Ako si zlepšiť pamäť a pozornosť popri oddychovaní? Skúste týchto 6 apiek na tréning mozgu

Mozog treba posilňovať rovnako ako svaly. Na precvičovanie mysle fungujú milé zábavky aj hlavolamy pre géniov.

Hovorí sa, že niektoré funkcie ľudského mozgu dosahujú svoj vrchol okolo 20. roku života. V redakcii sme však silnými zástancami tvrdenia, že učiť sa môžeme celý život. Nakoniec, naše mozgy majú schopnosť prispôsobovať sa novým vnemom a rásť aj dlho po dvadsiatke. Stačí im dopriať pravidelný tréning, na ktorý netreba chodiť do fitka. 

Modré svetlo či nočný režim? Zdravšie prostredie si môžete nastaviť aj vo svojom smartfóne

Stačí vám smartfón. A k nemu vyskúšajte hociktorú apku z nášho výberu, ktorou si precvičíte mozgové závity. Niekomu dokáže krátky tréning mysle naštartovať deň, niekomu pomáha po náročnom dni oddychovať. Do ktorej skupiny patríte vy?

Lumosity: apka, kde sa stretáva veda so zábavou

Žiadna iná apka na trénovanie mozgu nemá taký silný vedecký základ ako Lumosity. Jej vývojári spolupracujú s viac než 100 odborníkmi na vzdelávanie z celého sveta, aby vedecké hlavolamy pretvorili na živé a zábavné hry. S Lumosity si zlepšíte pamäť, sústredenie, rýchlosť myslenia a riešenie problémov.

Používatelia apky si pochvaľujú najmä personalizované denné výzvy. Lumosity vie, že každý mozog je odlišný, a tak prispôsobuje obsah vašim silným a slabým stránkam. Hry si však môžete vyberať aj sami, buď podľa mozgových funkcií, ktoré chcete rozvíjať, alebo podľa oblastí ako matematika či jazyky. Apka zároveň sleduje a vyhodnocuje váš pokrok. Lumosity má za sebou už 14 rokov vývoja a vyše 100 miliónov používateľov. 

Stiahnite si LumosityGoogle Play alebo AppStore.

I Love Hue: nová závislosť pre používateľov s citom pre detail

Kto by bol povedal, že ťukanie na kocky tak, aby výsledná mozaika vytvorila dokonalé spektrum farieb, môže byť také upokojujúce. Zároveň pri tom posilňujete mozog a trénujete zrak v rozpoznávaní tých najjemnejších odtieňov farieb. Hotová pastva pre oči aj myseľ.

Apka I Love Hue ponúka vyše 900 levelov, pričom svoj výkon v nich môžete porovnať so svetovým priemerom. Prekonajte ho a pripíšte si na účet osobné úspechy aj skvelý pocit. Bonusom je, že vzhľadom na princíp hry si I Love Hue môžete naplno užívať aj bez znalosti angličtiny alebo iného cudzieho jazyka.

Stiahnite si I Love HueGoogle Play alebo AppStore.

Elevate: zlepšite si okrem mozgových funkcií aj angličtinu

Radi by ste si spolu s mozgovými funkciami zlepšili svoju angličtinu? Vyskúšajte apku Elevate založenú na zábavných jazykových hlavolamoch. V jednom z nich letíte raketoplánom a hľadáte synonymá a každá správna odpoveď vám dodá ďalšie palivo. Aké synonymum priradíte k slovu „deleterious“ – „harmful“ alebo „assisting“?

Elevate si ľahko rozšírite slovnú zásobu aj chápanie významu a kontextu slov. Ani tu nechýba sledovanie vášho pokroku a personalizované hry na mieru. Elevate je na trhu od roku 2014, má vyše 50 miliónov používateľov a pýši sa titulom apka roka od Applu.

Stiahnite si ElevateGoogle Play alebo AppStore.

Prečítajte si aj: 10 tipov, ako sa cez obyčajný smartfón zdokonaliť v cudzom jazyku

pink: minimalistické hlavolamy a skvelý soundtrack

Chcete pri tréningu mozgu aj trochu vypnúť a zrelaxovať? Potom je pre vás pink ideálnou voľbou. Na prvý pohľad sa zdá, že je hra jednoduchá, no každá z 50 úrovní vyžaduje od používateľa na vyriešenie úplne inú logiku a schopnosti. Všeobecne platí, že čím vyššia úroveň, tým väčšia výzva. S náročnosťou však stúpa aj pocit uspokojenia po vyriešení hlavolamu.

Apka pink okrem toho skvelo vyzerá a je veľmi intuitívna. Jej minimalistický dizajn dotvára skvelý soundtrack, ktorý stavia na synťákoch z 80. rokov – super! Keď prejdete všetky úrovne, vyskúšajte ďalšie hry z tej istej série, napríklad blue, yellow či black

Stiahnite si pinkGoogle Play alebo AppStore.

NeuroNation: pre najnáročnejších géniov

Ak ste ako dieťa pochodili matematické olympiády a na počkanie vymenovali všetky Pucciniho opery, väčšina apiek na trénovanie mozgu pre vás nebude predstavovať dostatočnú výzvu. To však neplatí pre apku NeuroNation, ktorú mnohí hodnotia ako najnáročnejšiu zo všetkých. Každá z jej hier, ktorých je vyše 30, má až 300 úrovní. Challenge accepted!

NeuroNation je v podstate dvíhanie činiek pre mozog, takže ak chcete hlavne relaxovať a vypnúť, odporúčame skôr vyššie spomínanú apku pink. Ak si však chcete zamakať, prípadne nachádzate oddych v riešení náročných rébusov a hlavolamov, potom neváhajte. S NeuroNation si zlepšíte pamäť, koncentráciu aj silu vôle. Sledovanie pokroku a personalizácia hier sú aj v tomto prípade samozrejmosťou.

Stiahnite si NeuroNation Google Play alebo AppStore.

Peak: komplexná apka pre malých aj veľkých

Apka Peak svoj obsah prispôsobuje podľa veku používateľa, preto je ideálna pre deti aj starších. Skvele slúži aj ľuďom trpiacim kognitívnymi poruchami pri rôznych neurodegeneratívnych ochoreniach (napr. parkinson a alzheimer), po úrazoch mozgu či pri liečbe rakoviny. Kredit apke dodáva fakt, že sa na vývoji hier podieľali konkrétni odborníci z Katedry psychiatrie na Cambridgeskej univerzite. 

Keď používateľ otvorí Peak prvýkrát, dostane na výber z funkcií, ktoré chce zlepšiť: pamäť, jazykové schopnosti, sústredenie, riešenie problémov či dokonca emocionálne reakcie. Výber uľahčuje virtuálny kouč, ktorý používateľovi vysvetlí všetko dôležité. Nasleduje niekoľko cvičných hier s prepracovanou spätnou väzbou a porovnaním výsledkov v rámci zadanej vekovej skupiny či profesie.

Stiahnite si PeakGoogle Play alebo AppStore.


Aby bol tréning vášho mozgu čo najpohodlnejší, odporúčame zapnúť si vybrané apky na smartfóne s plynulým displejom. Na webe O2 nájdete bohatú ponuku smartfónov, ktoré môžete mať k svojmu O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Užívajte si pohodlné platenie hodinkami. K Samsung Galaxy Watch4 44mm dostanete druhé smart hodinky ako darček

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac