Powered by O2
Biznis

Uhádnete, ktoré telefóny majú taký úspech, že ich Nokia nestíha vyrábať?

Ako sa z fínskej papierne stal výrobca najpredávanejšieho telefónu v histórii a jeden z top 3 dodávateľov mobilných sietí.

22. 12. 2020; Autor: O2 pre biznis, Foto: Nokia

Nokia má 150-ročnú históriu, priniesla ikonické telefóny, ktoré poznajú aj generácie mladých ľudí, ktorí ich nikdy nedržali v rukách, a dnes je lídrom v zavádzaní 5G sietí po celom svete. Prečo si v Nokii zakladajú na bezpečnosti, ako vyzerá smartfón pripravený na budúcnosť a prečo tlačidlové telefóny tak rýchlo nevymiznú.

Jeden telefón pre piatich kolegov − pre Nokiu 5.3 žiaden problém

Časy legendárnej Nokie 3310, na ktorej sme hrávali hru Snake, sú dávno preč. Značka Nokia prešla dramatickými zmenami a dnes má portfólio zariadení, ktoré potešia nielen technologických nadšencov, ale napríklad aj podnikateľov, ktorí potrebujú pre viacerých zamestnancov jeden telefón.

Čo je za tým, že im zákazníci dôverujú najviac spomedzi všetkých značiek a ktoré ďalšie oblasti sú doménou fínskeho výrobcu? Odpovedá Tibor Foti, manažér spoločnosti TCCM, ktorá je full service delivery distribútorom značiek Nokia, Caterpillar, Honor a OnePlus pre strednú a východnú Európu.

Nokiu si väčšina ľudí spája s obdobím, keď patrila k dominantným hráčom na trhu mobilných telefónov. Čomu vďačí za tento úspech?

Nokia bola založená už v roku 1865, začala ako fínska papiereň. V múzeách môžete nájsť toaletný papier s nápisom Nokia. Po druhej svetovej vojne pribrala výrobu telefónnych a telegrafných káblov. Vtedy sa prvýkrát priblížila k svetu telekomunikácií. Vývoj dospel až k tomu, že začala vyrábať mobilné telefóny.

Na Nokii bola od začiatku zaujímavá rozmanitosť portfólia, európsky pôvod a dôraz na inovácie, ktoré značka prinášala. Jednou z nich bol prvý mobilný operačný systém Symbian.

Ktorý produkt Nokie bol najpredávanejší v histórii?

Najpredávanejším modelom bola Nokia 1100. Predalo sa jej viac ako 250 miliónov kusov. Je to najzákladnejší model. Tento úspešný úsek histórie značky bol spojený s 90. rokmi a prelomom milénií − s obdobím 2G, keď sa z telefónov dalo iba volať a posielať SMS.

Odvtedy Nokia prešla viacerými fázami, keď menila majiteľov, a nakoniec si našla cestu späť do Fínska. Dnes jej výrobu zastrešuje spoločnosť HMD Global. Mobilné telefóny Nokie postupne prešli zo Symbianu na Microsoft a nakoniec na Android.

Je to presne 20 rokov, čo Nokia predstavila kultový telefón Nokia 3310. Máte teraz v portfóliu niečo s podobným potenciálom?

Nokiu 3310 pozná každý, bol to prelomový model. Je stále na trhu, aj keď v modernej podobe − dnes už má farebný displej, ale hru Snake si na nej zahráte stále.

V súčasnosti dávame do popredia Nokiu 8.3 s podporou 5G. Tento telefón by mal podporovať všetky možné siete. To znamená, že 5G sieť budete môcť naplno využiť kdekoľvek na svete.

Ktoré zariadenie by ste odporučili slovenskému podnikateľovi a prečo?

Ťažko sa mi rozhoduje, lebo Nokia má široké portfólio. Spomenul by som Nokiu 2.4, ktorá je pre bežných používateľov veľmi vydarená.

A nevynechám ani Nokiu 8.3, ktorá obsahuje čistý Android s podporou služby Google One. Jej súčasťou je predplatené úložisko na Google Drive, dvojročná garancia aktualizácií operačného systému a trojročná garancia bezpečnostných aktualizácií.

Čo si majú ľudia predstaviť pod pojmom čistý Android?

Každá značka sa snaží mať v telefóne svoju nadstavbu. Či už z hľadiska grafiky, alebo predinštalovaných aplikácií. Tomu sa však Nokia snaží vyhýbať. Android je v podobe, ako ho vyvinul Google, Nokia v ňom nerobí žiadne modifikácie. Chod operačného systému je tak plynulejší, bezpečnejší a nezahlcuje pamäť telefónu.

Ako sa Nokii darí na slovenskom trhu? Aké má ciele?

Nokia vyrába smartfóny, ktoré postupne napredujú a stíhajú technologický trend. Sú lídrami vo viacerých oblastiach a majú svoju základňu používateľov. Ich využitie vidím najmä v B2B segmente.

V súčasnosti sú smartfóny od Nokie vnímané ako kvalitné a bezpečné. Spoločnosť Counterpoint robila malý výskum o dôvere k značkám a ich operačným systémom. Nokia vyšla ako číslo 1 − zákazníci jej najviac dôverujú z hľadiska bezpečnosti operačného systému.

Okrem smartfónov Nokia ponúka aj tlačidlové telefóny. Dopyt po nich je taký veľký, že Nokia ich nestíha vyrábať. Postupnou evolúciou by mali byť čiastočne vytláčané, ale svoje miesto na trhu si stále nájdu.

Máte údaje o tom, ktorí ľudia preferujú tlačidlové telefóny?

Keď sa pozrieme na tlačidlový telefón, ako prví nám napadnú ľudia, ktorí nemajú vzťah k smartfónom, možno staršia generácia. Chcú písať esemesky po starom, vyťukať si text na numerickej klávesnici.

Tieto telefóny si však našli miesto aj v biznis segmente. Využívajú ich firmy, ktoré potrebujú dať zamestnancom telefón, prostredníctvom ktorého budú iba telefonovať, prípadne si prečítajú esemesku, resp. sa cez 4G pripoja na internet, no nepotrebujú na to veľký displej. Bežnými používateľmi týchto telefónov na Slovensku sú napríklad kuriéri.

Nokia nie je len výrobca telefónov, ale aj technologický konglomerát. Na čo sa dnes zameriava?

Keď sa povie Nokia, veľa ľudí si vybaví mobilný telefón. No Nokia sa nezameriava len na mobily. Má aj divíziu mobilných sietí, popri značkách Ericsson a Huawei patrí do top 3 v tejto oblasti. Je to veľká divízia, väčšia ako divízia samotných mobilných telefónov.

Kompletné vybavenie kancelárie do 200 eur? Stačí dobre nastavený smartfón

Nokia dodáva aj produkty na zavádzanie 4G a 5G mobilných sietí − antény, rádiá, všetky aktívne prvky v sieti, aby sme mohli navzájom komunikovať a aby sme mali signál. Spolupracuje na samotnom zavádzaní mobilných 4G aj 5G sietí nielen na Slovensku a v Európe, ale aj v Číne.

O 5G sieťach sa dnes hovorí takmer všade. Ako to vidíte z hľadiska reálneho využívania 5G sietí na Slovensku? Kedy môže používateľ očakávať, že ju začne využívať?

Mobilná sieť 5G nie je pre mnohých obľúbená téma, spája sa s ňou veľa otáznikov. Ľudia majú o tejto technológii rôzne informácie z rôznych zdrojov. 5G by som nevnímal negatívne. Je to niečo, čo prichádza do nášho života a, myslím si, že nám ho uľahčí.

Operátori sa na to pripravujú, začínajú so zavádzaním 5G sietí. Majú vybratých technologických vendorov, ktorí im so zavádzaním pomôžu. Myslím si, že skutočný prelom vo využívaní tejto technológie príde koncom roka 2021.

Mobilná sieť 5G nie je len o rýchlosti. Má využitie aj v priemysle, napríklad továrne budú môcť efektívnejšie komunikovať medzi sebou. Už dnes si potrebujú odovzdávať enormné množstvo informácií a s 5G technológiou to pôjde oveľa ľahšie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Biznis

Kompletné vybavenie kancelárie do 200 eur? Stačí dobre nastavený smartfón

Keď začínate podnikať, dobre si premyslíte každú investíciu. Smartfón s kvalitným displejom vám pomôže znížiť výdavky na zariadenie kancelárie

30. 11. 2020; Autor: Juraj Recký, Foto: Magdaléna Tomalová

Poradíme vám, ako si zo smartfónu urobiť plnohodnotnú vreckovú kanceláriu, ktoré programy si nainštalovať a ako ich nastaviť, aby ste dokázali efektívne pracovať.

Ako vybrať do firmy telefón, ktorý môže zdvihnúť ktokoľvek z tímu?

Ekologická, finančne nenáročná, efektívna. Aj takéto prívlastky môže mať vaša kancelária, ak ju presťahujete do smartfónu. Nepotrebujete pritom investovať veľa času ani peňazí, dokonca vám stačí smartfón strednej triedy.

Pozreli sme sa na to, ako skryť celú kanceláriu do jediného zariadenia.

Potrebujete dobrý displej a vytrvalú batériu

Ak plánujete na smartfóne pracovať, vyberte si taký, ktorý má dostatočne veľký displej. Veľkosť šesť palcov a viac ponúkne komfort aj pri práci s tabuľkami v Exceli.

Druhým kritériom pri výbere by mala byť batéria. Dajte si však pozor − to, že batéria má kapacitu 5 000 mAh, čo je dnes jedna z najvyšších ponúkaných kapacít, ešte neznamená, že smartfón vám na jedno nabitie vydrží dlhšie. Superkvalitný OLED displej, prepracovaný fotoaparát či výkonné procesory vedia batériu doslova zhltnúť.

Ak chcete, aby vám batéria dlho vydržala, zvážte nižšie triedy smartfónov s jednoduchšími súčasťami. Nielenže sú lacnejšie, ale ani toľko nevyťažujú batériu. Napríklad Nokia 5.3 ponúka kombináciu 6,55-palcového displeja a 4 000 mAh batérie. Pri bežnej kancelárskej práci s ňou budete potrebovať nabíjačku každý druhý deň.

Čistý Android vám pomôže so sústredením

Keďže už poznáte technické parametre vreckovej kancelárie, prichádza na rad výber operačného systému. Zariadenia s Androidom sú cenovo výhodné a zároveň na nich bežia programy, ktoré budete na prácu potrebovať. No nie je Android ako Android.

Niektorí výrobcovia do svojich telefónov predinštalujú množstvo vychytávok a zmenia parametre systému na nepoznanie. Iní, naopak, použijú takmer čistý Android a nechajú vám voľné ruky, aby ste si mohli všetko prispôsobiť podľa svojich potrieb.

Nokia 5.3 má výhody smartfónu s takmer čistým Androidom, ktorý vie byť pri budovaní kancelárie do vrecka nápomocný. Má predinštalované len tie najnevyhnutnejšie aplikácie. Ponúka teda priestor na budovanie kancelárie na „zelenej lúke“. Nainštalovať si môžete presne to, čo na prácu potrebujete, a nebude vás rozptyľovať niečo, čo vás nezaujíma.

Jeden kancelársky balík so všetkým, čo potrebujete

Každý podnikateľ potrebuje pracovať s textom, tabuľkami, posielať e-maily a mať k dispozícii cloudový úložný priestor.  Na trhu je veľké množstvo riešení, no ak hľadáte niečo efektívne, komplexné a cenovo prijateľné, siahnite po Microsoft 365.

Všetku svoju prácu budete mať vďaka cloudu neustále poruke. Balík okrem textového a tabuľkového procesora ponúka aj sofistikovaného správcu e-mailov Outlook. Ten vám okrem prijímania a posielania správ pomôže efektívne organizovať čas pomocou vytvárania úloh či zapisovania do kalendára.

Microsoft 365 ponúka všetky nástroje v rámci jedného balíka za príjemné predplatné, vďaka ktorému získate aj odbornú podporu v prípade, že by sa vám niečo pokazilo. Výhodou je, že tieto všetky nástroje môžete používať na viacerých zariadeniach. Za jedno predplatné máte nástroje pre smartfón aj notebook alebo tablet.

Microsoft 365 Personal teraz môžete mať v cene SMART Paušálu

Ak by vám nevyhovoval Outlook, vyskúšať môžete napríklad Blue Mail, ktorý má integrovaný kalendár. Aplikáciu dokážete do veľkej miery personalizovať pre lepšiu prehľadnosť.

Ďalším riešením môže byť aplikácia Spark, ktorej benefitom napríklad je inteligentné vyhľadávanie, nastavovanie pripomienok alebo možnosť odoslať e-mail v konkrétnom čase.

Nestrácajte čas fakturáciou

Fakturácia je na jednej strane príjemnou súčasťou podnikania, na druhej strane často zaberie veľa času, ktorý by ste mohli stráviť efektívnejšie alebo relaxom. Vymeňme nakreslené excelovské faktúry za sofistikovanú aplikáciu, v ktorej je vyhotovenie faktúry otázkou pár klikov.

Jednou z najpoužívanejších aplikácií je iDoklad. Okrem veľmi rýchleho vytvárania faktúr dokáže faktúry archivovať, vytvárať prehľadné tabuľky na sledovanie cash-flow, vie vyexportovať podklady pre účtovníka, vlastne ponúka všetko pre jednoduché účtovníctvo.

Idete vystaviť faktúru? Zhrnuli sme všetko, čo potrebujete vedieť

iKROS je zasa najpredávanejší ekonomický a stavebný softvér na Slovensku. V appke ponúka okrem tvorby faktúr aj tvorbu cenových ponúk, dodacích listov a ďalších, až 30 rôznych dokladov. Ak si iKROS predplatíte, získate celú paletu možností na správu financií.

Rýchlo naskenujte, podpíšte a pošlite

Napriek tomu, že žijeme v digitálnej dobe, pravidelne sa stretávame s tým, že potrebujeme podpisovať dokumenty, potom ich skenovať a niekomu doručiť. Na to všetko dnes stačí smartfón s lepším fotoaparátom a skenovací softvér.

Smartfón Nokia 5.3 ponúka sústavu fotoaparátov na čele s 13-megapixelovým fotoaparátom, doplneným 5-megapixelovým ultra širokým a dvojicou 2-megapixelových senzorov na meranie hĺbky ostrosti a makro fotografie. Vďaka tomu skvele poslúži ako skener.

Niektoré smartfóny majú skenovanie dokumentov zapracované v natívnej fotoaplikácii. Nemusí to však byť podmienka pri výbere smartfónu, pretože existuje bohatá ponuka aplikácií, ktoré skenovanie zvládnu perfektne. Navyše hneď ponúknu možnosti úpravy dokumentu vrátane jeho podpísania. Za pozornosť určite stojí Adobe Scan alebo SwiftScan.

Všetky možnosti telefónu Nokia 5.3 najlepšie využijete s Neobmedzenými O2 SMART Paušálmi.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac