Powered by O2
Lifetech

Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Potrebujete s príchodom leta smartfón s kvalitným fotoaparátom alebo dlhou výdržou batérie? Pozrite si to najlepšie z aktuálnej ponuky O2.

6. 5. 2019; Autor: Ivan Štubniak, Foto: archív výrobcov

Jar pomaly končí a s ňou aj obdobie, kedy výrobcovia tradične predstavujú novinky. Ak ste nestihli sledovať nové zariadenia na trhu a obzeráte sa po novom smartfóne, uľahčíme vám výber. Pripravili sme pre vás prehľad 10 zariadení, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti.

V ponuke O2 nájdete nielen množstvo skvelých smartfónov, ale aj praktické príslušenstvo. Poďte si vybrať.

Huawei P30 Pro

Vlajkovú loď od čínskeho výrobcu Huawei P30 Pro netreba veľmi predstavovať. Ide o to najlepšie, čo značka ponúka. Tešiť sa môžete na bezrámikový displej, ktorý tvorí celú prednú stranu zariadenia, čítačku odtlačkov prstov priamo v displeji a štvoricu fotoaparátov na zadnej strane.

Práve fotoaparát je to, čím si vás tento model získa. Okrem primárneho 40 Mpx fotoaparátu na zadnej strane prináša aj širokouhlý objektív, teleobjektív pre päťnásobné optické priblíženie a objektív na zaznamenanie hĺbky fotenej scény. Ak sa rozhodnete pre Huawei P30 Pro, môžete pokojne nechať svoj kompaktný fotoaparát doma.

K Huawei P30 Pro vám odporúčame knižkové puzdro od Smart Vie.

Huawei P30

Modelu Huawei P30, menšiemu bratovi vlajkovej lode Huawei P30 Pro, možno chýba niečo z jeho výbavy, no určite sa nemá za čo hanbiť. Vďaka kovovému telu a displeju, ktorý tvorí celú prednú stranu, pôsobí elegantne a prémiovo. Horný výrez pre fotoaparát sa scvrkol na veľkosť dažďovej kvapky, a tak si naň veľmi rýchlo zvyknete.

S trojitým zadným fotoaparátom vytvoríte skutočne krásne a ostré fotografie. Huawei v tomto prípade stavil na primárny 40 Mpx fotoaparát, širokouhlý objektív a teleobjektív pre trojnásobné optické priblíženie.

K Huawei P30 vám odporúčame praktické puzdro od Smart View.

Motorola One Lite

Lenovo pri značke Motorola používa operačný systém Android s minimálnym zásahom do systému. Rovnaký prístup použili aj pri novinke Motorola One a jej menšom súrodencovi Motorola One Lite. Model Lite s viac ako príjemnou cenovkou ponúka 5,9-palcový displej na takmer celej prednej strane s výrezom na reproduktor a fotoaparát v hornej časti.

Vďaka duálnemu fotoaparátu vytvoríte zaujímavé zábery, pričom sekundárny fotoaparát rozpoznáva hĺbku záberu. Samozrejmosťou je režim HDR. Skvelou pomôckou je nabíjanie Turbopower, ktoré umožňuje nabiť zariadenie za 20 minút na ďalších 6 hodín používania.

Motorola One Lite má klasický 3,5mm audio jack, vďaka ktorému si môžete obľúbené skladby vychutnať cez slúchadlá Strudo.

Huawei P30 Lite

V strednej triede smartfónov sme si už pri niektorých funkciách zvykli na kompromisy. V prípade zariadenia Huawei P30 Lite je tých kompromisov o čosi menej. Elegantný dizajn a displej na celej prednej strane s minimálnym výrezom na fotoaparát neprezrádza, že ide „iba“ o strednú triedu.

Na zadnej strane smartfónu sa nachádzajú až tri fotoaparáty. Primárny fotoaparát má rozlíšenie 48 Mpx, druhý je širokouhlý a tretí slúži na zachytenie hĺbky záberu. Vedľa fotoaparátov je intuitívne umiestnená čítačka odtlačkov prstov.

Displej zariadenia Huawei P30 Lite najlepšie ochráni sklo Panzer Glass.

iPhone Xr

Spoločnosť Apple predstavila popri top modeloch iPhone Xs a iPhone Xs Max aj lacnejší variant iPhone Xr. Pri tomto zariadení výrobca pristúpil na kompromis ceny a funkcií. Dizajn je však rovnako príťažlivý ako pri jeho drahších súrodencoch a model je navyše dostupný v zaujímavých farebných verziách.

Najciteľnejší rozdiel je v displeji, ktorý má menšie rozlíšenie a absentuje mu funkcia 3D touch. Zadný fotoaparát predstavuje špičku vo svojej triede. Aj napriek absencii sekundárneho fotoaparátu zvláda portrétové fotografie s rozostreným pozadím. Predná kamera okrem videohovorov a selfie slúži aj na odomknutie zariadenia. Tomu dopomáha infračervená kamera pre čo najvyšší stupeň zabezpečenia.

Na ochranu displeja zariadenia iPhone Xr odporúčame ochranné sklo PanzerGlass.

Huawei P Smart 2019

Novinka Huawei P Smart 2019 má našliapnuté stať sa bestsellerom tohto roku. Za rozumnú cenu ponúka všetko, čo hľadá bežný používateľ. Keďže ide o strednú triedu, je vyrobená z plastu, no pôsobí ako prémiové sklo. Konštrukcia je naozaj pevná, preto sa nemusíte obávať žiadneho vŕzgania plastov.

Displej zaberá celú prednú stranu a jeho rám je minimálny. Výrez sa scvrkol na veľkosť kvapky, po pár hodinách používania ho vôbec nebudete vnímať. Na zadnej strane zariadenia nájdete dvojitý fotoaparát, ktorý vďaka umelej inteligencii automaticky nastaví režim podľa snímanej scény.

Na ochranu smartfónu Huawei P Smart 2019 sa určite zíde knižkové puzdro Huawei.

Huawei Y7 2019

Huawei nič nenecháva na náhodu ani v nižších triedach, čoho dôkazom je smartfón Huawei Y7. Funkcionalita tohto zariadenia je v porovnaní s jeho cenou priam neuveriteľná. Duálny fotoaparát s rozlíšením 13 + 2 Mpx vytvorí viac ako slušné zábery aj pri slabšom osvetlení.

Predný displej je natiahnutý na celú prednú stranu s malým výrezom v hornej časti. Ide o Dual SIM zariadenie s hybridným slotom na sekundárnu SIM alebo pamäťovú kartu. Na ochranu osobných údajov môžete použiť odomykanie tvárou alebo snímač odtlačkov prstov na zadnej strane zariadenia.

Na ochranu smartfónu Huawei Y7 2019 pred náhodným poškodením môžete použiť ochranné sklo SBS.

Huawei Y5 2019

Najlacnejšie zariadenie od Huawei vás prekvapí pekným dizajnom. V tejto cenovej kategorií je to príjemné osvieženie, najmä kvôli farebným prevedeniam. Oprosti drahším zariadeniam od Huawei je rámček okolo displeju výraznejší. V hornej časti nájdete výrez pre prednú 5 Mpx kameru na selfie. Hlavný fotoaparát má rozlíšenie 13 Mpx. V horších svetelných podmienkach mu sekunduje LED blesk. Ide o Dual SIM zariadenie s hybridným slotom. Môžete si teda vybrať, či budete používať druhú SIM kartu, alebo si vnútornú 16 GB pamäť rozšírite prostredníctvom SD karty.

Na vychutnávanie hudby môžete použiť slúchadlá Strudo Pro Sport.

Honor 20 Lite

V našom výbere nesmie chýbať ani novinka v strednej triede od značky Honor. Ak hľadáte výkonný smartfón, Honor 20 Lite predstavuje skvelý výber, z ktorého ceny sa vám nezakrúti hlava. Vďaka osemjadrovému procesoru a operačnej pamäti RAM s kapacitou 4 GB je chod operačného systému plynulý a zariadenie zvládne aj náročnejšie aplikácie či hry.

Najväčším lákadlom je však trojitý fotoaparát, ktorý pozostáva z hlavného 24 Mpx fotoaparátu, širokouhlého objektívu a objektívu na určovanie hĺbky záberu. Predná 32 Mpx kamera je skvelá na selfie. Tento fotografický výkon pomáha do maximálnej možnej miery využiť umelá inteligencia, ktorá sama zvolí správny režim, či už vytvárate skupinovú fotku, alebo záber scenérie.

Rozšírte pamäť smartfónu Honor 20 Lite o ďalších 128 GB s pamäťovou kartou Kingston.

Huawei P20 Pro

Aj napriek tomu, že ide o minuloročný model, Huawei P20 Pro má stále čo ponúknuť. Nie je to len taký hocijaký smartfón, jeho trojitý fotoaparát začal revolúciu mobilnej fotografie, ktorá dnes beží naplno.

Svojím elegantným dizajnom vám ulahodí aj rok po uvedení na trh. V hornej časti displeja nájdete malý výrez, ktorý však môžete softvérovo „ukryť“. Čerešničkou na torte je rýchle nabíjanie až 4 000 mAh batérie, ktorá vás nezradí ani počas náročného dňa.

S puzdrom Smart View ochránite displej smartfónu Huawei P20 Pro naplno.

Získajte mesiac poistenia zadarmo

Spoločnosť O2 ochráni váš nový telefón práve vtedy, keď je najzraniteľnejší. Ak si teraz v O2 poistíte svoj nový smartfón, prvý mesiac máte O2 Poistku zadarmo.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac