Z ceny vyklápačky Motorola Razr 40 sa vám nezatočí hlava, no jej funkcionality vás milo prekvapia
Spoločnosť Motorola otvorila štýlovým véčkam dvere do strednej triedy smartfónov, takže na ne už neminiete celú výplatu.
Zdieľať
26. 9. 2023;Autor: Ivan Štubniak, Foto: archív výrobcu
Smartfóny od Motoroly s názvom Razr sú legendami už niekoľko rokov. Takzvané „véčka“ mali vždy svoje čaro – boli neuveriteľne štýlové aj kompaktné. Technológia však pokročila a my si môžeme tento dizajn naplno užívať aj na smartfónoch, ktorý bol však doteraz len výsadou vlajkových lodí. Príchodom Motoroly Razr 40 to prestáva platiť.
Dizajn Motoroly Razr 40 sa odvíja od vlajkovej lode Razr 40 Ultra s masívnym ohybom v strede tela. Zatvárací mechanizmus je navrhnutý tak, aby medzera v zloženom stave smartfónu bola skutočne minimálna. Kvalita spracovania je na rovnako vysokej úrovni a zároveň vás čaká kombinácia hliníkového tela a imitácie kože.
Sekundárny displej však nezaberá celú prednú časť zloženého smartfónu. Malý externý displej využijete na kontrolu notifikácií a môžete sa na ňom posúvať medzi jednotlivými widgetmi. Na prednom displeji nájdete aktuálne informácie o počasí, kalendár alebo ovládanie hudby.
Otvorením smartfónu sa dostanete k veľkému 6,9-palcovému displeju. Jeho obnovovacia frekvencia je až 144 Hz a budete si užívať maximálne plynulý pohyb v operačnom systéme Android 13. Sledovanie videí, seriálov alebo filmov na smartfóne bude o to príjemnejšie.
O zabezpečenie sa stará snímač odtlačkov prstov, ktorý výrobca prakticky umiestnil do tlačidla na pravej strane zariadenia.
V čom mohol byť smartfón Motorola Razr 40 lepší?
Len veľmi ťažko môžem Motorole Razr 40 niečo vytknúť. Možno iba to, že výdrž na jedno nabitie nie je ničím výnimočná, tak ako pri žiadnom skladacom smartfóne.
Na jedno nabitie vydrží od rána do večera, no výrobca to kompenzuje dostupnosťou bezdrôtového nabíjania a rýchlonabíjania s maximom 30 W. Z nuly na 100 % batérie sa teda dostane za niečo pod 90 minút.
Čím nás smartfón Motorola Razr 40 prekvapil?
Osobne ma prekvapil spôsob, akým výrobca pristúpil ku kompromisom, ktoré nutne urobiť musel, aby bola Motorola Razr 40 cenovo dostupná. Bežný používateľ ich totiž pocíti len minimálne. Výkonovo neočakávajte žiadny diskomfort, a to ani pri používaní náročnejších aplikácií. Osemjadrový procesor a veľká porcia pamäte zvládnu väčšinu úloh.
Dvojica primárnych fotoaparátov robí kvalitné zábery dokonca aj pri slabšom osvetlení a vďaka optickej stabilizácii bude všetko ostré. Selfie kamera takisto nie je slabou stránkou Razr 40. Využijete ju na štýlové selfie alebo aj na videohovory. Aj pri fotení, aj pri hovoroch budete ťažiť z dizajnu zariadenia, keďže ho môžete využiť ako statív.
Hodnotenie O2 Guru na záver: Elegantná, kompaktná a za dobrú cenu
Skladacie smartfóny sa stávajú štandardom. Sám som nečakal, ako často budem ťažiť zo samotného dizajnu véčka pri každodenných situáciách. Motorola Razr 40 je skutočne cenovo dostupný skladací smartfón.
Kvalitné spracovanie, kompaktné rozmery, dobrý fotoaparát a slušný výkon zo smartfónu robia jedného z najlepších kandidátov na vášho nového každodenného spoločníka.
Hľadáte ešte výhodnejšie zariadenia? Do 18. 10. 2023 môžete získať na vybrané smartfóny a tech doplnky extra zľavy.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Za takýto portrét by sa nehanbil ani profi fotograf. Vybrali sme 5 smartfónov, s ktorými budete fotiť jedna radosť
Umelo rozmazané pozadie je už minulosť. Tieto telefóny robia uveriteľné portréty bez prefiltrovaného efektu.
Zdieľať
13. 9. 2023;Autor: Juraj Recký, Foto: archív výrobcov
Smartfónmi už dnes dokážete urobiť také fotky, na ktoré by ste pred pár rokmi potrebovali samostatný fotoaparát. Jeden typ fotiek je však stále žiadaný viac ako iné – portrét. Je to pomerne náročná fotografia, ktorá veľmi prirodzeným spôsobom zvýrazní tvár, postavu či predmet na fotke. Aby ste si pri fotení portrétov nemuseli lámať hlavu (ani ruky), vybrali sme smartfóny, ktoré portrétovanie zvládajú skoro samy.
Možno ste si niekedy povedali: „Aká pekná fotka by to bola, keby ma bolo viac vidno.“ K vašej spokojnosti by stačilo len jemne rozmazané pozadie, vďaka ktorému by ste vystúpili do popredia. Aj preto je bokeh efekt taký populárny.
Dnes je fotografický režim, ktorý vám rozmaže pozadie, štandardnou výbavou smartfónov. Niektoré ho však majú prepracovaný o niečo viac buď vďaka zabudovanému teleobjektívu, alebo vymakanému softvéru.
Vybrali sme 5 smartfónov, ktoré dokážu spraviť vynikajúci portrét, ktorý si môžete rovno vytlačiť a zavesiť na stenu.
Xiaomi Redmi 12 5G
Prémiovo pôsobiaci a takmer bez rámikov. Xiaomi Redmi 12 5G si doslova pýta, aby ste si ho obzreli a ohmatali. 6,79-palcový Full HD AdaptiveSync displej s ochranou Corning Gorilla Glass zobrazí 90 obrázkov za sekundu, vďaka čomu dopraje zážitok aj hráčom či milovníkom filmov.
Samozrejme, plynulosť je kombinácia displeja s procesorom, v tomto prípade je to Snapdragon 4 Gen 1. Pripojenie na 5G sieť je dnes takmer štandardom, preto nechýba ani v tomto smartfóne. Je to opäť element, ktorý pridáva na rýchlosti, tentokrát sťahovania či streamovania.
Xiaomi Redmi 12 5G má 2 fotoaparáty – hlavný sa pýši 50 Mpx a sekundárny 2 Mpx. Výrobca upriamuje pozornosť najmä na fotovýkon pri nočných fotografiách a fotografiách s umelým osvetlením. Portrétová fotografia má ulahodiť vášmu oku prirodzene rozmazaným pozadím, ktoré príjemne vytiahne osobu alebo predmet z prostredia.
Selfie kamera má 5 Mpx a z displeja ukrojila len najnevyhnutnejšie minimum. Na uchovanie fotiek, videí a, samozrejme, všetkých dokumentov môžete použiť pamäťovú kartu do veľkosti až 1 TB.
Elegantne štíhly a prekvapivo ľahký Xiaomi Redmi 12 5G len so 199 gramami skrýva batériu s kapacitou 5 000 mAh a s možnosťou rýchleho 18 W nabíjania. Inými slovami, pri šetrnejšom zaobchádzaní vydrží smartfón na jedno nabitie pokojne aj dva dni, ak budete nabíjať priebežne, výdrž je takmer nekonečná. Smartfón odolá postriekaniu vodou, no nie ponoreniu.
Motorola Razr 40
Kam až sa s ohybnými smartfónmi dá zájsť? Možnosti sú zrejme takmer neobmedzené, čo dokazuje aj Motorola Razr 40. „Otvorený“ smartfón vám ponúkne 6,9-palcový FHD+ P-OLED displej s pomerom strán 22 : 9. Nechýba certifikácia HDR10+, maximálny jas 140 nitov a obnovovacia frekvencia až 144 Hz. Čokoľvek si budete na tomto displeji prezerať, bude to zážitok. Vonkajší displej má 1,5-palcovú uhlopriečku, pomer strán 2 : 1 a OLED panel. Je farebný a napriek svojej veľkosti umožňuje efektívne ovládať mnohé aplikácie.
Ohybná konštrukcia a dva displeje nahrávajú kreatívnym fotografom. Tí majú k dispozícii hlavnú 64 Mpx šošovku s optickou stabilizáciou, laserovým zaostrovaním a so senzorom okolitého osvetlenia. Pravou fotorukou Motoroly Razr 40 je 13 Mpx objektív, ktorý kombinuje širokouhlé a makro snímanie, zorný uhol je 120 stupňov. Selfie kamera dostala do vienka až 32 Mpx.
Milovníci portrétnej fotografie tak ocenia možnosť smartfón kamkoľvek položiť a spraviť snímku gestom ruky. Rovnako ako použiť menší displej ako náhľadový pri fotení. Nechýba režim videoportrét, automatické zachytenie úsmevu či dokonca animácia autoportrétu.
Batéria s kapacitou 4 200 mAh a podporou TurboPower nabíjania s výkonom 30 W vydrží bez problémov celý deň. Chcete nabíjať bezdrôtovo? Potom máte k dispozícii 5 W nabíjanie. Srdcom tohto smartfónu je Snapdragon 7 Gen1 a k dispozícii máte 256 GB úložného priestoru. Smartfón odomknete odtlačkom prsta aj tvárou. Ako je dobrým zvykom Motoroly, nechýbajú ani rýchle gestá.
Samsung Galaxy Z Flip5
Zatiaľ čo Motorola je so svojou skladačkou považovaná za klasiku, Samsung si plným právom zaslúži prívlastok inovátora tejto kategórie. Keď je Samsung Galaxy Z Flip5 otvorený, ponúka 6,7-palcový Dynamic AMOLED 2X displej s obnovovacou frekvenciou 120 Hz, certifikáciou HDR10+ či svietivosťou až do 1 750 nitov.
Všetky tieto úžasné čísla však neudržia vašu pozornosť. Dôvodom je vonkajší displej Samsungu Galaxy Z Flip5 so špecifikáciou 3,4 palca Super AMOLED – umožňuje totiž plnohodnotné ovládanie skladačky, aj keď je zatvorená.
Ohybný displej umožňuje robiť si svojky aj hlavným fotoaparátom – teda dvojicou hlavných fotoaparátov. Tie majú zhodne po 12 Mpx, jeden zastáva úlohu toho klasického hlavného s optickou stabilizáciou obrazu, ten druhý superširokého so zorným uhlom 123 stupňov. Video v kvalite 4K natočíte s 30 snímkami za sekundu, čo umožňuje mierne spomalenie obrazu videa. Tradičná selfie kamera má 10 Mpx. Dokonale pohodlné ovládanie fotoaparátu je podľa výrobcu pomocou smart hodiniek Samsung.
Batéria v Samsungu Galaxy Z Flip5 má kapacitu 3 700 mAh, čo bohato stačí na celodennú výdrž. Bezkáblové nabíjanie má výkon 15 W, káblové 25 W. O celkový výkon vyklápačky Samsung Galaxy Z Flip5 sa v smartfóne stará procesor Snapdragon 8 Gen 2, čo je skutočne výkonná záležitosť.
Honor si takticky upevňuje pozíciu výrobcu tých skutočne krásnych smartfónov a Honor 90 Lite je toho jasným dôkazom, navyše za veľmi príjemnú cenu. V tomto prípade dostanete 6,7-palcový IPS LCD displej, ktorý zobrazí 90 obrázkov za sekundu a má takmer neviditeľné rámiky. Okrem toho sa pýši dynamickým stmavovaním HONOR a technológiou nočného cirkadiánneho displeja. Veľmi dobrému pomeru zobrazovacej plochy k celkovej ploche smartfónu pomohla aj selfie kamera, ktorá z displeja Honor 90 Lite ubrala absolútne minimum a má 16 Mpx. Srdcom smartfónu je príjemne výkonný Mediatek Dimensity 6020.
Pri hlavnom fotoaparáte Honor 90 Lite doslova svieti hodnota 100 Mpx. Takáto pixelizácia ponúka obrovské množstvo detailov vo fotografii, čo sa perfektne hodí napríklad na výrezy. Skutočnú silu toľkých Mpx však pocítite aj pri portrétnej fotografii. Hlavný fotoaparát je doplnený o 5 Mpx superširoký a 2 Mpx makro snímač.
Nechýbajú ani softvérové vychytávky na vlogovanie, ako napríklad duálne snímanie, teda snímanie prednou aj zadnou kamerou súčasne, alebo podpora fotografií a videa pomocou AI.
4 500 mAh kapacita batérie jasne signalizuje viac ako jednodňovú výdrž.Vďaka 35 W HONOR SuperCharge si však môžete užívať smartfón takmer nepretržite. Technológia totiž dokáže podľa výrobcu nabiť smartfón za 30 minút až na 55 % kapacity batérie. DualSIM smartfón ponúka aj čip NFC, čítačku odtlačkov prstov či wi-fi 5.1.
OPPO Reno10 5G
Displej takmer bez rámikov sme už spomenuli a inak to nie je ani v prípade smartfónu OPPO Reno10 5G, ktorý ponúka veľmi štedrú zobrazovaciu plochu s uhlopriečkou 6,7 palca s 3D AMOLED zobrazovacím panelom. Rýchlosť zobrazovania je 120 Hz, teda na dokonalú plynulosť sa môžete spoľahnúť. Nechýba certifikácia HDR10+ a možnosť zobrazenia až 1,07 miliardy farieb. Krásny obraz dopĺňa krásny výkon, v tomto prípade vďaka čipu MediaTek Dimensity 7050. Batéria má kapacitu 5 000 mAh a nabíjať ju môžete výkonom až 67 W.
Skutočným esom v rukáve tohto smartfónu je portrétová fotografia. Fotovýbava, s ktorou budete robiť nielen dokonalé portréty, sa skladá z hlavného 64 Mpx senzora, 32 Mpx teleobjektívu a 8 Mpx širokouhlého fotoaparátu so zorným poľom 112 stupňov. Nechýba 2-násobný hybridný optický zoom, 20-násobný digitálny zoom či automatické ostrenie pomocou zaostrovacieho motora s otvorenou slučkou.
Selfie kamera má 32 Mpx a zorný uhol veľmi príjemných 89 stupňov. Na perfektné portréty vám poslúži práve teleobjektív, ktorý je vybavený snímačom SONY IMX709 a dokáže prijať veľa svetla. Vďaka tomu spravíte pekné portréty aj za horšieho svetla, fotografie nebudú zašumené a pozadie bude krásne a prirodzene rozostrené.
OPPO Reno10 5G je navyše DualSIM smartfón vybavený wi-fi 6 pre rýchlejší prenos dát, energeticky nenáročným bluetoothom 5.3 alebo aj NFC čipom, ktorý umožní bezkontaktné platby alebo veľmi rýchle a pohodlné spárovanie s tlačiarňou, keď budete chcieť tlačiť nafotené portréty.
Hľadáte ešte výhodnejšie zariadenia? Do 18. 10. 2023 môžete získať na vybrané smartfóny a tech doplnky extra zľavy.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
