Ako chráni umelá inteligencia pralesy a čo prinesie 5G do sveta biznisu?

Ako ovplyvnia 5G siete biznis, čo všetko dokáže umelá inteligencia a prečo budú skladacie displeje trendom budúcnosti, prezradí go-to-market manažér a produktový špecialista spoločnosti Huawei na Slovensku Ondrej Ličko.

Príchod 5G sietí a internet vecí zmenia nielen spôsob, akým využívame komunikačné zariadenia, ale výrazne ovplyvnia takmer všetky oblasti biznisu. Prečo to tak je a ako sa na túto zmenu pripraviť? „Podnikatelia by už dnes mali uvažovať nad tým, ako zdigitalizovať väčšinu procesov. Takto si zjednodušia svoju prácu, ale aj komunikáciu s obchodnými partnermi do budúcna,“ hovorí Ondrej Ličko.

V rozhovore prezradil aj to, čo priniesla značke Huawei spolupráca s Leicou, ako pomáha umelá inteligencia od ich vývojárov chrániť dažďové pralesy a prečo sú kľúčovým princípom spoločnosti praktické inovácie.

Čo je to internet vecí a ako s ním súvisí 5G?

„Môžeme si to predstaviť ako prepojenie všetkých zariadení, ktoré máme v domácnosti cez internetovú sieť. V praxi to bude znamenať, že spolu dokážu komunikovať napríklad domáci zvonček a smartfón,“ hovorí Ondrej Ličko. Moderná domácnosť, ale aj firma tak bude pozostávať zo zariadení, ktoré budeme vedieť všetky ovládať cez smartfón.

Nevyhnutnou podmienkou je potom dostatočne rýchla sieť, ktorá takúto komunikáciu umožní. A práve preto sa momentálne rozbieha 5G. „5G je ďalšia generácia sietí, ktorá je prirodzeným vývojom mobilných sietí a telekomunikácií ako takých. Vďaka nej budeme rýchlejšie odosielať a prijímať dáta. Zrýchli sa jednak sťahovanie, ale aj odozva napríklad pri živých prenosoch alebo hraní online hier,“ dodáva go-to market manažér spoločnosti Huawei SK.

1 + 8 + N – vzorec živého ekosystému

Víziou značky Huawei je v najbližších rokoch prepojiť čo najviac techniky, ktorá sa bude dať ovládať smartfónom vďaka princípu 1 + 8 + N. Čo presne to znamená? Jednotka je základný prvok ekosystému, v našom ponímaní smartfón, osmička sú sekundárne zariadenia ako tablety, počítače, slúchadlá, reproduktory, routery, inteligentné automobily či smart okuliare a hodinky. Enko je potom sieťou všetkých pripojených zariadení (tzv. internet vecí),“ vysvetľuje Ličko.

Vďaka smartfónu Huawei P40 Pro môžete mať vo vrecku  prenosnú kanceláriu. Ako je to možné?

Podmienkou pritom nebude, aby boli od jedného výrobcu, bude stačiť internetové pripojenie a o všetko ostatné sa postará inteligentná sieť. Zobúdzajú vás počas víkendov lúče vychádzajúceho slnka? Stačí malý čip a žalúzie sa budú automaticky nastavovať podľa vašich preferencií. Budúcnosť bude ešte viac smart.

Špičkové fotky ako výsledok čínsko-nemeckej spolupráce

Na prelome rokov 2014 a 2015 sa značka Huawei rozhodla rozbehnúť spoluprácu s legendárnym nemeckým výrobcom fototechniky Leica. V Nemecku vzniklo spoločné vývojové centrum, kde inžinieri z oboch spoločností pracujú na vývoji softvéru a nových fotoaparátov do smartfónov Huawei. Prečo sa však foťákom v smarfónoch venuje toľko pozornosti?

„Pretože kompaktné fotoaparáty úplne stratili zmysel a nahradil ich smartfón. Kvalita fotiek zo smartfónu totiž začala byť vďaka stále kvalitnejším a menším čipom lepšia, navyše ho má každý stále poruke, nemusí riešiť pamäťové karty či výmenu bateriek. Je to prirodzený vývoj. Odkedy spolupracujeme s Leicou, máme jedny z najlepších fotomobilov na svete, čo dokazujú aj rôzne nezávislé testy,“ hovorí Ličko.

Neveríte? Kliknite si na tento web, ktorý sa venuje hodnoteniu foto- a videotechniky nielen v smartfónoch.

Zhudobniť polárnu žiaru nie je problém. Vďaka AI

Huawei je značka, ktorá vo veľkom inovuje aj na poli umelej inteligencie (AI). Pri fotení dokáže AI napríklad odstrániť šum a prispôsobiť všetky parametre podmienkam tak, aby ste úpravou fotiek stratili minimum času. Umelá inteligencia toho však dokáže oveľa viac.

„V projekte Sound of light sme vďaka nej rozozvučali polárnu žiaru. Naskenovali sme ju našimi smartfónmi a umelá inteligencia na tomto základe vytvorila podklad pre orchestrálnu hudbu,“ spomína Ličko zaujímavé využitie možností AI.

Ďalší pekný projekt má Huawei v dažďových pralesoch, kde sú cez solárne články napájané jednoduché zariadenia vybavené AI, ktoré sledujú zvuk pralesa. Keď rozpoznajú netradičný zvuk, okamžite upozorňujú ochranárov, ktorí sa takto dokážu v reálnom čase dozvedieť o nelegálnej ťažbe, požiari či iných narušeniach. S príchodom Mate 20 Pro sa zase umelá inteligencia naučila rozoznávať emócie na tvárach ľudí a pomáhať tak zrakovo postihnutým.

Inovácie a užívateľská skúsenosť ako základ úspechu

Uspieť v segmente, kde je mimoriadne silná konkurencia, je ťažké pre každú firmu. V spoločnosti Huawei preto stavili na inovatívne technologické riešenia a  na to, že počúvajú vlastných zákazníkov. Práve spätná väzba je totiž základom mnohých noviniek a priorít, ktorým sa inžinieri venujú.

6 funkcií moderného smartfónu, ktoré vám uľahčia podnikanie. Chcem vedieť viac

„Technológie, ktoré boli doteraz dostupné len v našich vlajkových lodiach, postupne presúvame aj do nižších modelov. Zo všetkých spomeniem napríklad 40-wattové drôtové nabíjanie, ktoré bolo doteraz len v tisíceurových smartfónoch, teraz ho ponúkame aj v telefónoch strednej triedy. Niekto si možno povie, že nabíjanie je úplne základná vec. No ak si môžete za hodinu nabiť telefón na 80 % a používať ho celý ďalší deň,  tak ide o technológiu, ktorá vám výrazne zlepšuje život,“ vysvetľuje produktový špecialista.

Budúcnosť patrí skladačkám

„Aktuálne je najväčším trendom tvorba ohybných displejov. Takéto zariadenie – Mate XS –  máme aj v portfóliu na slovenskom trhu. Ide o skladací telefón, ktorý sa dá rozložiť takmer do štvorcového formátu, a teda nahrádza tablet. Človek nemusí so sebou nosiť dve zariadenia, ale stačí mu jedno, ktoré používa ako bežný smartfón.

V prípade, že si ide pozrieť nejaké video alebo čítať, rozloží si ho do takmer dvojnásobnej veľkosti. Týmto smerom sa podľa mňa bude svet smartfónov posúvať v najbližších rokoch,“ vysvetľuje Ličko.

Dobrá správa pre každého podnikateľa: zariadenia, ktoré sú multifunkčné, potešia nielen z hľadiska používateľa, ale aj nákladov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac