Apple doplnil na telefón tlačidlo, ktoré si nikto nepýtal. iPhone 15 Pro neponúka žiadnu revolučnú vychytávku, no aj tak ho nebudete chcieť pustiť z ruky

Posledný predstavený iPhone nie je na trhu novinkou, a predsa stále patrí k najžiadanejším smartfónom.

15-tkový rad iPhonov od spoločnosti Apple má USB-C, čo vzbudilo veľké vášne. Vo mne však po týždňoch testovania iPhonu 15 Pro najviac rezovalo obyčajné hardvérové tlačidlo. Vlajková loď značky je však úžasná na všetkých frontoch – exceluje vo výkone a nikto ju neprekoná vo fotografiách. Používateľská otázka iPhone verzus Android je však stále živá, a preto som iPhone 15 Pro skúmal zo všetkých strán. Oplatí sa investovať do telefónu s logom odhryznutého jabĺčka?

HONOR sa rozhodol iPhonu konkurovať. Dokáže sa mu HONOR Magic6 Pro vyrovnať?

Keď na Apple Keynote prezentácii odznela informácia, že novinkou iPhone 15 je akčné tlačidlo, zostal som mierne zaskočený. Mal som pocit, že Apple má skôr tendenciu zbaviť sa hardvérových tlačidiel na prenosných zariadeniach. Nové tlačidlo nahradilo ikonické zapínanie a vypínanie tichého režimu, ktoré bolo roky umiestnené nad ovládaním hlasitosti.

Ak poznáte možnosti, ktorými iPhone umožňuje rýchly prístup k vybraným funkciám, napríklad poklepanie po zadnej strane alebo opätovné stlačenie tlačidla odomykania vľavo, potom vám táto zmena môže dávať ešte menší zmysel. Preto bolo akčné tlačidlo jednou z prvých vecí, ktorú som počas testovania skúšal.

Začalo sa to zľahka

Tlačidlo môžete nastaviť na aktiváciu tichého režimu, režimu nerušiť, baterky, fotoaparátu a niekoľkých ďalších známych funkcií. Toto ma však nenadchlo, aj keď chápem, že to niekomu môže uľahčiť používanie telefónu. Pri možnosti nastaviť na akčné tlačidlo prístupnosť sa však už začína „lámať chlieb“.

Večer používam červený filter displeja na elimináciu modrého svetla. Zapnutie a vypnutie tohto filtra mám na svojom iPhone nastavené v tlačidle odomykania na tri stlačenia, na dve stlačenia mám Apple Pay. Správne tušíte, že pri platení sa stáva, že miesto aktivácie platby zapnem červený filter.

Ale rýchlo to nabralo na obrátkach

Neboli by to však inžinieri z Cupertina, keby akčné tlačidlo bolo skutočne takéto „hlúpe“. Gamechanger je možnosť nastaviť si naň svoje skratky, prípadne si vyrobiť skratku priamo pre tlačidlo.

V praxi to znamená, že si môžete napríklad vytvoriť vlastné menu na rýchly prístup k aplikáciám, ktoré často používate. Takéto menu je na viacerých Android smartfónoch k dispozícii ako „plávajúce“, ktoré sa zvykne vysúvať potiahnutím prsta po okraji displeja.

Ja som si vybral veľmi jednoducho: len aplikácie na prácu v teréne. Ak však používate skratky napríklad na ovládanie inteligentnej domácnosti, akčné tlačidlo viete premeniť na hlavný vypínač. Jednoducho ho stlačíte a spustí rad udalostí od vypnutia alarmu cez rozsvietenie svetla až po zapnutie radiátorov či klímy. A pri takejto akcii to hardvérové tlačidlo naozaj zmysel dáva – aj v roku 2024.

Luxusný materiál aj efektívna diéta

Popri hraní sa s nenápadným tlačidlom som si hneď od začiatku všímal aj ďalšie vylepšenia a novinky najnovšieho iPhone 15 Pro. Titánový rámik po obvode zariadenia je veľmi príjemný na dotyk, rovnako zaoblenejšie hrany. „Pročko“ medziročne „schudlo“ z 206 na 187 gramov.

Prekvapilo ma však porovnanie váhy s mojím súkromným iPhone 12. Rozdiel medzi nimi je len 23 gramov, pričom novinka má fotoaparát navyše a celá fotosústava je výrazne masívnejšia. V skratke: úžasné, aký je iPhone 15 Pro superľahučký a perfektne sedí v ruke.

Aby som neostal nič dlžný milovníkom technických špecifikácií, pripomínam, že 6,1-palcový displej má prívlastok Super Retina XDR, čo vo familiárnejšom označení znamená OLED. Odolnosť je certifikovaná na úrovni IP68, iPhone 15 Pro tak vydrží ponorenie do hĺbky 6 metrov maximálne na 30 minút. Majte však na pamäti, že certifikácia je robená v sladkej vode, pozor teda počas dovolenkovania na pláži.

Rámiky okolo displeja sa zúžlili až do takej miery, že pri použití hrubšieho puzdra ich takmer prekryjete – môže a nemusí to prekážať pri ovládaní. Displej má rýchlosť od 1 po 120 Hz, aby sa efektívnejšie míňala, resp. šetrila energia.

Všimol som si, že táto rýchlosť umožnila napríklad aj rýchlejšie listovanie medzi možnosťami. Napríklad, pri výbere možností pre akčné tlačidlo nemusíte listovať po jednom, ale viete možnosti preskočiť po viacerých, ak rýchlejšie posuniete prst po displeji.

Je USB-C skutočne kontroverzné?

Novinka v podobe USB-C konektora pre mňa osobne nehrá žiadnu rolu, a to aj napriek tomu, že som recenzent. Snažím sa totiž čo najviac eliminovať používanie káblov, teda nabíjam bezdrôtovo, dáta prenášam cez iCloud a som chytený v zlatej Apple klietke, napríklad prenos fotografií z telefónu do počítača neriešim, lebo mám zapnutú automatickú synchronizáciu.

Samozrejme, nechcem túto zmenu nijakým spôsobom zľahčovať. Určite ju veľa používateľov pocítilo, či už negatívne, alebo pozitívne, a „vypadlo“ z toho veľa otázok. Napríklad, či je pravda, že Apple skutočne vďaka upravenému čipu obmedzuje používanie USB-C konektora. Ja som si na túto kontroverznú zmenu spomenul až pri dopisovaní recenzie po niekoľkých týždňoch používania iPhone 15 Pro

Napriek tomu, čo si myslím, musím určite spomenúť, že zásadnou výhodou je, ak máte nabíjací kábel s USB-C koncovkou, a to na nabíjanie Apple Watch, AirPodov alebo aj iPadov, pretože potom môžete pomocou iPhone 15 nabíjať ďalšie Apple zariadenia a nemusíte ani nič nastavovať.

Výdrž nie je revolučná, ale výkon narástol

iPhone 15 Pro vám bez problémov vydrží celý deň celodenné používanie, aj keď si doprajete chvíľkový relax v podobe hrania hier, sledovania videí alebo budete smartfón používať na videohovory.

Musím priznať, že som počas testovania nerobil úlohy, ktoré by v novom iPhone 15 Pro mali minúť batériu čo najskôr. Určite ju môžete vybiť aj za pol dňa, no myslím, že to by bolo naozaj veľmi ojedinelé využívanie. A musím spomenúť aj to, že počas nabíjania môže byť smartfón horúci.

Ak vám záleží na tom, aby 3 274 mAh batéria na iPhone zostala v najlepšej kondícii čo najdlhšie, choďte v nastaveniach do kategórie batéria. V časti zdravie a nabíjanie batérie si môžete optimalizovať dobíjanie na limit 80 % – ak nabíjate a vybíjate batériu v rozpätí kapacity 20 – 80 %, vydrží naozaj dlho. Výdrž iPhonu 15 Pro aj vďaka tejto optimalizácii postačí na celý deň.

Novučičký čip A17 Pro zásobuje smartfón takým výkonom, že na iPhone 15 Pro môžete hrať konzolové hry. Úprava fotografií, strih videa a iné úlohy náročné na výkon bežia hladko a zrejme by ste sa museli poriadne snažiť, aby vám výkon nestačil. Jediný drobný problém, ktorý sa pri vysokom zaťažení objavuje, je zahriatie iPhone 15 Pro po cca 30 minútach vysokého zaťaženia. To je asi aj normálne, len keď sa to stane, nezľaknite sa.

Skutočné rozmaznávanie len prichádza

iPhone a fotka či video je vo všeobecnej recenzii ťažká téma. Apple si totiž dáva obzvlášť záležať na fotovýbave a miestami až prekvapivo dokáže posúvať hranice.

Denné fotky sú opäť bohatšie na detaily a fotoaparáty lepšie pracujú so silnými svetelnými kontrastmi. Posun je taký výrazný, že pri slabom osvetlení som na iPhone 12 zhotovoval fotografiu s časom uzávierky 2 sekundy, zatiaľ čo iPhone 15 Pro automaticky nastavil čas uzávierky na veľmi krátko.

Umelo vyzerajúce fotky sú už minulosť. Vybrali sme 5 smartfónov, s ktorými budete fotiť jedna radosť

Zároveň mám pocit, že  spoločnosť Apple začala farebný profil vo fotke a videu ladiť do teplejších tónov. Ak však chcete mať farby na fotografiách a vo videu viac pod kontrolou, v nastaveniach v kategórii kamera vyberte fotografické štýly. Vybrať si môžete z piatich prednastavených štýlov, ktoré bude iPhone automaticky používať pri fotení. A potom už nebudete musieť pri fotografovaní nastavovať nič ďalšie.

Fotovýbava funguje v zložení: hlavný 48 Mpx fotoaparát, 12 Mpx teleobjektív a 12 Mpx ultraširoká šošovka. V prípade značky Apple sú tieto čísla skutočne veľmi orientačné, lebo iPhone využíva svoj supersilný čip. Teda veľa z toho, čo sa deje s výslednou fotografiou, je digitálny postproces v reálnom čase.

Priblíženie do 3-násobku obrazu je takmer bezstratové, teda úplne čisté a bez šumu. Potom môžete približovať na 15-násobok, priblíženie  však už budete na fotografiách a videu vidieť výrazne viac, než by ste si priali. Aj napriek tomu hrá iPhone 15 Pro v téme približovania prvú ligu.

Jediné, čo ma mrzí, je, že sa „obyčajnému Pročku“ neušlo 5-násobné optické priblíženie, ktoré má verzia Max.

Nie všetko automatické musí vyhovovať

iPhone 15 Pro umožňuje v 2-násobnom priblížení používať akoby 3 objektívy – 24-, 28- a 35- milimetrový. Cieľom je lepšia práca s hĺbkou ostrosti, resp. s rozmazaným pozadím. Znie to ako super vychytávka, no pri automatickom prepínaní ohniskových vzdialeností je v niektorých prípadoch smartfón až priveľmi aktívny. Že sa niečo deje, si pri fotení všimnete nielen ako zmenu v rozmazaní, ale aj ako mierne zvlnenie obrazu.

Mne to prekážalo, preto som toto automatické prepínanie vypol v nastaveniach v kategórii fotoaparát v časti hlavná kamera.

Keď už ste v nastaveniach fotoaparátu, je dobrým tipom zapnúť si mriežku na ľahšie hľadanie správnej kompozície obrazu a moje veľmi obľúbené vodorovné zarovnanie. Vždy mi na fotkách aj vo videu padá horizont a táto funkcia ma na to upozorní pred stlačením spúšte.

Špeciality pre tých najnáročnejších

Tí z vás, ktorí sa o fotografiu a video zaujímajú, a postprodukcia je pre nich samozrejmosť, majú k dispozícii formáty ProRaw a Apple ProRes. Aktivujete si ich jednoducho v nastaveniach – fotoaparát, časť formáty.

Ak sa postprodukcii nevenujete a fotky či videá neupravujete, tieto formáty ani nezapínajte. Ako fotky, tak aj videá budú zbytočne veľké, čo pocítite napríklad pri zdieľaní. Navyše, bez dodatočných úprav môžete mať na fotkách aj vyblednuté farby.

Mojím tipom je zapnúť si pri fotení funkciu text naživo. Po jej zapnutí dokáže fotoaparát automaticky identifikovať text na zábere. Chvíľu to trvá, no potom sa objaví ikona vpravo od výberu priblíženia. Po kliknutí na ňu si vyberiete text a okrem iných možností ho môžete prekladať. Nahradíte si tak Google Translator.

Slovenčina zatiaľ nie je podporovaná, no napríklad pri návšteve Barcelony alebo Ríma môžete zo španielčiny alebo taliančiny prekladať do angličtiny priamo z fotoaparátu a nepotrebujete inštalovať ani otvárať žiadnu extra aplikáciu.

Bude to stačiť, Apple? 

Ak by sme chceli, aby inžinieri z Cupertina ponúkali medzigeneračne evolučné skoky alebo rovno revolučné novinky, museli by sme byť v sci-fi filme. iPhone 15 Pro sa evolučne posunul vpred, vylepšilo sa to, čo bolo k dispozícii, a pribudli aj väčšie novinky ako akčné tlačidlo

V porovnaní s predošlou generáciou iPhonu však nejde o žiadne dychberúce novinky, no ak ho porovnávam napríklad s mojím súkromným iPhone 12, je to zásadný pokrok a osobne by som ho vymenil okamžite.

iPhone 15 Pro je príjemný posun portfólia Apple a tak je to správne. Ak sa preň rozhodnete, určite budete nadmieru spokojní a môžete si byť istí, že najbližších 4 až 5 rokov kúpu nového telefónu riešiť nemusíte. Technologickí nadšenci môžu mať pripomienky či hľadať chybičky, ale tak ako vždy, telefón s logom odhryznutého jabĺčka sa nachádza v prvých priečkach medzi top smartfónmi.


Ak si kúpite iPhone 15 Pro v O2, získate špeciálnu zľavu 96 €. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fičí až 70 % rýchlosťou svetla a je mimoriadne spoľahlivý. Prečo je optický internet dobrým riešením pre domácnosti?

Prenos informácií optikou bol známy pred samotným internetom, no ešte aj dnes je jedným z najlepších riešení pripojenia do siete.

Časté zasekávanie filmov, hier či videohovorov môže byť otravné, aj preto je nadštandardne rýchle pripojenie na internet čoraz žiadanejšie, pre mnohých dokonca nevyhnutné. Pozreli sme sa na to, ako funguje optický internet, a porovnávali, komu sa bude hodiť a pre koho sú, naopak, vhodné iné možnosti.

S dobrým pripojením síce môžete pozerať filmy v kuchyni aj spálni, no ako si nastaviť režim, aby nám technológie nenarušovali zdravý spánok?

5G sieť je spoľahlivá, ale…

Prenos dát vzduchom, ako je aj 5G sieť, poskytuje spoľahlivé a vysokorýchlostné pripojenie s minimálnym až žiadnym oneskorením. A hoci si môžeme myslieť, že 5G je svojimi možnosťami výnimočná, dnes sa už testuje aj 6G pripojenie, pretože spoľahlivý a rýchly internet je dôležitý aj pre budúcnosť.

Bezchybnosť a vysoká rýchlosť pripojenia sa skloňovala najmä pri predstavovaní futuristických projektov inteligentných miest. Smart mesto je totiž kompletne riadené cez internetové pripojenie a aj mikrosekundové oneskorenie môže spôsobiť fatálne chyby.

V Číne sa pri testovaní 6G podarilo dosiahnuť rýchlosť až 100 Gbps – v praxi to znamená, že by ste mohli streamovať desaťtisíce filmov v HD kvalite súčasne bez jediného zaseknutia obrazu či zvuku. Je to naozaj šialená rýchlosť prenosu dát vzduchom.

… kábel so skleneným jadrom tiež dokáže zázraky

Technologický vývoj sa netýka len bezdrôtového pripojenia, stále sú v hre aj optické káble, ktoré majú oproti prenosu dát vzduchom hneď niekoľko výhod.

Tenké ako vlások, rýchle (skoro) ako svetlo

Optické káble sú najčastejšie vedené pod zemou, no nájdeme ich aj nad zemou, v rôznych šachtách či pod hladinou mora. Jadro optického kábla je z vlákien z kremičitého skla či plastu a má priemer približne 0,125 mm – len o málinko viac, ako je priemer ľudského vlasu. 

Vláknami sa šíria svetelné signály, ktoré umožňujú prenosovú rýchlosť dát na úrovni 70 % rýchlosti svetla.

Výhodou tohto typu prenosu dát je extrémne nízke oneskorenie, možnosť prenášať dáta v obrovských objemoch a lepšia odolnosť proti poveternostným vplyvom či elektrickému rušeniu, ako majú medené káble.

K akej rýchlosti optického internetu má prístup konečný používateľ, závisí od mnohých faktorov, medzi ktoré patrí najmä pokrytie lokality optickým internetom. Bežne sú však dostupné rýchlosti od 100 Mbps cez 1 Gbps až po 10 Gbps. Posledná menovaná rýchlosť je určená skôr na komerčné využitie a pre firmy.

Načo mi tá vysoká rýchlosť vlastne je?

Prenosovú rýchlosť si môžete lepšie predstaviť takto: už pri 100 Mbps budete video v HD kvalite streamovať bez jediného zaváhania na viacerých zariadeniach súčasne a 1 GB dát stiahne do dvoch minút. Pri online hraní by ste nemali mať žiadny zásadný problém s oneskorením prenosu dát.

Rýchlosť 1 Gbps sa zväčša uvádza ako pripojenie pre domácnosť. Streamovať môžete video v 4K kvalite na viacerých zariadeniach, 1 GB dát stiahnete za menej ako 10 sekúnd a hráči ani pri náročných online hrách nepocítia žiadne zaváhanie.

Veľké dátové prenosy, výskum a vývoj či profesionálne streamovanie sú situácie, v ktorých je potrebná prenosová rýchlosť 10 Gbps a optický internet ju umožňuje. Na súkromné použitie je táto rýchlosť zbytočná a aj finančne náročná.

Kódové značky vás nechcú zmiasť

Pri výbere optického internetu by ste sa mohli stretnúť s rôznymi typmi pripojenia, ktoré je bežne kódované ako FTTx, teda Fiber To The, pričom x je miesto, kam pripojenie vedie:

  • FTTH – Fiber To The Home – pripojenie domácnosti.
  • FTTB – Fiber To The Building/Business – pripojenie budovy alebo kancelárskej budovy.
  • FTTC – Fiber To The Curb/Cabinet – pripojenie k rozvádzaču, z ktorého ďalej šíri pripojenie iný typ káblov.
  • FTTN – Fiber To The Node/Neighborhood – optické vlákno je vedené k centrálnemu bodu, z ktorého je sieť ďalej vedená telefónnymi linkami alebo koaxiálnymi káblami – tieto uzly môžu byť desiatky kilometrov od konečného používateľa.

Porovnali sme optický internet, klasický káblový a 5G sieť

Optika bez pochýb ponúka veľké množstvo výhod, no v konečnom dôsledku výber vždy záleží na aktuálnych podmienkach. Veľmi zjednodušene sme porovnali pripojenie cez optiku, tradičné káblové pripojenie a 5G.

Výhody optického pripojenia:

  • vysoká rýchlosť,
  • stabilné pripojenie,
  • veľmi nízka latencia (oneskorenie) prenosu.

Nevýhody optického pripojenia:

  • vyššie náklady na inštaláciu,
  • obmedzená dostupnosť (najmä v regiónoch).

Výhody tradičného káblového pripojenia:

  • dostupné takmer všade,
  • pripojenie je v porovnaní s optikou lacnejšie.

Nevýhody tradičného káblového pripojenia:

  • rýchlosť je v porovnaní s optikou obmedzená,
  • zdieľaná kapacita (rýchlosť klesá množstvom pripojených používateľov).

Výhody 5G pripojenia:

  • neviazanosť na jedno miesto pripojenia,
  • sieť sa v oblasti rýchlo nasadí.

Nevýhody 5G pripojenia:

  • pokrytiu môže brániť hustá výstavba alebo kopcovitý terén,
  • vyššia latencia (oneskorenie),
  • hrozí preťaženie siete,
  • spoľahlivosť v porovnaní s káblom je nižšia.

Optika nie je žiadna novinka, ale istota

Už v 20. rokoch 20. storočia sa škótsky inžinier J. L. Baird, ktorý vynašiel televíziu, pokúsil preniesť obraz pomocou sklenených tyčí. Žiaľ, nenapadlo mu obaliť sklenené vlákna materiálom, ktorý by zabránil stratovosti šíreného obrazu.

Tento nedostatok bol o niekoľko desiatok rokov odhalený a optický kábel spravil zásadný krok k svojej funkčnej podobe. Stále však nebol možný prenos veľkého objemu dát.

To sa podarilo až fyzikovi Theodorovi Haroldovi Maimanovi, ktorý vynašiel prvý laser a práve ním poslal cez sklenené vlákna signál. K funkčnému optickému káblu chýbal posledný krok, a to odstrániť z vlákien ióny, ktoré tlmili značnú časť signálu.

V roku 1980 sa tak prvýkrát v histórii televízny prenos zo zimnej olympiády v Lake Placid vysielal cez optické káble. V roku 1988 bol dokončený transoceánsky projekt TAT-8, inými slovami, bol položený prvý optický kábel po dne oceánu, ktorý spojil Severnú Ameriku a Európu.

Na Slovensku sa používanie internetovej optiky rozširuje, pričom prvý optický kábel bol nainštalovaný už v 70. rokoch 20. storočia. Odvtedy technológia optického internetu prešla dlhú cestu a v súčasnosti je optické pripojenie dostupné v mnohých mestách a obciach.

Komu sa oplatí investovať do optiky?

Odpoveď je v podstate jednoduchá: v čase streamovania hudby, filmov a hier či rozširovania inteligentnej domácnosti si s optickým pripojením doprajete naozajstný komfort súčasnosti a môžete sa raz a navždy rozlúčiť s dlhým načítavaním videí či hier. Bez obmedzení si môžete užívať rôzne multimédiá v najvyššej kvalite.

Rýchly internet si užijete najmä na dobrom zariadení. Napríklad Xiaomi 14 s veľkým výkonom bude vaším spoľahlivým pomocníkom roky

Podnikatelia, firmy alebo komerčné prevádzky by s prechodom na optiku rozhodne nemali váhať. Stabilita pripojenia, možnosť prenosu naozaj veľkých dátových balíkov a mizivé oneskorenie sú benefity, ktoré váš biznis posunú vpred.

No ak internet používate len na čítanie, posielanie mailov či scrollovanie príspevkov na sociálnych sieťach, potom vám absolútne stačí pripojenie cez tradičný kábel alebo bezdrôtové pripojenie, lebo by ste optiku v jej rozsahu takmer vôbec nevyužili.

Domáce pripojenie až 1 Gbps ako štandard

Zatiaľ posledný zásadný prelom v histórii optického pripojenia prišiel v rokoch 2003 a 2004, no na svoj rozmach čakal približne desaťročie. Systém pripojenia a technológia GPON umožňuje „vytiahnuť“ rýchlosť pripojenia v domácnosti aj na viac aj ako 1 Gbps.

Jeden Gbps (alebo teda „jedno giga“) je rýchlosť pripojenia, ktorá vám umožní stiahnuť si film v štandardnej kvalite za menej ako 10 sekúnd, streamovať v rozlíšení 4K obľúbené filmy či seriály bez obmedzení alebo hrať graficky náročné hry online. Toto všetko aj na viacerých zariadeniach súčasne.

Ako sme už spomenuli, „optika“ sa síce šíri výraznou rýchlosťou, no aj napriek tomu, že je o ňu stále záujem a optické káble sú lacnejšie ako tie medené, nie je dostupná všade. Ak chcete zistiť, či je vo vašej domácnosti možné zaviesť optiku, stačí na stránke O2 zadať vašu adresu a hneď budete vedieť, či je optika v mieste vášho bydliska dostupná a aké máte možnosti pripojenia.

Rýchlosť presne podľa vašich potrieb

Rozhodovať sa môžete medzi troma programami internetu optikou, pričom ten najvyšší Bezstarostný program vám ponúka rýchlosť sťahovania 1 000 Mbps, rýchlosť odosielania 300 Mbps a neobmedzené mesačné dáta.

Pohodový program ponúka rýchlosť sťahovania 850 Mbps, rýchlosť odosielania 200 Mbps a tiež neobmedzené mesačné dáta. So základným programom môžete sťahovať rýchlosťou 500 Mbps a odosielať rýchlosťou 100 Mbps.


Optiku môžete mať naozaj v každom kúte v domácnosti. Ak máte byt či dom s rozlohou viac ako 70 m², stačí si so šikovným zariadením rozšíriť signál. Wifi extender si môžete zobrať ku každému programu len za 1,50 € mesačne.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac