Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Keď podvodníci zneužijú osamelosť, nemali by sme sa smiať. Psychologička radí, ako chrániť seba aj blízkych pred manipuláciami na internete

Za každým príbehom človeka, ktorý naletel na takýto podvod je samota alebo strach – a chýbal niekto, kto by si to všimol a bol nablízku.

Podvodníkom často stačí len pár správne zvolených slov, ktoré trafia naše slabé miesto: „Vaša dcéra mala nehodu“ alebo „Ste úžasný človek, konečne som stretla niekoho, kto mi rozumie.“ V týchto vetách sa skrýva manipulácia, ktorá využíva strach či túžbu po blízkosti. Psychologička Romana Mrázová vysvetľuje, prečo sú takéto podvody účinné a ako môžeme chrániť seba aj svojich blízkych.

Spravte si rýchlokurz internetovej bezpečnosti: 3 fakty, 3 zvyky a 3 nástroje, ktoré vás ochránia pred online podvodníkmi.

Prečo nás osamelosť robí zraniteľnejšími?

Samota zvyšuje túžbu po blízkosti

„Osamelosť je jedným z faktorov, ktorý veľmi prispieva k riziku podľahnutia podvodom. Akákoľvek pozornosť zameraná na jeho osobu môže vyvolať túžbu po kontakte a tým aj vyššiu dôverčivosť,“ vysvetľuje psychologička Romana Mrázová. Človek, ktorý dlhodobo žije sám, prirodzene túži mať pocit, že niekomu na ňom záleží.

Osamelosť sa pritom netýka len starších ľudí, hoci tí ju často prežívajú najviditeľnejšie. Podľa európskeho prieskumu z roku 2024 sa s pocitmi osamelosti stretávajú aj mladšie ročníky. Kým v kategórii nad 55 rokov sa osamelo cíti 41 % ľudí, v skupine 18- až 35-ročných je to až 63 %.

V každom veku však platí to isté – pocit odlúčenia znižuje ostražitosť a zvyšuje túžbu po blízkosti, ktorú podvodníci vedia veľmi dobre využiť.

Romantické podvody zneužívajú dôveru

Pre starších ľudí môže byť navyše ťažké orientovať sa v neustále sa vyvíjajúcom digitálnom svete. Digitálne prostredie na prvý pohľad pôsobí dôveryhodne, no jeho pravidlá a nástrahy môžu byť starším generáciám cudzie. A toho sa podvodníci radi chytia.

Aj preto sa často stretávame s prípadmi, keď starším ľuďom napíše „priateľ z internetu“, ktorý zdieľa dojímavé príbehy a pomaly si získava ich dôveru. Takéto podvody fungujú na dlhodobom budovaní emocionálneho vzťahu – podvodník je s obeťou celé týždne až mesiace v intenzívnom kontakte, posiela fotografie a vytvára ilúziu blízkosti či dokonca lásky.

A keď je puto dostatočne silné, prichádza žiadosť o peniaze – na letenku, liečbu či pomoc v zložitej situácii. Keď ich dostane, zrazu prestane komunikovať.

Môžeme si myslieť, že my by sme na takýto romantický podvod nikdy nenaleteli. Ale ako hovorí Romana Mrázová, v stave osamelosti sa racionalita oslabuje: „Začína sa napĺňať potreba spolupatričnosti a prijatia. Pocit, že na mne niekomu záleží, že nie som sám, vytvára dojem bezpečia a tým aj dôverčivosti.“

Ako podvodníci pracujú so strachom?

Strach o najbližších znižuje ostražitosť

Rovnako ako dokážu podvodníci zneužiť túžbu po blízkosti, vedia pracovať aj s našimi obavami – a využiť strach ako najsilnejšiu zbraň manipulácie.

Predstavte si, že vám niekto z neznámeho čísla zavolá s vetou: „Váš syn mal nehodu, treba okamžite zaplatiť, inak ho nezachránime.“ Reakcia je prirodzená – okamžitý šok, stres a túžba konať.

„Človeka zaplaví obrovský strach a stres, ktoré nútia k pudovej seba­záchovnej reakcii. Chceme znížiť mieru nepohody a získať kontrolu nad situáciou, ktorá sa nám vymkla z rúk. Hľadáme spôsob, ako ju zlepšiť. V tomto prípade je to poskytnutie peňazí – ako prostriedok na znovunájdenie pokoja,“ hovorí psychologička.

Podvodníci to vedia. Preto si vymýšľajú urgentné situácie, ktoré vás dostanú pod tlak. Cieľ je jediný – zastaviť logické myslenie, spustiť paniku a zarobiť.

Pocit hanby pomáha podvodníkom

Strach však môže zohrať rolu aj potom, ako sa podvod udial. Romana Mrázová vysvetľuje, že obete sa často hanbia: „Ísť s pravdou von znamená riskovať odsúdenie spoločnosťou. Potreba spolupatričnosti spolu s vedomím pochybenia a so strachom, ako to ohodnotia druhí, vytvára pocit hanby.“

Pre starších ľudí je to často ešte ťažšie – priznať, že naleteli, môže byť bolestivé a dotknúť sa ich pocitu dôstojnosti. Mnohí preto radšej mlčia a tvária sa, že sa nič nestalo. Práve to však býva najväčší problém.

Čím skôr si človek uvedomí, že sa stal obeťou podvodu, a situáciu nahlási polícii, tým väčšia je šanca získať späť peniaze – alebo aspoň pomôcť ochrániť ostatných, aby nenaleteli tiež.

Preto ak sa niekto v našom okolí stal obeťou podvodu, je dôležité reagovať bez výčitiek. Nie vetou „Ako si mohol byť taký naivný?“, ale skôr „To sa môže stať každému, poďme si spolu prejsť, čo robiť, aby sa to nezopakovalo“.

Čo robiť, aby podvodníci nezneužívali naše emócie?

Rozprávajte sa

Najlepšou obranou je prevencia a otvorená komunikácia. Rozprávajte sa so staršími príbuznými o tom, aké typy podvodov existujú, ukážte im konkrétne príklady a spoločne si prejdite, ako reagovať, keď sa im ozve niekto neznámy.

Vyskúšajte malý „tréning bezpečnosti“. Nacvičite si spolu jednoduché situácie: 

  • Čo by robili, ak by im niekto zavolal, že ste v nemocnici? 
  • Kde si môžu overiť, či sú správy od banky alebo kuriéra pravé? 
  • Komu by sa ozvali, keby si niečím neboli istí? 

Takéto rozhovory posilňujú sebavedomie a pomáhajú starším ľuďom reagovať s väčším pokojom a istotou.

Získajte čas

Pripomeňte svojim blízkym, že ak sa ocitnú v situácii, kde ich niekto tlačí do rýchleho rozhodnutia, nemusia konať hneď. Naučte ich vetu, ktorú môžu použiť, keď cítia tlak: „Teraz nemôžem, zavolám vám o chvíľu späť.“ 

Ako hovorí psychologička Romana Mrázová: „Dopriať si čas na premyslenie je jednoduchý, ale veľmi účinný trik. Pomáha znížiť emočné napätie a zapnúť racionálne uvažovanie.“

Budujte vzťahy

Rovnako dôležité je udržiavať pravidelný a úprimný kontakt s blízkymi. Osamelosť sa často začína nenápadne – keď sa dni naplnia rutinou a rozhovory sa obmedzia len na krátke správy.

Preto má zmysel venovať čas osobnému kontaktu. Zavolajte rodičom či starým rodičom aspoň raz za pár dní, porozprávajte sa o bežných veciach, vypočujte si ich a dajte im najavo, že vám na nich záleží. 

Takéto drobné, ale pravidelné rozhovory budujú pocit spolupatričnosti a bezpečia – a práve ten je najlepšou ochranou pred manipuláciou. Lebo tam, kde existuje skutočný vzťah, sa ten falošný nemá šancu udomácniť.

Romana Mrázová

Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Počas praxe získala skúsenosti v oblasti klinickej a dopravnej psychológie, má ukončený dlhodobý výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii a dva krátkodobé výcviky v rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu a vo vzťahovej terapii detí a adolescentov. V súčasnosti pôsobí v Bratislave-Rači a špecializuje sa na individuálnu terapiu detí a dospelých a ich podporu na ceste k lepšiemu životu. Verí v dôležitosť pochopenia a rovnováhy medzi ráciom a emóciami a pomáha tak klientom objaviť ich vlastnú silu a uzdravujúci potenciál.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Ako vysvetlím babke, že na Facebooku si nepíše s Bradom Pittom? Psychologička radí, ako sa rozprávať o umelej inteligencii tak, aby jej porozumeli deti aj starí rodičia

Aj náročné rozhovory o nových technologických výzvach nás môžu zblížiť.

Umelá inteligencia je dnes všade – stretávame sa s ňou na sociálnych sieťach, v práci, dokonca aj pri online podvodoch. Je to len technológia, no zastihla nás nepripravených a ešte sa len učíme, ako s ňou narábať. Najlepšie je to robiť spoločne, s porozumením a bez zbytočného strachu. V spolupráci so psychologičkou Romanou Mrázovou sme preto pripravili niekoľko komunikačných tipov, ktoré vám pomôžu rozprávať sa doma o AI tak, aby potom nezostalo len dusné ticho, ale aj chuť učiť sa ďalej.

Základom rozhovorov o internetovej bezpečnosti je empatia, vysvetľuje v rozhovore odborník na kyberbezpečnosť Peter Pištek.

Začnite s rozhovormi o umelej inteligencii čo najskôr

Nie je to tak dávno, čo sme o AI počúvali len v sci-fi filmoch. Dnes sa s umelou inteligenciou stretávame takmer denne. Ponúka množstvo príležitostí na vzdelávanie, prácu, kreativitu či zábavu, ale v nesprávnych rukách môže byť využitá na šírenie falošných informácií či podvody. Keďže je to nová technológia, je dôležité, aby sme sa o nej rozprávali preventívne, poznali jej výhody aj nástrahy, a to skôr, ako nás dostane do problémov.

Deti aj seniori patria medzi najzraniteľnejšie skupiny, ktoré môžu ľahko podľahnúť podvodom využívajúcim umelú inteligenciu. Deti sa ešte len učia, ako sa správať na internete, a ich zvedavosť ich môže dostať do problémov. Starším ľuďom zas rýchly technologický pokrok sťažuje pochopenie toho, čo AI vlastne je. Preto je dôležité otvárať tému umelej inteligencie práve v bezpečnom rodinnom prostredí.

Tieto rozhovory však nemusia byť jednoduché – môžu odhaliť predsudky či viesť ku konfliktom. Ako pri každej náročnej téme v rodine, aj tu pomôže držať sa troch základných komunikačných rád.

Pýtajte sa a diskutujte

Rozhovory s deťmi o umelej inteligencii nemusia byť odborné prednášky. Riskujete, že deti vás síce naoko budú počúvať, ale dôležité informácie o tom, čo to je umelá inteligencia, aké má využitie a na čo si pri nej dávať pozor, rýchlo zabudnú. Lepšie je tieto rozhovory viesť formou diskusie – pýtajte sa detí, čo ich zaujíma, rozprávajte sa o tom a hľadajte spolu odpovede.

Spýtajte sa ich, či sa už s AI stretli, čo ich na tejto technológii zaujíma a ako ju využívajú. Takto nielen získate cenné informácie o tom, ako myslia, ale aj ukážete, že ich názory sú pre vás dôležité.

Takáto forma rozhovoru nielenže zvýši šancu, že si deti z neho niečo odnesú, ale aj prehlbuje dôveru. Ak budú mať v budúcnosti nejaké otázky alebo sa stretnú s online obsahom, pri ktorom nebudú vedieť povedať, či je skutočný alebo vygenerovaný AI, je veľká šanca, že sa na vás znova obrátia.

Hovorte aj o výhodách umelej inteligencie, nielen o jej nástrahách

Nehovorte o AI len ako veľkom a hrozivom strašiakovi. Cieľom týchto rozhovorov nemá byť, aby sa vaše deti alebo rodičia báli umelej inteligencie. Umelá inteligencia nie je vo svojej podstate zlá ani dobrá – je to len nástroj, ktorý sa dá využiť rôznymi spôsobmi.

AI možno využiť na preklady, tvorbu textov, úpravu fotiek a videí, odporúčanie hudby či filmov, navigáciu, online vzdelávanie alebo ako pomocníka pre ľudí so znevýhodnením, ale, naopak, aj na sledovanie osobných údajov, vytváranie návykových feedov, šírenie dezinformácií či deepfakov, podvody a phishing, falošné recenzie alebo automatizované obťažovanie.

Problém teda nie je samotná umelá inteligencia, len to, kto a ako ju využíva.

Budujte spoločne kritické myslenie

Jednou z najväčších výziev, pred ktoré nás umelá inteligencia stavia, je to, že maže jasnú hranicu medzi tým, čo je skutočné a čo je len vygenerované. Ak chceme byť na internete v bezpečí pred podvodníkmi, musíme sa naučiť rozoznávať, čo je realita a čo je len jej napodobenina.

V tom vám pomôže kritické myslenie. Podporujte túto dôležitú schopnosť aj vo svojej rodine. Ukážte, že k veciam treba pristupovať kriticky. Nie všetko, čo sa na prvý pohľad vydáva za fakt, ním aj naozaj musí byť.

Aj pri budovaní kritického myslenia vám pomôže klásť si otázky, napríklad:

  • Je táto informácia alebo fotografia naozaj pravdivá?
  • Vidím typické znaky použitia umelej inteligencie?
  • Viem si pravosť informácie nejako overiť?
  • Aké bude mať pre mňa dôsledky, ak sa rozhodnem veriť tejto informácii?
  • Môžem veriť všetkému, čo mi hovorí AI?

Ako sa naučiť rozoznávať umelú inteligenciu od reality? Prezradil nám Tomáš Jevčík, odborník na AI

Názorné a hravé rozhovory pomáhajú

Rozhovory o umelej inteligencii sú pre deti omnoho zrozumiteľnejšie, keď sú praktické. Čím viac si deti používanie AI skúšajú pod vaším dohľadom, tým lepšie sa ju naučia používať bezpečne. Vďaka takýmto zážitkom získajú reálnu predstavu o tom, čo dokáže a kde sú jej limity.

Doma môžete urobiť malé „AI pokusy“ – napríklad ukážte deťom, ako chatbot vytvorí básničku, nechajte ich dať mu vlastnú úlohu alebo si spolu porovnajte, či odpoveď AI sedí s informáciami z iných zdrojov. Môžete spolu skúsiť aj nástroje na tvorbu obrázkov, plánovanie dovolenky či preklad slovíčok z iného jazyka. Takto sa deti učia nielen to, čo AI dokáže, ale aj ako nad jej výsledkami kriticky premýšľať a overovať si ich.

Názorný prístup funguje aj pri starších ľuďoch. Spolu si môžete vyskúšať napríklad čítať noviny cez aplikáciu so strojovým hlasom, nechať AI zväčšiť písmo alebo vysvetliť zložité pojmy jednoduchšie. Seniori uvidia, že AI im môže uľahčiť každodenné činnosti – od receptov až po organizovanie liekov –, a zároveň si trénujú kritické rozmýšľanie nad výstupmi od umelej inteligencie.

Nezosmiešňujte chyby, využite ich ako príležitosť na vzdelávanie

Umelá inteligencia vie dnes vytvárať videá a obrázky, ktoré sú takmer na nerozoznanie od reality. Nie je preto hanba naletieť deepfaku alebo podvodnému obsahu – môže sa to stať každému bez ohľadu na vek či skúsenosti.

Takúto situáciu však môžete využiť na rozhovor o rizikách AI. Spoločne si môžete prejsť, čo bolo podozrivé, ako sa dala pravosť overiť a kde nájsť spoľahlivé zdroje. Takýto dialóg je oveľa hodnotnejší než kritika – pomáha človeku učiť sa z konkrétneho príkladu a zároveň rozvíjať kritické myslenie.

Prístup založený na rešpekte a vysvetľovaní pomáha všetkým členom rodiny – deťom, rodičom aj starým rodičom – vnímať umelú inteligenciu realisticky. Uvedomia si, že AI je užitočný nástroj, ktorý môže zjednodušiť život, no zároveň prináša riziká, s ktorými sa treba naučiť bezpečne narábať. Namiesto pocitu hanby za chybu získajú istotu, že ak si s niečím nebudú vedieť rady, môžu požiadať svojich blízkych o pomoc.

Nebojte sa priznať, ak niečo neviete

Umelá inteligencia sa rozvíja rýchlo a nikto nemôže vedieť všetko. Nie je hanba priznať, že na niektoré otázky nepoznáte odpoveď. Naopak, otvorene povedzte: „Neviem, poďme to zistiť.“ Tým im ukážete zdravý a zodpovedný prístup k informáciám.

Keď priznáte, že niečo neviete, dávate deťom príklad, že učenie sa nekončí školou ani dospelosťou. Zároveň tým budujete dôveru – deti vnímajú, že im nechcete rozprávať polopravdy, ale radšej spolu hľadáte overené zdroje. Tak sa učia nielen faktom o AI, ale aj kritickému mysleniu, overovaniu informácií a zodpovednému prístupu k technológiám.

Ak narazíte na otázku, na ktorú nepoznáte odpoveď, môžete sa spoločne s deťmi obrátiť na odborníkov, navštíviť vzdelávacie weby alebo nájsť overené články a videá. Týmto spôsobom vytvárate doma prostredie, kde je bezpečné pýtať sa, priznať chybu či neistotu a spoločne hľadať odpovede a riešenia.


Tip na záver: Ak si chcete overiť, či sa pozeráte na text alebo obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou, vyskúšajte služby na detegovanie AI obsahu, ako sú Winston AI alebo Vastav AI.

Romana Mrázová

Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Počas praxe získala skúsenosti v oblasti klinickej a dopravnej psychológie, má ukončený dlhodobý výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii a dva krátkodobé výcviky v rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu a vo vzťahovej terapii detí a adolescentov. V súčasnosti pôsobí v Bratislave-Rači a špecializuje sa na individuálnu terapiu detí a dospelých a ich podporu na ceste k lepšiemu životu. Verí v dôležitosť pochopenia a rovnováhy medzi ráciom a emóciami a pomáha tak klientom objaviť ich vlastnú silu a uzdravujúci potenciál.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.