov. Nemusíte byť hneď najlepší na trhu, lepšie je vniesť do svojho biznisu hodnoty, ktorým naozaj veríte,” hovorí Daniel Grigar.
Využite všetky možnosti, ktoré vám podnikanie zjednodušia
Ak aj vy patríte k podnikateľom, ktorí sú vďační za každú dostupnú pomoc, urobte si zo smartfónu skutočného pracovného pomocníka. Aby ste ho však dokázali naplno využiť, potrebujete veľké množstvo dát na aplikácie, ktoré to umožnia. O2 má pre vás riešenie, vďaka ktorému sa už nebudete musieť obmedzovať. Titánový O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených dát, volaní, SMS a MMS aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.
Starajte sa o svojich zamestnancov
Keby sme nemali skvelý tím ľudí, zákazníkom by sme nevedeli poskytnúť úroveň služieb, akú dostávajú teraz. Každý úspech optiky je úspechom celého tímu.
„S každým zamestnancom máme raz do mesiaca osobné stretnutie, na ktorom si vzájomne dávame feedback. Zaujímam sa aj o to, ako sa človek v práci cíti, či mu niečo nechýba, ako mu viem pomôcť,” hovorí Daniel Grigar.
Naši zamestnanci sú pre nás najväčšia devíza. V konečnom dôsledku oni sú tí, s ktorými majú zákazníci primárny kontakt, a tak robia dobré meno značke. Ak by zákazníka v optike obsluhoval zamestnanec, ktorého práca nebaví, zákazník to okamžite vycíti a tento pocit ovplyvní jeho názor na celú značku. Naši zamestnanci sú najväčší ambasádori. Sme na nich veľmi hrdí.
V práci trávime polovicu svojho života a bola by veľká škoda tráviť ho v kolektíve, kde nie sú dobré vzťahy a vládne tam napätá atmosféra. Preto sa vždy snažíme všetko si vydiskutovať a byť k sebe úprimní.
Dôverujte zákazníkom, že v tom budú s vami
Ak vaši zákazníci oceňujú výnimočnosť a inovácie, skúste to využiť naplno. Nie každý biznis je stavaný na to, aby na trh prinášal novinky, ale pre majiteľov Optiky Zita je odvaha a dôvera v zákazníkov základom ich konceptu.
Optika Zita ponúka originálne rámy, z ktorých väčšinu nenájdete nikde inde na Slovensku. Na sklade ich majú vyše 2 000. „Máme rovnaké nákupné ceny ako optiky v Nemecku či vo Švédsku. Nemáme zľavy preto, že je tu nižšia životná úroveň,” hovorí Daniel Grigar.
„Za tie tri roky, čo sme na trhu, sme sa veľmi posunuli. Ponúkame čoraz odvážnejšie modely, posúvame vnímanie ľudí a máme vieru v našich zákazníkov, že v tom budú s nami,” uzatvára Daniel Grigar.
Zákazníci ich odvahu oceňujú. Spolu tak dokážu posúvať celé odvetvie, vzdelávať a inšpirovať ľudí a zväčšovať skupinu potenciálnych zákazníkov.
Ušetrite čas a nechajte si od O2 vypracovať komplexnú ponuku služieb na mieru
Optika Zita
Vyhľadávaná rodinná Optika Zita v bratislavskom Starom Meste je vychýrená nielen unikátnymi dizajnovými rámami, ale predovšetkým ľudským prístupom k zákazníkom a kvalitným odborným poradenstvom. Vedú ju Daniel Grigar a jeho mama Zita Grigarová.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
