Film by sa stiahol za 7 sekúnd. Vyskúšali sme skutočnú rýchlosť 5G siete

V novej sieti sme si najviac užili bezproblémové načítanie videa vo vysokej kvalite a hru bez sekania.

Nemuseli sme nič inštalovať, zapínať ani prepínať. 5G sa aktivuje automaticky, stačí mať SIM, ktorá podporuje piatu generáciu pripojenia. Super rýchlu sieť sme podrobili amatérskemu testu, vyššie rýchlosti nás potešili a zistili sme, kedy majú zmysel.

Na test novej technológie sme si zobrali zaujímavú novinku na slovenskom smartfónom trhu. Čínsky výrobca OPPO rozšíril ponuku dostupných 5G smartfónov v strednej triede o model OPPO Reno5 5G, ktorý sme si pred testom stihli poriadne vyskúšať a našu podrobnú recenziu si môžete prečítať na tomto odkaze.

Počuli ste čudné informácie o 5G sieti? Overili sme ich za vás

Najvýraznejšími vlastnosťami smartfónu sú šikovné rýchlonabíjanie, vďaka ktorému vám indikátor stavu batérie ukáže plných 100 % za približne 30 minút, a 5G pripojenie, ktoré je jasné už z názvu zariadenia. Čo to však pre bežného používateľa znamená a či je už dnes 5G výhodou, sme sa rozhodli zistiť práve pomocou OPPO Reno5 5G.

Načo nám je 5G sieť

5G sieť je prirodzenou evolúciou dodnes používaných 4G, 3G a 2G sietí. Pre svoju výrazne vyššiu rýchlosť, stabilitu a nízku latenciu sa považuje za revolučnú sieť. Čo to znamená v praxi?

Kombinácia týchto vlastností nám pomôže lepšie prepojiť internet vecí, pripraviť stabilnú infraštruktúru pre elektronické autá, budovať inteligentné mestá alebo zvyšovať bezpečnosť na verejných miestach s výskytom veľkého množstva ľudí. 

Aké sú nevýhody siete budúcnosti? Signál nemá až taký dosah, ako aktuálne používaná 4G sieť, a dokáže ho ovplyvniť aj silný dážď. Preto je súčasťou príprav na 5G infraštruktúru aj časovo a finančne náročná výstavba hustejšej siete vysielačov.

Ak je všetko v poriadku, okamžite vás pripojí

Napriek tomu si dnes už môžeme aj na niektorých miestach na Slovensku vyskúšať, ako 5G funguje. My sme s OPPO Reno5 5G zamierili do bratislavskej Petržalky, kde je 5G signál od O2 skutočne výborný. Ak máte novú O2 SIM kartu 4G LTE a smartfón, ktorý 5G podporuje, nemusíte nič nastavovať. Pri ikonke signálu sa nám okamžite objavil symbol novej siete. 

Čítanie, doprava aj zábava. 6 appiek, ktoré sa oplatí zbaliť na dovolenku

Ak by ste mali problém pripojiť sa na sieť budúcnosti, ako prvé skontrolujte, či vaše zariadenie 5G podporuje. Nie všetky smartfóny totiž túto funkcionalitu už majú. Tiež si v nastaveniach overte, či máte 5G medzi povolenými sieťami. Ak sa nachádzate na území bez tohto typu dátového pokrytia, je lepšie si 5G vypnúť, ušetrí vám to batériu.

OPPO Reno5 5G neumožňuje vybrať len jeden druh siete, ale automaticky sa pripojí na tú s najsilnejším signálom. Ide o výborné riešenie v prípade, keby ste opustili lokalitu s 5G pokrytím a zabudli si v smartfóne prepnúť sieť na 4G. Nikto by sa vám nedovolal a neprúdili by vám ani dáta. Kým by ste si na nastavenie spomenuli, mohli by prejsť aj hodiny.

Porovnanie rýchlostí prinieslo jasný verdikt

Prirodzene sme ako prvú vyskúšali otestovať rýchlosť siete a porovnali sme ju s rýchlosťou 4G. Na tento test sme použili bezplatnú aplikáciu Speedtest by Ookla, ktorú sme si stiahli z Google Play. 

Po pripojení do 5G siete aplikácia namerala rýchlosti 739 Mbps (megabajtov za sekundu) pri sťahovaní a 59 Mbps pri odosielaní dát. V ľudskej reči to znamená, že film v 4K kvalite, ktorý sa zmestí na DVD, by ste si stiahli približne za 7 sekúnd. Za sekundu odošlete približne 20 fotografií z dovolenky. 

Výsledky merania 5G a 4G rýchlosti

Po prepnutí naspäť do 4G siete spadla rýchlosť pripojenia podľa aplikácie Speedtest na 143 Mbps pri sťahovaní a 38,7 Mbps pri odosielaní dát. Podľa nášho amatérskeho testu je tak 4G približne 5-krát pomalšia pri sťahovaní a 1,5-krát pomalšia pri odosielaní dát.

4K video bez zaváhania

Namerané hodnoty sú síce tvrdé dáta, no pre bežného používateľa je oveľa dôležitejší pocit pri používaní. Preto sme testovali ďalej. Na YouTube sme našli video Austria 8K Ultra HD Drone Video, ktoré sme prepli do najvyššej ponúkanej kvality 2160p, teda do 4K. Video sa bez zaváhania rozbehlo a asi po minúte sledovania sme nepostrehli jediné seknutie či pozastavenie obrazu.

Prepli sme sieť do 4G a spustili rovnaké video. Hneď pri spustení videa bol citeľný rozdiel v tom, že pred prvými zábermi sa približne na 2 sekundy zjavil symbol načítania. Potom už video bežalo približne minútu bez problémov. 

Pri streamoch využijete 5G neskôr

Keby ste chceli pozerať svoj obľúbený film alebo seriál na Netflixe, rozdiel medzi 4G a 5G v skutočnosti nepocítite. Netflix totiž požaduje na plynulé prehratie Ultra HD alebo 4K videí 25 Mbps, čo nameraná rýchlosť 4G siete niekoľkokrát prekročila. 

Rovnako by ste rozdiel nepocítili ani pri Spotify, ktoré odporúča minimálnu rýchlosť pripojenia 0,64 Mbps. Pri streamovacej službe TIDAL, ktorej predplatné môžete mať v cene svojho O2 SMART paušálu a v ktorej nájdete skladby v HiFi kvalite, by vyššia rýchlosť pripojenia už mohla zohrať svoju rolu. TIDAL totiž odporúča minimálnu rýchlosť pripojenia okolo 18 Mbps. Ak by ste napríklad počúvali vysoko-kvalitné nahrávky na TIDAL a pritom chceli sťahovať videá či fotky, s 5G by vám to išlo výrazne pohodlnejšie.

Najväčší rozdiel sme pri prepnutí z 5G na 4G pocítili pri hraní hry Mobile Legends: Adventure, kde sa spomalilo otvorenie aplikácie a načítanie obrazoviek medzi jednotlivými situáciami. Počas samotnej akcie sme však rozdiel nepostrehli. 

Samozrejme, na celkový výkon mal vplyv aj samotný smartfón OPPO Reno5 5G, preto náš amatérsky test vnímajte ako skúšanie toho, čo dokáže kombinácia Reno5 5G a 5G. Kombinácia týchto technológií môže celkový zážitok z používania posunúť na vyššiu úroveň a dopraje vám väčšie pohodlie pri hraní hier, pozeraní videí a výrazne rýchlejšom ohlase pri zdieľaní dát a súborov.


OPPO Reno5 5G môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac