Powered by O2
Lifestyle

Získali nimi obrovskú slávu, no neboli jej pôvodnými autormi. Fenomén preberania pesničiek je bežnejší, ako by sa mohlo zdať

Pieseň I Will Always Love You, ktorú preslávila Whitney Houston, bola len coververziou od country speváčky Dolly Parton.

22. 3. 2023; Autorka: Karin Smeláková, Foto: Unsplash

Predstavte si, že ste hudobník alebo hudobníčka a zložíte skladbu, do ktorej vložíte svoje zážitky, emócie, skúsenosti, a máte pocit, že ste vytvorili majstrovské dielo. Potom však príde niekto druhý, kto ho od vás zoberie, prespieva a preslávi seba aj samotnú pieseň – ale vo svojej verzii. Vo svete hudby je táto zdanlivá nespravodlivosť pomerne bežná a zároveň aj poriadne drahá záležitosť.

Ak sa rozhodnete pripraviť coververziu, s ktorou ovládnete svet, môžete sa inšpirovať hudbou cez TIDAL. Ak máte O2 Paušál, predplatné tejto apky môžete mať v jeho cene

Coververzia verzus originál

Slovo coververzia sa udomácnilo ako výraz pre nové nahratie už predtým vydanej piesne niekoho iného – cover by sme v tomto kontexte  mohli voľne preložiť ako novú interpretáciu alebo prespievanie.

Nová verzia sa môže odlišovať novým alebo upraveným textom piesne, odlišným melodickým frázovaním a tempom skladby alebo využitím nových hudobných nástrojov, techniky či spojením viacerých hudobných diel dokopy. Napriek tomu má vždy štruktúru ako originál.

Preberanie nie je zadarmo. Kto to zaplatí?

Ak chcete vytvoriť coververziu, vo väčšine krajín vrátane Slovenska potrebujete súhlas od pôvodného autora piesne, resp. od nositeľa práv piesne. Ak je autor piesne po smrti, práva prechádzajú na jeho rodinu a trvajú až 70 rokov po úmrtí autora – to znamená, že aj v takomto prípade potrebujete povolenie od rodiny, prípadne od vydavateľstva, pod ktoré autor či držiteľ práv patrí.

Povolením sa to nekončí: ak je pieseň úspešná, časť zo zisku skladby musíte odovzdať pôvodnému autorovi, resp. držiteľovi práv. Problematika týkajúca sa duševného vlastníctva je o niečo komplikovanejšia a každá krajina má vlastné špecifiká. Na Slovensku vám s tým môže pomôcť napríklad SOZA.

Napriek komplikovanosti získavania práv a platenia percent zo zisku je príbehov takýchto „legálnych preberačov“ mnoho. Nielen spomenutá Whitney Houston, ale aj gitarový mág Jimi Hendrix či Aretha Franklin prevzali hudobné diela svojich predchodcov.

Keď coververzia zmení aj odkaz piesne

Aretha Franklin 
Respect

Pieseň Respect naspievaná Arethou Franklin obsadila v roku 1967 prvé miesta v rebríčkoch R&B Singles Chart a Billboard Hot 100. Zároveň sa stala najlepším Arethiným singlom a reprezentovala jej soulovú tvorbu.

Napriek tomu, že sa skladba významne podpísala pod jej kariéru (v roku 1968 vďaka nej získala dve ceny Grammy), pieseň bola prebratá. Aretha však zmenila text a aranžmán, čím skladba získala novú dynamiku a aj samotný odkaz. Coververzia piesne Respect sa v 70. rokoch stala hymnou feministiek. V piesni žiada väčší rešpekt pre ženy.

Otis Redding
Respect

Respect oficiálne patrí kráľovi soulu Otisovi Reddingovi, ktorý skladbu napísal dva roky pred coververziou od Arethy. V pôvodnom texte prosí ženy, aby mali k mužom viac rešpektu. Inšpiroval sa svojím osobným príbehom, keď prišiel domov po dlhom turné a jeho manželka ho neprivítala tak, ako by si želal.

Z country do popu a filmovej hudby

Whitney Houston
I Will Always Love You  

Jeden z najväčších hitov Whitney Houston, pieseň I Will Always Love You, prespievala od country speváčky Dolly Parton v roku 1992. V oboch prípadoch skladba zožala veľký úspech, no podanie od Whitney je známe ako najpredávanejší ženský singel v histórii.

Jej verzia zaznela aj vo filme Osobný strážca, v ktorom speváčka hrala hlavnú postavu s Kevinom Costnerom – a tak sa coververzia o tom, ako Whitney (a Dolly) budú vždy niekoho ľúbiť, stala aj najpredávanejšou filmovou hudbou.

Dolly Parton
I Will Always Love You

Originálnu verziu vytvorila Dolly Parton v country štýle v roku 1973. Chcela sa ňou rozlúčiť so svojím hudobným partnerom Porterom Wagonerom. Šesť rokov pred vznikom skladby ju Wagoner pozval spievať a moderovať do svojej televíznej šou – obaja sa v nej preslávili svojimi duetmi, no Dolly začala byť úspešnejšia ako jej mentor, Wagoner sa preto rozhodol prejsť na sólovú dráhu.

Piesňou mu vyjadrila uznanie a poďakovanie za obdobie, počas ktorého spolu pracovali. Druhú verziu skladby nahrala neskôr s iným producentom a stala sa najlepším country hitom svojej éry.

Coververzia, ktorú začal hrať aj pôvodný autor

Jimi Hendrix
All Along the Watchtower

S coververziou prišiel gitarový kráľ Jimi Hendrix len šesť mesiacov po vydaní originálu od Boba Dylana. Pôvodná verzia bola veľmi pomalá a ako skúsený gitarista dodal skladbe novú dynamiku a zdvojnásobil jej dĺžku. Na koncertoch ju hral aj oveľa dlhšie.

Hendrix o Dylanovi povedal: „Jeho texty sú plné radosti aj smútku zo života. Keď počúvam Dylanove skladby, sú mi také známe, že mám pocit, akoby som ich napísal sám. Jeho texty by ste si mali prečítať, aj keď nemáte radi jeho hudbu.“

Bob Dylan  
All Along the Watchtower 

Originál skladby je z roku 1967 od pesničkára a jednej z najvýraznejších osobností hudobnej popkultúry Boba Dylana. Obľubu si však v pôvodnom podaní nezískala.

Dylan napísal dokonalú skladbu, ale ten správny rytmus a šťavu jej dal až Hendrix – nová verzia All Along the Watchtower sa dokonca tak páčila aj pôvodnému autorovi, že ju sám začal hrať v jeho štýle.  Skladba je síce notoricky známa v Hendrixovom podaní, v novej verzii však bola aj najhranejšou skladbou Boba Dylana. Podľa denníka The Sun z 1. novembra 2013 ju odohral až 2160-krát.  

Prerábka bez povolenia

Depeche Mode
Personal Jesus

Pieseň vydali Depeche Mode v roku 1989 a v tomto roku sa stala najpredávanejším singlom vo vydavateľstve Warner Bros. V úspechu nezaostával ani progresívny videoklip – bol medzi prvými, ktoré dostali významné miesto vo vysielaní MTV.

Zažiarte v tomto kvíze ako Elvis na pódiu. Týchto 8 otázok preverí, ako dobre poznáte kráľa rokenrolu

Skupina sa v skladbe inšpirovala príbehom z knihy Elvis a ja, ktorú napísala jeho manželka Priscilla – každý by sa mal stať „osobným Ježišom“ a dávať ostatným nádej.

Johny Cash
Personal Jesus

O 13 rokov neskôr, v roku 2002, prišiel s prerábkou piesne Johnny Cash, no v náboženskej verzii. Ako bol Dylan nadšený z Hendrixovho spracovania, tak boli členovia Depeche Mode nadšení z coververzie piesne od Johnnyho Casha.

Country spevákovi preto ani nevyčítali, že im neoznámil spracovanie ich skladby a nevypýtal si povolenie. Podľa ich slov si niekto ako Johnny Cash nemusí pýtať povolenie. Viacerí fanúšikovia boli prekvapení, že Cash si vybral práve takúto melódiu, no umelec priznal, že si ju hneď vedel predstaviť ako gospelovú. Skladbu hudobne dotvára iba gitara a klavír a vyniká silný odkaz upraveného textu.

Interpretácia nebeského Hallelujah

Jeff Buckley
Hallelujah 

Pieseň Hallelujah prespievali rôzne spevácke hviezdy, napíklad Alicia Keys či Alexandra Burke, objavila sa v animáku Shrek či v seriáli O.C. California. V citlivom podaní coververzie od Jeffa Buckleyho dokáže v siedmich minútach s elektrickou gitarou spustiť intenzívne emócie. Buckley touto skladbou zväčša uzatváral svoje koncerty,davy jeho fanúšikov pri nej vždy úplne stíchli a upokojili sa.

Leonard Cohen
Hallelujah

Pôvodným autorom piesne, označenej za jednu z najlepších piesní všetkých čias, je Leonard Cohen. Zložil ju na syntetizátore v gospelovom štýle, pričom využil mnoho náboženských obrazov vrátane odkazov na Bibliu. Aleluja pochádza z hebrejčiny a znamená „sláva Pánovi“.

Dobrá melódia a emócia zatienia aj neslušný text

Milow
Ayo technology

V roku 2008, rok po vydaní originálu, prevalcoval populárnu scénu belgický hudobník Milow. Jeho verzia vznikla pre charitatívne podujatie Music for Life, no po úspešnom vystúpení vydali skladbu ako singel aj s videoklipom.

Originál má odlišnú dynamiku a veľmi „intímny“ text, no Milow povedal, že text nie je v hudbe podstatný. Najdôležitejšia je podľa neho emócia a melódia, ktorú poslucháč precíti, preto mu neprekážalo, že v jeho pomalej verzii dojemne spieva o tom, že 50 Centa hypnotizujú boky jeho dievčiny.

50 Cent, Justin Timberlake, Timbaland
Ayo technology

Originál je z roku 2007 a hneď v tomto roku sa stala medzinárodným hitom. Vznikol spoluprácou 50 Centa, Justina Timberlaka a Timbalanda, ktorí drzo repujú o tom, že technológie môžu byť pre „intimitu“ problém. 

Objavil sa len tak na TikToku

AnnenMayKantereit, Giant Rooks
Tom’s Diner

Coververzia Tom’s Diner sa stala virálnou na TikToku v marci 2022. Nemecké rockové skupiny AnnenMayKantereit a Giant Rooks ju prespievali drsným chrapľavým hlasom v roku 2019. Nebola to síce prvá coververzia tejto piesne, no v poslednom desaťročí najúspešnejšia.

Suzanne Vega
Tom’s Diner

Originál patrí folkovej speváčke Suzanne Vega. Pôvodne acapellovú verziu tejto skladby vydala v roku 1987. Napísala ju počas raňajok v Tom’s Restaurant na rohu Broadwaya a 112. ulice v New Yorku.

O tri roky neskôr prišlo s prvou coververziou britské produkčné duo DNA. Pridali do piesne bít a vydali tanečný remix. Od speváčky si však nevypýtali povolenie a Suzanne bola zaskočená. Na jednej strane im chcela pogratulovať k dobrej práci, na druhej ich chcela žalovať. Nakoniec žalobu nepodala, miesto toho vydala v roku 1992 so skupinou DNA remix, ktorý pieseň spopularizoval.

Či ste fanúšikom originálu, alebo sa vám páči coververzia, obe skladby nájdete v tomto playliste na TIDAL. TIDAL môžete mať aj v cene O2 Paušálu:

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Lifestyle

Hľadanie seba samého, manželské nezhody aj ťažké rozchody. Čo sa skrýva v pozadí najznámejších pesničiek o láske?

Keď Bono z U2 písal ich najromantickejšiu pieseň With or Without You, nepísal ju pre svoju polovičku, ale sebe samému.

15. 2. 2023; Autor: Sóda, Foto: Unsplash

S falzetovým nasadením ich spievame na karaoke, precítime ich aj pri varení či rannej sprche, hrajú ako sprievod novomanželských sól a sú spojené s veľkolepými rozuzleniami romantických filmov. Na pesničkách o láske je niečo špeciálne. Často sa v nich skrýva hlbší a osobný príbeh interpretov, vďaka ktorému dokážeme intuitívne pochopiť zamilované aj porozchodové metafory.

Prežívajte všetky príbehy lásky cez TIDAL. Ak máte predplatné TIDAL v cene svojho O2 Paušálu, je to jednoduchšie

Láska prichádza s neuveriteľnou eufóriou, vášňou, objavovaním, ale aj s hnevom, smútkom a trápením. Asi aj vďaka širokému spektru jej intenzívnych emócií ju dokážeme v hudobnej podobe ľahko zachytiť na citový radar a opätovne prežívať. No vráťme sa z malej filozofickej odbočky späť k hudbe a pozrime sa na ňu očami jej interpretov.

Vybrali sme 10 pesničiek o láske naprieč dekádami, v ktorých vám priblížime ich širšie pozadie: 

Elvis Presley
Can’t Help Falling In Love

Jemná skladba Can’t Help Falling In Love patrí medzi najslávnejšie romantické piesne nielen v kariére Elvisa Presleyho, ale aj vo svete. Pôvodne ju naspieval v roku 1961 ako hlavnú pieseň k filmu Blue Hawaii. 

Na začiatku vôbec nevzbudzovala dojem „celosvetového fenoménu“, nepáčila sa ani producentom. Elvis však trval na tom, že skladbu naspieva. Výsledkom bolo prvé miesto v americkej hitparáde na 20 týždňov za sebou – tento rekord bol prekonaný až o 15 rokov neskôr.

O jej úspech sa postaralo spojenie Elvisovho hlasu, jeho aktuálneho prežívania (v roku 1958 zomrela jeho mama, s ktorou mal veľmi výnimočný vzťah) a emotívneho textu. Can’t Help Falling In Love bola napísaná z pohľadu ženy, ktorá sa snaží niekoho milovať, tá druhá osoba jej však neustále ubližuje. Síce to vôbec nebolo zámerom skladby, no tento text dokonale ilustruje aj Elvisove posledné roky s manželkou Priscillou, keď sa vo vzťahu veľmi trápili pre jeho životný štýl. Elvis túto skladbu zbožňoval a prežíval ju vždy, keď ju spieval. Väčšinou ňou uzatváral svoje koncerty. 

Queen
Love of My Life

Túto citlivú baladu napísal spevák Freddie Mercury v roku 1975 pôvodne pre svoju priateľku a životnú lásku Mary Austin, s ktorou zostali dobrí priatelia až do jeho smrti. Sám Freddie text opísal ako chaotický a nevedel vysvetliť, prečo ho tak napísal. Dokonca tvrdil, že skladba nemá s jeho životom žiadnu spojitosť, aj keď Mary si myslela niečo iné. 

Okolo Freddieho orientácie vznikali rôzne fámy. Po viacerých odspievaniach Love of My Life mu skladba už nepripadala taká chaotická, neskôr prišiel aj jeho coming-out. V roku 1961, rok po vydaní skladby, sa Mary vyznal, že je gej. Podľa vlastných slov a aj slov skupiny si to práve vďaka tejto skladbe uvedomil.

Pieseň zažila obrovskú renesanciu v roku 2018 vďaka filmu Bohemian Rhapsody a stala sa  jednou z najhranejších piesní Queenu. 

Kate Bush
Running Up That Hill (A Deal with God)

Running Up That Hill z roku 1982 sa mala pôvodne nazývať len Deal with God (Dohoda s Bohom). Producenti sa však obávali, že by náboženská symbolika v názve mohla ohroziť jej popularitu. Skladba sa stala známou aj v 80. rokoch, no jej renesancia prišla minulý rok vďaka dlhoočakávanej štvrtej sérii seriálu Stranger Things. Úspech v tomto storočí podčiarklo aj umiestnenie skladby v trendovej hudbe na TikToku.  

Nové interpretácie sú rôznorodé, no v pôvodnom príbehu Kate spieva o vrúcnom vzťahu medzi mužom a ženou, ale aj o veľkých rozdieloch medzi pohlaviami, ktoré považuje za dôvod všetkých nedorozumení. Preto by sa chcela dohodnúť s Bohom, aby si mohli s mužom vymeniť svoje roly, aby sa na svet a problémy pozerali očami druhej osoby. Tak by sa mohli všetky nedorozumenia vyjasniť. 

U2
With or Without You

Skupina U2 vydala v roku 1987 svoju najslávnejšiu pieseň With or Without You ako hlavnú skladbu svojho piateho albumu. Od prvých tónov a slov môžete mať pocit, že je o útrapách z lásky v ťažkom, ale krásnom vzťahu. Prvotný význam S tebou alebo bez teba je Bonovým vyznaním – pre Bona. 

Spevák vo svojej hlave často bojoval sám so sebou: „Bol som rozpoltený – ako dvaja ľudia v jednom: osoba, ktorá je zodpovedná a lojálna, a lenivec, ktorý chce práve pred touto zodpovednosťou utiecť,“ bližšie opísal Bono. 

Elton John
Sacrifice

Jeden z najväčších hitov Eltona Johna je z roku 1989. Nedajte sa oklamať pôvabnými tónmi, tento song je o ťažkej a tvrdej láske v manželstve. Eltonov textár Bernie Taupin potvrdil, že celý príbeh je o rôznych úskaliach dospeláckej lásky a „obety“ byť verný a oddaný. 

Veľkou inšpiráciou bola pre neho aj skladba od speváčky Arethy Franklin Do Right Woman, Do Right Man, ktorou poukazuje na neveru a nerovnosť.

Sinéad O’Connor
Nothing Compares 2 U

„Je to už sedem hodín a pätnásť dní, odkedy si si odniesol svoju lásku…“ A je to už 33 rokov od vydania piesne Nothing Compares 2 U a stále dojíma. 

Pôvodne ju napísal spevák Prince, nikdy však neprezradil skutočný význam textu. Fanúšikovia sa domnievajú, že ju napísal pre svoju domácu Sandy, ktorá ho musela opustiť po smrti svojho otca. 

Sinéad O’Connor sa v roku 1990 rozhodla skladbu trošku upraviť a prespievať, dodnes si ju mnoho ľudí spája len s ňou. Verzia od Sinéad O’Connor sa stala populárnejšou aj vďaka ikonickému videoklipu, v ktorom sa úprimne rozplače. Slzy, ktoré jej v klipe tečú po lícach, neboli plánované a prekvapili aj celý produkčný tím. 

Coldplay
Yellow 

Napriek tomu, že žltá farba má vo svete skôr negatívne asociácie (ako žltá karta), podľa kapely Coldplay je jednou z najkrajších farieb. Skupina do albumu Parachutes z roku 2000 zaradila množstvo hitov, medzi nimi aj najznámejší singel Yellow.

Spevák Chris Martin tvrdí, že príbeh sa neviaže na žiadnu konkrétnu osobu ani jeho vzťah. Hovorí, že Yellow je o oddanosti, o vzhliadaní k druhému, a to nielen v romantickom zmysle. Môžete si ju vyložiť aj ako lásku k svojmu súrodencovi. 

The Black Eyed Peas
Where Is the Love?

Nie všetky populárne emotívne piesne sú o romantických vzťahoch. Niektoré poukazujú na stav spoločnosti, v ktorej láska chýba. Dva roky po teroristickom útoku na Dvojičky 11. septembra 2001 prišli The Black Eyed Peas so singlom Where Is the Love? Nie náhodou, pesnička je práve o tejto tragickej udalosti a má aj ďalšie spoločenské kontexty.  

Skupina cez pieseň rieši aj ďalšie témy – od rasizmu a terorizmu cez vojnu až po práva LGBTIQ+. Získali si ňou obrovský úspech a aj publikum, ktoré dojali emotívne slová. Svet by bol s trochou lásky krajší. 

Adele
Someone Like You

Viete si spomenúť na ten prvotný pocit, keď sa do niekoho zamilujete? V rozpamätávaní vám môže pomôcť aj skladba Someone Like You. Adele v nej spomína, ako sa cítila na začiatku vzťahu: „Rozchod môže byť akokoľvek zlý, chaotický a hrozný, ale ten pocit, keď sa do niekoho zamilujete, je ten najlepší pocit na svete.“

Džez bol veľkou inšpiráciou, bez ktorej by súčasná hudba nebola taká, akú je dnes poznáme. Čo má spoločné s hiphopom?

Album 21 z roku 2011 je o rozchode a jej bývalom priateľovi, podľa jej slov najdôležitejšom človeku v jej živote: „Skladbu Someone Like You som musela vytvoriť, aby som sa po tých dvoch rokoch s bývalým prijala a našla samu seba. Niektoré jej časti ľutujem, no keď som ju napísala, cítila som sa slobodná.“ 

Miley Cyrus
Flowers

Stručne by sme mohli Flowers opísať ako ódu na sebalásku aj slušný porozchodový „diss track“ na bývalého manžela. Najnovší hit od Miley Cyrus búra priečky hitparád nielen svojou energickosťou, ale aj vďaka príbehu za ním. 

Je o bývalom manželstve Miley s hercom Liamom Hemsworthom. Skladbu vydala na jeho 33. narodeniny, klip natáčala v dome, kde ju počas manželstva podvádzal s niekoľkými ženami, a sample (a veľmi šikovne aj text) prebrala z piesne Bruna Marsa When I Was Your Man. Pretože to bola skladba, na ktorú spolu tancovali svoj prvý tanec.

Svoj hnev však prenáša do lásky k sebe samej a všetkých nás učí, aby sme to robili tiež: 

Môžem si sama kúpiť kvety,

môžem napísať svoje meno do piesku, 

môžem sa rozprávať sama so sebou celé hodiny,

môžem hovoriť veci, ktorým nikto iný nerozumie, 

môžem si ísť zatancovať

aj sa držať za ruku sama so sebou.

Áno, dokážem sa ľúbiť viac, ako si ma ľúbil ty.

Ak by ste si ju chceli porovnať s textom od Bruna Marsa Keď som bol tvojím mužom, nech sa páči: 

… Mal som ti kupovať kvety

a držať ťa za ruku.

Mal som ti dávať všetok svoj čas,

keď som mal príležitosť.

Mal som ťa brávať na každú párty,

pretože všetko, čo si chcela robiť, bolo tancovanie.

Teraz moje zlatko tancuje,

ale tancuje s iným mužom…

Preneste sa cez playlist plný nadčasových pesničiek o láske, vzťahoch aj hľadaní porozumenia do vesmíru romantiky: 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Prvotriedny smartfón aj pre náročných Huawei P60 Pro môžete získať s praktickým darčekom

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac