Podvodníkom často stačí len pár správne zvolených slov, ktoré trafia naše slabé miesto: „Vaša dcéra mala nehodu“ alebo „Ste úžasný človek, konečne som stretla niekoho, kto mi rozumie.“ V týchto vetách sa skrýva manipulácia, ktorá využíva strach či túžbu po blízkosti. Psychologička Romana Mrázová vysvetľuje, prečo sú takéto podvody účinné a ako môžeme chrániť seba aj svojich blízkych.
Prečo nás osamelosť robí zraniteľnejšími?
Samota zvyšuje túžbu po blízkosti
„Osamelosť je jedným z faktorov, ktorý veľmi prispieva k riziku podľahnutia podvodom. Akákoľvek pozornosť zameraná na jeho osobu môže vyvolať túžbu po kontakte a tým aj vyššiu dôverčivosť,“ vysvetľuje psychologička Romana Mrázová. Človek, ktorý dlhodobo žije sám, prirodzene túži mať pocit, že niekomu na ňom záleží.
Osamelosť sa pritom netýka len starších ľudí, hoci tí ju často prežívajú najviditeľnejšie. Podľa európskeho prieskumu z roku 2024 sa s pocitmi osamelosti stretávajú aj mladšie ročníky. Kým v kategórii nad 55 rokov sa osamelo cíti 41 % ľudí, v skupine 18- až 35-ročných je to až 63 %.
V každom veku však platí to isté – pocit odlúčenia znižuje ostražitosť a zvyšuje túžbu po blízkosti, ktorú podvodníci vedia veľmi dobre využiť.
Romantické podvody zneužívajú dôveru
Pre starších ľudí môže byť navyše ťažké orientovať sa v neustále sa vyvíjajúcom digitálnom svete. Digitálne prostredie na prvý pohľad pôsobí dôveryhodne, no jeho pravidlá a nástrahy môžu byť starším generáciám cudzie. A toho sa podvodníci radi chytia.
Aj preto sa často stretávame s prípadmi, keď starším ľuďom napíše „priateľ z internetu“, ktorý zdieľa dojímavé príbehy a pomaly si získava ich dôveru. Takéto podvody fungujú na dlhodobom budovaní emocionálneho vzťahu – podvodník je s obeťou celé týždne až mesiace v intenzívnom kontakte, posiela fotografie a vytvára ilúziu blízkosti či dokonca lásky.
A keď je puto dostatočne silné, prichádza žiadosť o peniaze – na letenku, liečbu či pomoc v zložitej situácii. Keď ich dostane, zrazu prestane komunikovať.
Môžeme si myslieť, že my by sme na takýto romantický podvod nikdy nenaleteli. Ale ako hovorí Romana Mrázová, v stave osamelosti sa racionalita oslabuje: „Začína sa napĺňať potreba spolupatričnosti a prijatia. Pocit, že na mne niekomu záleží, že nie som sám, vytvára dojem bezpečia a tým aj dôverčivosti.“
Ako podvodníci pracujú so strachom?
Strach o najbližších znižuje ostražitosť
Rovnako ako dokážu podvodníci zneužiť túžbu po blízkosti, vedia pracovať aj s našimi obavami – a využiť strach ako najsilnejšiu zbraň manipulácie.
Predstavte si, že vám niekto z neznámeho čísla zavolá s vetou: „Váš syn mal nehodu, treba okamžite zaplatiť, inak ho nezachránime.“ Reakcia je prirodzená – okamžitý šok, stres a túžba konať.
„Človeka zaplaví obrovský strach a stres, ktoré nútia k pudovej sebazáchovnej reakcii. Chceme znížiť mieru nepohody a získať kontrolu nad situáciou, ktorá sa nám vymkla z rúk. Hľadáme spôsob, ako ju zlepšiť. V tomto prípade je to poskytnutie peňazí – ako prostriedok na znovunájdenie pokoja,“ hovorí psychologička.
Podvodníci to vedia. Preto si vymýšľajú urgentné situácie, ktoré vás dostanú pod tlak. Cieľ je jediný – zastaviť logické myslenie, spustiť paniku a zarobiť.
Pocit hanby pomáha podvodníkom
Strach však môže zohrať rolu aj potom, ako sa podvod udial. Romana Mrázová vysvetľuje, že obete sa často hanbia: „Ísť s pravdou von znamená riskovať odsúdenie spoločnosťou. Potreba spolupatričnosti spolu s vedomím pochybenia a so strachom, ako to ohodnotia druhí, vytvára pocit hanby.“
Pre starších ľudí je to často ešte ťažšie – priznať, že naleteli, môže byť bolestivé a dotknúť sa ich pocitu dôstojnosti. Mnohí preto radšej mlčia a tvária sa, že sa nič nestalo. Práve to však býva najväčší problém.
Čím skôr si človek uvedomí, že sa stal obeťou podvodu, a situáciu nahlási polícii, tým väčšia je šanca získať späť peniaze – alebo aspoň pomôcť ochrániť ostatných, aby nenaleteli tiež.
Preto ak sa niekto v našom okolí stal obeťou podvodu, je dôležité reagovať bez výčitiek. Nie vetou „Ako si mohol byť taký naivný?“, ale skôr „To sa môže stať každému, poďme si spolu prejsť, čo robiť, aby sa to nezopakovalo“.
Čo robiť, aby podvodníci nezneužívali naše emócie?
Rozprávajte sa
Najlepšou obranou je prevencia a otvorená komunikácia. Rozprávajte sa so staršími príbuznými o tom, aké typy podvodov existujú, ukážte im konkrétne príklady a spoločne si prejdite, ako reagovať, keď sa im ozve niekto neznámy.
Vyskúšajte malý „tréning bezpečnosti“. Nacvičite si spolu jednoduché situácie:
- Čo by robili, ak by im niekto zavolal, že ste v nemocnici?
- Kde si môžu overiť, či sú správy od banky alebo kuriéra pravé?
- Komu by sa ozvali, keby si niečím neboli istí?
Takéto rozhovory posilňujú sebavedomie a pomáhajú starším ľuďom reagovať s väčším pokojom a istotou.
Získajte čas
Pripomeňte svojim blízkym, že ak sa ocitnú v situácii, kde ich niekto tlačí do rýchleho rozhodnutia, nemusia konať hneď. Naučte ich vetu, ktorú môžu použiť, keď cítia tlak: „Teraz nemôžem, zavolám vám o chvíľu späť.“
Ako hovorí psychologička Romana Mrázová: „Dopriať si čas na premyslenie je jednoduchý, ale veľmi účinný trik. Pomáha znížiť emočné napätie a zapnúť racionálne uvažovanie.“
Budujte vzťahy
Rovnako dôležité je udržiavať pravidelný a úprimný kontakt s blízkymi. Osamelosť sa často začína nenápadne – keď sa dni naplnia rutinou a rozhovory sa obmedzia len na krátke správy.
Preto má zmysel venovať čas osobnému kontaktu. Zavolajte rodičom či starým rodičom aspoň raz za pár dní, porozprávajte sa o bežných veciach, vypočujte si ich a dajte im najavo, že vám na nich záleží.
Takéto drobné, ale pravidelné rozhovory budujú pocit spolupatričnosti a bezpečia – a práve ten je najlepšou ochranou pred manipuláciou. Lebo tam, kde existuje skutočný vzťah, sa ten falošný nemá šancu udomácniť.
Loading...
