6 dôvodov, prečo je dotykové pero nenahraditeľnou podnikateľskou pomôckou
Nenápadný doplnok k smartfónu dokáže zefektívniť každodennú rutinu a od základov zmeniť spôsob, akým svoj telefón využívate.
Zdieľať
28. 9. 2020;Autor: Juraj Recký, Foto: Soňa Maletz
Dotykové pero je súčasťou smartfónovej histórie takmer od jej začiatkov. Mainstreamovým hitom sa však nikdy nestalo. Bežnému užívateľovi totiž veľmi nepomôže. Ak ste však podnikateľ, kreatívec alebo stavebný inžinier, môže byť pre vás neoceniteľnou pomôckou.
Ovládať smartfón cez dotykovú obrazovku prstom je zrejme to najpraktickejšie riešenie. Dokonalé riešenie však neexistuje a situácia, keď potrebujete veľmi presný dotyk, nie je nič výnimočné. Najmä ak používate smartfón na špecifický typ práce, napríklad na vypĺňanie tabuliek či úpravy grafických návrhov.
Ak ste podnikateľ, pre ktorého je smartfón hlavným pracovným nástrojom, potom je pre vás dotykové pero cestou k skutočne efektívnej práci. My sme vybrali šesť oblastí, v ktorých sa viac ako oplatí začať dotykové pero používať.
Vypĺňanie PDF a grafické poznámky
Medzi tie najpopulárnejšie aplikácie, ktoré dokážu využiť potenciál dotykového pera, patrí napríklad Squid, kde môžete s poznámkami pracovať takmer ako v grafickom programe. Na výber máte celú paletu rôznych typov čiar, plné farebné spektrum, zapísané poznámky môžete označiť ako obrázok a podľa potreby ich zväčšovať a zmenšovať. Vkladať môžete aj obrázky a fotky, do ktorých dokážete kresliť či písať. Podobné funkcie ponúka aj ďalšia populárna aplikácia Moleskine.
Aplikácia Nebo od vývojárskeho tímu MyScript dokonca dokáže rukou písaný text previesť na strojový. Ak do aplikácie vložíte tlačivo v PDF, dokážete ho veľmi pekne vyplniť a podpísať. Výsledok bude vyzerať, akoby ste tlačivo vypĺňali v sofistikovanom editore v počítači.
Keď sme už spomenuli PDF-ká. Väčšina PDF editorov si s perom dôverne rozumie. Ak v rámci práce robíte korektúry PDF dokumentov, opravujete texty, pripomienkujete obsah alebo grafiku, s perom vám to pôjde výrazne rýchlejšie a presnejšie. Priamo do PDF dokumentu môžete písať a kresliť. Tu je však pohodlnejšie, ak máte smartfón s väčšou uhlopriečkou displeja.
Tvorba jednoduchej grafiky a úprava fotiek
Influencerom, marketérom, dokonca fotografom a grafikom uľahčí dotykové pero jednoduché, ale aj stredne náročné úpravy fotografií, prípadne výrobu rýchlych grafík určených na sociálne siete.
Dobrým príkladom je populárna aplikácia Canva. Tá ponúka bohatú paletu vzorov plagátov, pozvánok, hlavičiek na Facebook či rámikov na fotky. Všetky vzory sú plne upraviteľné, no na malom displeji sa prstom upravujú trochu nemotorne. S perom bude práca oveľa presnejšia a rýchlejšia.
Efektívnejšie ovládanie smartfónu
Nie sú to len aplikácie tretích strán, kde pero zvyšuje efektivitu pri práci. Aj samotné ovládanie smartfónu je s dotykovým perom svižnejšie. Po odomknutí obrazovky a vytiahnutí pera sa v prípade väčšiny smartfónov objaví plávajúce menu. Doň si môžete vybrať aplikácie, ktoré spolu s perom najčastejšie používate.
Nemusíte ich mať teda uložené na domovskej obrazovke, kde aby vám mohli prekážať a zaberať zbytočne miesto. V prípade Moto G Pro sa menu dá upraviť symbolom „+“, ktorý je poslednou položkou ponuky. Alebo v: Nastavenia – Dotykové pero – Keď je vytiahnuté dotykové pero – Zobraziť skratky.
Píšte na zamknutú obrazovku
Keď pero vytiahnete zo smartfónu, priamo na zamknutej obrazovke sa automaticky spustí poznámkový blok. Okamžite si môžete začať robiť poznámky alebo skicovať bez toho, že by ste museli smartfón odmykať. Keď pero zasuniete späť do telefónu, poznámkový blok uloží vašu prácu, telefón sa zamkne a displej vypne. Na rýchle zapisovanie si nápadov je takéto riešenie veľmi šikovné aj preto, že ušetrí čas.
Poznámkové bloky, ktoré sa zobrazia na zamknutej obrazovke, bývajú pomerne jednoduché. Môžete zvoliť stopu pera, jej šírku a farbu, Motorola Moto G Pro tiež ponúka úpravu pracovnej plochy. Rozhodnúť sa môžete pre linajky, štvorčeky alebo „čistý papier“. Je to nástroj na tie najrýchlejšie poznámky.
Písanie mailov bez klávesnice
Na Android zariadeniach môžete perom písať všetky správy, e-maily a v podstate všade tam, kde sa vám vysúva klávesnica. Teda aj vo webovom prehliadači. Stačí otvoriť aplikáciu a vysunúť klávesnicu. Nad klávesnicou je v ľavom rohu kruh so znamienkom väčšie alebo menšie.
Ak na tento symbol kliknete, vysunie sa vám v riadku menu s možnosťou pridania nálepiek, GIF alebo prednastavených správ. Poslednou možnosťou je symbol ozubeného kolieska – Nastavenia. V nich vyberte Jazyk – Jazyky a rozloženie klávesnice. Označte Rukopis. Vráťte sa o krok späť a v spodnej časti displeja potvrďte Pridať klávesnicu.
Keď teraz podržíte medzerník, objaví sa ponuka Zmena klávesnice, kde vyberiete Slovenčina, Rukopis. Správu môžete písať dotykovým perom písaným alebo tlačeným písmom, smartfón váš text automaticky prevedie na strojový. Milým prekvapením je, že operačný systém Android pozná slovenčinu naozaj veľmi dobre, nemá teda problém ani s mäkčeňmi, s ô alebo ä.
Diaľkové ovládanie fotoaparátu
Perá v smartfónových vlajkových lodiach umožňujú ovládať telefón aj na diaľku. Ideálnym využitím je ovládanie fotoaparátu. Užitočná funkcia sa však zíde aj v prípade, ak smartfón používate pri prezentáciách. Pero sa v ruke drží o niečo pohodlnejšie než tablet, ktorým sa prezentácie zvyknú ovládať.
Spôsobov, ako využiť dotykové pero na efektívnejšie podnikanie, je celá plejáda. Je len na vás, čo si vyberiete a ako prispôsobíte svoje pracovné návyky, aby ste jeho potenciál využili na maximum.
Komunikácia je v podnikaní kľúčom k úspechu. Preto musí prebiehať bez omedzení a problémov. Potrebujete sa spoľahnúť, že s partnermi, klientmi a spolupracovníkmi budete vždy v kontakte. Práve toto rieši balík služieb O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených dát, volaní, SMS, MMS aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
