Ovplyvnili generácie a zmenili vnímanie reality. Tieto filmové a seriálové fantasy nás nikdy neomrzia

Draky, čarodejníci, kúzla, elfovia a mýtické kraje – to všetko priniesli do popkultúry fantasy romány, ktoré si získali srdcia čitateľov už pred 85 rokmi.

V uponáhľanej dobe plnej depresívnych správ je fantasy žáner dokonalým únikom z reality. Či už je to moderná adaptácia absolútnej klasiky Pán prsteňov, nesmrteľný príbeh čarodejníka z Rokfortu alebo ďalšia sonda do krutého sveta Westerosu v podobe prequelu Rod draka. Vysoká sledovanosť aj pri reprízach a preplnené kinosály pri premiérach jasne potvrdzujú, že dobré fantasy je zásah do čierneho. 

S HBO Max sa dá ujsť pred realitou kedykoľvek. Navyše ho môžete mať v cene svojho O2 Paušálu

Čo to na tých drakoch a kúzlach je?

Obľúbenosť fantasy literatúry a neskôr aj filmov či seriálov spočíva vo viacerých elementoch, ktorými tento žáner vyčnieva spomedzi bežnej ponuky. Najčastejším dôvodom obľúbenosti je popustenie uzdy predstavivosti, ktorá umožňuje divákom stráviť hodinu-dve na mieste, kde sú draky skutočné alebo kde čarodejníci vedú súboje prútikmi a kde má každý človek svojho démona v podobe zvieraťa.

Túžbe po uniknutí do iného sveta pomáha okrem magických bytostí aj prepracovaný systém rodov, čarodejníckych škôl alebo kráľovstiev jednotlivých fantasy krajín.

„Najvýraznejším znakom fantasy literatúry je práve spôsob, ako vidí rozdiel medzi dobrom a zlom. Fantasy nám kladie otázky, čo je hrdinstvo, z čoho pramení moc, a hľadá morálne alternatívy,“ zdôrazňuje populárna autorka fantasy diel Ursula Le Guin.

Pán prsteňov a Hobit

Praotcom žánru fantasy literatúry je bezpochyby John Ronald Reuel Tolkien, ktorého príbehy z mýtickej Stredozeme prvýkrát očarili čitateľov v roku 1937 v rozprávkovej knihe Hobit. Dobrodružstvá maličkého a pohodlného domaseda Bilba, ktorý prekoná svoj strach a pridá sa na nebezpečnú výpravu trpasličieho kráľa Thorina, sa stali základným kameňom pre vznik presláveného fantasy eposu Pán prsteňov

Na začiatku tretieho milénia sa adaptácie trilógie ujal novozélandský režisér Peter Jackson.  Mladý hobit Frodo sa v spoločnosti čarodejníka Gandalfa, ľudských bojovníkov Aragorna a Boromira, ako aj elfa Legolasa a trpaslíka Gimliho vydal na dlhú cestu, aby zničil všemocný prsteň moci v plameňoch Hory osudu. Podarí sa maličkému hobitovi dokázať to, čoho neboli schopní králi ľudí ani elfov, alebo ho zradia jeho najbližší, ktorí podľahnú pokušeniu prsteňa moci?

Filmová trilógia Pán prsteňov vyvolala pred 20 rokmi novú vlnu záujmu o fantasy snímky, o čom svedčí jej miesto medzi najziskovejšími kinohitmi všetkých čias, ako aj získanie 17 Oscarov z 30 nominácií. Fanúšikov Tolkienovho sveta môže potešiť aj filmová trilógia Hobit, ktorá sa sústreďuje na zážitky hobita Bilba v trpasličej družine na ceste do srdca hory Erebor.

Pikošky zo zákulisia:

  • Viggo Mortensen pokračoval v stvárňovaní Aragorna aj po tom, ako si zlomil dva prsty na nohe. Keď v snímke Dve veže Aragorn kopol do helmy od frustrácie, svoju bolesť zo zlomeniny pretavil do srdcervúcej scény.
  • Sean Bean sa dostavil na produkciu na vrchu hory peši po vlastných. Herec mal strach z lietania a odmietol sa na horu presunúť helikoptérou. Ostatní herci museli čakať dve hodiny, kým k nim dorazil.
  • Scenár sa neustále menil. Napríklad v pôvodnej verzii sa mala na bitke na Pelennorských poliach zúčastniť Arwen v mužskom oblečení. Alebo aj počas Boromirovho monológu v Roklinke vo filme Spoločenstvo prsteňa. Sean Bean dostal najnovšiu verziu scenára len pár minút pred klapkou, scenár si preto prilepil na koleno a miestami z neho čítal.

Harry Potter a Fantastické zvery

Príbeh mladého čarodejníka z pera J. K. Rowlingovej patrí medzi najvplyvnejšie posolstvá dnešnej kultúry. Sedem románov spojilo populárny formát príbehov zo žiackych lavíc so svetom mágie a voilà – vitajte na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.

Sedem rokov štúdia v ôsmich filmoch s trojicou mladých čarodejníkov – titulným hrdinom Harrym, Ronom a Hermionou. Sága vás prevedie nielen ich študijnými úspechmi a zlyhaniami, príbehom kamarátsva a čarovných nadprirodzených javov, ale poukazuje aj na zlo cez temného lorda Voldemorta a jeho posluhovačov. 

Milovníkov Rokfortu poteší aj rozšírenie príbehu v sérii filmov Fantastické zvery, ktoré sa sústreďujú na rastúcu silu temného čarodejníka Grindelwalda takmer storočie pred udalosťami z Harryho Pottera. Skalní fanúšikovia neopovrhnú ani špeciálnym dokumentom 20. výročie Harryho Pottera: Návrat do Rokfortu, v ktorom sa herci a tvorcovia tejto ikonickej filmovej série vrátia do školského prostredia a so slzou v oku zaspomínajú na to, ako sa im pred dvoma dekádami zmenil život. 

Pikošky zo zákulisia:

  • Režisér snímky Väzeň z Azkabanu dal hlavnej trojici hercov domácu úlohu – napísať esej o svojich postavách. Emma Watson odovzdala 10 strán, Daniel Radcliffe jednu a Rupert Grint neodovzdal nič s výhovorkou, že aj Ron by predsa zabudol.
  • Na každej titulke čarodejníckych novín Denný veštec vo filmoch straší Ryšavá bosorka (Ginger Witch). Tvorcovia filmov popustili uzdu fantázii a pri výrobe pohyblivých novín na každú titulku zakomponovali malú zmienku o úplne novej postave – Ryšavej bosorke.
  • Všetky kúzla sa mladí rokfortskí čarodejníci učia po latinsky. A nielen kúzla, motto čarodejníckej školy znie Draco dormiens nunquam titillandus, čo v preklade znamená Nikdy neštekli spiaceho draka.

Na týchto 9 otázok správne odpovedia iba čarodejníci, ktorí si zaslúžia študovať na Rokforte. Trúfnete si?

Hra o tróny a Rod draka

Pred 11 rokmi zakotvil na televíznych obrazovkách fantasy seriál, ktorého epizódy sa stali celospoločenským rituálom. Rodiny verných Starkovcov, ctižiadostivých Lannisterovcov a krvilačných Targaryenovcov sa stretávajú v boji o Železný trón kráľovstiev Westerosu – a ešte nevedia, že čoskoro sa budú musieť spojiť v boji proti nadpozemským Bielym chodcom.

Seriál Hra o tróny priniesol napínavé mocenské intrigy, náročné úvahy o morálke, ale aj neprikrášlený pohľad na príkry rozdiel medzi životom v chudobe a blahobytom bohatých. Úspech zažilo aj rozšírenie príbehu Westerosu v prequeli Rod draka, ktorý sa zameriava na osudy vládnucej dynastie Targaryenovcov dve storočia pred udalosťami z Hier o tróny

Pikošky zo zákulisia:

  • Postavu Arye Starkovej obsadzovali tvorcovia najdlhšie. Producenti seriálu nevedeli nájsť tú správnu herečku pre úlohu najmladšej dcéry rodu Starkovcov. Napokon objavili Maisie Williamsovú, klikli na jej kastingové ukážky a s nestabilným pripojením sťahovali jej video asi 40 minút. Čakanie sa vyplatilo, pretože nakoniec našli tú pravú.
  • Ikonická časť kostýmu Jona Snowa je z koberčeka z Ikey. Kostýmová dizajnérka Michele Clapton potvrdila, že pri Hre o tróny každú sezónu navrhla 70 až 100 úplne nových kostýmov. Keď si Jon musel obliecť uniformu Nočnej hliadky, pocta byť huňatou oporou pre jeho plecia pripadla kobercu SKOLD.
  • Červená svadba mala predlohu v skutočných historických udalostiach. Autor knižnej predlohy George R. R. Martin potvrdil, že krvavá pasca počas svadobných osláv vychádza z dvoch skutočných udalostí zo škótskej histórie – z Čiernej večere v roku 1440 a masakra v Glencoe v roku 1692.

Temné hmoty

Fantasy dráma Temné hmoty vznikla podľa knižnej predlohy – trilógie Philipa Pullmana, ktorá pozostáva z kníh Zlatý kompas, Magický nôžJantárový ďalekohľad. Seriál Temné hmoty je určený predovšetkým mladšiemu divákovi. Hlavnou hrdinkou tohto seriálu je mladá Lyra zo sveta, kde má každý človek svojho démona vo zvieracej podobe, ktorý je nositeľom jeho povahy a duše.

Lyra vykročí na cestu za dobrodružstvom a rozhodne sa nájsť svojho nezvestného kamaráta Rogera. Vtedy zistí, že je len figúrkou veľkej hry medzi vládnym rádom Magistéria a hnutím odboja na čele s lordom Asrielom bojujúcim za ochranu slobodnej vôle.

Cesta mladých hrdinov v seriáli Temné hmoty povedie cez alternatívne reality, v ktorých zahviezdi viacero veľkých hereckých mien – James McAvoy ako lord Asriel, Ruth Wilson ako pani Coulter a Lin-Manuel Miranda ako texaský aeronaut Lee.

Pikošky zo zákulisia:

  • Maľby Leonarda da Vinciho poslúžili Philipovi Pullmanovi ako inšpirácia pre démonov v zvieracích podobách. K tomuto nápadu ho priviedla preslávená maľba Dáma s hranostajom.
  • V seriáli hrá otec po boku svojej dcéry – no ich úlohy tomu nezodpovedajú. Titulnú hrdinku stvárnila Dafne Keen, kým jej otec Will hral kardinála McPhaila odhodlaného Lyru nájsť a zastaviť.
  • V knižnej trilógii Temné hmoty sa Philip Pullman pokúsil prerozprávať dielo filozofa Johna Miltona Stratený raj. Neomylné božstvo nahradil malichernou vládou Autority a miesto úpadku a straty nevinnosti kniha opisuje dospievanie a boj mladého dievčaťa so všemocným rádom Magistéria.
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Občas si dopriať lokálne mäso je lepšie ako vo veľkom kupovať avokáda z Čile, hovorí šéfkuchár Michal Kordoš

Vegánstvo nie je podľa Michala Kordoša jedinou cestou pri udržateľnom stravovaní.

Nechcel si otvárať reštauráciu ani sa nikde zamestnať. A tak si vymyslel, že bude chodiť variť zážitky k ľuďom domov. So šéfkuchárom Michalom Kordošom sme sa v jeho domácej kuchyni rozprávali o jeho pohľade na kultúru stravovania od výberu potravín až po servírovanie. 

V rozhovore sa dozviete: 

  • ako si šéfkuchár predstavuje zodpovedné a pestré stravovanie, 
  • ako spoznať dobrú prevádzku a prečo sa pýtať na pôvod surovín,
  • o jeho pohľade na striedmosť v živote aj v reštaurácii,
  • prečo nezatracuje kečup na cestovinách,
  • prečo by zrušil gastrolístiky a menu za 4 €, 
  • kedy najviac precítil, že život fakt stojí za to.

Ktoré 4 youtubové kanály o varení sleduje šéfkuchár? Inšpirujte sa aj vy

Ako vyzerá pestré stravovanie podľa šéfkuchára? 

Pre mňa pestrosť znamená nájsť si v stravovaní rovnováhu. Pre väčšinu ľudí nie je veľmi udržateľné stravovať sa zdravo neustále. Ak si ľudia naordinujú prísne diéty, často zlyhajú priskoro alebo nad tým strávia veľmi veľa času.

Ultra zdravé stravovanie si vyžaduje dobré plánovanie a veľa úsilia. Stravovať sa pestro znamená nemať príliš obmedzený jedálny lístok, jesť prioritne rastlinné produkty, mäso len s mierou a zároveň si občas dopriať aj niečo nezdravé. 

Na poličke máte Slovegánku knihu receptov vegánskych verzií slovenských klasík. Varíte aj vegánsky? 

Skôr vegetariánsky. S priateľkou sa snažíme obmedziť živočíšne výrobky. Od pondelka do piatka sa snažíme nejesť mäso, takže občas si varíme aj vegánsky. Mäso si doprajeme cez víkend doma alebo v reštaurácii, kde si vieme overiť jeho pôvod.

Ako si v reštaurácii overujete pôvod mäsa? 

Chodíme do podnikov, kde poznám personál, ktorému dôverujem, no nie je žiadna hanba spýtať sa na pôvod mäsa, aj keď nie ste šéfkuchár. Dokonca to každému veľmi odporúčam. 

Čo okrem pôvodu surovín by si mal človek všímať na jedle alebo reštaurácii? 

Sledovať pôvod potravín je vždy dôležité, pretože to reflektuje filozofiu prevádzky. A nemyslím tým len michelinské reštaurácie. Aj bežné, cenovo dostupnejšie podniky môžu podporovať lokálnych výrobcov bez toho, aby ste v reštaurácii za večeru nechali výplatu. 

Stravovať sa pestro znamená nemať príliš obmedzený jedálny lístok, jesť prioritne rastlinné produkty, mäso len s mierou a zároveň si občas dopriať aj niečo nezdravé.

Ďalšia vec, ktorú si všímam, je komunikácia čašníka. Ak má čašník prehľad a vie mi dobre odporučiť, viem, že aj kuchár si dá záležať, aby svoje menu s čašníkom odkomunikoval. 

Dobrú reštauráciu spoznáte aj podľa toho, či dokáže zohľadniť stravovacie obmedzenia. V reštauráciách by nemal byť problém nájsť chutné alternatívy aj pre vegánov.

Sezónnosť bola kedysi v reštauráciách samozrejmosťou, dnes je zriedkavejša. Samozrejme, nie vždy sa dá variť zo sezónnych potravín, napr. v ázijských reštauráciách alebo pizzeriách, no bol by som rád, keby sme sa k tomu ako spoločnosť vrátili. 

Tri suroviny, ktoré je dobré mať vždy v kuchyni podľa šéfkuchára Michala Kordoša

Čerstvé bylinky

Veľký pomocník pri dochucovaní každého jedla, či už mäsitého, alebo bezmäsitého. Aby dlhšie vydržali, treba ich správne skladovať – ak nie v črepníku, tak vo vlhkej servítke. 

Strukoviny

Hrach, fazuľa, šošovica alebo cícer sú výborným zdrojom bielkovín, ktoré zasýtia. Keď ich človek prijíma pravidelne, zvykne si na ne aj trávenie. Tip: vyskúšajte adzuki fazule nasladko. 

Citróny alebo limetky

Každé jedlo má byť trošku slané, sladké aj kyslé. Citrónová alebo limetková šťava je výborným dochucovadlom šalátov, omáčok alebo koláčov. 

Zmenil sa vzťah Slovákov k jedlu za posledných päť rokov?  

Mám pocit, že ľudia majú oveľa lepší prehľad o gastronómii. Viac cestujú, študujú si recepty, sú viac otvorení experimentom, sledujú dokumenty o varení. Ak patríte medzi takýchto ľudí, pripravil som pre čitateľov Sódy aj tipy na svoje obľúbené youtubové kanály o varení.

Vnímam aj posun v myslení, že stravovanie už nie je len o „najesť sa lacno“. Nie každý si môže vždy dovoliť kvalitné a zdravé jedlo, no stravovanie sa opäť stáva kultúrnou záležitosťou. Rituál, pri ktorom sa stretne rodina pri stole, bežná oslava priateľstva v reštaurácii. 

Čím to je? 

Asi aj tým, že máme prístup k informáciám. Hobby kuchári majú možnosť zlepšovať sa priamo z domu, pričom mnohí by sa uplatnili už aj v lepšej reštaurácii. Mnohí ľudia podporujú lokálnosť a dobrovoľne nenakupujú v hypermarkete, ale priamo u farmára alebo producenta, kde vidia, ako produkt vzniká. Sme ochotnejší zaplatiť si za kvalitu a poctivosť. 

Ktorý (zlo)zvyk spojený s našou kultúrou by si ako šéfkuchár zmenil? 

„Menučka“ za čo najmenej peňazí. Trh je zdeformovaný gastrolístkami s nominálnou hodnotou, ktorú musí drvivá väčšina prevádzok podliezať. Gastrolístky z veľkej časti narušili kultúru dobrého jedla, pretože ani dnes, ani pred piatimi rokmi sa nedalo dobre najesť za 4 €. Kým budeme mať gastrolístky, trh nebude zdravo fungovať. 

Ďalším návykom je hlavne sa najesť veľa. Zastávam názor striedmosti v živote, nie prejedania sa. Keby mali bežné reštaurácie o 20 % menšie porcie, menej by vyhadzovali a mohli by znížiť konečnú cenu jedla. Väčšina ľudí sa z menšej porcie aj tak nasýti bez toho, aby sa prejedli. 

V ázijských kultúrach je bežné, že sa stravníci najedia dopolosýta a v tom najlepšom prestanú. Dáva to zmysel aj zdravotne – menej zaťažujeme trávenie, nepriberáme, sme efektívnejší. Štatisticky žijú Japonci dlhšie a myslím si, že aj preto, lebo jedia striedmo. Byť trošku hladný nie je vôbec na škodu.

Gastrolístky s nominálnou hodnotou, ktorú musí väčšina prevádzok podliezať, deformujú trh. Narušili kultúru dobrého jedla, pretože ani pred piatimi rokmi sa nedalo dobre najesť za 4 €.

Baví ťa pri príprave jedla experimentovať alebo si skôr fanúšikom tradícií? 

Ja sa pozerám najskôr na lokálne chute a snažím sa ich pretvoriť do modernejšej podoby. Staviam na to, čo ľuďom chutí, len v novšom šate. Napríklad pri kačke s kapustou sa hrám s textúrami jedla, časť opečiem narýchlo, časť pečiem pomaly, časť konfitujem na škvarky.

Mnohí šéfkuchári zatracujú kečup na cestovinách, bujón v omáčke či slovenskú klasiku kuracie zapečené s broskyňou. Čo si o tom myslíš ty?  

Ani jedno z toho nezatracujem. Rozumiem, prečo ľuďom chutí kuracie s broskyňou a syrom. Bujón tiež môžeme používať s mierou, nie vždy máme poruke kvalitný vývar zo zeleniny či kuraciny. A kečup je super, o to viac, ak si niekto urobí domáci.

Napríklad cestoviny s kečupom a parmezánom sú objektívne veľmi chutné jedlo, pretože obsahujú sladké, kyslé aj slané – všetky dôležité chute. Síce to nie je až také zdravé, ale rozhodne to nie je no go. 

Pripravuješ aj vlastné recepty. Ako vieš predvídať, že kombinácia melón, bryndza a hľuzovka bude dávať zmysel? 

Z väčšej časti je to skúsenosť, že viem, čo k sebe pasuje. Chute mám spárované a viem, čo s čím funguje. Viem, že melón ide dobre so syrom feta a syr feta je podobný bryndzi. Plus je hľuzovková sezóna – a mám to. Riadim sa intuíciou, no niekedy to je pokus – omyl.

Baví ma rozširovať ľuďom obzor o klimatickej či morálnej zodpovednosti. Keď sa ma ľudia pýtajú napríklad na foie gras, čiže vykŕmenú husaciu pečeň, vysvetlím im, že z morálneho hľadiska to neponúkam, a často si môj názor aj osvoja.

Rozbehol si službu, ktorá ešte nie je na Slovensku veľmi známa. Jedlo ľuďom uvaríš priamo u nich doma. Ako to prebieha?

Snažím sa priniesť zážitok z reštaurácie ľuďom domov. Ide o to, aby moji klienti nemali žiadne starosti. Posadia sa a ja sa o všetko postarám – nakúpim, pripravím, naservírujem, odpracem. Menu si dohodneme vopred na mieru, pričom zohľadňujem sezónne jedlo, stravovacie obmedzenia a preferencie. 

Prečítajte si aj: Psychológ: Vždy stojí za zamyslenie, či dieťa radšej nezapojiť do varenia ako pustiť mu video

Kto si takúto službu objednáva? 

Páry na romantickú večeru, keď po naservírovaní odídem, alebo rodiny s deťmi, keď si rodičia môžu viac oddýchnuť, prípadne svoju pozornosť zamerať na hostí, na seba. Deti sa doma viac zahrajú, uvoľnia, prípadne sa im venujem ja sám.

Ako si prišiel na tento nápad? 

Rozhodoval som sa, čo budem robiť. Či si otvorím prevádzku alebo sa zamestnám ako šéfkuchár. Už vtedy sa ma ľudia pýtali, či pre nich nemôžem doma navariť, čiže sčasti to bol dopyt a sčasti moje rozhodnutie, že nechcem vlastniť prevádzku ani sa zamestnať. Šiel som na to vylučovacou metódou. Som flexibilný, ale má to aj mnoho nevýhod. Všetko náradie musím vláčiť so sebou a musím sa omnoho viac venovať vlastnému marketingu.

V rozhovore v Denníku N si povedal, že ti imponuje, ako si Taliani vážia jedlo a snažia sa minimalizovať odpad. Ako pristupuješ k vareniu ty, aby si minimalizoval odpad? 

Vo veľkej miere mi cestu ukázala moja priateľka, ktorá mala k tejto téme blízko už oveľa dávnejšie. Máme vermikompostér, čiže čo nezužitkujeme, ide do kompostu, ktorý neskôr využívame na hnojenie bylín a rastlín. Za našou obmedzenou konzumáciou mäsa nestojí len morálna motivácia, ale aj klimatická uvedomelosť. Je rozdiel, či si občas doprajete mäso zo Záhoria alebo vo veľkom kupujete avokáda z Čile.

Čiže môžeme povedať, že kľúčom k zodpovednému stravovaniu je jesť lokálne? 

Áno. Máme naozaj šikovných farmárov a producentov, ktorí dokážu ponúknuť výborný produkt aj zo slovenských fariem. Zároveň platí, že rastlinné zdroje by mali v strave dominovať.

Ty zatiaľ nemáš reštauráciu, ale máš svoj koncept aj prístup k stravovaniu. Môžeš nám opísať svoju filozofiu? 

Mojou misiou je ponúknuť ľuďom to, čo v prvom rade chutí mne, ideálne na netradičnom mieste. Keď vidím, že je u klientov vôľa ísť do vegánskeho menu, tak ich k tomu motivujem. Nechcem robiť z ľudí vegánov, ale chcem im ukázať, že aj vegánske jedlo je plné chutí. Baví ma rozširovať ľuďom obzor a búrať zaužívané zvyklosti. Keď sa ma ľudia pýtajú napríklad na foie gras, čiže vykŕmenú husaciu pečeň, vysvetlím im, že z morálneho hľadiska to neponúkam, a často si môj názor aj osvoja.

5x rýchlo a úprimne so šéfkuchárom Michalom Kordošom

Na čo v oblasti gastra si minul najviac peňazí v posledných dvoch mesiacoch?

Nepotrpím si na drahé veci v kuchyni, ale najviac asi v bezobalových obchodoch. 

Kedy si naposledy precítil, že život fakt stojí za to? 

Pri obyčajnom zastavení sa, keď si uvedomím, kde som, s kým som a ako sa mám. Nič mi nechýba. 

Čo je červená v kuchyni? 

Polotovary. Dnes už nie sú nevyhnutné. A takisto lacné mäso, čo je neúcta voči zvieraťu a zlý signál, pokiaľ ide o kvalitu. 

Čo podľa teba ľudia vo veľkom ignorujú a mali by tomu venovať viac pozornosti? 

Pôvod surovín. Neznamená to, že si idem študovať každú etiketu, ale je dobré nájsť si svoj systém. Vedieť, čo jete a odkiaľ to pochádza. Strava by nemala byť na poslednom mieste. 

Kedy si mal pocit, že sa učíš najviac? 

Keď sa vystraším, koľko málo toho viem. Ak niekto spraví dobré jedlo, vtedy sa nakopnem naštudovať si viac. Inšpirujem sa inými kuchármi. 

Michal Kordoš

Vášeň k jedlu prechováva od malička. Bol prvým slovenským stážistom v Nome v Kodani,svojho času najlepšej reštaurácii sveta, a skúsenosti zbieral v Dánsku, vo Francúzsku a na Islande. Je fanúšikom škandinávskej kuchyne, sezónnych surovín a striedmosti v živote aj v kuchyni. Dnes pracuje ako šéfkuchár „bez kuchyne“, keď varí na objednávku u ľudí doma. Večeru od šéfkuchára priamo vo svojej kuchyni si môžete objednať aj vy na Michalovom webe.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac