Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

O2 Smart Box zlepší Wi-Fi signál u vás doma a umožní vám užívať si výhody inteligentnej domácnosti s minimálnymi nákladmi. Získať ho môžete k službe O2 Internet na doma.

30. 1. 2020; Autor: Dagmar Vinterová, Foto: Shutterstock, O2

Smart domácnosť už dávno nie je vecou sci-fi, aj keď si pod ňou netreba hneď predstavovať chladničku, ktorá za vás objedná zjedené potraviny. Vďaka šikovným doplnkom vás však dokáže zbaviť bežných starostí aj stresu. Prezradíme vám viac o tom, ako s inteligentnou domácnosťou začať.

Smart domácnosť tvorí centrálna jednotka, na ktorú sa napájajú rôzne snímače a spotrebiče. Celý systém dokážete ovládať aj na diaľku cez internet, napríklad aj zo svojho mobilu. Vďaka tomu si môžete prikúriť už po ceste z práce alebo dostať notifikáciu, že vaše dieťa práve dorazilo domov a otvorilo si dvere.

Donedávna bolo zapojenie smart domácnosti nákladné, často vyžadovalo stavebné úpravy a nastaviť si jednotlivé prvky a ich ovládanie zvládli iba technicky zdatnejší ľudia. Spoločnosť O2 však ponúka k službe O2 Internet na doma aj O2 Smart Box, ktorý prináša výhody smart domácnosti širokému spektru zákazníkov.

Kvalitné Wi-fi pripojenie v celom dome

Centrálna jednotka O2 Smart Box predstavuje predovšetkým špičkový Wi-Fi router, ktorý bol vyvinutý podľa požiadaviek slovenských a českých klientov O2. Dokáže zabezpečiť kvalitný Wi-Fi signál aj v priestranných domoch či kanceláriách a zároveň sa naň dajú napojiť jednotlivé prístroje smart domácnosti.

„Pri vyvíjaní O2 Smart Boxu sme vychádzali z potrieb našich zákazníkov. V prvom rade sme im chceli poskytnúť kvalitné pripojenie na internet aj vo väčších domácnostiach prostredníctvom Wi-Fi siete. To je hlavný, no určite nie jediný benefit tohto zariadenia,“ hovorí špecialistka fixných propozícií O2 Eva Hamarová.

Veľkým plusom zariadenia je, že si automaticky vyberá ideálnu frekvenciu – riadi prevádzku siete v spektre 2,4 a 5 GHz. „Pásmo Wi-Fi vysielania je dosť zahltené, najmä v bytoch, no O2 Smart Box tento problém eliminuje. Na rozdiel od štandardných routerov automaticky komunikuje s Wi-Fi zariadeniami a vysiela na najvhodnejšom voľnom kanáli,“ dopĺňa Michal Švec, ktorý sa v rámci O2 špecializuje na produkty a služby.

Kvalitné pokrytie zabezpečuje sedem antén, medzi ktorými dokáže O2 Smart Box automaticky prepínať, a tak vysielať signál do každej strany.

Router už nemusíte schovávať do skrine

Ak ste aj vy doteraz zvykli svoj router schovávať mimo dohľadu, napríklad do skrine, aby nebol na viditeľnom mieste a nekazil tak interiér vášho domova, O2 Smart Box si vás získa aj svojím jednoduchým dizajnom, za ktorým stojí oceňovaný český industriálny dizajnér Martin Tvarůžek.

O2 Smart Box sa zároveň vyznačuje displejom s hodinami a disponuje aj funkciou meteostanice – z internetu sťahuje aktuálne dáta o počasí.

Zistite, kam dosiahne Wi-Fi signál

O2 Smart Box sa ovláda prostredníctvom mobilnej aplikácie, pomocou ktorej možno zmerať aj kvalitu signálu u vás doma a vybrať najvhodnejšie miesto na umiestnenie zariadenia.

Zariadenie položte na vybrané miesto. Stačí chodiť po priestore a cez kameru smartfónu sledovať podlahu. Na displeji uvidíte po zemi rozprestreté bodky, ktoré vám prezradia, aká je intenzita signálu. Zelené bodky označujú dobrý signál, oranžové slabší a červené najslabší.

Ak vám rozloženie nevyhovuje, môžete O2 Smart Box preložiť, znovu si dom prejsť a nájsť pre zariadenie ideálnu polohu.

V prípade, že potrebujete kvalitným Wi-Fi signálom pokryť veľké priestory, môže sa stať, že vám parametre O2 Smart Boxu nebudú stačiť. Pre takéto prípady je k dispozícii prídavné zariadenie O2 Smart Booster. Ak chcete pokryť naozaj veľkú plochu, môžete boosterov zapojiť aj viacero.

Vytvorte si smart domácnosť bez zbytočných káblov a stavebných úprav

Ak chcete svoju domácnosť doplniť o inteligentné prvky, môžete jednotlivé senzory a spotrebiče smart domácnosti pripojiť priamo k O2 Smart Boxu.

Všetky doplnky si môžete zakúpiť priamo v O2. Odpadá vám tak dlhé skúmanie parametrov či zložitá inštalácia jednotlivých komponentov. „Inštalácia zariadenia je veľmi jednoduchá. K zákazníkovi, ktorý si objedná O2 Internet na doma s O2 Smart Boxom, príde technik a prevedie ho celým procesom,“ objasňuje Michal Švec.

Senzor dvere/okno dokáže zaznamenať, či sú dvere alebo okno vo vašom dome otvorené alebo zatvorené, a v prípade zmeny stavu vás môže notifi kovať prostredníctvom SMS alebo telefonátom.

Ďalšie príslušenstvo si môžete kedykoľvek dokúpiť a okamžite zapojiť bez zbytočných káblov či stavebných úprav.

V ponuke O2 nájdete všetky typy senzorov, ktoré zákazníci najčastejšie požadujú – inteligentnú zásuvku, senzor zaplavenia, pohybový senzor, detektor dymu a termostatickú hlavicu na radiátor. V budúcnosti by mala do systému pribudnúť aj kamera.

Riaďte svoju domácnosť priamo zo svojho mobilu

Jednotlivé súčasti smart domácnosti môžete prostredníctvom aplikácie ovládať priamo zo svojho telefónu. Môžete si nastavovať rôzne režimy, scény či časové harmonogramy. Smart domácnosť sa môže postarať o vaše príjemnejšie ráno – môžete si nastaviť zvýšenie teploty v dome, zapnutie svetiel, rádia či kávovaru.

Ak zase odchádzate na dovolenku, môžete stíšiť radiátory, vypnúť všetky veľké spotrebiče z elektriny a večer na diaľku zapnúť svetlo a pustiť rádio, aby dom nepôsobil prázdny. Keď sa vrátite, môže byť váš domov zase príjemne vykúrený.

Zároveň môžete nastaviť, aby prístroje navzájom komunikovali – napríklad vypnúť kúrenie, ak vonkajšia teplota dosiahne určitú hodnotu, alebo zapnúť vonkajšie osvetlenie, keď senzor zaznamená pohyb pred dverami.

Slovenské ovládanie pre celú rodinu, nadštandardné služby zadarmo

Celý systém sa ovláda prostredníctvom užívateľsky prívetivej aplikácie, pomocou ktorej sa môžete s jednotlivými funkciami „pohrať“ bez toho, aby ste čokoľvek museli komplikovane nastavovať. Aplikácia na ovládanie celého systému vznikala v Českej republike a na jej vývoji sa podieľalo aj slovenské O2, aplikácia je aj vďaka tomu dostupná v slovenčine.

„Veľkou výhodou je, že vieme garantovať plnú podporu aplikácie a ustavične pracujeme na jej rozširovaní,“ hovorí Michal Švec. Zároveň platí, že appku na ovládanie systému si môžu do svojho telefónu alebo tabletu stiahnuť všetci členovia domácnosti.

Súčasťou aplikácie sú tri nadštandardné služby, ktoré môžu Slováci využívať zadarmo, v susednej Českej republike si za ich využívanie musia zákazníci priplatiť.

Prvou z nich je služba Zabezpečenie, prostredníctvom ktorej senzory „strážia“ váš domov a v prípade vniknutia vám ihneď príde varovanie na mobil.

Druhou službou je Hlásenie rizík, ktorá spolupracuje s detektorom dymu a so senzorom zaplavenia a dokáže vás upozorniť na nebezpečné situácie.

Tretia služba sa volá Ovládanie a zabezpečí, že zapojené smart príslušenstvo, ako inteligentnú zásuvku alebo termostatickú hlavicu na radiátor, môžete ovládať smartfónom na diaľku.

Oslovil vás O2 Smart Box? K službe O2 Internet na doma ho získate za výhodných podmienok. „Množstvo doplnkových funkcií, ktoré sme vyvinuli na mieru našim zákazníkom priamo v O2, dostanete grátis,“ uzatvára Eva Hamarová.

6 užitočných prístrojov, s ktorými aj vaša domácnosť môže byť smart

Senzor dvere/okno

Senzor dvere/okno DC-23ZW si môžete namontovať na ktorékoľvek dvere alebo okno v domácnosti – najčastejšie sa montuje na vstupné dvere. Dokáže sledovať, či sú vaše dvere otvorené alebo zavreté, a tieto informácie posielať do vašej aplikácie. Ak si zadovážite O2 Smart Box, jeden senzor dvere/okno dostanete zadarmo.

Inteligentná zásuvka

Inteligentná zásuvka Fibaro Z-Wave je nenápadný doplnok s pestrým využitím. Stačí ju vložiť do elektrickej zásuvky a môžete nastavovať časovače a zapínať a vypínať akýkoľvek elektrický spotrebič u vás doma na diaľku.

Ak sa vám pravidelne stáva, že sa vraciate domov skontrolovať, či nezostala zapnutá žehlička alebo rúra, tento malý pomocník ušetrí množstvo stresu vám aj vašim rodinným príslušníkom. Stav spotrebiča si skontrolujete na diaľku a v prípade potreby ho jednoducho vypnete.

Senzor pohybu

Senzor pohybu Fibaro Z-Wave+ je najmenší svojho druhu na svete a sníma nielen pohyb, ale aj svetlo, teplotu či vibrácie. Teplotu a pohyb signalizuje blikaním a zmenou sfarbenia. Môžete ho primontovať na stenu alebo strop, prípadne ho jednoducho položiť na ľubovoľný povrch. Funguje na batériu, ktorá mu zabezpečí až dvojročnú výdrž.

Detektor dymu

Detektor dymu Fibaro Z-Wave+ vám pomôže včas reagovať v situáciách, keď u vás doma hrozí vypuknutie požiaru. Malý dizajnový prístroj v sebe spája funkciu detektora dymu a požiarneho alarmu. Okrem senzoru dymu obsahuje senzor teploty, zvukový výstražný systém a svetelný indikátor. Ak spozoruje nebezpečenstvo, okamžite vám to oznámi prostredníctvom aplikácie.

Termostatická hlavica na radiátor

S termostatickou hlavicou na radiátor Danfoss Z-Wave+ budete môcť kontrolovať teplotu vo svojej domácnosti na diaľku. Hlavici môžete určiť pravidelný režim presne podľa svojich potrieb. Napríklad ju môžete nastaviť tak, aby krátko pred vaším prebudením prikúrila, počas pobytu v práci temperovala a tesne pred príchodom domov opäť zvýšila teplotu.

Cez víkendy si môžete nastaviť výnimku a udržiavať stabilnú teplotu po celý deň.

Senzor zaplavenia

So senzorom zaplavenia Fibaro Z-Wave+ môžete pokojne nechať bežať práčku a umývačku riadu, aj keď ste práve mimo domu. Ak by vám spotrebiče zatiekli, senzor by vás o tom okamžite informoval. Okrem senzora zaplavenia obsahuje prístroj aj senzor teploty, zvukový alarm, svetelný indikátor a varovanie pri neoprávnenom zásahu.

Zaobstarajte si svoj O2 Smart Box spolu s O2 Internetom na doma a aj vaša domácnosť môže byť smart. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/ponuka/pre-domacnost/o2-smartbox.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.