Život ďaleko od mesta, na farmách či rančoch je osobitý. Výchova s rešpektom k prírode má množstvo benefitov nielen pre deti

Deti majú odmala kontakt s prírodou a veľa prirodzeného pohybu. Tri rodiny nám porozprávali, ako vnímajú život ďaleko od mesta v blízkosti prírody.

Pamätáte sa na prázdniny u starých rodičov? Mnohí z nás, ktorí mali možnosť zažiť leto na dedine, si s obľubou spomínajú na dni na lúkach, v lesoch a na bicykli. Celý deň v pohybe, čerstvý vzduch a príroda. Troch rodín, ktoré žijú mimo mestského ruchu, sme sa spýtali, ako vnímajú takýto lifestyle a v čom vidia jeho pozitíva.  

Oddychovať sa dá aj aktívne. Učitelia telesnej výchovy radia, ako cez prázdniny motivovať deti k pohybu

Ak zvažujete, ako deťom spríjemniť leto, spoľahnite sa na aktivity v prírode. Tráviť čas blízko kopcov či rôznych zvierat je pre ne nielen lákavé, ale prináša im omnoho viac zážitkov, ako aj fyzickú zdatnosť. O benefitoch naturálneho prostredia nám porozprávali rodiny žijúce na rančoch, farmách či v osadách. 

Farma v prímorskej oblasti Costa Brava
Hanka 

„Sme 5-členná rodina, žijeme na severe Španielska v Katalánsku v prímorskej oblasti Costa Brava. Máme farmu, na ktorú deti chodia veľmi radi a rovnako radi s nami robia všetky činnosti – skoro vstávajú, kŕmia zvieratá, starajú sa o ne. Venujeme sa aj rôznym spoločným aktivitám, napríklad prechádzkam v lese, ale musím povedať, že väčšinou sme vonku, s výnimkou veľkých horúčav. 

Myslím si, že naše deti (6, 4 a 2 roky) kopírujú všetko, čo vidia u svojich rodičov. Keď nás vidia ráno skoro vstať, potom sa starať o zvieratá alebo pracovať na poli, tak tým žijú, opakujú to a chcú to robiť tiež. Naša farma je však prispôsobená deťom, a tak vedia, čo robiť môžu a čo nie, lebo je to nebezpečné. Majú svoje detské vidly alebo malé lopatky a chcú nám pomáhať, lebo to berú ako hru. Ak chceme, aby sa deti vonku hýbali čo najviac, základom je nenútiť ich do toho, len byť dobrým príkladom. Potom berú pohyb automaticky a s nadšením samy od seba. A ak bude spontánny, vždy ho budú mať dostatok – naše deti sa nehýbu preto, lebo musia, ale preto, lebo sú prirodzene motivované prostredím.

Keď deti vidia balíky sena, okamžite po nich skáču. Majú voľnosť, nikto a nič ich neobmedzuje, aj preto je ich pohyb prirodzenejší.

K tomuto však musím dodať jednu zásadnú vec: deti vás síce budú kopírovať, ale mali by sme si aj všímať, čo deti napĺňa a baví. Vidím to na svojej najstaršej dcére – rada sa hýbe, aj nám pomáha na farme, ale nepočítame s tým, že z nej raz bude farmárka – teda nemôžeme deti nútiť do životného štýlu, ktorý vedieme. A práve preto sa jej snažíme hľadať vonku aj iné aktivity, lebo ako rodičia sme tiež zodpovední za hľadanie tej správnej (pohybovej) aktivity pre naše deti. 

Všímam si však, že naše deti, ktoré sú späté s prírodou odmala, majú oveľa väčší rešpekt v meste – cesty, premávka, veľké autá – na to nie sú zvyknuté. Naopak, sú zvyknuté na prírodu, ktorú im ukazujeme odmala, v nej sú nebojácne. Neboja sa hlasných zvukov, hmyzu či zvierat, lebo vedia, ako sa správať, vedia s nimi komunikovať. To im môže pomôcť vo formovaní ich osobnosti, rovnako ako deti z väčších miest sú nebojácne v iných veciach – každé prostredie má svoje výhody a nevýhody. 

Som si však istá, že pohyb vonku pomáha psychike malých aj veľkých a podnecuje kreativitu. Len pri prechádzke nájdeme veľa rozličných rastlín, ktoré skúmame, alebo si odtrhneme paličku a urobíme z nej oštep, vyrobíme píšťalku z bambusu, staviame si vonku rôzne bunkre a tak ďalej. Vnímam, že ich to veľmi baví, vymýšľajú si to samy. Keď vidia balíky sena, okamžite po nich skáču. Majú slobodu a voľnosť, nikto a nič ich neobmedzuje, behajú, skáču, lezú – aj preto je ich pohyb prirodzenejší a automatickejší. Kým som žila v meste, ani som si neuvedomovala, čo všetko môžeme prežívať úplne inak v blízkosti prírody. 

Keďže vidím na svojich deťoch, ako veľmi ich ovplyvňuje naše správanie a ako ho dokážu prirodzene kopírovať, odporučila by som rodičom, aby sa na výlete s deťmi v prírode nesústredili len na turistické veci, ale aby v deťoch vzbudzovali povedomie o jej fungovaní. Môžeme mať zážitok zo zvieratiek, ale mali by sme mať aj hlbšie povedomie o procesoch v nej, a tak o ňu vzbudiť prirodzený záujem – potom budú mať aj väčšiu motiváciu hýbať sa v nej samy od seba.” 

Život na oravskom ranči 
Klaudia @na okraji

„Sme 4-členná rodina a žijeme na hornej Orave. Prevažnú časť nášho života trávime na malom rodinnom ranči, ktorý začal budovať už môj otec. Náš život sa teda vo veľkej miere točí okolo koní, chováme kozy, sezónne aj sliepky a máme dva psy a mačku. 

Musím povedať, že naše deti (Ela 4 roky a Vanda 1 rok) majú veľa pohybu vonku, keďže sú stále s nami. Myslím si, že deti sa prirodzene rady hýbu, keď ich niečo zaujíma a baví, a keďže zvieratá a svet vonku sú veľmi fascinujúce, tak je to určite veľká výhoda mať možnosť žiť v takomto prostredí na Orave. 

Pobyt pri zvieratách pomáha deťom prekonávať aj rôzne strachy. Učia sa veriť im aj sebe. Učia sa trpezlivosti. 

Pobyt pri zvieratách pomáha deťom prekonávať aj rôzne strachy. Učia sa veriť im aj sebe. Učia sa trpezlivosti. Neviem však úplne odhadnúť, do akej miery to ovplyvňuje ich samostatnosť a odvahu, myslím, že v tom zohráva veľkú úlohu osobnosť každého dieťaťa a rovnako aj vplyv rodičov. Pri mojich deťoch, ktoré sú s koňmi a inými zvieratami odmala, vnímam, že berú ich prítomnosť ako samozrejmosť a neboja sa ich. 

Tak pre deti, ako aj pre dospelých je trávenie času v prírode a medzi zvieratami veľmi prínosné. Deti nikdy nespia lepšie, ako po celom dni strávenom vonku. 

Výchova s rešpektom k prírode by mala byť súčasťou života všetkých detí bez ohľadu na to, kde vyrastajú, či už na dedine, alebo v meste. Ak sú deti späté s prírodou, stávajú sa vnímavejšie voči celému okoliu. Tiež sú oveľa empatickejšie. A to sú veci, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.”

Za dovolenkou nemusíte chodiť do zahraničia, aj na Slovensku máme veľa pekného. Pozrite si, čo by ste nemali vynechať na severnom Slovensku

Štál blízko stredného Slovenska a život plný pohybu
Simona 

„Sme 5-členná rodina, s deťmi vo veku 13 a 8 rokov a najmladšie má 8 mesiacov. Do malej osady pri Zlatých Moravciach sme sa dostali náhodou – hľadali sme chalupu, ale tak sa nám tu zapáčilo, že sme sa sem presťahovali natrvalo. 

Žijeme pod horou, máme kone, psa, mačky, zajace, záhradku, ktorá nás sezónne uživí. Myslím si, že náš životný štýl podnecuje deti aj k veľkej zodpovednosti. Starostlivosť o zvieratá je dobrý prostriedok, aby si plnili svoju povinnosť k iným tvorom, uvedomujú si, že zvieratá sú odkázané na našu pomoc. Jednoducho, musíme sa o ne starať aj v nečase, každý deň bez výnimky. A tak sú neustále v pohybe.  

Pohybu tu majú naozaj dostatok, prakticky sú stále aktívne, asi aj preto, že tu sa v ňom nemusia nijako obmedzovať. Nie je tu cestná premávka, takže majú úplnú slobodu pohybu – môžeme ich nechať chodiť bez obáv, kam chcú. Ako keby mali svoj svet. My ako rodičia z toho máme radosť, lebo to nie je riadené žiadnymi príkazmi, a myslím si, že takto môžu byť samy sebou. Sloboda ich zase učí veľkej samostatnosti, všímam si to najmä na dcére, ktorá tu žije odmala – viem to porovnať so synom, ktorý mal 9 rokov, keď sme sa sem presťahovali.  

Nielen pohyb vnímam ako benefit. V prírode a pri pohybe sa deti učia zážitkom, napríklad ako sa správajú zvieratá. A tak si budujú aj rešpekt, odvahu a odolnosť, lebo ich získavajú skúsenosťou. Napríklad nájdu kostru nejakého zvieraťa v lese a už ju študujú, rozprávajú sa o tom. Nasávajú tak rôzne drobnosti, detaily, ktoré sa im spájajú do celku. Preto si myslím, že je dôležité, aby sa deti čo najviac dostávali do kontaktu s prírodou – má na ne obrovský vplyv. Čím viac času v nej budú tráviť spolu s rodičmi, tým lepšie. V prírode sa k veciam dostávajú prirodzene, hrou, zábavou a pritom sa neustále hýbu.

Myslím si, že deťom treba nechať priestor, sú dostatočne kreatívne a príroda im k tomu ešte viac pomôže. Prirodzený pohyb dieťaťa bez hraníc a príkazov podporuje aj zvedavosť a buduje odvahu.

Deti sa vonku naháňajú po humnách, kopcoch a budujú si zdatnosť. V prírode to nie je ako na ohraničenom ihrisku, lebo lezú po stromoch, cez ploty či kríky. Fyzickú kondíciu vidím aj na svojich deťoch, napríklad dcéra chodí na parkúr a tréner jej povedal, že ju už nemá čo naučiť, pretože je vytrénovaná z domáceho prostredia. Predstihla schopnosťami celú skupinu, v ktorej trénovala. Myslím si, že deťom treba nechať priestor, sú dostatočne kreatívne a príroda im k tomu ešte viac pomôže. Prirodzený pohyb dieťaťa bez hraníc a príkazov podporuje aj zvedavosť a kreativitu a buduje odvahu. 

Samozrejme, nechcem tým povedať, aby sa všetci presunuli z miest do osád, veď byť v meste má tiež svoje výhody a náš životný štýl nie je pre každého, ale skôr by som chcela motivovať rodičov, aby čo najviac času s deťmi trávili vonku, lebo to ich učí úplne iným veciam.”

O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Občas si dopriať lokálne mäso je lepšie ako vo veľkom kupovať avokáda z Čile, hovorí šéfkuchár Michal Kordoš

Vegánstvo nie je podľa Michala Kordoša jedinou cestou pri udržateľnom stravovaní.

Nechcel si otvárať reštauráciu ani sa nikde zamestnať. A tak si vymyslel, že bude chodiť variť zážitky k ľuďom domov. So šéfkuchárom Michalom Kordošom sme sa v jeho domácej kuchyni rozprávali o jeho pohľade na kultúru stravovania od výberu potravín až po servírovanie. 

V rozhovore sa dozviete: 

  • ako si šéfkuchár predstavuje zodpovedné a pestré stravovanie, 
  • ako spoznať dobrú prevádzku a prečo sa pýtať na pôvod surovín,
  • o jeho pohľade na striedmosť v živote aj v reštaurácii,
  • prečo nezatracuje kečup na cestovinách,
  • prečo by zrušil gastrolístiky a menu za 4 €, 
  • kedy najviac precítil, že život fakt stojí za to.

Ktoré 4 youtubové kanály o varení sleduje šéfkuchár? Inšpirujte sa aj vy

Ako vyzerá pestré stravovanie podľa šéfkuchára? 

Pre mňa pestrosť znamená nájsť si v stravovaní rovnováhu. Pre väčšinu ľudí nie je veľmi udržateľné stravovať sa zdravo neustále. Ak si ľudia naordinujú prísne diéty, často zlyhajú priskoro alebo nad tým strávia veľmi veľa času.

Ultra zdravé stravovanie si vyžaduje dobré plánovanie a veľa úsilia. Stravovať sa pestro znamená nemať príliš obmedzený jedálny lístok, jesť prioritne rastlinné produkty, mäso len s mierou a zároveň si občas dopriať aj niečo nezdravé. 

Na poličke máte Slovegánku knihu receptov vegánskych verzií slovenských klasík. Varíte aj vegánsky? 

Skôr vegetariánsky. S priateľkou sa snažíme obmedziť živočíšne výrobky. Od pondelka do piatka sa snažíme nejesť mäso, takže občas si varíme aj vegánsky. Mäso si doprajeme cez víkend doma alebo v reštaurácii, kde si vieme overiť jeho pôvod.

Ako si v reštaurácii overujete pôvod mäsa? 

Chodíme do podnikov, kde poznám personál, ktorému dôverujem, no nie je žiadna hanba spýtať sa na pôvod mäsa, aj keď nie ste šéfkuchár. Dokonca to každému veľmi odporúčam. 

Čo okrem pôvodu surovín by si mal človek všímať na jedle alebo reštaurácii? 

Sledovať pôvod potravín je vždy dôležité, pretože to reflektuje filozofiu prevádzky. A nemyslím tým len michelinské reštaurácie. Aj bežné, cenovo dostupnejšie podniky môžu podporovať lokálnych výrobcov bez toho, aby ste v reštaurácii za večeru nechali výplatu. 

Stravovať sa pestro znamená nemať príliš obmedzený jedálny lístok, jesť prioritne rastlinné produkty, mäso len s mierou a zároveň si občas dopriať aj niečo nezdravé.

Ďalšia vec, ktorú si všímam, je komunikácia čašníka. Ak má čašník prehľad a vie mi dobre odporučiť, viem, že aj kuchár si dá záležať, aby svoje menu s čašníkom odkomunikoval. 

Dobrú reštauráciu spoznáte aj podľa toho, či dokáže zohľadniť stravovacie obmedzenia. V reštauráciách by nemal byť problém nájsť chutné alternatívy aj pre vegánov.

Sezónnosť bola kedysi v reštauráciách samozrejmosťou, dnes je zriedkavejša. Samozrejme, nie vždy sa dá variť zo sezónnych potravín, napr. v ázijských reštauráciách alebo pizzeriách, no bol by som rád, keby sme sa k tomu ako spoločnosť vrátili. 

Tri suroviny, ktoré je dobré mať vždy v kuchyni podľa šéfkuchára Michala Kordoša

Čerstvé bylinky

Veľký pomocník pri dochucovaní každého jedla, či už mäsitého, alebo bezmäsitého. Aby dlhšie vydržali, treba ich správne skladovať – ak nie v črepníku, tak vo vlhkej servítke. 

Strukoviny

Hrach, fazuľa, šošovica alebo cícer sú výborným zdrojom bielkovín, ktoré zasýtia. Keď ich človek prijíma pravidelne, zvykne si na ne aj trávenie. Tip: vyskúšajte adzuki fazule nasladko. 

Citróny alebo limetky

Každé jedlo má byť trošku slané, sladké aj kyslé. Citrónová alebo limetková šťava je výborným dochucovadlom šalátov, omáčok alebo koláčov. 

Zmenil sa vzťah Slovákov k jedlu za posledných päť rokov?  

Mám pocit, že ľudia majú oveľa lepší prehľad o gastronómii. Viac cestujú, študujú si recepty, sú viac otvorení experimentom, sledujú dokumenty o varení. Ak patríte medzi takýchto ľudí, pripravil som pre čitateľov Sódy aj tipy na svoje obľúbené youtubové kanály o varení.

Vnímam aj posun v myslení, že stravovanie už nie je len o „najesť sa lacno“. Nie každý si môže vždy dovoliť kvalitné a zdravé jedlo, no stravovanie sa opäť stáva kultúrnou záležitosťou. Rituál, pri ktorom sa stretne rodina pri stole, bežná oslava priateľstva v reštaurácii. 

Čím to je? 

Asi aj tým, že máme prístup k informáciám. Hobby kuchári majú možnosť zlepšovať sa priamo z domu, pričom mnohí by sa uplatnili už aj v lepšej reštaurácii. Mnohí ľudia podporujú lokálnosť a dobrovoľne nenakupujú v hypermarkete, ale priamo u farmára alebo producenta, kde vidia, ako produkt vzniká. Sme ochotnejší zaplatiť si za kvalitu a poctivosť. 

Ktorý (zlo)zvyk spojený s našou kultúrou by si ako šéfkuchár zmenil? 

„Menučka“ za čo najmenej peňazí. Trh je zdeformovaný gastrolístkami s nominálnou hodnotou, ktorú musí drvivá väčšina prevádzok podliezať. Gastrolístky z veľkej časti narušili kultúru dobrého jedla, pretože ani dnes, ani pred piatimi rokmi sa nedalo dobre najesť za 4 €. Kým budeme mať gastrolístky, trh nebude zdravo fungovať. 

Ďalším návykom je hlavne sa najesť veľa. Zastávam názor striedmosti v živote, nie prejedania sa. Keby mali bežné reštaurácie o 20 % menšie porcie, menej by vyhadzovali a mohli by znížiť konečnú cenu jedla. Väčšina ľudí sa z menšej porcie aj tak nasýti bez toho, aby sa prejedli. 

V ázijských kultúrach je bežné, že sa stravníci najedia dopolosýta a v tom najlepšom prestanú. Dáva to zmysel aj zdravotne – menej zaťažujeme trávenie, nepriberáme, sme efektívnejší. Štatisticky žijú Japonci dlhšie a myslím si, že aj preto, lebo jedia striedmo. Byť trošku hladný nie je vôbec na škodu.

Gastrolístky s nominálnou hodnotou, ktorú musí väčšina prevádzok podliezať, deformujú trh. Narušili kultúru dobrého jedla, pretože ani pred piatimi rokmi sa nedalo dobre najesť za 4 €.

Baví ťa pri príprave jedla experimentovať alebo si skôr fanúšikom tradícií? 

Ja sa pozerám najskôr na lokálne chute a snažím sa ich pretvoriť do modernejšej podoby. Staviam na to, čo ľuďom chutí, len v novšom šate. Napríklad pri kačke s kapustou sa hrám s textúrami jedla, časť opečiem narýchlo, časť pečiem pomaly, časť konfitujem na škvarky.

Mnohí šéfkuchári zatracujú kečup na cestovinách, bujón v omáčke či slovenskú klasiku kuracie zapečené s broskyňou. Čo si o tom myslíš ty?  

Ani jedno z toho nezatracujem. Rozumiem, prečo ľuďom chutí kuracie s broskyňou a syrom. Bujón tiež môžeme používať s mierou, nie vždy máme poruke kvalitný vývar zo zeleniny či kuraciny. A kečup je super, o to viac, ak si niekto urobí domáci.

Napríklad cestoviny s kečupom a parmezánom sú objektívne veľmi chutné jedlo, pretože obsahujú sladké, kyslé aj slané – všetky dôležité chute. Síce to nie je až také zdravé, ale rozhodne to nie je no go. 

Pripravuješ aj vlastné recepty. Ako vieš predvídať, že kombinácia melón, bryndza a hľuzovka bude dávať zmysel? 

Z väčšej časti je to skúsenosť, že viem, čo k sebe pasuje. Chute mám spárované a viem, čo s čím funguje. Viem, že melón ide dobre so syrom feta a syr feta je podobný bryndzi. Plus je hľuzovková sezóna – a mám to. Riadim sa intuíciou, no niekedy to je pokus – omyl.

Baví ma rozširovať ľuďom obzor o klimatickej či morálnej zodpovednosti. Keď sa ma ľudia pýtajú napríklad na foie gras, čiže vykŕmenú husaciu pečeň, vysvetlím im, že z morálneho hľadiska to neponúkam, a často si môj názor aj osvoja.

Rozbehol si službu, ktorá ešte nie je na Slovensku veľmi známa. Jedlo ľuďom uvaríš priamo u nich doma. Ako to prebieha?

Snažím sa priniesť zážitok z reštaurácie ľuďom domov. Ide o to, aby moji klienti nemali žiadne starosti. Posadia sa a ja sa o všetko postarám – nakúpim, pripravím, naservírujem, odpracem. Menu si dohodneme vopred na mieru, pričom zohľadňujem sezónne jedlo, stravovacie obmedzenia a preferencie. 

Prečítajte si aj: Psychológ: Vždy stojí za zamyslenie, či dieťa radšej nezapojiť do varenia ako pustiť mu video

Kto si takúto službu objednáva? 

Páry na romantickú večeru, keď po naservírovaní odídem, alebo rodiny s deťmi, keď si rodičia môžu viac oddýchnuť, prípadne svoju pozornosť zamerať na hostí, na seba. Deti sa doma viac zahrajú, uvoľnia, prípadne sa im venujem ja sám.

Ako si prišiel na tento nápad? 

Rozhodoval som sa, čo budem robiť. Či si otvorím prevádzku alebo sa zamestnám ako šéfkuchár. Už vtedy sa ma ľudia pýtali, či pre nich nemôžem doma navariť, čiže sčasti to bol dopyt a sčasti moje rozhodnutie, že nechcem vlastniť prevádzku ani sa zamestnať. Šiel som na to vylučovacou metódou. Som flexibilný, ale má to aj mnoho nevýhod. Všetko náradie musím vláčiť so sebou a musím sa omnoho viac venovať vlastnému marketingu.

V rozhovore v Denníku N si povedal, že ti imponuje, ako si Taliani vážia jedlo a snažia sa minimalizovať odpad. Ako pristupuješ k vareniu ty, aby si minimalizoval odpad? 

Vo veľkej miere mi cestu ukázala moja priateľka, ktorá mala k tejto téme blízko už oveľa dávnejšie. Máme vermikompostér, čiže čo nezužitkujeme, ide do kompostu, ktorý neskôr využívame na hnojenie bylín a rastlín. Za našou obmedzenou konzumáciou mäsa nestojí len morálna motivácia, ale aj klimatická uvedomelosť. Je rozdiel, či si občas doprajete mäso zo Záhoria alebo vo veľkom kupujete avokáda z Čile.

Čiže môžeme povedať, že kľúčom k zodpovednému stravovaniu je jesť lokálne? 

Áno. Máme naozaj šikovných farmárov a producentov, ktorí dokážu ponúknuť výborný produkt aj zo slovenských fariem. Zároveň platí, že rastlinné zdroje by mali v strave dominovať.

Ty zatiaľ nemáš reštauráciu, ale máš svoj koncept aj prístup k stravovaniu. Môžeš nám opísať svoju filozofiu? 

Mojou misiou je ponúknuť ľuďom to, čo v prvom rade chutí mne, ideálne na netradičnom mieste. Keď vidím, že je u klientov vôľa ísť do vegánskeho menu, tak ich k tomu motivujem. Nechcem robiť z ľudí vegánov, ale chcem im ukázať, že aj vegánske jedlo je plné chutí. Baví ma rozširovať ľuďom obzor a búrať zaužívané zvyklosti. Keď sa ma ľudia pýtajú napríklad na foie gras, čiže vykŕmenú husaciu pečeň, vysvetlím im, že z morálneho hľadiska to neponúkam, a často si môj názor aj osvoja.

5x rýchlo a úprimne so šéfkuchárom Michalom Kordošom

Na čo v oblasti gastra si minul najviac peňazí v posledných dvoch mesiacoch?

Nepotrpím si na drahé veci v kuchyni, ale najviac asi v bezobalových obchodoch. 

Kedy si naposledy precítil, že život fakt stojí za to? 

Pri obyčajnom zastavení sa, keď si uvedomím, kde som, s kým som a ako sa mám. Nič mi nechýba. 

Čo je červená v kuchyni? 

Polotovary. Dnes už nie sú nevyhnutné. A takisto lacné mäso, čo je neúcta voči zvieraťu a zlý signál, pokiaľ ide o kvalitu. 

Čo podľa teba ľudia vo veľkom ignorujú a mali by tomu venovať viac pozornosti? 

Pôvod surovín. Neznamená to, že si idem študovať každú etiketu, ale je dobré nájsť si svoj systém. Vedieť, čo jete a odkiaľ to pochádza. Strava by nemala byť na poslednom mieste. 

Kedy si mal pocit, že sa učíš najviac? 

Keď sa vystraším, koľko málo toho viem. Ak niekto spraví dobré jedlo, vtedy sa nakopnem naštudovať si viac. Inšpirujem sa inými kuchármi. 

Michal Kordoš

Vášeň k jedlu prechováva od malička. Bol prvým slovenským stážistom v Nome v Kodani,svojho času najlepšej reštaurácii sveta, a skúsenosti zbieral v Dánsku, vo Francúzsku a na Islande. Je fanúšikom škandinávskej kuchyne, sezónnych surovín a striedmosti v živote aj v kuchyni. Dnes pracuje ako šéfkuchár „bez kuchyne“, keď varí na objednávku u ľudí doma. Večeru od šéfkuchára priamo vo svojej kuchyni si môžete objednať aj vy na Michalovom webe.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako si vytvoriť produktívne pracovisko doma? Tieto vychytávky vám pomôžu so sústredením

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac