Uľahčite si štúdium. Vybrali sme 10 youtubových účtov, ktoré vám pomôžu s učením v rôznych oblastiach
Od matematiky cez filozofiu až po základy angličtiny. Títo youtuberi vám pomôžu naučiť sa niečo nové alebo oprášiť staré vedomosti.
Zdieľať
26. 9. 2022;Autor: Sóda, Foto: Shutterstock
Všetci dobre vieme, že absorbovať nové informácie nie je vždy med lízať. O to ťažšie to ide, ak sme mali medzi ročníkmi či semestrami prestávku. Ako rozhýbať po prázdninách mozgové závity a začať sa opäť učiť s ľahkosťou?
Túto otázku si kladie nielen stredoškolák či univerzitný študent, ktorému cez prázdninové mesiace vyfúklo z hlavy všetky vedomosti, ale aj rodič malých školáčikov, ktorý poobede rieši domáce úlohy so svojím dieťaťom a chce pomôcť napríklad pri otázke k Archimedovmu zákonu. Pomôcť vám môžu aj šikovní youtuberi, ktorí sa zameriavajú na vzdelávanie detí či dospelých.
Matematikár Tomáš Mikulovský (Matykár)
Matematika môže byť kameňom úrazu pre mnohých študentov. Online učiteľ roka 2021 Tomáš Mikulovský pomáha lepšie pochopiť kráľovnú vied a pripravuje výučbové videá o jednotlivých aspektoch matematiky pre žiakov základných a stredných škôl, ako aj pre univerzitných študentov.
Tomáš okrem prípravných videí na maturitu či prijímačky tvorí aj cvičné písomky pre rôzne ročníky základnej školy, vďaka ktorým si aj vaši najmenší môžu oprášiť svoje znalosti.
Vzdelávací účet bratov Greenovcov (CrashCourse)
Celosvetový vzdelávací účet literárnych autorov Johna a Hanka Greenovcov od svojho prvého videa z roku 2006 získal viac ako 1,7 miliardy pozretí. CrashCourse obsahuje viac ako 42 pútavých kurzov, ktoré v angličtine predstavujú svetové dejiny, literatúru, biológiu, filozofiu a mnohé ďalšie vedecké odvetvia.
CrashCourse používa pútavú animáciu na preklenutie náročných konceptov a ponúka aj kurzy pre najmenších na účte CrashCourse Kids. Príprave na vysokú školu venovali samostatný kurz How to College, v ktorom pripravujú študentov na výber a absolvovanie vysokej školy.
Programátor Roman Hraška (Yablko)
„Nestačí si len čítať knižky alebo pozerať videá. Ak sa chceš niečo naučiť, musíš si to vyskúšať a hrať sa s tým.“ Taká je filozofia Romana Hrašku, ktorý učí Slovákov a Slovenky programovať. Pútavým a zrozumiteľným spôsobom vám ukáže základy HTML a CSS, predstaví vám React, Vue a Angular a dokonca vám povie, ako si spraviť vlastnú počítačovú hru.
Okrem programovania rieši Roman aj realitu práce v IT sektore a pomôže vám zistiť, ako vyzerá každodenný život programátora.
Angličtina s lektorkou Alishou (English Class 101)
Globálnym jazykom modernej doby a internetu je angličtina. Ako sa ju naučiť, ak máte „zero“ skúseností? Pomocnú ruku podáva účet EnglishClass101, v ktorom s vami anglická lektorka Alisha prejde základy slovnej zásoby, gramatiku a konverzačné frázy. Obohatia vás aj podrobné videá o rozdieloch medzi britskou a americkou angličtinou.
Všetky cvičenia majú aj doplňujúce vzdelávacie materiály vo formáte PDF, s ktorými sa k téme môžete vrátiť aj neskôr. Ak neviete, kde začať, k dispozícii sú tri nonstop vysielajúce livestreamy, ktoré vás naučia výslovnosť a kontext každodenných fráz alebo povzbudia vašu schopnosť počúvať s porozumením.
Prírodné vedy so Slovenskou akadémiou vied
Prečo sú kyseliny žeravé? Ako vyčistiť znečistené ovzdušie? Čo sú to tuky? Vedci zo Slovenskej akadémie vied pripravili sériu videí, v ktorých vzdelávajú žiakov o základoch biológie, fyziky a geografie. Informačné videá pre žiakov dopĺňajú domáce úlohy z okruhov chémie a fyziky.
Tvorcovia zo SAV prezentujú aj vedecký pohľad na aktuálne spoločenské témy, ako je napríklad klimatická zmena.
Fyzikárka Physics Girl
Američanka Dianna Cowern založila svoj youtubový účet Physics Girl, aby ukázala bežným ľuďom, že aj exaktné fyzikálne experimenty môžu byť zábava. Od tajomných nebeských telies cez perpetuum mobile až po najdrobnejšie atómy – Physics Girl vysvetľuje komplikované vedecké koncepty zrozumiteľným spôsobom, ktorý je vhodný aj pre vaše ratolesti so znalosťou angličtiny.
Vzdelávací účet Zmudri
Vzdelávací projekt Zmudri spája tvorcov videí, ktorí chcú pripraviť mladú generáciu na život. Ich kurzy pripravujú diváka na každodenné rozhodnutia – od videí o vzťahoch cez kurz digitálnej gramotnosti až po sériu Nakopni svoju kariéru, ktorá okrem iného radí, ako pristupovať k učeniu – napríklad si pozrite ich 4 tipy na zlepšenie pamäti.
Filozofka Abigail Thorn (Philosophy Tube)
Je umenie nezmysel? Obmedzujú vakcíny slobodu? Ako bude vyzerať revolúcia v kontexte klimatickej krízy? Na tieto otázky sa pokúša odpovedať trans herečka a filozofka Abigail, ktorá v rozsiahlych videách rozoberá náročné spoločenské otázky. Tieto ťažko stráviteľné témy odľahčuje častými zmenami scény a kostýmov, vďaka čomu sa naozaj nemusíte báť upadnutia do filozofického podriemkavania.
Philosophy Tube vám navyše pomôže oprášiť vaše argumentačné schopnosti. V čase, keď na digitálnej gramotnosti a kritickom myslení záleží viac ako kedykoľvek predtým, tieto videá ocení aj neštudent.
Umelkyňa Jenna Rainey
Nielen výpočty a rozvíjanie analytického myslenia, aj porcia kreativity. Pre všetky umelecké duše je tu americká dizajnérka a umelkyňa Jenna Rainey, ktorá vás naučí, ako môžete vylepšiť svoju techniku maľby vodovými farbami.
Okrem podrobných inštruktáží od prvého náčrtu až po finálny obraz pridáva aj osobné videá z noviniek vo svojom ateliéri a ponúka veľa inšpirácie pre tých, ktorí sa chcú vážnejšie venovať maľbe.
Bonus na záver: 8 tipov, ako sa efektívne učiť
Je príjemné učiť sa od niekoho alebo s niekým. No občas chýba motivácia a nevieme, ako začať. Toto video vám poradí, ako sa učiť menej a rýchlejšie.
Filip Klinovský má pre vás 8 tipov, ako vstrebávať informácie efektívne. Tieto rady pomôžu vysokoškolákom počas skúškového obdobia alebo stredoškolákom pred maturitou. Sú to vedecké metódy (napríklad pomodoro), ktoré prešli skúškou času a naozaj fungujú.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Spoznali sa v školských laviciach. 10 kapiel, o ktorých ste možno nevedeli, že kariéru odštartovali vďaka škole
Paradoxne, najznámejšia pesnička od Pink Floyd by sa nikdy nezačala slovami „nepotrebujeme žiadne vzdelanie“, ak by sa členovia kapely nestretli na spoločnej škole.
Zdieľať
19. 9. 2022;Autor: Sóda, Foto: Shutterstock
Škola je skvelým miestom na nadviazanie silných priateľstiev aj na celý život. Niektorí z nás sa počas nej snažili aj hudobne vyžiť a zakladali si so spolužiakmi kapely, no vedeli ste, že mnohé svetoznáme hudobné mená sa spojili práve vďaka rovnakej škole či odboru na univerzite?
O kapelách, ktoré formovala škola, sa dočítate nižšie, no ak si chcete vychutnávať hudbu naplno hneď teraz, vyskúšajte TIDAL. Navyše ho môžete mať ako súčasť O2 SMART Paušálu
Nielen Pink Floyd, ale aj mnohé ďalšie kapely, ktoré počúvame, vznikli už v skorých školských časoch. Niektorí členovia sa poznajú od raného detstva, iní sa spoznali počas strednej alebo vysokej školy popri štúdiu architektúry, medicíny či astrofyziky.
Máme pre vás desať príkladov top rockových a punkových kapiel, ktorých korene siahajú až do školských lavíc.
GREEN DAY Basket Case
Päťnásobní víťazi Grammy Green Day začali už na strednej škole Pinole Valley High School v Kalifornii v kapele Sweet Children. V tejto formácii boli zakladajúcimi členmi spevák Billy Joe Armstrong a basák Mike Dirnt.
Prvý koncert odohrali v malom bare Rods Hickory Pit ako 14-roční. Tré Cool sa k nim pridal o tri roky neskôr po odchode pôvodného bubeníka a v roku 1994 vydali svoj prvý album Dookie s dnes už ikonickým menom kapely Green Day. V tom čase boli označovaní za „kriesiteľov“ punkovej hudby.
THE WHO Baba O‘Riley
The Who spojili sily tiež už ako tínedžeri. Gitarista Pete Townshed a basák John Entwistle sa poznali už od strednej školy Acton County Grammar School v Londýne, kam chodil aj spevák Roger Daltrey.
V školských časoch založili Pete a John džezové trio, obaja sa popritom zaujímali o rockovú hudbu, John navyše hral aj v školskom orchestri na francúzskom rohu. Keďže si nemohol dovoliť kúpiť basovú gitaru, vyrobil si vlastnú a začal hrať.
Pete sa po strednej presunul na Ealing Art College a práve táto škola mala zásadný vplyv na to, ako zneli neskôr. Spevák Roger bol na tej istej škole, len vo vyššom ročníku, no vyhodili ho, a tak založil vlastnú kapelu Detours, s ktorou hrával na svadbách a firemných akciách. Postupne sa Detours v roku 1964 pretransformovali na The Who, kam sa pridali Pete Townshed, John Entwistle aj bubeník Keith Moon.
Okrem The Who (Ten Kto) boli v hre aj iné humorné názvy, ako No One (Nikto) a The Group (Kapela).
QUEEN Under Pressure
Queen začali koncom 60. rokov na London Imperial College. Gitarista Brian May a bubeník Roger Taylor študovali astrofyziku a zubárinu, keď na spomenutej škole založili kapelu Smile.
Keď ich basák Tim Staffell odišiel, pridal sa k nim Freddie Mercury, ktorý v tom čase spolu s Timom študoval umenie a dizajn na Ealing College of Art. Neskôr sa pridal basák John Deacon a kapela Queen bola na svete tak, ako ju poznáme dodnes.
Mercury využil svoje poznatky z dizajnovej školy a navrhol ikonické logo Queen s erbom kráľovnej a fénixom navrchu, ktorý predstavuje nesmrteľnosť. Ich debutový album vyšiel hneď po dokončení školy v roku 1973.
TALKING HEADS Once In a Lifetime
Talking Heads začali svoju hudobnú cestu v roku 1973 ako súčasť školského kvinteta so spevákom a gitaristom Davidom Byrnom a bubeníkom Chrisom Frantzom na umeleckej škole Rhode Island School of Design.
V 70. rokoch sa pretransformovali na trio spolu s Chrisovou frajerkou Tinou Weymouth, ktorá sa naučila hrať na basu len preto, že nevedeli nájsť basáka. V tom čase bývali všetci traja v zdieľanom loftovom byte, skupinu nazvali Talking Heads a stali sa aktívnou súčasťou newyorskej punkovej scény.
Ich prvý koncert bol v legendárnom punkovom CBGB, kde v roku 1975 robili predskokana pre Ramones. Napokon sa k nim pridal absolvent Harvardu a klávesák, gitarista a vokalista Jerry Harrison, čo uzavrelo zostavu kapely v roku 1977. V tom istom roku vyšiel ich prvý a mimoriadne úspešný album Talking Heads: 77, na ktorom bol aj ich megahit Psycho Killer.
RADIOHEAD Creep
Radiohead nazvali svoju kapelu podľa pesničky Radio Head z albumu už spomínaných Talking Heads. Spevák a gitarista Thom Yorke, basák Colin Greenwood, gitarista Ed O’Brien aj gitarista a klávesák Jonny Greenwood a bubeník Phil Selway chodili na rovnakú chlapčenskú strednú školu Abingdon School. Hoci neboli priamo spolužiaci a boli v rôznych ročníkoch, založili kapelu On a Friday, ktorá sa neskôr premenovala na Radiohead.
Po škole spolu hrávali naďalej, no na jednom z koncertov zaujali pozornosť človeka z vydavateľstva EMI, ktorý ich podnietil na zmenu názvu kapely a kontrakt na šesť albumov podpísali už ako Radiohead. Ich debutový singel v roku 1992 sa volal Creep a do dnešného dňa je jednou z ich najznámejších skladieb. V nasledujúcich rokoch vyhrali tri Grammy a dodnes hrajú v rovnakej zostave.
THE STROKES The Adults Are Talking
The Strokes je indierocková kapela, ktorá sa skladá z piatich kamarátov z mladosti. Spevák Julian Casablancas sa pozná s basákom Nikolaiom Fraiturom už od šiestich rokov z lýcea Lycée Francais de New York.
Julian neskôr stretol gitaristu Nicka Valensiho a bubeníka Fabrizia Morettiho na manhattanskej škole Dwight School. Gitarista Albert Hammond jr. sa spoznal s Julianom na švajčiarskom internáte Institute Le Rosey, presťahoval sa do New Yorku kvôli filmovej škole a nakoniec sa v roku 1998 všetci spojili do The Strokes. Ich debutový album Is This It s hitmi ako Last Nite a Someday do dnešného dňa figuruje v rebríčkoch najlepších albumov všetkých čias.
VAMPIRE WEEKEND A-Punk
Všetci členovia newyorskej punkovej kapely Vampire Weekend sa spoznali na vysokej škole Columbia University. Prvý raz koncertovali v roku 2006 na školskom súboji kapiel v zložení: spevák Ezra Koenig, basák Chris Baio, bubeník Christopher Tomson a klávesák, gitarista a multiinštrumentalista Rostam Batmanglij.
Už ich prvé demá mali na internete veľký úspech a v roku 2008 vydali svoj debutový album Vampire Weekend s chytľavým hit-singlom A-Punk a Oxford Comma. Album vyšiel vo vydavateľstve s rovnakým menom ako ich alma mater – Columbia.
THE ROLLING STONES Sympathy For The Devil
The Rolling Stones spojila základka. Spevák Mick Jagger a gitarista Keith Richards sa spoznali na Maypole County Primary School v Dartforde. O desať rokov neskôr sa stretli znova a zistili, že majú spoločného známeho, gitaristu Dicka Taylora, Richardsovho spolužiaka zo Sidcup Art School.
Založili kapelu, do ktorej sa neskôr pridal aj multiinštrumentalista Brian Jones, basák Bill Wyman a bubeník Charlie Watts. Ich názov vznikol na základe inšpirácie z pesničky bluesovej legendy Muddyho Watersa Rollin’ Stone. Stones v aktuálnom zoskupení Jagger, Richards a Ronnie Wood „rollujú“ už vyše 60 rokov a dá sa povedať, že sú jedným z najznámejších a najvytrvalejších zoskupení rockovej éry.
PINK FLOYD Another Brick In The Wall
Progresívna rocková kapela Pink Floyd vznikla v 60. rokoch na Londýnskej polytechnickej škole na Regent Street (dnes zvaná University of Westminster). Basák Roger Waters, bubeník Nick Mason a klávesák Richard Wright tu študovali architektúru. Gitarista a spevák Syd Barrett bol síce študentom umenia na inej univerzite, no dal sa dokopy s ostatnými a založili kapelu. Skúšali v čajovni v školskom suteréne a prešli si mnohými zmenami názvu, až sa zhodli na Pink Floyd.
Názov kapely je kombináciou mien hudobníkov dvoch bluesových platní zo Sydovej zbierky: Pink Anderson a Floyd Council. Debutový album The Piper at the Gate’s of Dawn vyšiel v roku 1967 a pred rozpadom v roku 1985 stihli vydať 15 štúdiových albumov. A všetko sa to začalo v škole. „Hey, teacher, leave those kids alone!“
Po príbehoch svetových punk a rockových kapiel zo školských lavíc si ich hudbu môžete vychutnať aj v našom playliste:
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
