Najskôr odovzdávali balíčky s tovarom vo dverách obývačky, dnes majú e-shop na mieru a vlastný „shoproom”. Zakladateľky značky mile otvorene rozprávajú o tom, aké výzvy museli prekonať, aby posunuli biznis od prvých investovaných eur k polmiliónovému obratu.
V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.
Oto Kóňa sa rozprával so zakladateľkami mile Miriam Šichmanovou a Lenkou Garajovou o tom, ako sa od prvých dvesto predaných body prepracovali až k značke, ktorá má optimalizovaný e-shop a priestranný shoproom, pravidelne prináša nové kolekcie a robí na ne kampane, má slušné skladové zásoby a dáva prácu tímu ľudí.
Vaše podnikanie sa začalo na materskej dovolenke. Ako prišlo k tomu, že dve mamy sa vrhli do biznisu?
Miriam: Impulzom bolo jednoznačne to, že na trhu nám chýbalo oblečenie, ktoré by bolo v súlade s naším estetickým vnímaním. Obe sme mali rovnako staré deti a rovnaký pohľad na to, čo je podľa nás pekné. Videli sme veľkú dieru na trhu.
V tom čase sme boli obe na materskej, nemali sme žiadny biznis plán, dáta ani prieskum trhu. Ani sme netušili, že niečo také existuje a na začiatku podnikania by sa to zišlo. Nemali sme podnikateľský background, iba nadšenie a silnú potrebu vytvoriť produkt, ktorý sa nám páči, je funkčný, chceme ho vlastniť, aby ho mohli naše deti nosiť.
Lenka: Naše začiatky boli veľmi pozvoľné, pracovali sme len toľko, koľko sa pri starostlivosti o bábätká dalo. Obe sme cítili potrebu realizovať sa a tvoriť niečo zmysluplné a kreatívne. Prvý rok sme sa veľa rozprávali o tom, čo a ako chceme robiť. Priznávame, že keby sme boli vo full-time zamestnaní, zavalené povinnosťami a mali by sme deti v škôlkarskom veku, bolo by to omnoho ťažšie a otázka je, či by to bolo vôbec možné.
V roku 2012, keď sme založili firmu, neboli ešte na trhu značky, ktoré by robili detské dizajnové oblečenie. Nebolo sa teda čím inšpirovať a tvorili sme niečo, čo sme ako matky potrebovali pre naše deti v tempe, ktoré nám materská umožňovala.
Mali ste teda ideálne podmienky na rozbeh. Čo ste sa nakoniec rozhodli ponúkať ako prvé?
Miriam: Začali sme produktom, ktorý už fungoval, a to trakovými pančuchami, ktoré naše deti nosili denne. Ľudia sa na ne najskôr pozerali s údivom ako na relikt socíku. Snažili sme sa ich prezentovať v novom svetle, ako praktický a pekný kúsok. Výroba bola v Hlohovci, z tretiny ju vlastnili moji rodičia. To bol zo začiatku náš nosný produkt.
Lenka: Postupne sme pocítili potrebu tvoriť aj iné oblečenie, keďže na trhu bol stereotypný dizajn, ktorý nám vôbec nevyhovoval. Na začiatku bolo ťažké nájsť dielňu, ktorá by s nami chcela spolupracovať. Boli sme neskúsené dievčatá s neštandardnými požiadavkami aj na dizajn, aj na spracovanie. Mnohí nás hneď zamietli, no podarilo sa nám nájsť menšiu krajčírsku dielňu, kam sme mohli chodiť osobne a riešiť všetky detaily.
Dodnes dávame všetky naše výrobky šiť na Slovensku. Ide nám primárne o to, aby sme tvorili lokálne, keďže zároveň chceme mať dosah na výrobu. Baví nás byť súčasťou procesu, od výberu nite až po to, ako sa zabalí balíček zákazníkovi, ktorý si ho potom s nadšením otvorí.
„Boli sme neskúsené dievčatá s neštandardnými požiadavkami aj na dizajn, aj na spracovanie.“
Koľko peňazí ste na začiatku vložili do podnikania?
Lenka: Najskôr sme investovali po dvetisíc eur. Dali sme ušiť dvesto body. Keď sa predali, ďalšia objednávka bola na štyristo kusov. Výroba rástla veľmi pomaly a postupne. V tých časoch bol naším hlavným predajným kanálom Facebook, kde ešte nebola nutná platená reklama.
Miriam: Nehanbím sa povedať, že naše podnikateľské nastavenie bolo na začiatku úplne škôlkarske. Prvé produkty som ľuďom odovzdávala medzi dverami v obývačke. Vnímali sme to ako nutný krok k tomu, aby sme poznali nášho zákazníka.
Záľuba sa postupne menila na biznis. Na všetko sme prichádzali postupným zisťovaním a riešili sme len to, čo nám priniesol každý nový deň.
Určite podnikateľom nechcem radiť, aby to robili exaktne ako my. Takto to podľa mňa nefunguje a každý biznis má svoje vlastné tempo. My sme sa relatívne rýchlo dostali do bodu, v ktorom sme prestali zvládať každodennú operatívu a vyčerpali sme svoje kapacity. V začiatkoch nám veľmi pomohli známi a kamaráti, bez ktorých by mile nebolo mile.
Ako vám v začiatkoch pomohli kamaráti?
Lenka: Od nezištnej pomoci cez dobré rady, prípadne dôveru v to, čo sme robili, niektorí nám dodávali služby zadarmo alebo za kamarátske ceny. Zo začiatku nám nie všetci verili, ale keď spoznali produkt, začalo sa to lámať. Grafik chcel byť súčasťou projektu hoci aj za minimálnu mzdu. Fotografka Zuzka Gavulová s nami na začiatku pracovala hlavne z nadšenia, tešila sa z príležitosti fotiť lookbook detskej módy, tak ako dovtedy nemohla a ako to nebolo na Slovensku bežné.
Miriam: Boli sme veľmi opatrné a dovolili sme si minúť iba peniaze, ktoré sme zarobili. Objednávky sme prijímali cez e-mail, ručne vystavovali faktúry a chodili na poštu s balíkmi. Tých 1 000-1 500 eur, ktoré by sme museli investovať do e-shopu, boli pre nás horibilné sumy a my sme boli presvedčené, že si to ešte nemôžeme dovoliť.
Kedy ste prišli na to, že do biznisu bude treba investovať, aby mohol rásť?
Miriam: Ja som bola veľmi zacyklená v presvedčení, že sa nechcem púšťať do vecí, ktoré nedokážeme zaplatiť zo zisku. Tajne som verila, že sa nám začne náramne dariť alebo že nám z neba spadne niečo, čo náhle zmení situáciu.
Lenka: Za rok 2013 bola naša tržba 17 700 eur, pričom cena jedných pančúch bola 4 eurá. Boli sme v úzkom kontakte s našimi zákazníkmi, denne sme si s nimi písali, manuálne sme vypisovali faktúry, behali sme na poštu. Začínalo to byť neúnosné.
Na začiatku sme si vôbec nevedeli predstaviť, že najprv je nutná investícia a až následne príde rast. Postupne sme začali pripúšťať, že investícia bude nevyhnutná, aby firma mohla žiť a nie iba živoriť.
Lenka: Malý-veľký zlom nastal v roku 2014. Keďže máme rovnako staré deti, obe išli vtedy do škôlky. Uvoľnili sa nám ruky aj mentálna kapacita a začali sme robiť niečo, čo sa už podobalo na podnikanie. Spustili sme e-shop a prenajali sme si prvú kanceláriu, ktorá mala 16 m2.
Vzhľadom na to sa nám zvýšili prevádzkové náklady a vznikla potreba investovať aj do skladových zásob. Potrebovali sme mať peniaze uložené nonstop v tovare, aby sme mohli dosiahnuť vyšší obrat.
„Za rok 2013 bola naša tržba 17 700 eur, pričom cena jedných pančúch bola 4 eurá. Boli sme v úzkom kontakte s našimi zákazníkmi, denne sme si s nimi písali, manuálne sme vypisovali faktúry, behali sme na poštu. Začínalo to byť neúnosné.“
Kde ste čerpali peniaze na investície?
Miriam: Prvá cesta smerovala k mojej rodine. Napožičiavala som si od rodičov s tým, že neviem, kedy im to vrátim, ale že určite raz vrátim. Prvý úver v banke sme riešili až pred rokom.
Keď porovnáte začiatky s dnešnými časmi, keď máte veľký priestor v Novej Cvernovke, skladové zásoby, e-shop, robíte kampane, kedy nastali najvýraznejšie body zlomu?
Lenka: Prvým kľúčovým momentom pre nás bolo presťahovanie do Novej Cvernovky v bratislavskom Novom Meste.
Miriam: Súhlasím. Hľadali sme si väčší priestor, už sme bytostne potrebovali vyjsť von z našej malej kancelárie (medzičasom sme boli už v priestore, ktorý mal 34 m2). Mali sme už vybratý nový priestor a boli sme tesne pred podpisom zmluvy, keď nás oslovil Šymon Kliman s otázkou, či nechceme ísť do Novej Cvernovky. V tejto komunite máme veľa priateľov, sú to inšpiratívni ľudia a my sme okamžite súhlasili.
Hoci sme na to nemali, zobrali sme to ako veľkú výzvu a veľmi sme sa tým rozhodnutím naštartovali. Keď sme sem prišli, priestor bol úplne zdevastovaný a bolo potrebné ho od základov vybudovať.
Náklady, ktoré sme investovali do rekonštrukcie priestoru spolu so zodpovednosťou, že sme tu na očiach, nás motivovali k väčšej profesionalite. Zahodili sme naše staré stereotypy, že dobrý zákazník prekoná aj prekážky, len aby sa dostal k nášmu produktu. Vnútorne sme cítili, že musíme zákazníkom ponúknuť štandard, až nadštandard. Postupne sme budovali aj náš tím.
Ako sa vyvíjal váš tím?
Už do Cvernovky prišla s nami naša prvá zamestnankyňa, ktorá bola u nás na polovičný úväzok. Nielenže vedela konštruovať strihy, prebrala za nás aj zákaznícky servis a pomáhala nám so všetkým potrebným.
S obratom rástol aj čas, ktorý bolo treba venovať zákazníkom. Našli sme na zákaznícky servis extra posilu, aby sme vytvorili viac priestoru na tvorbu strihov, prototypovanie a tvorbu kolekcií.
S drobnými pomocnými prácami nám pomáhali viacerí brigádnici, ktorí balili a skladali produkty. Jedna brigádnička výrazne vynikala šikovnosťou. Pomocné práce robila nesmierne precízne a vnášala do nich systém. Rýchlo sme ju videli aj v zodpovednejších úlohách. Začala robiť všetko, na čo sme my už nemali kapacitu − organizovanie predajných akcií, veľkoobchod, pomoc s účtovníctvom…
Dlhšie sme fungovali v takomto nastavení, pomaly sme rástli, až sme to prestali všetko zvládať na 100 % a rozhodli sme sa pre veľkú vec: vstup investora.
Ako prebiehal vstup investora do vašej firmy?
Miriam: Sčista-jasna. Jaro Chrapko, ktorý vlastní Dedoles, k nám raz prišiel po objednávku − nákup pre niekoho z rodiny. Spontánne sme sa dali do reči a veľmi sa mu páčili produkty, až položil otázku o investícii.
Dohodli sme si biznis stretnutie, no vôbec sme nerozumeli, o čom rozpráva. Chcel od nás dáta, EBIDTA, cashflow. Najprv sme sa zľakli toho slovníka a celej tej veľkej témy, keďže mile je akoby naše ďalšie dieťa. Ponuku sme vtedy odmietli s tým, že nie sme na to pripravené.
Lenka: No keď sme o rok narástli ešte viac, začali sme mať problémy s procesmi vo firme. Mali sme síce e-shop, ale chýbalo nám skladové hospodárstvo a ich vzájomné prepojenie. Spracovanie objednávok sme robili v admine e-shopu, každú jednu objednávku sme riešili manuálne, čo bolo neskutočne zdĺhavé.
Miriam: Vôbec sme nevedeli, ako veci zautomatizovať. Vybrali sme si skladový a ekonomický softvér a verili, že to stačí, aby sa flow spracovania objednávok zrýchlil. Neuvedomili sme si však, že treba mostík, ktorý e-shop a skladový systém prepojí a zmení na funkčnú a užitočnú vec.
„Zlyhali sme až tak, že v roku 2019 sme museli vypnúť e-shop na šesť týždňov na začiatku roka, aby sme systémy prepojili a všetko nastavili. Z hľadiska predaja sme prišli o silné obdobie. Pochopili sme, že potrebujeme pomoc.“
Lenka: Zlyhali sme až tak, že v roku 2019 sme museli vypnúť e-shop na šesť týždňov na začiatku roka, aby sme systémy prepojili a všetko nastavili. Z hľadiska predaja sme prišli o silné obdobie. Pochopili sme, že potrebujeme pomoc.
Miriam: Vtedy sme si spomenuli na Jara, keďže naše odmietnutie investície zakončil slovami, že kedykoľvek sa môžeme ozvať a pomôže nám. Tak sa aj stalo. Zobral nás do Dedolesu, ukázal nám všetky procesy, ktoré tam fungovali ako hodinky. To, o čom sme snívali, že by mohlo fungovať, tu naozaj fungovalo. Boli sme úplne unesené.
Aj napriek exkurzii v Dedolese sme si však nevedeli samy poradiť. Jednoducho nemáme zručnosti na nastavenie technickej podpory. Plytvali sme časom, ktorý by sme vedeli využiť v kreatíve, na ktorú, naopak, danosti máme. Karta sa obrátila a my sme položili Jarovi otázku, či si ešte vie predstaviť vstúpiť do firmy.
Začali sme opatrne, iba s 5 % podielom, aby sme sa vzájomne oťukali. Teraz má 20 % s vydiskutovanými podmienkami, ktoré akceptovali všetky strany. Mali sme veľmi veľa stretnutí, kým sme sa rozhodli a oťukali.
Ponechal nám presne to, čo sme potrebovali, aby bolo ponechané: nezasahuje nám do kreatívy, výrobu sme ponechali na Slovensku a necháva nás rásť tempom, ktoré samy uznáme za vhodné.
Takže máte know how e-shopu, ktorý má obrat desiatky miliónov eur, rastie o stovky percent mesačne a máte to so svojou kreativitou a so všetkými štandardami. Ako sa vyvíjal váš biznis po jeho vstupe?
Lenka: Jaro prináša do biznisu rácio. My sme emocionálne, kreatívne, myslíme srdcom a on nám to dá do čísel a krásnych tabuliek. Spoločne robíme všetky strategické biznisové rozhodnutia. Veľmi sme si sadli aj ľudsky.
Minulé leto sme sa prudšie rozrástli. Teraz je nás spolu 11. Zrazu mile tvorí tím ľudí a zistili sme, že je nevyhnutné sa o nich starať, venovať sa im, udržiavať si zdravú firemnú kultúru − prišli sme na to, že tú pri toľkých ľuďoch už treba nielen cítiť, ale aj pomenovať. Bola to veľká zmena.
Pred mesiacom sme prijali konzultantku, ktorá nám pomáha s HR. Postará sa adekvátne o uchádzačov, urobí prvé kolo pohovorov. Veľmi nás odbremenila a zároveň máme od nej aj spätnú väzbu: čo nám v práci s ľuďmi chýba, čo by sme mali zaviesť, aby sme sa zlepšili a bolo nám všetkým spolu dobre.
Miriam: Veľa sme investovali do skladu a expedičných procesov. Aktuálne u nás expedíciu zastrešujú traja ľudia, majú rozdelené úlohy a všetko funguje oveľa lepšie.
Lenka: Konečne sme sa pustili aj do vecí, ktoré sme vôbec nemali vyriešené: SEO optimalizáciu, Google reklamy, newslettre či analytiky. Veru, po ôsmich rokoch sme až tento mesiac prvýkrát poslali náš milý newsletter.
Aktuálne pracujeme na tom, aby sme v Cvernovke vytvorili dizajnérsky kútik, kde budeme navrhovať, prototypovať vo väčšom pohodlí a vo väčšom tíme. Budú tu všetky materiály a kolekcie v rôznom štádiu rozpracovanosti. Vytvárame nový dizajnérsky tím, chceme v ňom mať nateraz troch ľudí.
Lenka: Keďže tomu celému treba dať organizačnú štruktúru a pospájať to, vznikla potreba prizvať do tímu ďalšieho člena − prevádzkového manažéra. Už nemôže robiť každý všetko a ľudia v tíme potrebujú mať svoje kompetencie či zodpovednosť jasnejšie zadefinované.
Miriam: Musíme si teraz rozumne nastaviť, na čo sme pripravení. Aktuálne si nanovo nastavujeme biznis plán. V tom nám pomáha Jaro.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Čo ešte budete musieť vyriešiť, aby ste mohli ďalej rásť?
Lenka: Momentálne nám dielne nevedia ušiť toľko produktov, koľko by sme dokázali predať. Je to trochu frustrujúce. Potrebujeme zvýšiť kapacitu výroby, hľadáme nových dodávateľov, premýšľame trošku aj nad vlastnou dielňou pre niektoré produkty. Popri tom potrebujeme neustále šperkovať dizajn, zvyšovať kvalitu, hľadať udržateľnejšie a zaujímavejšie materiály.
„Od prvého sedenia s dizajnérom trvá štvrť roka, kým máme dizajn kolekcie, s ktorým sme spokojné, následne štvrť roka, kým sa vyrobia matrice na potlač a samotné látky, ďalšie tri mesiace trvá výroba, a posledné tri mesiace sa realizuje fotenie kampane a celá administrácia e-shopu s novými produktmi.“
Miriam: Nedávno sme kúpili ⅔ podiel v pletiarni, kde sa vyrábajú pančuchy (s finančnými analýzami nám opäť pomohol Jaro), a tak sa pred nami otvára ďalšia oblasť, ktorú môžeme ďalej rozvíjať.
Najviac však túžime po tom, aby sme sa mohli viac venovať navrhovaniu nových kolekcií, pretože to je pre nás to, čo nás ženie vpred a zároveň je nesmierne zdĺhavým procesom. Od prvého sedenia s dizajnérom trvá štvrť roka, kým máme dizajn kolekcie, s ktorým sme spokojné, následne štvrť roka, kým sa vyrobia matrice na potlač a samotné látky, ďalšie tri mesiace trvá výroba, a posledné tri mesiace sa realizuje fotenie kampane a celá administrácia e-shopu s novými produktmi.
Takže dokopy prejde od prvotnej myšlienky po launch kolekcie zhruba rok, počas ktorého sa kontinuálne pracuje na konštrukcii nových strihov a ich prototypovaní. Je to dlhý proces, vyžaduje veľa času a túžime ho mať viac. Snažíme sa všetko vo firme usporiadať tak, aby sa nám to podarilo.
Zakladateľky značky mile potrebujú byť neustále v spojení so svojím tímom aj napriek tomu, že pre koronavírus viacerí členovia pracovali z domu. Zároveň sa potrebujú spoľahnúť na to, že s klientmi a dodávateľmi budú vždy v kontakte bez problémov a obmedzení. Ak ste na tom rovnako, využite služby O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART Paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.
Loading...
