Ako si zariadiť mobilnú kanceláriu? Vybrali sme smartfóny a aplikácie, ktoré vám pomôžu

Ktoré parametre pri výbere smartfónu nepodceniť a ktoré aplikácie z neho spravia plnohodnotný pracovný nástroj? Prinášame prehľad zariadení a toolov na uľahčenie podnikania.

Kanceláriu v súčasnosti netvoria iba štyri steny so stolovým počítačom, podobne ako podnikanie nepredstavuje len vysedávanie v nej. Dnes hrá prím mobilita a kanceláriou sa stáva akýkoľvek priestor, v ktorom sa práve nachádzame. Pozná to každý živnostník, freelancer alebo malý podnikateľ. Ako si nastaviť mobilnú kanceláriu a v čom môže vášmu biznisu pomôcť?

Najdôležitejší je, samozrejme, smartfón, ktorým môžete rovno z vrecka dohadovať, pripravovať, sledovať či vyhodnocovať vaše biznisové projekty. A to bez toho, aby ste museli hľadať miesto, kde sa zložíte s počítačom, pretože túto „kanceláriu“ máte k dispozícii kedykoľvek a s najširšou 4G LTE sieťou operátora O2 na Slovensku aj inde.

O2 vám spolu s novým SMART paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie vo férovom podnikaní. Pripravené sú pre vás videá, praktické rady a manuály aj rozhovory s férovými podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

Výber správneho zariadenia

Aby ste mohli začať svoj smartfón vnímať ako pracovný nástroj, musíte si najskôr vybrať vhodný model podľa typu práce, na ktorú ho potrebujete. Základom je dostatočná operačná pamäť pre hladký chod potrebných aplikácií a dostatočne veľké úložisko na fotky, videá, poznámky, prezentácie a dokumenty. Rovnako je dôležitá výdrž batérie.

Dnes už dokážu poskytnúť minimálny štandard všetky smartfóny, nie každý sa však hodí ako firemný telefón. Vybrali sme pre vás niekoľko zariadení, ktoré by sa mohli hodiť ako základ vašej mobilnej kancelárie.

BlackBerry Key2

Firma BlackBerry sa vždy zameriavala na biznis sektor a model Key2 nie je výnimkou. Ten je vybavený reálnou a funkčnou klávesnicou s fyzickým ohlasom, ktorý vám umožní veľmi jednoducho a rýchlo písať. Vďaka tomu sa môžete sústrediť na text a nie na to, či triafate správne písmeno na displeji. Klávesy navyše fungujú ako skratky na ďalšie aplikácie či úkony (napr. hovor na vybraný kontakt).

Výkon, výdrž, bezpečnosť aj dizajn je prispôsobený práve biznis sfére, vďaka čomu sa produkty BlackBerry medzi podnikateľmi a manažérmi stále tešia veľkej obľube. BlackBerry Key2 vám odporúčame hlavne vtedy, ak základom vašej práce je elektronická komunikácia, či už cez maily alebo aplikácie ako Messenger, WhatsApp či Viber. Ak na prácu potrebujete aj vysokokvalitný fotoaparát a veľký displej, zvoľte radšej iné zariadenie.

Samsung Galaxy Note 10

Note 10 má skutočne všetko, čo očakávate od moderného smartfónu a pre váš biznis poskytne aj niečo navyše. Okrem obrovskej 6,3“ obrazovky, moderného dizajnu a špičkovej výbavy má totiž aj špeciálne dotykové pero S Pen. Pre veľa používateľov možno zbytočná hračka, no v mobilnej kancelárii skvelá pomôcka, ktorá dokáže plnohodnotne nahradiť počítačovú myš.

Triafanie sa do správnej bunky v Exceli totiž môže byť na dotykovom displeji vyčerpávajúce, no s perom to ide rýchlo a pohodlne. Rovnako ním viete upravovať fotky pre váš firemný účet na Instagrame alebo podpisovať dokumenty.

Ak to váš rozpočet dovolí, Note 10 je ideálne zariadenie pre všetkých náročných používateľov bez kompromisov. Pre fanúšikov Apple je vhodnou alternatívou nový iPhone 11 Pro.

CAT S52

Ak vás pri práci čakajú výjazdy do terénu, odporúčame investovať do odolného smartfonu. CAT S52 s vojenským certifikátom odolnosti ponúka okrem odolnosti proti vode, prachu a nárazom aj dostatočne veľký displej a primeraný výkon. Toto zariadenie má v sebe všetko, čo potrebujete pre efektívnu mobilnú kanceláriu. Ak hľadáte smartfón, ku ktorému sa netreba správať „v rukavičkách”, CAT S52 určite oceníte.

Príslušenstvo

Odvrátenou stránkou moderných smartfónov je ich závislosť od elektrickej energie, ktorej pri prevádzke spotrebujú nemalé množstvo. Súčasťou vašej mobilnej kancelárie by určite mala byť aj externá batéria, aj keď vlastníte smartfón s vyššou výdržou.

Pracovný deň sa môže nečakane predĺžiť, a keď využívate zariadenie naplno, môže „šťavu” navyše potrebovať. Odporúčame vám aspoň dvojnásobnú kapacitu oproti tej, ktorú má váš smartfón. Prípadne siahnite po ešte väčšej, ako napríklad PowerBank Pocket 10 000 mAh.

Čím efektívnejšie budete používať svoj smartfón pre váš biznis, tým častejšie ho budete vyberať z vrecka. A tým častejšie sa vám môže ošúchať či vypadnúť z ruky. Treba s tým rátať a smartfón vhodne ochrániť, najlepšie puzdrom a ochranným sklom.

Ďalší doplnok, ktorý vám pomôže využiť váš čas optimálne, je držiak do auta. Jednoduché plastové príslušenstvo prakticky zmení váš smartfón na palubný počítač a uľahčí vám presúvanie so zapnutou navigáciou. S novým Zlatým SMART O2 Paušálom si teraz môžete vybrať aj 10 GB dát navyše pre aplikáciu Google Maps či Waze.

Širokú ponuku držiakov, puzdier a iného príslušenstva nájdete v ponuke O2.

Začínate s podnikaním? Pripravili sme pre vás podrobného sprievodcu s množstvom praktických tipov. Chcem vedieť viac

Aplikácie

Kým správny hardvér predstavuje fyzické rozloženie vašej mobilnej kancelárie a jej možnosti, softvér je jej dušou. Smartfón už dnes neslúži len na vybavenie hovoru či odoslanie e-mailu a množstvo aplikácií tomu zodpovedá.

Manažment úloh

Ak pracujete s klientmi, dodávateľmi alebo si potrebujete zorganizovať prácu, aplikácie na manažment úloh by mali byť stredom vašej pozornosti. Postačí vám jedna, no venujte jej čas. Vráti sa vám to.

Trello

Aplikácia Trello (AndroidiOS) funguje na princípe populárnej metódy Kanban, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje od logistiky až po vývoj softvéru. V podstate ide o sledovanie jednotlivých úloh a ich presúvanie medzi rôznymi stavmi, ako napríklad „práve sa na tom pracuje”, „čaká na schválenie” a „vybavené”.

Každému projektu či zákazníkovi môžete priradiť vlastnú nástenku, vlastný tím a každá úloha má vlastnú záložku. Priamo v prostredí aplikácie môžete diskutovať ohľadne konkrétnych úloh, všetko priamo cez váš smartfón.

ClickUp

Alternatívou môže byť ClickUp (AndroidiOS), ktorý funguje veľmi podobne, no má modernejší dizajn, používateľské prostredie a možnosti. Nevýhodou je, že sa nedokáže synchronizovať s inými známymi aplikáciami v takej miere ako spomínané Trello.

Komunikácia

Komunikácia s klientom, dodávateľom, partnerom či kolegom je pri modernom a dynamickom štýle biznisu kľúčová, pričom sa čoraz častejšie odohráva elektronicky.

WhatsApp

Jednou z najpopulárnejších aplikácií je WhatsApp (AndroidiOS), ktorý umožňuje zasielanie šifrovaných správ medzi účastníkmi komunikácie. Aj túto aplikáciu si môžete vybrať so Zlatým SMART O2 Paušálom, a tak získať pre vašu bezpečnú komunikáciu 10 GB navyše.

Slack

Hoci WhatsApp (AndroidiOS) umožňuje aj tímovú komunikáciu, vhodnejšou alternatívou je platforma Slack, ktorá je stvorená na virtuálny kancelársky rozhovor, zdieľanie dokumentov aj kalendárov.

Meranie času

Úspešný podnikateľ by mal poznať hodnotu svojho času. Pri nastavovaní procesov a príprave cenových ponúk vám môže výrazne pomôcť presný odhad časovej náročnosti jednotlivých činností. Našťastie existuje množstvo aplikácií, ktoré dokážu merať čas strávený rôznymi úlohami. Vďaka tomu získate dobrý prehľad o tom, koľko času strávite komunikáciou, exekutívou a administratívou pri jednotlivých projektoch.

Toggl

Aplikácia Toggl (AndroidiOS) je kľúčová pre malé tímy, ale oplatí sa aj freelancerom. Umožňuje jednoducho merať čas strávený pri konkrétnej úlohe či pri projekte. Výsledné reporty sú vhodné na optimalizáciu vlastného biznisu smerom dovnútra aj ako podklad pri rokovaní s klientmi o cene dodaných služieb.

Tip na záver

HBO GO

Obľúbený seriál padne vhod či už ako reset po náročnom dni, v rámci oddychu alebo ako prestávka medzi úlohami. Predplatné tejto aplikácie s 10 GB dát navyše môžete mať ako súčasť Zlatého O2 SMART Paušálu.

Postavte svoje podnikanie na novú úroveň. Zlatý O2 SMART Paušál je pre váš biznis ideálnym partnerom. Okrem neobmedzeného volania, neobmedzených SMS a MMS v celej EÚ získate aj 10 GB dát spolu s ďalšími extra dátami pre vaše obľúbené appky, predplatným prémiovej služby a bonusom na smartfón.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac