6 tipov, ako dostať zo spolupráce s influencermi maximum

Prečo sa influencerom končia zlaté časy a čo sa môžu naučiť od televízie, vysvetľuje Daniel Feranec alias Čoje.

Známy foodbloger a marketér uvažuje o budúcnosti influencerského marketingu a vysvetľuje, ako ho robiť správne. Svoje skúsenosti a zistenia spísal do 6 bodov, ktoré vám pri využití v biznise môžu otvoriť oči a ušetriť peniaze. 

Influencer je kontroverzné slovo. Ani marketingoví insideri nie sú úplne imúnni proti negatívnym emóciám, ktoré vzbudzuje. Napriek tomu to nie je žiadna nadávka, ale úplne normálny „terminus technicus“ , ktorý nemôže za to, že vás minule na internete naštvala sexi travel blogerka, ktorá si od nejakého hoteliéra vypýtala izbu zadarmo.

Influencer je človek alebo menšia skupina ľudí, ktorí len cez svoj vlastný súkromný komunikačný kanál a bez ďalších finančných prostriedkov dokážu ovplyvniť správanie veľkej masy svojich sledovateľov. Nie vždy iba povrchne a komerčne. Ak vás to slovo stále dráždi, tak si namiesto Plačkovej predstavte Čierne diery.

Prečo sú influenceri taký populárny kanál pre marketérov a agentúry? Majú organický dosah. Cez svoje sociálne siete dokážu šíriť obsah efektívnejšie než komerčné značky a obvykle za takéto šírenie sociálnym sieťam nemusia platiť.

Daniel Feranec pracuje ako šéf komunikácie v spoločnosti Slovak Lines. Na svojom foodblogu Čoje prináša tipy na podniky, ktoré majú príbeh a ponúkajú kvalitné jedlo s výnimočnou chuťou. Vyštudoval masmediálnu komunikáciu, pôsobil aj ako prekladateľ a copywriter. Má za sebou množstvo platených spoluprác, či už ako zadávateľ, alebo influencer.

Stavte na influencera, ktorý vie pracovať s publikom

Skôr než podľa počtu followerov spoznáte dobrého influencera podľa toho, ako s nimi vie pracovať. Nájde si atraktívnu tému, vytvorí o nej kvalitný obsah, podá ho v správnej chvíli, v správnej forme a správnym spôsobom svojim followerom a následne reaguje na vývoj: komunikuje s followermi v komentároch a dodatočne vyvoláva nové interakcie.

Na základe tohto jednoduchého receptu môže influencer s polovičným počtom followerov dosiahnuť rovnaké čísla ako influencer s dvojnásobným počtom followerov. Prvá poučka pre výber influencera na spoluprácu teda znie, že počet followerov nie je všetko.

Teraz ale môže niekto namietať, že budget na boostovanie bežného postu na Facebooku a Instagrame býva spravidla menší než budget na dosiahnutie podobných čísiel cez obsah influencera. Rozdiel je v slove organický. Reklama, ktorú ľudia chcú vidieť, má oveľa väčšiu hodnotu ako tá bežná. Je to ako „word of mouth” krát veľa.

Milka môže o sebe povedať koľkokrát chce, že je dobrá čokoláda. Viac uveríte tomu, keď to povie vaša kamoška. O kúsok menej než kamoške to uveríte Rytmusovi, ten to ale dokáže povedať toľkým ľuďom naraz, že je zo všetkých troch kanálov najefektívnejší.

Odovzdajte svoj obsah správne

Rúti sa biznis s influencermi naozaj do záhuby? Ak dáme bokom influencerov, ktorí sú a boli celebritami aj bez sociálnych sietí, influencerský marketing má korene v rozmachu blogerstva.

Stať sa blogerom bolo kedysi komplikované. Potrebovali ste na to skúsenosti v nejakej oblasti a ešte talent a energiu vytvárať obsah, v ktorom ich zužitkujete a vzbudíte záujem ľudí, ktorí vás začnú sledovať.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Čoje (@cojebratislava) on


Blogerov v začiatkoch ľudia sledovali na webových stránkach. Prišli sociálne siete a blogerský obsah sa začal šíriť rýchlejšie. Prišiel prvý boom popularity, prvé komerčné spolupráce so značkami a hneď za tým druhá vlna influencerov, ktorým tie skúsenosti a „odbornosť“ stačilo imitovať: obsah a informácie pozbierali na internete.

To inak neznamená automaticky nič zlé. Stále to bola „robota“, ktorú by ste si inak museli robiť vy sami a oni vám ju zjednodušili. No dôležitejšia než vytvorenie obsahu začala byť schopnosť vedieť ho odkomunikovať.

Ako vznikol úspešný foodblog Čoje a koľko sa v influencerskom marketingu u nás točí peňazí? Chcem vedieť viac

Poučte sa z trikov, ktoré už dávno využíva televízia

Stať sa influencerom je dnes jednoduchšie, influencerov je čoraz viac, ich hodnota a cena kvantitou klesá. V súčasnosti stačí, aby ste ako marketér mali záujem robiť influencerský marketing, a podarí sa vám to aj s nižším budgetom. Bude to menej kvalitné, no dosiahnete čísla.

Výsledkom je, že influencerský marketing stojí na množstve nestabilných faktorov, čomu nepomáha ani nevypočítateľnosť sociálnych sietí.

Preto je pravdepodobnejšie, že tento marketingový kanál bude skôr dočasný trend ako svojho času guerilla marketing a nie stálica ako OOH či televízia, ktoré nie a nie zomrieť. Ani influencerský marketing televíziu pravdepodobne nezabije, no paradoxne sa môže od nej niečomu priučiť, aby prežil dlhšie.

Reklama v televízii funguje tak, že si zaplatíte tridsaťsekundový spot počas reklamnej prestávky Smrtonosnej pasce. Smrtonosnú pascu ľudia chcú pozerať, vašu reklamu nie, ale väčšina z nich si ju v prestávke filmu pozrie a vám to tak stačí. Presne takto funguje reklama všade, aj na internete.

Influencerský marketing je podobný zázrak ako product placement vo filmoch. Miesto do reklamného bloku svoj produkt umiestňujete priamo do obsahu, ktorému ľudia venujú pozornosť v prvom rade.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Čoje (@cojebratislava) on


Bruce Willis ako neohrozený John McClane uteká pred svojimi prenasledovateľmi bosý a celý zakrvavený schodiskom Nakatomi Plaza. V jednej ruke drží pištoľ, druhú má zodvihnutú do výšky a vždy smerom ku kamere, aby bolo dobre vidno, že v nej drží krabicu pracieho prášku.

Zabudnite na slepú vieru v čísla

Slovenské influencerské kampane, najmä tie menšie, vyzerajú často takto: influencer, ktorého sledujú tisíce followerov, pretože ich inšpiruje v móde, vo varení či v cestovaní, vo svojom poste alebo v „storke“ odrazu vytiahne produkt a začne o ňom rozprávať. Často už podľa tónu a kŕča viete, že idete sledovať reklamu.

Veľkým neduhom marketérov v oblasti infuencerského marketingu je viera v čísla. Nie každý produkt je vyslovene digitálny, agentúry aj klienti sú často zmierení s tým, že ciele kampane budú skôr pseudoofflinové: zvýši sa povedomie, keď tak zmeriame brand lift. V takom prípade potom zostávajú už len impresie obsahu, v ktorom sa značka vyskytla.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Čoje (@cojebratislava) on


Máloktorý klient požiada napríklad o rozdiel v počte komentárov pod spoluprácovým a bežným postom. Alebo rozdiel v počte views tretej pätnásťsekundovej časti reklamnej „storky“ v porovnaní s prvou.

Netrápi ho ani to, že impresie sú vždy ovplyvnené tým nekomerčným obsahom obklopujúcim ten komerčný. Prečo? „Klient“ je v skutočnosti iba zamestnanec klienta a hodí sa mu skreslená interpretácia čísel, pretože vďaka nej vyzerá úspešný vo svojom zamestnaní aj on.

Využite všetky možnosti, ktoré vám podnikanie zjednodušia

Ak aj vy patríte k podnikateľom, ktorí sú vďační za každú dostupnú pomoc, urobte si zo smartfónu skutočného pracovného pomocníka. Aby ste ho však dokázali naplno využiť, potrebujete veľké množstvo dát na aplikácie, ktoré to umožnia. O2 má pre vás riešenie, vďaka ktorému sa už nebudete musieť obmedzovať. Zlatý O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Nerobte marketing nasilu, ľudia si to všimnú

Marketéri zvyknú hovoriť, že obsah treba nechať na influencera, pretože on najlepšie vie, čo na jeho followerov pôsobí prirodzene. Ale influenceri nie vždy poznajú produkt a nie sú marketéri. Väčšinou to dopadne tak, že influencer zatne zuby a dá to skrátka nejako von, a keď z toho vypáli hlúposť, všetci len myknú plecom a povedia: „Mohlo to byť aj lepšie, nabudúce.“

Na odvrátenej strane influencerského marketingu, teda medzi followermi, medzitým klíčia zárodky vzbury a nespokojnosti. Niekto prevráti očami, niekto práve začal mať radšej toho druhého blogera, ktorý dáva len dobré veci a nie hlúposti. Časť followerov chápe a neprekáža jej to, dopraje svojmu obľúbencovi zárobok – iba mikroskopická časť followerov dá unfollow.

Ako poctivo podnikať v hotelierstve a čo vedieť o daňovom priznaní? Počúvajte náš podcast

Koľko z tých ľudí naozaj ovplyvnilo posolstvo o tom, ktorú proteínovú tyčinku jesť alebo či si fakt najbližšie namiesto objednávania donášky kúpiť mrazenú pizzu? A fakt to stačí?

Dajte na prirodzenosť. Je to jediná cesta k úspechu

Existuje aj osvietenejšia časť marketérov a klientov, ktorí veria v prirodzenosť už od zadania. Influencerský marketing v ich ponímaní má o jeden úvodný krok navyše: výber influencera, pričom vyberajú nielen podľa počtu followerov a ochoty ísť do hocičoho.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Čoje (@cojebratislava) on


John McClane a Karl Vreski na seba mieria pištoľami z veľkej diaľky pomedzi rozostavané priečky. Prvý strieľa Karl, no ruka roztrasená predošlou bitkou nemieri presne a guľka míňa. O zlomok sekundy neskôr jeho lebku prevŕta presne mierený zásah z McClaneovho Glocku. „Perfektne vyvážená, radosť strieľať,“ utrúsi spokojný McClane, dívajúc sa na nablýskanú zbraň v dlani.

Znamená to, že každý produkt by si mal vyberať influencera iba podľa vlastnej oblasti pôsobenia? Nie nevyhnutne.

Stačí si vybrať influencera podľa jeho tzv. social media inteligencie. Ten bude chápať, že v jednej množine má ochotu svojich followerov prijať nejaké posolstvo na škále „dychtivo“ až „nezaujato, ale predsa“, v druhej množine zase vždy trochu kostrbaté posolstvo o produkte so špecifikami komunikácie, ktorými sa musí riadiť. A nájde prienik týchto množín.

Hansa Grubera ešte zoškrabovali z chodníka pod mrakodrapom, keď John McClane prišiel vyčerpaný domov. S bolesťami si vyzliekol svoje povestné tielko. Bolo celé od krvi, nielen vlastnej. Zhužval ho a otvoril skrinku pod drezom. Zrazu mu hneď vedľa smetného koša padol zrak na prací prášok SuperClean. Usmial sa a siahol po ňom.

Foodblogger a tenisky? Namiesto „toto sú super tenisky“ si vymyslí #nezakydajchallenge a týždeň si bude točiť streetfood v ruke zhora nad vašimi krásnymi teniskami. Bude to o jedle, bude to zábavné a časti jeho followerov bude ešte k tomu záležať na vašom produkte, aby sa nezašpinil.

Influencer marketing nemá byť o win-win vzťahu klienta a influencera, ale win-win-win vzťahu followera, klienta a influencera. Zaslúži si kreativitu rešpektujúcu nielen cieľovku, ale aj základy toho poctivého blogerstva, stále prežívajúceho pod hŕbou komercie, ktorá ho obvešala. Pamätajte, content nie je váš prací prášok, ale ten akčný film okolo neho.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac