Zariaďovali nábytkom celoslovenskú sieť kinosál, inovatívne veľkoplošné kancelárie, známe bary a kaviarne, mestskú pláž aj útulné byty. Oto Kóňa sa rozprával s Jánom Homolom z firmy Homola Furniture o tom, ako vyzerala cesta ich rodinného podnikania.
V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo nechal otec bratov Homolovcov riadenie celej stolárskej diele iba na nich,
- ako sa firma rozrastala a čo je dodnes základom jej úspechu,
- aký typ stolárskeho umenia na Slovensku postupne mizne,
- prečo je tím najcennejšou investíciou firmy,
- aká bola reakcia Homola Furniture na koronakrízu,
- čo je najväčšou výzvou pre rozvoj remesiel do budúcna.
Homola Furniture sa dnes venuje výrobe atypického nábytku. Aké však boli začiatky vášho rodinného biznisu?
Otec začal podnikať pred 30 rokmi. Keďže je manuálne zručný a mal chuť pracovať, po páde komunizmu využíval každú príležitosť. Začínal s tým, že sa venoval drobným údržbárskym prácam, upratovacím službám a doprave – jeho firma v tom čase upratovala veľké kancelárie a odvážala kontajnery so stavebným odpadom.
Stolárska dielňa vznikla popri tom ako pridružená služba. Prevádzku s menšou výrobou sme mali v Karloveskej zátoke v Bratislave, kde sme sa postupne rozvíjali. Otcovi sa práca s drevom vždy páčila, no nikdy si nemyslel, že by dielňa mohla vyrásť do dnešných rozmerov.
Pamätám si hlavne na živelnosť, ktorá v celom priestore panovala. Tá sa u nás drží dodnes, aj keď sa snažíme mať procesy viac pod kontrolou.
Vo firme sú okrem vás a vášho otca zapojení aj vaši dvaja mladší bratia. Kedy ste začali byť v rodinnom biznise aktívni?
Pomáhali sme od detstva, od čias, keď naša „pomoc“ bola skôr na príťaž. Popri vysokej škole sme už spolupracovali na veľkých projektoch, napríklad pri výstavbe bratislavskej mestskej pláže.
Keď nám ubudli školské povinnosti, prirodzene sme sa zapojili viac. Prechod bol pre nás spontánnejší, ako keď niekto nastúpi po škole do práce. Vtedy začala dielňa naozaj rásť.
Rozmach teda nastal, keď ste sa dielni začali naplno venovať vy traja. Ako sa k tomu staval váš otec? Nemal obavy zveriť vám firmu?
Stolárska výroba bola u nás v menej rozvinutom štádiu. Nebola to nosná zárobková činnosť našej rodiny. Otec sa nebál dať nám ju na starosti. Veril, že ju môžeme iba zveľadiť, no popri tom riskoval, že keď to pokazíme, dielňa skončí.
Dielňu nám nechal, keď videl, že ju zvládneme prevádzkovať. Videl, že na investície do zariadenia sme si zarábali vlastnou prácou. Netrvalo dlho a zo ziskov firmy sme dokázali zaplatiť všetko, čo sme potrebovali na výrobu.
Veľa prechodov firiem z otca na deti je ovplyvnených tým, že biznis je pre rodinu stále veľmi dôležitý. Otec nechce firmu pustiť svojim deťom na 100 %, má zakorenené svoje myslenie a nepustí deti k tomu, aby firmu viedli po svojom. Potom dochádza ku konfliktom, pretože dieťa nemá možnosť ísť svojou cestou.
„Pamätám si hlavne na živelnosť, ktorá v celom priestore panovala. Tá sa u nás drží dodnes, aj keď sa snažíme mať procesy viac pod kontrolou.“
Náš otec si povedal, že sú to naše peniaze, a nechal všetko na nás. Často sme od neho pýtali rady, no on nám vždy len povedal svoj názor a dodal: „Chlapci, je to na vás.“
Ako sa vám spolu s bratmi podarilo premeniť malú dielňu na lídra na stolárskom trhu s miliónovými obratmi?
Prácou :). Náš vývoj bol veľmi prirodzený. Začínali sme s malou atypovou výrobou nábytku s dvoma kolegami – stolármi. Vždy sme mali šťastie na ľudí. Už od začiatku tvorili jadro firmy skúsení starší stolári, majstri svojho remesla, od ktorých sme sa veľa naučili.
Popri tom, ako sme rozvíjali atypovú výrobu, sme sa dostali do kontaktu s architektmi a náročnými zákazníkmi. Veľa sme sa s nimi rozprávali o ich potrebách a očakávaniach. Rozmýšľali sme dookola, akú pridanú hodnotu im vieme ponúknuť, a hneď sme sa do nej pustili, to nám ostalo dodnes.
Čo to znamenalo pre biznis? Ako ste sa na tieto požiadavky a spätnú väzbu rozhodli reagovať?
Postupne sme výrobu atypového nábytku dopĺňali o ďalšie služby a produkty tak, aby sme vedeli odpovedať na dopyt a zákazníci boli spokojní.
Spolupracovali sme so spoločnosťami, ktoré boli expertmi na svietidlá, typový nábytok a neskôr aj na sklenené predeľovacie priečky. Postupne sme rozšírili našu spoločnosť o ďalšie oddelenia a dnes tieto služby zabezpečujeme in-house. Náš tím sa zomkol a dnes už vieme kompletne zariadiť naozaj veľký priestor. Sme jednou z mála firiem, kde sú pod jednou strechou takí skúsení ľudia z rôznych oblastí, a neustále pracujeme na vývoji.
„Ak na konci zostane zákazník nespokojný, vie nás to mrzieť aj roky. To, že sa tým trápime, nás posúva dopredu.“
Zariaďovali ste kinosály, veľkoplošné kancelárie aj mestskú pláž. Z akých projektov máte najväčšiu radosť?
Ľudia nás väčšinou poznajú podľa komerčných projektov. No pri nich sa prihliada na cenu, pretože musí byť zabezpečená finančná návratnosť. To je dôvod, prečo tie najkrajšie, remeselne prepracované zákazky nebývajú komerčného charakteru.
Tešia ma rezidenčné projekty pre ľudí, ktorí majú radi stolárske umenie a cenia si remeslo. Dajú si domov vyrobiť niečo výnimočné, čo dokážu oceniť.
Čo je pre vás osobne na tejto práci najzaujímavejšie?
Keď vyrábame produkt, ktorý pozostáva z dyhy alebo zo samotného masívu. Vyrába sa od prvopočiatkov, zo základných materiálov.
Ide napríklad o skladanie dyhy, z ktorej má vzniknúť rozmerný prvok. Skladá sa z kmeňov viacerých stromov. Kvalitní stolári dokážu v hlave počítať a predstavovať si kresbu stromu. Vedia si predstaviť, aký vzor vznikne, keď začnú jedným listom dyhy na jednom mieste a budú postupne ukladať listy na každú stranu.
Toto je umenie, ktoré je na stolárčine krásne. Je to pridaná hodnota, ktorá už dnes nie je bežná. Na Slovensku zostalo už len pár majstrov, ktorí to dokážu.
Veľa vecí teda vyrábate sami od základu a prepájate ľudí s rôznymi schopnosťami aj zameraním. Myslíte si, že toto je dôvod, ktorý vám dáva náskok pred konkurenciou?
Verím, že áno. Je možné, že pridaná hodnota vlastnej výroby alebo vlastných nápadov bude veľmi dôležitou súčasťou všetkých firiem, ktoré budú v budúcnosti fungovať.
Kopírovať sa dá aj distribuovať sa dá. Stále fungujú firmy, ktoré iba nakúpia a predajú. No nastáva zmena v myslení ľudí. Distribučné kanály sa menia. Cesta medzi výrobcom a zákazníkom sa skracuje. Firmy si vedia veľa procesov lepšie zorganizovať. Prostredníctvom technológií dokážu dostať informácie k zákazníkom, takže medzičlánky dnes strácajú hodnotu.
Zažili ste v podnikaní aj ťažké obdobia? Ako ste ich prekonávali?
Do každej investície ideme s tým, že to nemusí vyjsť. Ak sa nepodarí, hrozne nás to mrzí, ale kým fungujú iné časti firmy, až tak to vnútorne neprežívame. Takže neúspechy a ťažké obdobia nemáme spojené s financiami, ale skôr s inými hodnotami. Viac nás trápi, keď nám škrípu vzťahy v tíme alebo ak sa nám nepodarí uspokojiť klientov.
Prečo sú to práve vzťahy, ktoré považujete za kľúčové?
Lebo pre firmy, ktoré sa zameriavajú na to, ako rásť a zlepšovať sa, je najťažšie, ak nastanú komplikácie vnútri tímu. Nemusí to byť ani spojené s tým, že si nerozumiete, stačí, keď sa napríklad niekto odsťahuje. Prídete o človeka, ktorého máte radi, s ktorým si rozumiete. Musíte hľadať niekoho ďalšieho, kto by k vám zapadol.
„Rozmýšľame, ako postupovať, aby sme remeslo nejakým spôsobom udržali. Musíme sa tým zaoberať už dnes, pretože nebude dlho trvať a niektoré spôsoby výroby nebude mať kto realizovať.“
Náš tím je pre nás najcennejšia investícia. Verím, že ak má človek okolo seba dobrý tím a dokáže ho riadiť, dokáže v princípe hocičo. Toto je schopnosť, ktorej sa musíme ešte veľa učiť. Je to „práca“ na celý život.
Okrem tímu ste spomenuli aj klientov. Čo je v tejto oblasti najnáročnejšie?
Pri našej práci nehovoríme o zariaďovaní bytu, ale o zariaďovaní veľkých projektov, kde zasahujú developeri, zákazníci, veľa rôznych subdodávateľov. Riadiť všetko tak, aby bol každý spokojný, nie je jednoduché.
Keď niečo nedopadne podľa predstáv, chyba je často na viacerých miestach naraz. Vtedy človek sám uvažuje, či by tomu vedel zabrániť, keby sa to opakovalo. Ak na konci zostane zákazník nespokojný, vie nás to mrzieť aj roky. To, že sa tým trápime, nás posúva dopredu.
Prejdime k aktuálnej téme, ktorá sa v rôznej miere dotkla všetkých podnikateľov: Ako vás zasiahla koronakríza a ako ste si s ňou poradili?
Samozrejme, urobili sme všetko, aby sme ochránili zamestnancov. To znamená množstvo opatrení, ktoré nám možno pomohli, aj keď o tom nevieme. Nemali sme napr. žiadny problém s ochorením niekoho z tímu, čo je skvelé.
Čo sa týka biznisu ako takého, ľudia sa prestali stretávať, nedali sa zameriavať priestory, aby sa mohlo vyrábať, veci sa prestali hýbať dopredu. Tým pádom sme aj my na chvíľku spomalili, ale nie úplne na nulu.
Ako firma máme výhodu, že naša oblasť nebola postihnutá zo dňa na deň. Stále žijeme zo zákaziek, ktoré boli kontraktované pred polrokom, ešte pred obmedzeniami.
„Stále fungujú firmy, ktoré iba nakúpia a predajú. No nastáva zmena v myslení ľudí. Medzičlánky dnes strácajú hodnotu.“
Na druhej strane, oblasti, ktoré sa rýchlo zastavili, ako napríklad koncerty a divadlo, sa dokážu znova rozbehnúť asi rýchlejšie ako my. Nás dnešná situácia môže dobehnúť v priebehu polroka a môže trvať dlhšie. V našom odvetví treba rozmýšľať dlho dopredu. Snažíme sa vidieť, čo bude začiatkom budúceho roka, ale nemáme na to jasnú odpoveď.
Z vašich slov vyplýva, že v podnikateľskom segmente vládne pomerne veľká neistota. Čo vnímate ako najväčšiu výzvu do budúcnosti?
Svet sa veľmi rýchlo mení a je výzvou dokázať predvídať vývoj v budúcnosti. Zároveň je pre nás ťažké prizerať sa tomu, ako pravé stolárske remeslo postupne vymiera.
Rozmýšľame, ako postupovať, aby sme remeslo nejakým spôsobom udržali. Musíme sa tým zaoberať už dnes, pretože nebude dlho trvať a niektoré spôsoby výroby nebude mať kto realizovať.
Dobrý stolár sa učí skúsenosťami. Drevo je nevypočítateľné. Aj skúsenému majstrovi sa pri výrobe stane chyba a nikto nevie prísť na to, prečo sa stala. Poučí sa, nabudúce to skúsi inak. Buď to vyjde, alebo nie. Takto stolár naberá skúsenosti desiatky rokov.
Mladí ľudia sa to už ani nemajú kde učiť. Náročných zákaziek je menej a s nimi aj príležitostí na učenie. Nedokonalosť tejto doby je, že sa neinvestuje do odbornej výučby mladých ľudí. Systém nie je nastavený tak, aby sa vychovávali remeselníci: stolári, vodári, elektrikári. Začíname cítiť výpadok na trhu.
Pokúšame sa spolupracovať so školami, no, žiaľ, študenta nestačí zobrať na dvojmesačnú prax. Potrebuje sa rozvíjať niekoľko rokov. Systém musí byť oveľa premyslenejší, aby vystaval kvalitného remeselníka.
Pre nás je výchova stolára neistou investíciou. Vychovávame ho 5 rokov, dávame mu mzdu, majster sa oňho stará namiesto toho, aby robil inú prácu. No ak takýto človek musí od nás pre neočakávané životné okolnosti odísť, nemôžeme mu v tom brániť.
Diskusia o vychovávaní ľudí pre trh je veľmi náročná. Aby sme si zachovali remeslá, asi sa budú na vzdelávanie musieť začať skladať firmy a rozhodne pri tom bude musieť pomáhať štát.
V spoločnosti Homola Furniture vedia, že komunikácia je v každom type biznisu kľúčom k úspechu. Základnou požiadavkou je dnes to, aby prebiehala bez problémov a obmedzení. Skrátka, potrebujete sa spoľahnúť, že s partnermi, klientmi a spolupracovníkmi budete vždy v kontakte. Práve toto rieši balík služieb O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených dát, volaní, SMS a MMS aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.
Loading...
