Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Ako vysvetlím babke, že na Facebooku si nepíše s Bradom Pittom? Psychologička radí, ako sa rozprávať o umelej inteligencii tak, aby jej porozumeli deti aj starí rodičia

Aj náročné rozhovory o nových technologických výzvach nás môžu zblížiť.

Umelá inteligencia je dnes všade – stretávame sa s ňou na sociálnych sieťach, v práci, dokonca aj pri online podvodoch. Je to len technológia, no zastihla nás nepripravených a ešte sa len učíme, ako s ňou narábať. Najlepšie je to robiť spoločne, s porozumením a bez zbytočného strachu. V spolupráci so psychologičkou Romanou Mrázovou sme preto pripravili niekoľko komunikačných tipov, ktoré vám pomôžu rozprávať sa doma o AI tak, aby potom nezostalo len dusné ticho, ale aj chuť učiť sa ďalej.

Základom rozhovorov o internetovej bezpečnosti je empatia, vysvetľuje v rozhovore odborník na kyberbezpečnosť Peter Pištek.

Začnite s rozhovormi o umelej inteligencii čo najskôr

Nie je to tak dávno, čo sme o AI počúvali len v sci-fi filmoch. Dnes sa s umelou inteligenciou stretávame takmer denne. Ponúka množstvo príležitostí na vzdelávanie, prácu, kreativitu či zábavu, ale v nesprávnych rukách môže byť využitá na šírenie falošných informácií či podvody. Keďže je to nová technológia, je dôležité, aby sme sa o nej rozprávali preventívne, poznali jej výhody aj nástrahy, a to skôr, ako nás dostane do problémov.

Deti aj seniori patria medzi najzraniteľnejšie skupiny, ktoré môžu ľahko podľahnúť podvodom využívajúcim umelú inteligenciu. Deti sa ešte len učia, ako sa správať na internete, a ich zvedavosť ich môže dostať do problémov. Starším ľuďom zas rýchly technologický pokrok sťažuje pochopenie toho, čo AI vlastne je. Preto je dôležité otvárať tému umelej inteligencie práve v bezpečnom rodinnom prostredí.

Tieto rozhovory však nemusia byť jednoduché – môžu odhaliť predsudky či viesť ku konfliktom. Ako pri každej náročnej téme v rodine, aj tu pomôže držať sa troch základných komunikačných rád.

Pýtajte sa a diskutujte

Rozhovory s deťmi o umelej inteligencii nemusia byť odborné prednášky. Riskujete, že deti vás síce naoko budú počúvať, ale dôležité informácie o tom, čo to je umelá inteligencia, aké má využitie a na čo si pri nej dávať pozor, rýchlo zabudnú. Lepšie je tieto rozhovory viesť formou diskusie – pýtajte sa detí, čo ich zaujíma, rozprávajte sa o tom a hľadajte spolu odpovede.

Spýtajte sa ich, či sa už s AI stretli, čo ich na tejto technológii zaujíma a ako ju využívajú. Takto nielen získate cenné informácie o tom, ako myslia, ale aj ukážete, že ich názory sú pre vás dôležité.

Takáto forma rozhovoru nielenže zvýši šancu, že si deti z neho niečo odnesú, ale aj prehlbuje dôveru. Ak budú mať v budúcnosti nejaké otázky alebo sa stretnú s online obsahom, pri ktorom nebudú vedieť povedať, či je skutočný alebo vygenerovaný AI, je veľká šanca, že sa na vás znova obrátia.

Hovorte aj o výhodách umelej inteligencie, nielen o jej nástrahách

Nehovorte o AI len ako veľkom a hrozivom strašiakovi. Cieľom týchto rozhovorov nemá byť, aby sa vaše deti alebo rodičia báli umelej inteligencie. Umelá inteligencia nie je vo svojej podstate zlá ani dobrá – je to len nástroj, ktorý sa dá využiť rôznymi spôsobmi.

AI možno využiť na preklady, tvorbu textov, úpravu fotiek a videí, odporúčanie hudby či filmov, navigáciu, online vzdelávanie alebo ako pomocníka pre ľudí so znevýhodnením, ale, naopak, aj na sledovanie osobných údajov, vytváranie návykových feedov, šírenie dezinformácií či deepfakov, podvody a phishing, falošné recenzie alebo automatizované obťažovanie.

Problém teda nie je samotná umelá inteligencia, len to, kto a ako ju využíva.

Budujte spoločne kritické myslenie

Jednou z najväčších výziev, pred ktoré nás umelá inteligencia stavia, je to, že maže jasnú hranicu medzi tým, čo je skutočné a čo je len vygenerované. Ak chceme byť na internete v bezpečí pred podvodníkmi, musíme sa naučiť rozoznávať, čo je realita a čo je len jej napodobenina.

V tom vám pomôže kritické myslenie. Podporujte túto dôležitú schopnosť aj vo svojej rodine. Ukážte, že k veciam treba pristupovať kriticky. Nie všetko, čo sa na prvý pohľad vydáva za fakt, ním aj naozaj musí byť.

Aj pri budovaní kritického myslenia vám pomôže klásť si otázky, napríklad:

  • Je táto informácia alebo fotografia naozaj pravdivá?
  • Vidím typické znaky použitia umelej inteligencie?
  • Viem si pravosť informácie nejako overiť?
  • Aké bude mať pre mňa dôsledky, ak sa rozhodnem veriť tejto informácii?
  • Môžem veriť všetkému, čo mi hovorí AI?

Ako sa naučiť rozoznávať umelú inteligenciu od reality? Prezradil nám Tomáš Jevčík, odborník na AI

Názorné a hravé rozhovory pomáhajú

Rozhovory o umelej inteligencii sú pre deti omnoho zrozumiteľnejšie, keď sú praktické. Čím viac si deti používanie AI skúšajú pod vaším dohľadom, tým lepšie sa ju naučia používať bezpečne. Vďaka takýmto zážitkom získajú reálnu predstavu o tom, čo dokáže a kde sú jej limity.

Doma môžete urobiť malé „AI pokusy“ – napríklad ukážte deťom, ako chatbot vytvorí básničku, nechajte ich dať mu vlastnú úlohu alebo si spolu porovnajte, či odpoveď AI sedí s informáciami z iných zdrojov. Môžete spolu skúsiť aj nástroje na tvorbu obrázkov, plánovanie dovolenky či preklad slovíčok z iného jazyka. Takto sa deti učia nielen to, čo AI dokáže, ale aj ako nad jej výsledkami kriticky premýšľať a overovať si ich.

Názorný prístup funguje aj pri starších ľuďoch. Spolu si môžete vyskúšať napríklad čítať noviny cez aplikáciu so strojovým hlasom, nechať AI zväčšiť písmo alebo vysvetliť zložité pojmy jednoduchšie. Seniori uvidia, že AI im môže uľahčiť každodenné činnosti – od receptov až po organizovanie liekov –, a zároveň si trénujú kritické rozmýšľanie nad výstupmi od umelej inteligencie.

Nezosmiešňujte chyby, využite ich ako príležitosť na vzdelávanie

Umelá inteligencia vie dnes vytvárať videá a obrázky, ktoré sú takmer na nerozoznanie od reality. Nie je preto hanba naletieť deepfaku alebo podvodnému obsahu – môže sa to stať každému bez ohľadu na vek či skúsenosti.

Takúto situáciu však môžete využiť na rozhovor o rizikách AI. Spoločne si môžete prejsť, čo bolo podozrivé, ako sa dala pravosť overiť a kde nájsť spoľahlivé zdroje. Takýto dialóg je oveľa hodnotnejší než kritika – pomáha človeku učiť sa z konkrétneho príkladu a zároveň rozvíjať kritické myslenie.

Prístup založený na rešpekte a vysvetľovaní pomáha všetkým členom rodiny – deťom, rodičom aj starým rodičom – vnímať umelú inteligenciu realisticky. Uvedomia si, že AI je užitočný nástroj, ktorý môže zjednodušiť život, no zároveň prináša riziká, s ktorými sa treba naučiť bezpečne narábať. Namiesto pocitu hanby za chybu získajú istotu, že ak si s niečím nebudú vedieť rady, môžu požiadať svojich blízkych o pomoc.

Nebojte sa priznať, ak niečo neviete

Umelá inteligencia sa rozvíja rýchlo a nikto nemôže vedieť všetko. Nie je hanba priznať, že na niektoré otázky nepoznáte odpoveď. Naopak, otvorene povedzte: „Neviem, poďme to zistiť.“ Tým im ukážete zdravý a zodpovedný prístup k informáciám.

Keď priznáte, že niečo neviete, dávate deťom príklad, že učenie sa nekončí školou ani dospelosťou. Zároveň tým budujete dôveru – deti vnímajú, že im nechcete rozprávať polopravdy, ale radšej spolu hľadáte overené zdroje. Tak sa učia nielen faktom o AI, ale aj kritickému mysleniu, overovaniu informácií a zodpovednému prístupu k technológiám.

Ak narazíte na otázku, na ktorú nepoznáte odpoveď, môžete sa spoločne s deťmi obrátiť na odborníkov, navštíviť vzdelávacie weby alebo nájsť overené články a videá. Týmto spôsobom vytvárate doma prostredie, kde je bezpečné pýtať sa, priznať chybu či neistotu a spoločne hľadať odpovede a riešenia.


Tip na záver: Ak si chcete overiť, či sa pozeráte na text alebo obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou, vyskúšajte služby na detegovanie AI obsahu, ako sú Winston AI alebo Vastav AI.

Romana Mrázová

Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Počas praxe získala skúsenosti v oblasti klinickej a dopravnej psychológie, má ukončený dlhodobý výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii a dva krátkodobé výcviky v rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu a vo vzťahovej terapii detí a adolescentov. V súčasnosti pôsobí v Bratislave-Rači a špecializuje sa na individuálnu terapiu detí a dospelých a ich podporu na ceste k lepšiemu životu. Verí v dôležitosť pochopenia a rovnováhy medzi ráciom a emóciami a pomáha tak klientom objaviť ich vlastnú silu a uzdravujúci potenciál.

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Ako sa nenechať nachytať? Odborník na AI Tomáš Jevčik radí, ako rozoznať obsah umelej inteligencie od reality

Umelá inteligencia nám uľahčuje život, ale ak si nedáme pozor, vie ho aj poriadne skomplikovať.

Umelá inteligencia nie je vedomá bytosť, ale výkonný nástroj, ktorý sa učí z obrovského množstva dát, rozpoznáva vzorce a dokáže predpovedať, tvoriť či robiť rozhodnutia. Dnes už nahrádza vyhľadávanie cez Google, pomáha programátorom, odhaľuje podozrivé transakcie či asistuje pri diagnostike chorôb. Slovenský programátor a influencer Tomáš Jevčik, známy ako AI_ktivista, ju využíva denne – no zároveň upozorňuje, že v nesprávnych rukách môže byť nebezpečná a ponúka tipy, ako nenaletieť AI podvodom.

Psychologička radí, ako viesť náročné rozhovory o nových technologických výzvach tak, aby po nich nezostalo len dusné ticho, ale chuť učiť sa ďalej.

V rozhovore s Tomášom Jevčikom si prečítate: 

  • praktické tipy, ako rozoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou od reality,
  • aké mýty o AI sú najrozšírenejšie, prečo sa jej netreba báť a kde spočíva skutočné riziko,
  • ako Tomáš využíva AI pri práci aj kreativite a ktoré nástroje mu najviac pomáhajú,
  • ako sa chrániť pred online podvodmi a pomôcť v tom aj svojim blízkym,
  • čo odporúča úplným začiatočníkom, ktorí chcú spoznať umelú inteligenciu.

Umelá inteligencia je pojem, ktorý používame denne, no často ani nevieme, čo sa za ním ukrýva. Ako by ste opísali umelú inteligenciu vy?

Umelá inteligencia je spôsob, ako naučiť počítač rozpoznávať rôzne vzorce v obrovskom množstve dát a učiť sa z nich. Na základe toho potom dokáže systém predpovedať, tvoriť alebo rozhodovať. Nie je to teda vedomá bytosť, ale veľmi pokročilý nástroj.

Napríklad, ak takémuto systému ukážeme tisíc fotiek mačiek, naučí sa, ako mačka vyzerá – kde má uši, nos či oči – a keď potom uvidí fotku, ktorú predtým nepoznal, dokáže rozoznať, že ide práve o mačku. 

Existujú viaceré typy AI. Taká, ktorá dokáže vytvárať obrázky, videá či texty, no aj taká, ktorá riadi autá alebo výťahy. V čom sa líšia?

V autonómnych autách musí systém interagovať s reálnym svetom pomocou kamier a senzorov a robiť okamžité rozhodnutia. Nástroje, s ktorými sa stretáva bežný človek, ako sú ChatGPT alebo Gemini, sú jazykové modely. Pracujú s obrovským množstvom informácií a snažia sa predpovedať každé slovo, až kým nevytvoria ucelenú vetu.

Je teda umelá inteligencia naozaj inteligentná, alebo je len veľmi dobrá v rozpoznávaní vzorcov?

Záleží od toho, ako definujeme inteligenciu. Pokiaľ by sme sa pozerali na meranie IQ, AI dosahuje nadpriemerné výsledky. 

Ak ju však porovnávame s ľudskou inteligenciou, AI nemá emócie ani vedomie – napríklad nemusí dobre chápať iróniu alebo satiru. Z tohto pohľadu teda skôr iba imituje inteligenciu.

Umelá inteligencia nemá vlastné ciele ani túžby, je to len nástroj. Skutočné riziko je v tom, ako ju používajú ľudia.

V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s veľkými jazykovými modelmi ako ChatGPT, Gemini či Copilot. Na čo všetko ich ľudia využívajú?

Tieto modely predovšetkým nahradili Google pri hľadaní informácií. Zároveň nachádzajú uplatnenie v biznise, kde sa používajú na automatizáciu procesov, v bankovníctve na sledovanie anomálií či podozrivých transakcií a v medicíne na diagnostiku ochorení.

Často s týmito nástrojmi zdieľame aj osobné či citlivé informácie. Môžeme dôverovať ich bezpečnosti?

Určite platí, že heslá, čísla kariet či zdravotné dáta im netreba dávať. Na druhej strane, pri všeobecných otázkach vás môžu dobre navigovať, aj čo sa týka zdravotnej oblasti. Určite to však nenahrádza lekára.

Ako s umelou inteligenciou pracujete vy?

Používam ju denne, najmä pri programovaní. Uľahčuje mi niektoré úlohy, ktoré by inak trvali dlhšie. Pomáha mi zrýchliť tvorbu kódu a zefektívniť proces. 

Okrem toho ju často využívam aj na tvorbu obsahu na sociálne siete. Samozrejme, používam ju aj v bežnom živote na rôzne otázky. Ako som spomínal, AI aj mne do istej miery nahradila Google. Snažím sa ju ale používať skôr ako rozšírenie svojho myslenia, nie ako náhradu kritického uvažovania.

Takisto mi pomáha pri vymýšľaní nápadov. Niekedy sa mi jednoducho nechce dopodrobna niečo vymýšľať, tak len napíšem svoje myšlienky alebo kľúčové slová a AI mi dá výstup, od ktorého sa viem odraziť.

Ktoré nástroje využívate najčastejšie?

Najmä ChatGPT, pretože okrem textu umožňuje aj tvorbu obrázkov a už som si naň zvykol. Používam aj online platformy, ktoré kombinujú viacero nástrojov v jednom, takže nemusím používať rôzne samostatné aplikácie na tvorbu videa, obrázkov alebo hlasových výstupov. Takéto riešenie ponúka Freepik, kde je všetko v jednom balíku.

Hovorili ste o používaní AI pri programovaní a pomoci s kódom. Ako si to môžem predstaviť?

Napríklad, keď potrebujem napísať nejaké funkcie alebo časti kódu, ktoré by som inak musel zdĺhavo písať ručne, nechám si ich vygenerovať cez AI.

Vždy však sledujem, s akými dátami a kódom pracujem, aby som neporušil bezpečnostné zásady. Keď programujem pre firmu, nevkladám kód do ChatGPT, pretože je to jej duševné vlastníctvo a zdieľať tento kód by bolo nevhodné.

Tiež neposielam umelej inteligencii celé databázy, ale len malé časti kódu, ktoré potrebujem skontrolovať. AI mi tak môže rýchlo dať spätnú väzbu a odhaliť chyby alebo drobné nedostatky, ktoré by mi mohli uniknúť.

Zároveň využívam na programovanie aj nástroje, ktoré majú integrovanú AI a na základe ľudskej reči dokážu vygenerovať kód. Nemusím ho teda už písať ručne ako kedysi – AI ho vytvorí za mňa presne podľa mojich pokynov.

Viete prácu s umelou inteligenciou pomocou ľudskej reči opísať na konkrétnom príklade?

Áno. Napríklad, ak AI poviem, že chcem, aby naprogramovala hru piškvorky, už vie, ako by mala vyzerať a dokáže vytvoriť základný kód. Potom ju môžem ďalej upravovať, napríklad jej poviem, aby namiesto deviatich políčok bolo 16, a AI upraví kód podľa mojich pokynov.

Pri takomto type kódovania ide často o rôzne podmienky, napríklad: „Ak sa stane toto, vykonaj toto. Ak nie, sprav tamto.“ Ja tieto scenáre opisujem ľudskou rečou a AI ich pretransformuje do kódu.

Niektoré typy AI dokonca pri tvorbe kódu automaticky pridávajú komentáre – vysvetľujú, čo sa deje v jednotlivých častiach, čo uľahčuje analyzovanie kódu. Takto umelá inteligencia funguje aj ako akýsi inštruktor – nielenže generuje kód, ale aj pomáha pochopiť, ako funguje.

  1. Pozrite sa na pozadie – AI má stále problém s realistickými detailmi v pozadí, môžu sa tam objaviť pokrivené predmety, nezreteľné postavy alebo zvláštne nápisy.

  2. Skontrolujte proporcie – ruky, uši, okuliare či iné detaily môžu byť zdeformované alebo nekonzistentné.

  3. Všímajte si oči a pohľad – osoby na vygenerovaných videách majú často „prázdne“ oči alebo zvláštne pohyby, ktoré nekorešpondujú s výrazom tváre.

  4. Dívajte sa na pery – pri videách sledujte, či pohyb úst sedí so slovami, ktoré počujete.

  5. Počúvajte tón hlasu – generované hlasy môžu byť monotónne, robotické alebo bez prirodzenej intonácie.

  6. Overujte si informácie – ak obsah vyzerá podozrivo, skúste ho dohľadať na iných zdrojoch alebo cez reverzné vyhľadávanie obrázkov.

  7. Pýtajte sa špecifické otázky – ak máte pocit, že četujete s AI, ktorá sa vydáva za vašu blízku osobu, spýtajte sa otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy.

  8. Hľadajte nekonzistentnosť – napríklad zmeny farby oblečenia či pozadia medzi jednotlivými snímkami videa.

  9. Skontrolujte digitálnu stopu – vygenerované fotky či videá často nemajú bežné údaje o pôvode (napr. z akého fotoaparátu pochádzajú).

  10. Používajte nástroje na detekciu AI – existujú online služby (napr. na overenie deepfake videí alebo generovaných textov), ktoré vám pomôžu odhaliť pôvod obsahu.

Stretávate sa s mýtmi o AI?

Áno. Najčastejším je to, že ovládne svet. Umelá inteligencia ale nemá vlastné ciele ani túžby, je to len nástroj. Aby nastal scenár ako z filmov, všetky tieto rôzne druhy AI by sa museli magicky spojiť, mať spoločný cieľ a začať konať koordinovane, čo podľa mňa v reálnom svete nie je možné. 

AI je vždy limitovaná tým, na akých dátach je trénovaná a aké využíva algoritmy. Skutočné riziko je skôr v tom, ako ju používajú ľudia – či už firmy, vlády alebo jednotlivci.

Ďalším mýtom je, že ukradne ľuďom prácu.

Áno. Súhlasím, že zmení štruktúru práce, tak ako ju menili aj iné technologické novinky. Ale nejde o to, že by úplne kradla prácu. Skôr vzniknú niektoré nové miesta a iné sa zautomatizujú.

AI mi do istej miery nahradila Google. Snažím sa ju ale používať skôr ako rozšírenie svojho myslenia, nie ako náhradu kritického uvažovania.

Spomenuli ste, že riziko je v tom, ako ju ľudia využívajú. Ako sa dá AI zneužívať na nekalé účely?

Možností je veľa. Podvodníci dnes dokážu generovať dokonalé falošné hlasy alebo videá, môžu robiť kybernetické útoky, online podvody za účelom získania peňazí, vydierania alebo šírenia dezinformácií.

Ako funguje generovanie hlasu?

V podstate niekedy stačí krátka nahrávka alebo záznam z videa či rozhovoru. Pomocou umelej inteligencie a dostupných nástrojov na internete si človek dokáže vyklonovať hlas a následne ho nechať prečítať požadovaný obsah alebo zmeniť už existujúcu nahrávku týmto vyklonovaným hlasom.

Stalo sa vám, že ste aspoň na chvíľu považovali nejaký obsah vygenerovaný AI za reálny?

Nepovedal by som, že som sa nechal nachytať na deepfake, ale určite som nad niektorými vecami premýšľal dlhšie, než by som mal. Technológia sa vyvíja veľmi rýchlo a výstupy vytvorené umelou inteligenciou sú čoraz presvedčivejšie.

Avšak tým, že pracujem s AI, sa často viem zastaviť a zamyslieť sa, či ide o takýto obsah alebo nie. A hľadám typické znaky, ktoré napovedajú, že nejde o reálny obsah.

Aké znaky by sme si mali všímať, aby sme zistili, že ide o umelo vytvorený obraz alebo nahrávku a nie o skutočnosť?

Aj keď je AI čoraz kvalitnejšia, stále sú určité detaily, ktoré má problém verne napodobniť. Zvukové nahrávky môžu pôsobiť monotónne alebo roboticky.

Ak napríklad komunikujete s chatbotom, ktorý sa vydáva za vášho známeho, spýtajte sa ho otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy dvaja. Tak zistíte, či komunikujete s AI alebo s reálnou osobou.

Pri odhaľovaní AI tiež pomáha, ak sa s ňou budete rozprávať nie ako človekom, ale ako s AI, teda technickejšie. Napríklad namiesto otázky „Mohol by si mi to vysvetliť inak?“ sa môžete opýtať „Mohol by si mi túto odpoveď vygenerovať inak?“. Ak odpovie úplne inak a nebude prekvapená z vašej zvláštnej otázky, pravdepodobne ide o umelú inteligenciu.

A čo videá alebo obrázky? Ako to spozorujem pri nich?

Deepfake videá sú dnes generované rôznymi spôsobmi. Pri face swapoch ide o už existujúce video, kde je len namiesto originálnej tváre dosadená tvár inej osoby. Vtedy je dôležité všímať si bradu, pleť, proporcie tváre a tela, pretože niekedy nesedí prirodzenosť týchto prvkov.

Pri lipsyncoch – čiže synchronizácii pier s hlasom – nemusí pohyb pier sedieť s rečou. Pri klasických deepfakoch si treba všímať aj pohľad, oči sú často bez emócií a nekorešpondujú s tým, čo osoba hovorí.

Ďalším znakom je pozadie, pretože AI má problém verne generovať detaily v pozadí. Preto sa tam môžu objaviť artefakty, čiže veci, ktoré nesedia.

Kedysi sa dali fotky ľudí vygenerované AI ľahko odhaliť podľa nesprávneho počtu prstov…

Áno, pár rokov dozadu to bol bežný problém, no dnes je to už oveľa presnejšie. Generovanie sa výrazne zlepšilo a nové nástroje, napríklad Nano Banana od Google, dokážu verne vytvoriť aj také detaily ako prsty.

Okrem nerealistických prstov, ktoré sú skôr zábavné, vie AI prispievať aj k vzniku nerealistických ideálov krásy u detí, ak je využívaná napríklad na úpravu fotiek alebo pri AI modeloch…

Určite je to riziko, pretože deti a mladší ľudia nemusia mať dostatočne vyvinuté kritické myslenie. Preto je dôležité edukovať ich – či už na školách, alebo prostredníctvom rôznych platforiem, aby sa naučili s AI pracovať, no zároveň neprepadali extrémom a nenechali si nahradiť kritické myslenie. 

AI by mala slúžiť na efektívnejšie učenie, zlepšenie kreativity a vedomostí, nie ako náhrada za myslenie.

A čo opačný vekový extrém – seniori? Pre mnohých z nich môže byť AI takmer magická záležitosť, môžu byť náchylnejší veriť deepfakeom. Ako s nimi hovoriť o umelej inteligencii?

Jednoducho cez konkrétne scenáre a príklady. Ukázať, čo sa dá spraviť a čo sa môže stať – napríklad podvody s deepfakemi alebo falošnými nahrávkami, kde niekto môže vymáhať peniaze použitím hlasu danej osoby. Seniori tak získajú vedomosť, že existuje riziko, a vedia si overiť informácie cez iný komunikačný kanál.

AI môže situáciu zhoršiť, pretože pôsobí presvedčivo a podvodníci môžu zneužiť osamelosť ľudí. 

Hovoríte o tom aj doma?

Áno, moji rodičia a starí rodičia vedia, čo robím a sledujú ma, takže je to plus. Keď niečo pridám na Instagram, vidia to a často sa o tom doma rozprávame.

Ak niekto ešte v živote nepracoval s umelou inteligenciou, kde by ste mu odporučili začať?

Odporučil by som otvoriť si ChatGPT a komunikovať s ním, osvojiť si základnú interakciu. Skúšať otázky, nechať si poradiť, vypracovať si nejaké šablóny, ktoré môže ďalej používať. AI slúži nielen na komunikáciu, ale aj na učenie sa a spoznávanie umelej inteligencie.


Tip na záver: Ak vás kontaktuje niekto, kto sa vydáva za vášho blízkeho, položte mu kontrolnú otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy dvaja. Pomôže vám to odhaliť, či ide naozaj o vašu blízku osobu alebo len o AI podvodníkov.

Tomáš Jevčik

Slovenský tvorca známy ako AI_ktivista, ktorého preslávila najmä kombinácia edukačného a zábavného obsahu o umelej inteligencii. Zúčastňuje sa na projektoch vzdelávania v spolupráci s technologickými firmami, ponúka praktické rady o práci s nástrojmi ako ChatGPT a patrí k tým, ktorí AI približujú širokej verejnosti. Keď netvorí videá o umelej inteligencii, pracuje ako programátor.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.