5 hier, pre ktoré sa oplatí zapojiť do našej súťaže o PlayStation 5

Herné konzoly mnohí poznáme, ale PlayStation 5 prináša z hrania úplne nový zážitok. Napíšte nám, čo by ste si na nej zahrali, a novú PS5 môžete vyhrať.

PlayStation 5 sa herným svetom prehnala ako tornádo, túžia po nej aj menej vášniví hráči, a preto je celosvetovo nedostatkovým tovarom. Nám sa podarilo pre vás čitateľov Sódy jeden kus zohnať, a tak si môžete o novú konzolu zasúťažiť. 

PlayStation 5 je konečne tu a toto sú 4 dôvody, prečo sme sa na novú konzolu tak tešili

Piata generácia obľúbenej konzoly od Sony je vybavená superrýchlymi SSD diskmi, vďaka ktorým sa otravné načítavanie hier stáva prežitkom. Tok dát je taký rýchly, že ani pri graficky najnáročnejších hrách nebudete musieť na nič čakať. 4K je pri PlayStation 5 štandardom, ak ste skutočný fajnšmeker, môžete si zapnúť aj rozlíšenie 4 320p, teda 8K, a zobrať týždeň voľna, aby vás pri hraní nič nerušilo.

Práve skvelý obraz a plynulosť hier robia z PlayStation 5 revolučnú konzolu. Náročným hráčom ponúka nový herný vesmír aj nový ovládač DualSense, ktorého adaptívne spúšte vytvoria pocit  ako pri napínaní tetivy luku či stláčaní pedála počas pretekov v uliciach mesta.

Aby ste si mohli všetky vymoženosti užiť naplno, v hernom katalógu PlayStation 5 nájdete exkluzívne tituly práve pre túto konzolu. My sme pre vás pripravili výber piatich hier ďalšej generácie, na konci ktorého nájdete návod, ako PlayStation 5 vyhrať a ako si niektorú z nich vyskúšať na vlastnej koži.

Demon’s souls − nový zážitok zo starej hry

Kultovú klasiku z roku 2009, ktorá má celý zástup verných fanúšikov, prepracovanú do 4K, hráči označujú za jednu z najlepšie pôsobiacich hier na novom PlayStation 5. Hra Demon’s souls sa teší obrovskej popularite a mnohí hráči zážitok z nej opisujú ako niečo nové, aj napriek tomu, že originál opakovane hrali.

Nadšenie je o to prekvapivejšie, že herné štúdio FromSoftware nespravilo žiadne zásadné zmeny. Hra sa až na pár drobností drží originálu. Drobné vylepšenia, zopár nových predmetov, brnení a zbraní alebo množstvo liečivých bylín sú pre mnohých len kozmetické úpravy. Napriek tomu hru pre prepracovanú grafiku vychvaľujú.

Sackboy: A big adventure − milá skákačka pre všetkých

Sackboyove dobrodružstvá sú roztomilá skákačka, ktorú si zamilujú všetky vekové kategórie. S hlavným hrdinom navštívite rôzne planéty, na ktorých sa budete snažiť prekaziť plány hrôzostrašného zloducha Vexa. Nemusíte sa však báť, že by ste od napätia nemohli zaspať. Táto hra je v prvom rade o zábave.

Celá hra vyzerá, akoby ju navrhoval majiteľ handmade obchodu, čo jej pridáva jedinečný šmrnc. Nechýbajú rôzne vychytávky, ako napríklad topánky, vďaka ktorým budete chodiť po stene, či dizajnové bumerangy. Ako bonus môžete zbierať zvončeky, ktoré viete vymeniť za oblečenie pre svojho Sackboya a spraviť z roztomilej postavičky punkového horolezca.

Spider-Man: Miles Morales − ideálny relax na konci náročného dňa

Najnovšia generácia obľúbeného Spidermana zrejme spôsobí jednu smutnú udalosť. Pri mene Peter Parker sa ľudia začnú pýtať: Kto je to? Miles Morales je totiž vďaka jemnému haptickému ohlasu nového ovládača DualSense taký zážitkový, že len málokto sa bude chcieť vrátiť k predošlým vydaniam populárneho marvelovského hrdinu.

Miles Morales nás v najnovšom Spidermanovi vezme do rodného Harlemu, kde nás zasype kopou tínedžerských problémov. Nechýbajú rôzne novinky, napríklad bioelektrický jed. Spider-Man: Miles Morales môže byť v niektorých momentoch napínavý, no zároveň je relaxom, ktorý potrebujete na konci náročného dňa.

Assassin’s Creed Valhalla − nový rozmer vikinských hier

Obľúbená séria dostala zásadné vikinské pokračovanie. Budete sa udomácňovať v starom Anglicku, zvrhnete miestnych kráľov, vytvoríte  strategické partnerstvá a, samozrejme, budete drancovať mestá a kláštory.

Prečo je Valhalla výnimočným kúskom obľúbenej série? Komplikovaná povaha hlavného hrdinu Eivora, až prekvapivá brutalita a možnosti úprav od tetovania na tvári až po štýl boja. Hry s Vikingmi majú svoje zvláštne čaro a vďaka Assassin’s Creed Valhalla získavajú zase trochu iný rozmer.

Astro’s Playroom

Po prvom pohľade na túto hru sa zrejme budete pýtať, prečo je v tipoch k PlayStation 5. Astro’s Playroom je totiž typ skákačky, ktorá pamätníkov nostalgicky vráti k začiatkom PlayStation.

Čo je na nej potom výnimočné? Mnohí označujú Astro’s Playroom skôr za technologické demo než za plnohodnotnú hru. Je to preto, lebo jej cieľom je popri roztomilej a relaxačnej zábave ukázať v plnej miere, čo dokáže DualSense ovládač. Ťažko sa ten zážitok opisuje. Jednoducho, ak chcete zažiť haptickú extázu, zapnite si Astro’s Playroom.

Ako vyhrať novú PlayStation 5

Na zapojenie do súťaže postačí, keď nám napíšete, ktorú hru by ste si ako prvú zahrali na novej PlayStation 5. Môžete sa inšpirovať priamo v tomto článku, ale akákoľvek hra dostupná na PlayStation 5 je platná. Odpoveď napíšte do pripraveného formulára a uveďte svoje kontaktné údaje.

Ak chcete zvýšiť svoju šancu na výhru, začnite sledovať Sódu aj na našom Instagrame a v losovaní budete dvakrát.

Aby ste sa do súťaže mohli zapojiť, musíte spĺňať aj nasledujúce podmienky:

  • Musíte byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov.
  • Musíte súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov.
                    array(4) {
  [0]=>
  array(8) {
    ["field"]=>
    string(15) "campaign_data_1"
    ["required"]=>
    bool(true)
    ["textarea"]=>
    bool(false)
    ["type"]=>
    string(4) "text"
    ["name"]=>
    string(62) "Ktorú hru by ste si ako prvú zahrali na novej PlayStation 5?"
    ["text"]=>
    string(0) ""
    ["error_hlaska"]=>
    string(32) "Najskôr uveďte svoju odpoveď."
    ["options"]=>
    bool(false)
  }
  [1]=>
  array(8) {
    ["field"]=>
    string(4) "name"
    ["required"]=>
    bool(true)
    ["textarea"]=>
    bool(false)
    ["type"]=>
    array(0) {
    }
    ["name"]=>
    string(19) "Uveďte svoje meno:"
    ["text"]=>
    string(0) ""
    ["error_hlaska"]=>
    string(31) "Nezabudnite uviesť svoje meno."
    ["options"]=>
    bool(false)
  }
  [2]=>
  array(8) {
    ["field"]=>
    string(5) "email"
    ["required"]=>
    bool(true)
    ["textarea"]=>
    bool(false)
    ["type"]=>
    array(0) {
    }
    ["name"]=>
    string(20) "Uveďte svoj e-mail:"
    ["text"]=>
    string(0) ""
    ["error_hlaska"]=>
    string(32) "Nezabudnite uviesť svoj e-mail."
    ["options"]=>
    bool(false)
  }
  [3]=>
  array(8) {
    ["field"]=>
    string(9) "podmienky"
    ["required"]=>
    bool(true)
    ["textarea"]=>
    bool(false)
    ["type"]=>
    array(0) {
    }
    ["name"]=>
    string(0) ""
    ["text"]=>
    string(309) "Súhlasím  s podmienkami súťaže a  so spracovaním osobných údajov."
    ["error_hlaska"]=>
    string(92) "Najskôr potvrďte svoj súhlas s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov."
    ["options"]=>
    bool(false)
  }
}
                

Vyhrajte revolučnú hernú konzolu PlayStation 5

Najskôr uveďte svoju odpoveď.
Nezabudnite uviesť svoje meno.
Zadajte svoj e-mail v tvare nieco@nieco.sk
Najskôr potvrďte svoj súhlas s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov.

Odpovede posielajte do nedele 13. júna 2021. V pondelok 14. júna 2021 spomedzi všetkých odpovedí vyžrebujeme jedného výhercu, ktorého budeme o spôsobe odovzdania výhry informovať prostredníctvom e-mailu.


Ak si spojíte viac paušálov na jednu faktúru, môžete získať zľavu na stabilný internet až do 100 % a užívať si nové hry na PS5 bez sekania a čakania aj online.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac