Kedy naposledy ste odtrhli jablko zo stromu či kvet priamo na lúke? Alebo len tak pozorovali, ako plynie čas v prírode? Možno je to príliš pomalé na náš rýchly život, a to aj napriek tomu, že na pracovných stretnutiach často skloňujeme balans medzi prácou a osobným životom. V dobe plnej podnetov je totiž náročné zastaviť sa a vypnúť hlavu, no slovenské farmy ponúkajú niekoľko riešení – pozývajú návštevníkov k sebe do sadov na samozber, workshopy či kempovanie v tichej prírode.
Porozprávali sme sa so zástupcami niekoľkých fariem, aby nám prezradili, čo sa skrýva za pokojným životom a ako si ho u nich môžete užiť.
Bylinková farma Herba Danubia v Kravanoch nad Dunajom
Pavol
„Herba Danubia je rodinná farma, ktorá funguje už od roku 1925. Za socializmu bola zoštátnená, no ako prvým sa nám podarilo domôcť sa vrátenia. Na 150 hektároch pestujeme pšenicu, šípky a až 30 rôznych druhov liečivých rastlín, ako je levanduľa, rozmarín, šalvia, oregano, nechtík, rebríček a mnohé iné.
Všetko pestujeme bez herbicídov. Bez chémie je to síce prácnejšie, no vďaka prechodu na BIO systém sme si vytvorili čistejšie prostredie. Keďže naše šípky predávame aj do farmaceutického odvetvia, inak to ani nejde.
Život na farme je náročný a ťažký, no nemenil by som ho. Úprimne, už si neviem predstaviť, že by som pracoval v kancelárii, a to som vyštudoval informačné technológie. Každý deň je iný a práca rôznorodá – aj keď si naplánujete celý deň, počasie vám to môže prekaziť.
Niekedy sa nás pýtajú, či to za to vôbec stojí, no my si veľmi vážime to, čo začali generácie pred nami, a chceme v ich odkaze pokračovať. Vyrastali sme medzi včelami, vo vinohradoch, fóliovníku – prírodu máme v génoch a práve na farme sa cítime skutočne slobodní. Je skvelé, že tú slobodu môžeme ďalej prenášať na našich návštevníkov.
Keďže sme chceli našu farmu a naše produkty priblížiť ľuďom, prišli sme s možnosťou kempovania na našich lúkach. Turisti si u nás môžu oddýchnuť obklopení bylinkami, bicyklovať sa na našich cestičkách a môžu prísť aj so psíkmi. Musím priznať, že zatiaľ máme veľmi pozitívne ohlasy – návštevníci si pochvaľujú, že konečne niekde môžu vypnúť hlavu a byť v úplnej tichosti. Keď sa im už nechce leňošiť, môžu sa zapojiť aj do nášho samozberu – vždy je to taký príjemný pohľad, keď od nás odchádzajú ľudia s plnými košíkmi bylín.“
Kozia a kvetinová farma Medzi vinohrady v Horných Orešanoch
Laura
„Na začiatku sme chovali ovečky a pomaly sme prešli ku kozám. Dnes však máme na farme také netradičné spojenie – sme kozia a 2 roky už aj kvetinová farma. Presťahovali sme sa na nový pozemok, kde bola veľká lúka a môj tatino mal vždy sen, že by sa staral o kvety, tak si ho postupne začal plniť.
A tak si žijeme náš pomalý rodinný život – ráno polejeme kvety, podojíme a nakŕmime kozy, a podľa obdobia sejeme nové kvietky alebo vytrháme burinu. Deň končíme prechádzkou po farme a zbieraním úrody. Možno to znie gýčovo, ale je to oáza pokoja.
Ja som na farme popri inej práci, som živnostníčka, a naozaj si tu úplne oddýchnem, je to taká psychohygiena. Človek pri zvieratkách úplne vypne, koľkokrát sa pristihnem, že som na farme strávila hodiny namiesto plánovaných minút. Je to taký relax prácou.
Myslím si, že ľudia sú jednoducho šťastnejší, keď sú obklopení záhradou a zvieratami, aj preto sme radi, že môžeme takúto psychohygienu ponúkať verejnosti. Farma je skvelým miestom, kde sa vám úplne podarí vypnúť hlavu.
Nájdete u nás zážitkové kurzy keramiky, ktoré prebiehajú priamo v záhrade medzi kvetmi a zvieratkami – tak si aj oddýchnete a ešte si aj niečo vyrobíte. Prvý týždeň modelujeme hlinu a druhý týždeň glazujeme. Ľudia často vravia, že to nie je ani tak ich vysnený kurz ako skôr vysnený život – tiež by chceli žiť na farme, v prírode, s úplne inými starosťami, ako bežne riešia.
A práve to bolo naším cieľom – ukázať pomalší život a naše krásne slovenské dedičstvo. Prezradím, že ešte stále máme jeden nezrealizovaný sen. Radi by sme u nás v Horných Orešanoch urobili múzeum o našom dedičstve. Niekedy si možno ani neuvedomujeme, koľko krásneho je okolo nás, a takéto múzeum by pomohlo zachovať naše orešianske tradície.“
Ovocná farma Bioplant v Ostraticiach
Jozef
„Bioplant je štvrtá najväčšia ovocinárska firma na Slovensku. Pracujeme naozaj s obrovským množstvom ovocia, ktoré chodí anonymne do supermarketov, no stoja za ním ozajstní ľudia, ktorí milujú svoju prácu. Naša farma má svoju históriu, viacerí pracovníci si ma pamätajú ešte ako dieťa. Fungujeme ako jedna rodina, aj keď je nás každý rok viac a viac.
Postupne sme sa chceli viac priblížiť k ľuďom, a tak sme sa rozhodli, že začneme so samozberom. Po úspešnom zbere jahôd si k nám môžete prísť aj po jablká. Situácia s nimi je totiž náročná – okolité štáty majú nižšie náklady, no napriek tomu k nám chodia ľudia radi – najmä preto, že si zo stromu odtrhnú rôzne staršie odrody jabĺk, ktoré často už v obchodoch nenájdete. Navyše, keď si jabĺčko sami odtrhnete, tak chutí lepšie.
Často k nám chodia rodiny s deťmi, aby im ukázali, ako jablkový sad funguje. Pri zbere jabĺk pracujete, no je to práca iná, akú majú naši mestskí zákazníci, takže veľakrát hovoria, že si u nás oddýchnu.
Záleží nám na tom, aby deti vedeli, ako sa jabĺčko, ktoré im rodičia kupujú, dostane do obchodu. Robíme rôzne exkurzie, ukazujeme im naše sady, tiež dodávame zdravé jablká do 160 škôl so zhruba 25 tisícmi detí.
Tešíme sa, keď u nás v sadoch počuť úprimný detský smiech. Stalo sa nám napríklad, že k nám prišli škôlkári po daždi. Povedali sme im, nech naraz vyskočia a pri doskoku pozorne počúvajú syčanie pôdy, lebo to sa nadychujú dážďovky. Táto milá aktivita nám prerušila celú exkurziu – všetky deti sa rozbehli po sade hľadať dážďovky (smiech).
Keďže nás baví vymýšľať nové veci, v budúcnosti by sme chceli spustiť samozber čerešní a máme aj dopyt po firemných teambuildingoch. Naša práca je fyzicky náročná, niekedy sme naozaj prekvapení, že k nám chcú chodiť veľké korporáty trhať burinu a oberať ovocie. No pre nich je to zábava a nový zážitok, my sme veľmi radi, že sa im u nás páči.“
Sociálna farma u Felixov v Horných Mladoniciach
Anna
„Farma u Felixov je kozia farma, na ktorej vyrábame najmä syry. Pred piatimi rokmi sa nám narodila dcérka s Downovým syndrómom, odvtedy sme aj sociálnou farmičkou. Na Slovensku síce sociálne farmy nie sú veľmi rozšírené, no v zahraničí je ich mnoho. Poskytujú prácu zdravotne znevýhodneným ľuďom a väčšinou na takýchto farmách nájdete aj terapie. Presne tam by sme sa chceli dostať aj my. V budúcnosti by sme radi spolupracovali s psychológmi aj inými odborníkmi, aby sa u nás venovali terapiám.
Na našej farme sme si aj tak vytvorili taký svet, aký sa nám páči. Stretávame sa s inými rodinami, ktoré majú detičky s Downovým syndrómom, robíme si spoločné syrárske dielne a v rámci muzikoterapie spolu hráme na nástroje. Sme radi, keď do tohto nášho sveta môžeme privítať aj ďalších ľudí.
Mnohí návštevníci k nám chodia kempovať a celý večer dokážu presedieť pri malých kozičkách. Na náš svet máme od návštevníkov krásne ohlasy, asi aj preto, lebo u nás nájdu úplné ticho a komorné prostredie. Sme teda taká prevencia vyhorenia. Často hostíme aj rodiny s deťmi, ktoré majú poruchy autistického spektra, a veľmi si to tu užívajú.
A nielen deti chodia k nám, ale aj my k nim – pripravujeme napríklad workshopy v škôlkach, kde sa trošku viac rozprávame o zvieratkách. Okrem týchto momentov však máme na farme takú bežnú prácu – podojiť kozičky a pracovať v syrárni.
Niekedy je to drina skĺbiť farmu a rodinu, ale nemenili sme za nič. Chovanie kôz bol náš sen ešte v čase, keď sme o nich nič nevedeli, skoro sme ani nevedeli, ako vyzerajú (smiech). Tým chcem odkázať všetkým ostatným – je skvelé realizovať svoje sny, aj keď na začiatku môžu znieť šialene.“
Ak nemáte možnosť stráviť čas na farmách, skúste sa vybrať aspoň na farmárske trhy.
Lucia a Palo, ktorí s farmármi spolupracujú, odporúčajú:
„Zájdite na trhy. A skúste sa pozrieť ďalej za suroviny. Na ľudí, ktorí ich pestujú, chovajú a prinášajú na trh. Zastať. Sprítomniť sa. Otvoriť. Porozprávať. Nakupujte od nich pravidelne. A zrazu to nebude o paradajkách, ktoré ste kúpili na trhu, ale o tom, že ich máte od Romana z Družstva, a to mäso je od Robka Góru zo Salky, tá nátierka od Zdenky Levickej z Levíc.
A presne budete vedieť, kto sú, prečo robia, čo robia, ako to robia a s rešpektom voči nim sa bude zrazu diať aj rešpekt voči surovinám a iné nahliadanie na varenie. Tie vzťahy a čas, ktorý do nich vložíte, vám to nakoniec určite vrátia. A trh bude miestom, kde si nakúpite, ale dostanete pri tom oveľa viac.
Naše tipy na trhy s poctivými farmármi pod strechou Slow Food Pressburg, ktoré iniciuje a vedie platforma Našich TRHOV:
- pravidelný sobotný potravinový Trh Piac Markt v bratislavskej Starej tržnici,
- každú sobotu Slow Food Trh Zeme v Bátovciach (v levickom okrese)
- a ešte novovznikajúci trh v Kravanoch nad Dunajom (v okrese Komárno), zatiaľ 1x mesačne.
Loading...
