Ako vyzerali otváracie ceremoniály od vzniku samostatného Slovenska doteraz

Športová udalosť roka je tu. Užite si otvárací ceremoniál s O2 TV v mobile aj 7 dní po jeho odvysielaní.

Tohtoročný február je pre všetkých milovníkov zimných športov malým sviatkom. Prináša totiž so sebou 23. Zimné olympijské hry, ktoré sa konajú v juhokórejskom Pjongčangu. Zúčastní sa ich 92 národov a takmer 3 tisícky športovcov, ktorí si zasúťažia až v 102 disciplínach. Chýbať nebude ani 56 našich reprezentantov.

Jednou z najsledovanejších udalostí je vždy otvárací ceremoniál, ktorý tradične predstaví to najlepšie, čo hosťovská krajina ponúka. Slovenskú vlajku počas toho tohtoročného priniesla na štadión zjazdová lyžiarka Veronika Velez-Zuzulová. Stala sa tak prvou ženou v histórii slovenskej samostatnosti, ktorej sa na úvod olympiády dostala táto česť.

Chcete si pozrieť otvárací ceremoniál a obľúbené olympijské disciplíny priamo vo svojom mobile? Stiahnite si aplikáciu O2 TV v mobile.

Nestihli ste si otvárací ceremoniál pozrieť naživo? So službou O2 TV v mobile si ho môžete spolu so všetkými športovými prenosmi pozrieť až 7 dní po odvysielaní priamo vo svojom mobile. Až do konca februára nájdete v ponuke staníc programy Sport2 a Eurosport2, vďaka ktorým vám neujde žiadny dôležitý olympijský moment.

Tohtoročný ceremoniál si stále môžete pozrieť priamo vo svojom mobile. Pripomeňte si však spolu s nami aj všetky predošlé, na ktorých sa Slovensko zúčastnilo ako samostatná krajina.

Lillenhammer, Nórsko, 1994


Nóri si pripravili skutočne originálny spôsob zapálenia olympijského ohňa. Horiacu pochodeň niesol počas zoskoku zo skokanského mostíka nórsky športovec Stein Gruben. Boli to zároveň prvé olympijské hry, na ktorých sa reprezentanti samostatného Slovenska.

Nagano, Japonsko, 1998


Olympijský oheň do arény v Nagane priniesol v sprievode japonských „snežných detí” Chris Moon, ktorý v roku 1995 pri explózii nášľapnej míny v Mozambiku prišiel o nohu. Bol vášnivý protimínový aktivista, za čo si vyslúžil uznanie aj od nebohej princezny Diany.

Salt Lake City, USA, 2002


Do olympijskej arény vniesli horiacu pochodeň americkí olympionici. Oheň zapálil americký hokejový tím. V tom čase vyhrala hosťujúca krajina, Amerika, najviac olympijských medailí za jedny hry vôbec, celkovo ich bolo 34. Tento rekord držali do roku 2010.

Turín, Taliansko, 2006


Olympijský oheň v tomto prípade zapálila 10-násobná talianska olympijská medailistka v cross-country lyžovaní Stefania Belmondo. V tomto roku získal olympionik Radoslav Židek našu prvú (striebornú) medailu na zimnej olympiáde v disciplíne snoubordkros.

Vancouver, Kanada, 2010


Olympijský plameň precestoval pred otvorením olympiády v Kanade viac ako v akejkoľvek inej krajine predtým – až 45 000 km. Vo Vancouvri získalo Slovensko vďaka biatlonistke Anastasii Kuzminovej zlatú aj striebornú medailu. Bronzovú do zbierky doplnil biatlonista Pavol Hurajt.

Soči, Rusko, 2014


Otvorenie hier spečatila originálna ohňostrojová šou spojená so zapálením olympijského ohňa. Anastasia Kuzmninová obhájila zlatú medailu a stala sa prvou biatlonistkou v histórií, ktorá si zopakovala prventstvo v individuálnej disciplíne.

Ste zvedaví na výkony našich športovcov v juhokórejskom Pjongčangu?

Až do konca februára nájdete v ponuke O2 TV v mobile aj stanice Eurosport a Eurosport2. Vďaka tejto službe si môžete zaujímavé okamihy z otváracieho ceremoniálu aj jednotlivé športové prenosy pozrieť až 7 dní po ich odvysielaní.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Návod na O2 TV v mobile: Aktivujte si prístup k filmom, dokumentom a športovým prenosom

Chcete si večer pozrieť športový záznam, ktorý išiel počas dňa, dokument zo včera alebo dobrý film? Tu je návod, ako si aktivovať službu O2 TV v mobile.

O2 TV je nová služba od O2, vďaka ktorej máte každý večer k dispozícii čerstvý výber dokumentov, športových prenosov, filmov a televíznych seriálov. Za 5 € mesačne bez viazanosti si viete vo svojom mobile pozrieť program viac ako 30 televíznych kanálov až 7 dní po jeho odvysielaní. Denne tak máte na výber niekoľko stoviek programov, dokumentov a filmov.

Televízne stanice môžete sledovať aj naživo, prípadne si nahrať až 100 hodín programu a pozrieť si ho kedykoľvek počas nasledujúcich 30 dní.

Ako si aktivujem O2 TV v mobile?

Existujú dve možnosti, ako si vo svojom mobile či tablete môžete užiť obľúbené filmy a relácie.

Možnosť 1. je pre tých, ktorí majú od O2 fakturovaný program.

Ak patríte k zákazníkom O2, jednoducho navštívte aplikáciu Moje O2 a po prihlásení si aktivujte službu O2 TV v mobile.

 

Možnosť 2. je pre tých, ktorí od O2 fakturovaný program nemajú.

V tomto prípade navštívte stránku O2 TV a kliknite na tlačidlo „Chcem mať O2 TV v mobile“. Následne si k službe vyberte program, odporúčame vám Strieborný O2 Paušál s O2 TV v mobile.

 

V oboch prípadoch dostanete aktivačnú SMS a e-mail s prihlasovacím PIN-om. Potom si stiahnite appku O2 TV z Google Play, App Store alebo www.o2tv.sk.

Takto vyzerá O2 TV po prihlásení

Vďaka tejto službe máte denne na výber desiatky dokumentov, množstvo športových prenosov, filmovtelevíznych seriálov. Za 5 € mesačne bez viazanosti si viete každý deň vo svojom mobile vychutnať 7-dňové spätné prehrávanie viac ako 30 televíznych kanálov.

Všetky kanály môžete, samozrejme, sledovať aj naživo a 10 z nich v HD kvalite.

Často kladené otázky

Može si službu aktivovať ktokoľvek?

Stačí, ak ste zákazníkom O2. Služba je bez viazanosti a cena programu je len 5 €. Aktivujte si ju na tejto stránke.

Potrebujete pomoc s nastavením O2 TV vo vašom mobile?

Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.

Čo v prípade, ak nie som v O2?

Žiadny problém. Jednoducho si preneste svoje číslo do O2 a v prípade zmluvnej pokuty vám O2 pošle na účet peniaze až do výšky 150 € na jej pokrytie. Podrobné informácie o prenose čísla nájdete na tejto stránke.

Máte záujem o prenos čísla?

Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac