Príbehy

8 dôvodov, prečo nás smartfóny tak priťahujú

Nie každý dokáže mať svoj vzťah k technológiám pod kontrolou. Zistite, prečo to je tak.

Autor Catherine Price

Redakčne upravili Katarína Bartoňová, Natália Žáková

Foto Shutterstock

Sara Remington

Dátum16. 10. 2020

S telefónom v ruke, prezerajúc aktuality a novinky zo života našich blízkych či známych tvárí, trávia mnohí z nás dlhé hodiny. Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo máme nutkanie neustále siahať po mobile? Prečítajte si úryvok z knižky americkej novinárky Catherine Price Ako sa rozísť so svojím telefónom, v ktorej sa venuje práve tomu, prečo nás smartfóny tak priťahujú.

V knižke okrem iného nájdete aj 30-dňový plán, ako si svojím telefónom nastaviť zdravší vzťah. Ak vás táto téma zaujíma, môžete sa zapojiť do našej súťaže o dva výtlačky.

„Z času na čas sa objaví revolučný produkt, ktorý zmení všetko,“ povedal Steve Jobs pri predstavovaní prvého iPhone v roku 2007. Pravda je, že iPhone sa nezjavil len tak sám, ale za jeho existenciou a neskoršími vylepšeniami sú premyslené snahy dizajnérov o zvýšenie tzv. zaangažovanosti používateľov, čiže o to, aby si zabezpečili ich opakovanú pozornosť a ochotu smartfón stále používať.

K svojej práci využívajú dostupné poznatky o fungovaní mozgu aj o našich evolučne podmienených preferenciách.

Väčšina týchto techník je založená na chemickej látke vznikajúcej v mozgu – dopamíne a na poznaní, ktoré situácie spúšťajú jeho uvoľňovanie v mozgu. Dopamín plní veľa rôznych funkcií, ale pre potreby pochopenia, ako ovplyvňuje naše konanie, je dôležité vedieť aspoň jednu vec. Dopamín v mozgu aktivuje receptory, ktoré sú spojené s pocitom potešenia.

Učí nás tak spojiť si určité správanie s odmenou (predstavte si potkana, ktorý dostane jedlo po každom stlačení páčky). Spôsobuje, že sa cítime vzrušene a nám sa ten pocit páči. Preto sa snažíme opakovane využiť každú príležitosť, ktorá spúšťa uvoľňovanie dopamínu.

Ale to nie je všetko. Ak nejaký zážitok neustále spúšťa uvoľňovanie dopamínu, náš mozog si to zapamätá a časom začne uvoľňovať dopamín už len pri spomienke na ten zážitok.

Ak sa náš mozog naučí, že skontrolovanie telefónu zvyčajne prinesie odmenu napríklad vo forme novej informácie alebo lajku na náš post na sociálnej sieti, zakrátko začne uvoľňovať dopamín pri každej spomienke na telefón.

Zaujímavé je, že „odmeny“ môžu byť pozitívne aj negatívne. Niekedy siahneme po telefóne v nádeji, že na nás čaká niečo dobré. No rovnako často to robíme, aby sme unikli niečomu nepríjemnému, nude či nepokoju. Nezáleží na dôvode. Keď sa mozog naučí spojiť si kontrolovanie telefónu s prijímaním odmeny, budeme ho chcieť vziať do ruky znovu a znovu. Začneme pripomínať laboratórneho potkana, neprestajne stláčajúceho páčku, aby dostal jedlo.

Čo všetko ovplyvňuje, že bez telefónu v ruke dnes takmer nedokážeme fungovať

Milujeme novinky

Poznáte ten opojný pocit na začiatku romantického vzťahu, keď túžite tráviť čas so svojím partnerom? Aj za to môže dopamín, lebo sa uvoľňuje zakaždým, keď prežívame niečo nové.

Novota však časom zovšednie a množstvo uvoľneného dopamínu sa zníži. Môže nastúpiť ďalšia fáza vzťahu, tzv. koniec medových týždňov, počas ktorej sa páry často rozchádzajú. No nikdy sa nedostaneme do stavu, aby sme čo i len pomýšľali na „rozchod“ so smartfónom (a jeho aplikáciami), pretože tie sú navrhnuté tak, aby nám poskytovali neustálu novotu a zmenu, čo má za následok neustále uvoľňovanie dopamínu.

Cítite sa unudene či znepokojene? Skontrolujte si emaily vo svojej pošte. Žiadne nové správy? Skontrolujte sociálne siete. Stále nespokojní? Skontrolujte si účet na inej sociálnej sieti. A potom na ďalšej. Olajkujte zopár príspevkov. Začnite sledovať nových ľudí. Skontrolujte, či oni začali sledovať vás. Opäť skontrolujte svoje emaily, len tak pre istotu.

Takto možno ľahko stráviť na telefóne celé hodiny bez použitia tej istej aplikácie dvakrát alebo sústredenia sa na jednu vec dlhšie než dve sekundy.

Kauzalita nás fascinuje

Ten, kto strávil čas s dvojročným dieťaťom, vie, že deti v tomto veku sú fascinované príčinou a následkom. Ak dieťa stlačí vypínač na stene, rozsvieti sa svetlo. Ak stlačí gombík, zazvoní zvonček. Ak ukáže aj ten najmenší záujem o elektrickú zásuvku, ihneď pribehne dospelý.

Je to však vlastnosť, z ktorej nikdy nevyrastieme. Bez ohľadu na vek obľubujeme sledovať reakcie na to, čo robíme. V psychológii sa tieto reakcie nazývajú „posilnenia“. Čím viac posilnení dostaneme, keď niečo robíme, tým je pravdepodobnejšie, že to urobíme znova.

Prečítajte si: Ľudia hľadajú prostredníctvom technológií vzrušenie a pocit, že žijú, hovorí psychologička

Naše telefóny sú plné nepatrných pozitívnych posilnení, vyvolávajúcich vylučovanie dopamínu, ktoré spôsobujú, že sa vraciame a chceme viac. Klikneme na odkaz a objaví sa internetová stránka. Pošleme textovú správu a príde upokojujúce cinknutie. Vo všeobecnosti nám také posilnenia dávajú príjemný pocit kontroly, čo posilňuje našu ochotu zotrvať pri telefóne.

Milujeme nečakanú odmenu

Možno si myslíte, že najlepší spôsob, ako nás prinútiť posadnuto kontrolovať telefón, by bolo zabezpečiť, aby nás tam vždy čakalo niečo dobré. No nie je to stálosť, od ktorej sme závislí, ale nepredvídateľnosť. Vedomie, že sa čosi môže stať, ale nevieme, kedy a či vôbec sa to stane.

Keď kontrolujeme telefón, z času na čas v ňom nájdeme niečo uspokojujúce: pochvalný mail, správu od osoby, ktorá sa nám páči, zaujímavú novinku. Vplyvom impulzu dopamínu začneme spájať akt kontrolovania telefónu s prijatím odmeny.

Keď už raz bolo toto spojenie vytvorené, nezáleží na tom, či sme odmenení iba jedenkrát z päťdesiatich kontrol. Vďaka dopamínu si náš mozog pamätá len ten jeden raz. Fakt, že nevieme predvídať, ktorá z päťdesiatich kontrol telefónu bude odmeňujúca, nás namiesto znechutenia donúti pokukovať po telefóne ešte viac.

Nechceme, aby nám niečo ušlo

Telefóny nám podsúvajú nové informácie a emocionálne podnety zakaždým, keď ich vezmeme do ruky. Preto sa môžeme začať obávať, že keď ich odložíme, niečo dôležité nám ujde.

Neformálny názov pre tento druh úzkosti je FOMO (z angl. fear of missing out), čiže strach, že nám niečo unikne. Kým sa neobjavili smartfóny, nemali sme sa ako dozvedieť, čo všetko nám uniká. Keď sme odišli na večierok (a pevná linka ostala doma), nemali sme sa ako dozvedieť, že na inom večierku prebiehajúcom v tom istom čase môže byť ešte väčšia zábava.

Dnes nám smartfóny svojimi notifikáciami nielenže zjednodušujú zistiť, čo nám uniká, ale „rozprašujú“ na nás FOMO ako pri kýchnutí.

Presvedčia nás, že sa môžeme chrániť len vďaka neustálemu kontrolovaniu telefónov, aby sme sa uistili, že nám nič neuniklo. Lenže namiesto zmiernenia tohto strachu, kontrolovanie telefónu to dokonca zhorší.

Až do tej miery, že naše nadobličky začnú vylučovať kortizol – stresový hormón, ktorý má dôležitú úlohu pri reakcii na hrozbu (útok alebo útek) – vždy, keď telefón odložíme. Kortizol spôsobuje našu úzkosť. A nám sa to nepáči. A tak v snahe zbaviť sa nepokoja, siahame znovu po telefóne. A ďalej kontrolujeme, klikáme a posúvame.

Túžime po láske a uznaní

My ľudia sme spoločenské tvory a bytostne túžime po pocite, že niekam patríme. Nie je to tak dávno, čo toto uznanie príslušnosti (či odmietnutie) prichádzalo od reálnych osôb. Dnes je možné ohodnotiť hocičo a hocikoho úplne verejne a anonymne, stačí to uverejniť na internete a zahlasovať.

Či ide o hodnotenie na Ubere alebo o lajky na sociálnych sieťach, mnoho najobľúbenejších aplikácií aktívne povzbudzuje ľudí hodnotiť sa navzájom.

Tieto funkcie tam nie sú náhodou. Dizajnéri vedia, že ľudia majú vrodenú túžbu po uznaní a čím je viac situácií, kde nás možno hodnotiť, tým kompulzívnejšie budeme sledovať svoje skóre. Príspevok bez lajkov sa tak stáva nielen osobným utrpením, ale aj verejnou potupou.

Čítajte aj: Prerastajú vám technológie cez hlavu? Máme pre vás 5 tipov na digitálny detox

A čo je obzvlášť divné, nielenže sa zaoberáme úsudkami druhých, ale sami o ne žiadame. Pridávame fotky a komentáre, aby sme ukázali, že sme úžasní, obľúbení a na existenciálnej úrovni niečo znamenáme.

A potom s napätím sledujeme, či iní ľudia alebo prinajmenšom ich profily s nami súhlasia (a hoci si spravujeme vlastné príspevky, aby náš život vyzeral čo najradostnejšie a najzábavnejšie, zabúdame, že všetci robia to isté).

Milujeme pohodlnosť

Existuje konkrétny dôvod, prečo sú platformy ako YouTube a Netflix navrhnuté tak, aby automaticky prehrávali nasledujúce video alebo epizódu. Proti prúdu sa pláva ťažšie než po prúde.

Ak sa ďalšia časť seriálu, ktorý sledujete, začne prehrávať päť sekúnd po skončení predchádzajúcej časti, je menšia šanca, že to vypnete.

Páči sa nám pocit jedinečnosti

Ľudia sa radi cítia výnimoční, preto nám dizajnéri poskytujú toľko možností upraviť si telefón podľa seba. Môžeme si nastaviť vlastné fotky na domovské obrazovky či obrazovky zamknutia. Môžeme si vybrať obľúbené piesne ako vyzváňací tón. Môžeme si sami vybrať typy článkov, ktoré sa nám budú zobrazovať v príspevkoch.

Vďaka týmto funkciám sú naše telefóny užitočnejšie a zábavnejšie. Čím viac sa začínajú telefóny podobať na nás (a našu jedinečnosť), tým viac času na nich budeme chcieť stráviť.

Bojíme sa vlastných myšlienok

Existuje jedna vec, v ktorej smartfóny vynikajú, a to v zabezpečení, aby sme nikdy, naozaj nikdy nemuseli ostať sami so sebou. V roku 2014 vedci z Harvardovej univerzity a univerzity vo Virgínii publikovali štúdiu, v ktorej poukazovali na to, čo všetko sme schopní urobiť, aby sme unikli vlastným myšlienkam.

Počas experimentu boli dobrovoľníci vystavení slabému, ale nepríjemnému zásahu elektrickým prúdom. Následne zo skupiny vybrali tých, ktorí boli ochotní zaplatiť, aby zásah prúdu už nedostali, a zavreli ich po jednom do prázdnych miestností bez internetu či iných možností rozptýlenia.

Požiadali ich, aby sa pätnásť minút zaoberali vlastnými myšlienkami. Tiež im povedali, že ak chcú, môžu stlačiť gombík a dostať ďalší zásah prúdom. Určite si myslíte, že žiaden z nich túto ponuku nevyužil, no zo štyridsiatich dvoch účastníkov si počas tých pätnástich minút až osemnásti vybrali možnosť opätovného zásahu prúdom. Pričom jedna osoba sa nechala zasiahnuť prúdom až 190-krát!

Zhrnuté a podčiarknuté – naše telefóny sú ako digitálne trójske kone. Na prvý pohľad neškodne vyzerajúce užitočné nástroje sú plné trikov, ktoré si opakovane pýtajú našu pozornosť. A to je pre tých, ktorý to dokážu využiť, veľmi cenná trofej.

Zaujal vás tento úryvok a radi by ste sa o fungovaní technológií a tom, ako si s nimi vybudovať zdravý vzťah, dozvedeli viac? V Sóde si môžete o dva výtlačky knižky Ako sa rozísť so svojím telefónom zasúťažiť. Súťažnú otázku aj kompletné podmienky súťaže nájdete na tomto mieste.

Catherine Price

Je americká novinárka, ktorá sa vo svojich článkoch a v knihách venuje najmä zdravej životospráve, podpore produktivity a mentálnemu zdraviu.

Páčil sa vám článok?

Technologický riaditeľ O2 Slavomír Pšenák: Umelá inteligencia nikdy úplne nenahradí ľudí – no ľudia, ktorí s ňou vedia pracovať, budú mať obrovskú výhodu na pracovnom trhu

AI nie je tajomná sila, ale užitočný nástroj. Kto ju nevyužíva, začne zaostávať.

Autorka Natália Čerňancová

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum24. 3. 2025

Predstavte si, že pri sebe stále máte neviditeľného a trpezlivého pomocníka – naplánuje vám deň, navrhne recept podľa obsahu chladničky alebo rýchlo preloží správu od zahraničného klienta. Umelá inteligencia je už bežnou súčasťou našich telefónov, domácich spotrebičov či áut. Četboty, teda virtuálni asistenti, však vyvolávajú otázky, či nenahradia ľudí v práci alebo do akej miery im môžeme veriť. Slavomír Pšenák, technologický riaditeľ z O2, AI denne využíva a poradí, ako z nej vyťažiť čo najviac.

Vďaka technológiám je aj cestovanie jednoduchšie. Skúsený Milan Bez Mapy prezradil, ako mu 2 telefóny dokážu uľahčiť nekomfortné situácie

V rozhovore so Slavom Pšenákom sme sa porozprávali o tom, ako efektívne môžeme umelú inteligenciu používať a aj:

ktoré konkrétne nástroje AI využíva denne,
ako napísať naozaj dobré zadanie, tzv. prompt,
prečo je umelá inteligencia užitočná pri získavaní širšieho prehľadu, ale Google je stále lepší na overovanie faktov,
prečo je rozdiel medzi platenou a neplatenou verziou AI taký veľký,
prečo technologický pokrok míňa veľa energie,
prečo je aj pre AI dôležitá najrýchlejšia sieť 5G
a ako začať s AI pracovať, ak ste to doteraz ešte neurobili.

Keď som si robila rešerš k rozhovoru, spýtala som sa na vás aj umelej inteligencie. Čo si myslíte, že mi o vás povedala?

Závisí to od toho, či používate platenú alebo neplatenú verziu, a aj od toho, ktorú umelú inteligenciu oslovíte. Niektoré AI si spravia rýchlu rešerš a povedia, že pracujem v O2, že sa venujem technológiám a inováciám. Viem si predstaviť, že niektoré by dokonca tvrdili, že som otec troch detí.

Takisto sa tam mohlo objaviť, že vo voľnom čase fotím hory. Kedysi som tancoval, teraz sa snažím hrať na gitare a občas chodím na komunitné behy.

A viem, že neplatený Claude od Anthropicu by si odpoveď na otázku, kto som, úplne vymyslel. Takže podľa neho môžem byť kýmkoľvek – od filozofa z čias Francúzskej revolúcie až po pracovníka OSN.

Pýtala som sa neplatenej verzie ChatuGPT a bol pomerne presný. Podrobne sa zmienil o vašom pracovnom zázemí a aj o záľube v športovaní. V tom čase som však nevedela, či je to naozaj pravda. Ako zistím, či ma zavádza alebo ide o správne informácie?

V prvom rade je dôležité pochopiť, čo ChatGPT vlastne je. Funguje tak, že predpovedá ďalšie slovo v poradí na základe pravdepodobnosti. Napríklad keď sa ho spýtame na meno alebo vek Gizky Oňovej, v základnej podobe nevyhľadáva konkrétne informácie o nej, ale snaží sa odhadnúť, aké ďalšie slová by mohli nasledovať po vašej otázke. Slová spracováva preložené na čísla, malé jednotky, takzvané tokeny.

Tento proces využíva matematiku na to, aby podľa predchádzajúcich tokenov predpovedal, ktoré slovo by mohlo nasledovať. Keď už ich napočítal dosť, preloží to späť na text, ktorý dostaneme ako odpoveď. To znamená, že AI nerozumie otázke v ľudskom zmysle, len predikuje, ktoré slovo by mohlo byť ďalšie v poradí.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj vstupné dáta, na ktorých sa AI učila. Modely boli trénované najprv na verejne dostupných zdrojoch z internetu, neskôr sa k nim pridávali platené databázy, knihy či prepisy videí z YouTubu.

Umelá inteligencia však nevie rozlíšiť, či je text ironický alebo vtipný. Napríklad spoločnosť Google mala problém, keď jej AI na otázku „Ako zabrániť tomu, aby mi padal syr z pizze?“ odpovedala, že dobrým riešením by bolo použiť malé množstvo lepidla. Tento výstup vznikol, pretože model našiel satirický článok, ktorý to spomínal, ale nedokázal rozpoznať, že ide o vtip.

Odpoveď ovplyvní aj to, že modely sa trénovali na dátach zo sociálnych sietí, kde sa môžu nachádzať dezinformácie alebo nevhodné výrazy. Práve preto mali v minulosti niektoré četboty problém s rasistickými alebo so sexistickými výstupmi.

Môžu sa modely vytrénovať tak, aby sme im v budúcnosti mohli úplne dôverovať?

Nemyslím si, že existuje univerzálna umelá inteligencia, ktorá by bola stopercentne presná vo všetkom. Systémy AI sú dnes navrhnuté tak, aby boli veľmi dobré v konkrétnych úlohách, ale nikdy to nebude dokonalé. Problém nie je len v samotnej umelej inteligencii, ale aj v tom, že realita je oveľa zložitejšia než súbor tréningových dát.

Ľudský svet nie je čierno-biely – máme emócie, nálady, subjektívne vnímanie. A tieto aspekty sa v umelej inteligencii veľmi ťažko modelujú.

Okrem toho vznikajú aj nové spôsoby manipulácie AI. Existujú totiž metódy, ktorými sa dá ovplyvniť, aké výstupy poskytne. Ak by sme napríklad cielene vytvorili množstvo stránok s upraveným obsahom, môžeme ju presvedčiť, že som americký pilot.

Preto je dôležité zachovať si obozretnosť. Aj v budúcnosti bude potrebné kriticky rozmýšľať, overovať si informácie a nenechať sa úplne uniesť tým, čo nám technológie ponúkajú. A najmä si uvedomovať, že tieto systémy súperia aj o našu pozornosť.

Ľudia, ktorí si AI už osvojili, komunikujú s četbotom denne – možno aj do takej miery, že zabudli na známy Google. Kedy je lepšie využiť AI a kedy Google?

Google bol kedysi skvelým vyhľadávačom, kam ste zadali požiadavku a dostali relevantné výsledky. Dnes je to trochu iné – vidíte odporúčané produkty a sponzorované odkazy, až potom sa dostanete k výsledkom.

Druhým faktorom je spôsob, akým vyhľadávame informácie. Často nehľadáme konkrétnu stránku, ale chceme si vytvoriť prehľad o téme. Umelá inteligencia je veľmi užitočná práve pri získavaní širšieho prehľadu.

Napríklad keď si hľadám bicykle alebo dovolenkové destinácie, môžem si prechádzať desiatky stránok alebo sa spýtať AI, ktorá mi informácie spíše do jedného sumára.

Na druhej strane, ak by som sa pýtal na vek známej osobnosti, AI nie je ideálny nástroj z dôvodu neaktuálnych údajov. Môže povedať vek, ktorý sa objavil v článku spred niekoľkých rokov, a nebude schopná tieto informácie aktualizovať.

AI je skvelá na získavanie širších prehľadov a porovnávanie možností, ale na presné a overené fakty je lepšie siahnuť po tradičných zdrojoch alebo oficiálnych stránkach.

Predstavte si, že máte pri sebe asistenta, ktorý má trpezlivosť, nehodnotí, len odpovedá na vaše otázky. To je umelá inteligencia – rýchlo a ľahko si s ňou dokážete osvojiť aj akúkoľvek novú tému.

A ako ju využívate v profesionálnom živote?

Každý deň používam náš interný četbot, pretože externé neplatené nástroje nie sú bezpečné na spracovanie firemných dát. Okrem toho využívam Microsoft Copilot na efektívnejšiu prácu v Exceli, PowerPointe a pri spracovaní e-mailov. Keď sa vrátim zo služobnej cesty a čaká ma množstvo neprečítaných správ, AI mi pomôže vytvoriť ich sumár a určiť priority odpovedí.

Na vyhľadávanie informácií používam Perplexity, a keď robím výskum k nejakej téme, pomáha mi NotebookLM od Googlu. Tento nástroj umožňuje nahrať dokumenty a pracovať s nimi interaktívne. Zaujímavou funkciou je aj generovanie podcastu z dokumentov – AI vytvorí dialóg dvoch hlasov, ktorý si môžem vypočuť napríklad cestou do práce.

Keď programujem v rámci hobby projektov, využívam Clauda od Anthropicu. Pri tvorbe prezentácií generujem obrázky cez DALL·E alebo Midjourney. A keď športujem, AI mi pomáha analyzovať tréningové dáta. Napríklad minulý rok som používal asistenta v aplikácii Humango, ktorý mi odporúčal ďalšie kroky v tréningu na základe výkonu a fyziologických dát.

AI je pre spoločnosť užitočná, no má aj svoje nástrahy. Aké výzvy podľa vás prináša?

Jednou z hlavných je spotreba energie. Keď sa povie AI, mnohí si predstavia sofistikované modely, ktoré riešia komplexné úlohy, no málokto si uvedomuje, koľko elektriny to stojí. Najväčšia záťaž nie je len v trénovaní modelov, ale aj v samotnom generovaní odpovedí, čo je práve to, čo denne používame – či už ide o četboty, vyhľadávače, alebo nástroje na tvorbu obsahu.

Dátové centrá, kde tieto modely fungujú, už dnes spotrebujú asi dve percentá svetovej elektriny. Možno to neznie ako veľké číslo, no keby to bol samostatný štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto na svete v spotrebe energie.

Na druhej strane, technológie sa neustále zlepšujú. Nové modely AI sú čoraz efektívnejšie, podobne ako moderné autá, ktoré dnes vypúšťajú menej emisií než v minulosti. Aj dátové centrá sa stavajú s dôrazom na udržateľnosť – namiesto energeticky náročnej klimatizácie sa čoraz viac využívajú prirodzené chladiace systémy, ako je vodné odparovanie alebo uzavreté chladiace okruhy, ktoré šetria vodou.

S umelou inteligenciou komunikujeme cez otázky a zadania, tzv. prompty. Ako by sme mali prompty zadávať, aby bola odpoveď čo najlepšia?

Promptovanie je samostatná veda. Dôležité je uvedomiť si, že AI nepozná, kto som, čo presne potrebujem ani aký kontext má zohľadniť. Páči sa mi prirovnanie k medziľudským vzťahom – tak ako nemôžem očakávať, že druhý človek uhádne moje myšlienky bez jasnej komunikácie, ani AI nedokáže správne odpovedať bez dostatočných inštrukcií.

Je dôležité spresniť, čo chcem, aký výsledok očakávam, a ideálne pridať aj príklady. Prompt môžem začať vetou: „Odpoveď si predstavujem takto…“ a četbot už bude pokračovať v podobnom štýle.

Promptovanie sa pri rôznych modeloch líši. Jazykové modely, ako je ChatGPT, je dobré usmerniť štýlom „chcem odpoveď v konkrétnom tóne“, „pridaj viac príkladov“ alebo „uprav text, aby bol jednoduchší“.

Pri reasoning modeli, ktorý dokáže lepšie analyzovať a premýšľať nad zadaním (napríklad R1 od DeepSeeku), je efektívnejšie zadať podrobné inštrukcie v jednom veľkom zadaní – čím viac informácií dostanú na začiatku, tým kvalitnejší bude výstup.

Keď som svojej známej ukazovala, ako s četbotom pracujem, povedala mi, že AI nepoužíva, pretože sa jej bojí. Ako sa takýchto obáv zbaviť?

Väčšina strachov pochádza z nevedomosti – bojíme sa toho, čo nepoznáme. Keby sme sa pozreli do histórie, videli by sme, že ľudia sa kedysi báli aj elektriny, možno dokonca aj ohňa. No dnes sú tieto veci bežnou súčasťou života.

Preto každému odporúčam, aby si nainštaloval AI asistenta, či už je to Claude, Gemini, alebo ChatGPT, a začal ho používať na riešenie každodenných úloh. Takto získa väčšiu istotu a pochopí, že AI je len nástroj, nie nejaká tajomná sila.

Už teraz vidíme, že medzera v efektivite medzi ľuďmi, ktorí AI používajú, a tými, ktorí nie, sa začína zväčšovať. Stále však nie je neskoro na tento vlak naskočiť.

Mimochodom, umelá inteligencia sa už dnes nachádza všade okolo nás. Napríklad moderné umývačky riadu ju využívajú na optimalizáciu umývacieho cyklu – sleduje čistotu odtekajúcej vody a hmotnosť riadu, aby vypočítala ideálny čas umývania a sušenia. Podobne existujú aj inteligentné zubné kefky, ktoré sledujú spôsob čistenia zubov a upozornia vás, ak ste nejakú časť chrupu vynechali.

Takže podľa vás AI ľudí nenahradí, ale skôr im pomôže?

Presne tak. Často sa hovorí, že umelá inteligencia vám prácu nevezme, ale človek, ktorý s ňou vie narábať, áno. Ak ju niekto nevyužíva, nie je taký produktívny, ako by mohol byť.

Napríklad programátori ju už dnes využívajú na vygenerovanie celých kusov kódu a na zrýchlenie niektorých procesov. Podobne copywriteri môžu AI využiť na štruktúrovanie textov, brainstorming alebo generovanie nápadov.

Celý technologický pokrok je o tom, že si uľahčujeme prácu. Kedysi sme umývali riad ručne, dnes máme umývačky. Rovnako to bude aj s AI. Neznamená to, že ľudia nebudú mať čo robiť, ale že tí, ktorí sa naučia AI efektívne využívať, budú mať obrovskú výhodu.

AI je fantastická v konkrétnych úlohách. Nevie však vnímať emócie či nálady, a preto si nemyslím, že bude niekedy úplne dokonalá.

Zo štatistík Eurostatu však vyplýva, že len polovica Slovákov má základné digitálne zručnosti.

Podstatné je uvedomiť si, že digitálne zručnosti sú dnes nevyhnutné. A pri dnešných možnostiach vedomosti prichádzajú ľahko, ak človek naozaj chce. Naopak, ak čaká, že ho niekto všetko naučí, veľmi ťažko si ich osvojí. Myslím si, že každý pozná niekoho, kto spätne hovorí: Keby som sa bol viac učil jazyky, dnes by som mal viac možností.

No pri digitálnych zručnostiach je to ešte naliehavejšie, potrebujeme ich už dnes. Dôležité je prekonať mentálnu bariéru. Stačí sa odhodlať, hoci budú začiatky nepohodlné. No práve tento krok vpred umožňuje rásť a napredovať.

V ktorých oblastiach má podľa vás AI najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť náš život?

Som presvedčený, že umelá inteligencia nám pomôže v starostlivosti o ľudí, najmä v zdravotníctve. Ďalej vidím obrovský potenciál vo vzdelávaní. Predstavte si, že si chcete osvojiť novú tému a máte pri sebe AI asistenta, ktorý má nekonečnú trpezlivosť, odpovedá na vaše otázky a nehodnotí. Máte tak možnosť učiť sa bez stresu a vo vlastnom rytme. To je obrovská výhoda nielen pre deti, ale pre všetkých, keďže učenie sa nekončí v škole, ale trvá po celý život.

Umelá inteligencia sa dá využívať aj na generovanie personalizovaného obsahu, ktorý zodpovedá individuálnym preferenciám. Čím lepšie systémy rozumejú našim záujmom, tým viac sa zvyšuje komfort všetkých digitálnych služieb.

A napokon telekomunikácie. Umelá inteligencia vyžaduje spoľahlivú a dostupnú sieť. S narastajúcim využitím AI bude stabilita a rýchlosť siete kľúčová. Dobrým príkladom sú autonómne taxíky v USA, kde si objednáte vozidlo bez vodiča, nastúpite a ono vás bez problémov odvezie, kam potrebujete. Ak by sieť zlyhala, takéto služby by nefungovali.

Aká je aktuálna situácia s rozširovaním najrýchlejšej dostupnej siete na Slovensku?

Nevenujeme sa len zavádzaniu 5G, ale sieť aj kompletne modernizujeme. Ide o rozsiahly proces, pri ktorom sa postupne vylepšujú všetky jej súčasti. Znamená to nielen výrazné zvýšenie počtu vysielačov, ale aj ich pripojenie optickými linkami na rýchlejší prenos dát.

Rozširujeme pokrytie vysokorýchlostných frekvencií a zároveň postupne vypíname zastaranú 3G sieť. Uvoľnené frekvencie tak môžeme využiť pre novšie a výkonnejšie technológie.

Sieť 5G od O2 môže aktuálne využívať viac ako 88 % ľudí na Slovensku. Kedy sa jej dočká aj zvyšok krajiny?

Najprv musíme dokončiť modernizáciu, ale na konci tohto roka ju budú mať všetci. Navyše tých zvyšných 12 % populácie má stále k dispozícii 4G LTE sieť, čiže nie sú bez pokrytia.

V čom spočívajú výzvy takejto modernizácie? Predstavujem si vysoké stĺpy a technikov, ktorí na ne musia vyliezť.

Toto je len vrchol ľadovca. Za tým všetkým sú aj matematické simulácie na modelovanie terénu, výkopové práce na ťahanie optických káblov a modernizácia existujúcej infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj montáž a údržbu zariadení. A to všetko sa deje za každého počasia.

Prečítajte si tiež: „Lovec búrok“ odhaľuje dobrodružné zákulisie budovania najmodernejšej siete

Nejde však len o jednotlivcov. Je to kolektívne úsilie, pri ktorom tímy aktualizujú systémy. Je to obrovská synchronizácia ľudí, technológií a procesov. Pracujeme na tom spoločne, pretože nám ide najmä o to, aby mali naši zákazníci špičkovú sieť.

Ako sme na tom so sieťou v porovnaní so zahraničím?

Na Slovensku máme veľmi konkurenčné prostredie, čo sa odráža aj na kvalite našej siete. Hoci sme ešte len v polovici modernizácie, aj tak sme už tento rok získali významné ocenenia od Opensignal – svetového lídra v nezávislom meraní kvality sietí. A nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom porovnaní.

Spoločnosť Opensignal ocenila neustálu snahu O2 o zlepšovanie siete v kategóriách svetový líder v 5G Voice App Experience a 5G Gaming Experience. To dokazuje, že naša 5G sieť má nielen skvelú dostupnosť, ale ponúka aj skutočné výhody pre zákazníkov so špičkovým zariadením 5G.

Dátové centrá, kde modely umelej inteligencie fungujú, majú obrovskú spotrebu energie – ak by to bol štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto v spotrebe energie.

O2 sa o sieť delí s konkurenciou. Neznamená takáto spolupráca zníženie súťaživosti na trhu, ktoré bude mať následky napríklad na kvalitu do budúcnosti?

Áno, je pravda, že pracujeme na zdieľaní siete. Predstavte si to ako železničnú spoločnosť – ak chce niekto iný prevádzkovať dopravu, nedáva zmysel budovať úplne nové koľajnice. Rovnako ani u nás nemá význam, aby si každý operátor staval vlastné stožiare a technológiu v každej obci sám.

Zdieľanie siete umožňuje efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čo je obzvlášť dôležité na Slovensku, kde máme viacero operátorov. Spolupracujeme na budovaní a modernizácii siete, čím šetríme náklady a zároveň prinášame zákazníkom kvalitnejšie pokrytie a rýchlejšie inovácie.

Neznamená to však nižšiu konkurenciu, práve naopak. Vďaka spoločnému zdieľaniu infraštruktúry môžeme sústrediť viac zdrojov na komerčný boj o zákazníka a ponúkať lepšie služby, ceny či výhody.

S umelou inteligenciou sa potrebujeme naučiť žiť – pôjde to ľahšie, keď ju pochopíme. Kempelenov inštitút prišiel s projektom Vo vnútri AI, ktorý môžete využiť ako návod na jej pochopenie a používanie. Tento projekt mohol vzniknúť aj vďaka podpore Férovej nadácie O2, ktorá dlhodobo podporuje vzdelávacie iniciatívy a zmysluplné projekty.

Slavomír Pšenák

Slavomír Pšenák v O2 od roku 2022 vedie technologický úsek spájajúci IT a sieťové oddelenia. Predtým pôsobil v spoločnostiach InoCloud, Erste Group IT a IBM, v ktorých získal skúsenosti v oblasti umelej inteligencie, cloudových technológií a dátovej analytiky. Počas kariéry viedol strategické projekty zamerané na digitalizáciu a efektívnejšie IT riešenia. Je absolventom Ekonomickej univerzity, okrem toho študoval aj marketing a strategický manažment na Univerzite v Gente.