Opýtali sme sa za vás: Všetko, čo potrebujete vedieť o 5G technológii

Zisťovali sme, ako 5G sieť funguje, či naozaj predstavuje zdravotné riziko a kde si spoľahlivo overovať nejasnosti.

Nové technológie zvyknú medzi niektorými ľuďmi vyvolávať strach. Platilo to pri parnom motore, rozhlase, televíznom vysielaní a najnovšie v súvislosti s 5G sieťou. Čo 5G v skutočnosti je a prečo vyvoláva toľko fám a konšpirácií sme sa rozprávali s Romanom Vavrom z Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

V rozhovore sa dozviete:

  • v čom je 5G iná ako súčasná 4G technológia,
  • prečo 5G nemôže prenášať koronavírus,
  • prečo nie je 5G sieť nebezpečná pre zdravie,
  • prečo sa nedá cez 5G človek očipovať,
  • ako si overovať informácie o 5G sieti cez dôveryhodné zdroje.

Hneď na úvod si ujasnime, čo je to 5G sieť. Týka sa len smartfónov alebo bude mať na náš každodenný život aj iný vplyv?

Nie, netýka sa len smartfónov, ale poďme od začiatku. 5G je označenie piatej generácie mobilných sietí, ktoré budú veľmi dôležité aj pre domácnosti a priemysel. Piata generácia tejto technológie má hlavne podporiť rastúci počet zariadení pripojených na sieť spolu s rastúcim množstvom dát, ktoré dnes všetci vytvárame a zdieľame.

5G sieť je zároveň kľúčová pre najnovšie technologické aplikácie a služby, ako sú internet vecí, umelá inteligencia, virtuálna realita či rozšírená realita. Aj preto Európska komisia podporuje rýchle budovanie 5G sietí v členských štátoch Európskej únie, aby nám neušiel vlak a nezaostávali sme za zvyškom sveta.

V čom je 5G sieť iná ako súčasná 4G a predošlá 3G sieť?

Každá z generácií mobilných sietí priniesla niečo nové. Zjednodušene by sa dalo povedať, že bežným používateľom prvá generácia umožnila telefonovať cez mobil, druhá posielať krátke správy, tretia prístup na internet, štvrtá rýchly prístup na internet a pripravovaná piata generácia umožní ultrarýchle zdieľanie údajov s ohlasom v takmer reálnom čase.

Využitie tak okrem smartfónov nájde aj v smart domácnostiach, smart mestách, v doprave, zdravotníctve a priemysle.

5G sieť má byť rýchlejšia a modernejšia, napriek tomu vyžaduje hustejšiu sieť stožiarov. Prečo?

Aby mohla 5G sieť dosiahnuť aj na odľahlé vidiecke miesta a zároveň umožňovala rýchly prenos dát, bude využívať kombináciu frekvenčných pásiem. Nové 5G vysielače budú mať pridelené nízke frekvencie 700 MHz, ktoré majú dlhý dosah a fungujú podobne ako doterajšie 2G siete (900 MHz) a 4G siete (800 MHz).

 „Prvá generácia mobilných sietí umožnila ľuďom telefonovať cez mobil, druhá posielať krátke správy, tretia prístup na internet a štvrtá rýchly prístup na internet.“

Vysoké rýchlosti, naopak, zabezpečia vyššie frekvenčné pásma s kratšími vlnami. Kapacitu 5G siete napríklad posilní aj využívanie pásma medzi 3,43,8 GHz, na ktorých dnes fungujú nomádske LTE siete a 26 GHz pásmo, ktoré sú na tieto účely vyčlenené v celej Európskej únii.

Operátori budú v prvom rade využívať existujúcu sieť stožiarov a len na miestach, kde by signál v súčasnom stave nedosiahol a nedokázal zabezpečiť rýchly prenos dát, budú spolupracovať na budovaní nových antén.

Viete povedať, ako sa táto kombinácia frekvenčných pásiem využije?

Predstavme si, že by sa na Slovensku konali majstrovstvá Európy vo futbale. Počas futbalového zápasu, ktorý vysielajú televízie do celého sveta, medzi sebou komunikujú priamo na štadióne aj rôzne zariadenia, vzniká množstvo fotografií a obsahu, ktorý nielen novinári, ale aj diváci zdieľajú na sociálnych sieťach.

Vajíčko si mobilom neuvaríte

Hoaxy o mobilných technológiach nie sú ničím novým. V roku 2006 sa napríklad virálne šírila správa, že ak dáme vajíčko medzi dva mobily, do hodiny ho máme uvarené. V časti spoločnosti sa preto rozšíril strach z mobilov.

Článok, z ktorého tento hoax vychádza v skutočnosti napísal ešte v roku 2000 dôchodca Chalres Ivermee ako vtip pre web svojej dedinky Wymsey. V roku 2006 sa priznal, že išlo o žart, ktorý podcenil a ktorý sa poriadne vymkol z rúk. Ak by niekomu priznanie nestačilo, mýtus samozrejme vyvracia aj matematika.

Na futbalových štadiónoch by 5G sieť vytvorená kombináciou frekvencií z viacerých frekvenčných pásiem mohla „obslúžiť“ veľké množstvo zariadení bez straty funkčnosti a rýchlosti.

Ako pri každej novej technológii aj pri 5G sieti sa objavili uletené konšpirácie, že môže za pandémiu koronavírusu a pomáha šíriť COVID-19. Aký súvis majú rádiové vlny s vírusom, ktorý sa prenáša kvapôčkami pri kýchnutí alebo kašľaní?

Medzi 5G sieťou a ochorením COVID-19 neexistuje žiadna súvislosť, táto dezinformácia má niekoľko trhlín a odborníci ju už dávnejšie vyvrátili. Medicínski experti potvrdili, že technológia 5G nemá žiadnu spojitosť s vypuknutím a šírením vírusových ochorení. Testy 5G siete prebiehali dávno predtým, ako vypukla pandémia.

Iní konšpirátori zasa prišli s teóriou, že 5G vlny síce koronavírus neprenášajú, ale oslabujú ľudskú imunitu, a tak spomaľujú liečbu. Zavádzaniu takejto rozsiahlej technologickej siete musel predchádzať nejaký výskum, ktorý určite skúmal aj vplyv na ľudský organizmus. Ako na ľudské telo vplýva 5G sieť? Má nežiaduce účinky?

Elektromagnetické žiarenie je vo svete už desiatky rokov. Poznáme ho nielen z rozhlasových a televíznych vysielačov, ale aj z vysielačov mobilných operátorov. Dôležité je povedať, že elektromagnetické polia týchto všetkých vysielačov nie sú schopné poškodzovať biologický materiál.

Svetová zdravotnícka organizácia dokonca v rámci výskumu analyzovala výsledky vedeckých prác na túto tému a na základe súčasných poznatkov môžeme tvrdiť, že neexistujú dôkazy o zdravotných následkoch elektromagnetických polí s nízkymi hodnotami.

Nebude 5G sieť žiariť silnejšie a agresívnejšie?

Objavili sa rôzne dezinformácie, napríklad, že bude agresívnejšia ako 4G sieť a bude silno a nebezpečne žiariť. Ani toto tvrdenie však nie je pravdivé. Spustenie vysielača je komplikovaný proces, ktorý podlieha prísnej kontrole.

„Expozičné limity EÚ pre širokú verejnosť sú vždy najmenej 50-krát nižšie ako tie, ktoré majú podľa medzinárodných vedeckých dôkazov akýkoľvek vplyv na zdravie.“

Pred spustením každého vysielača mobilného operátora do prevádzky sa vysielač najskôr testuje s rovnakými technickými parametrami, ktoré budú v stálej prevádzke. Počas testovania sa meria elektromagnetické žiarenie a výsledky musia spĺňať podmienky platnej vyhlášky, ktoré sú v súlade s odporúčaním Európskej únie o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam.

Expozičné limity EÚ pre širokú verejnosť sú vždy najmenej 50-krát nižšie ako tie, ktoré majú podľa medzinárodných vedeckých dôkazov akýkoľvek vplyv na zdravie.

Výsledky merania elektromagnetického žiarenia musí mobilný operátor predložiť útvaru vedúceho hygienika rezortu Ministerstva dopravy a výstavby SR, a až keď je všetko v poriadku, môže byť vysielač spustený do stálej prevádzky.

Medzinárodná komisia na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) navyše vydala v marci 2020 nové usmernenia, ktoré potvrdzujú vhodnosť existujúcich limitov pre vystavenie elektromagnetickým poliam s malými úpravami metód merania vo vzťahu k vyšším 5G frekvenciám.

Objavili sa aj teórie, že vláda nás všetkých cez 5G sieť očipuje. Ako sa dajú rádiové vlny využiť na vloženie fyzických čipov do ľudského tela?

To by som tiež rád vedel (smiech). Takéto tvrdenia už naozaj vyžadujú veľkú mieru fantázie a zároveň sa pri nich zabúda na základné znalosti z fyziky.

Ako jediná relevantná obava pri 5G sieti mi príde strach z bezpečnosti prenosu dát. Je bezpečnosť odvrátenou stranou 5G alebo existujú mechanizmy, ktoré tomu zabraňujú?

Otázka bezpečnosti prenášaných dát je vždy namieste. Európska komisia ani členské štáty EÚ otázku kybernetickej bezpečnosti neberú na ľahkú váhu a týka sa jej aj odporúčanie Európskej komisie. Na národnej úrovni má byť do konca júna 2020 pripravená vyhláška o bezpečnostných opatreniach, týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti v oblasti 5G.

Konšpirácie a rôzne „mentálne akrobacie“ sprevádzali aj všetkých predchodcov 5G siete. Pamätáte si, ktoré tvrdenia sa šírili pri 4G a jej predchodcoch?

V minulosti sme v súvislosti s výstavbou mobilných sietí zaznamenali rôzne obavy občanov, ktoré súviseli s telekomunikačnými stavbami, a tieto obavy následne riešili stavebné úrady. Išlo často skôr o nesúhlas s umiestnením telekomunikačného stožiara, pretože obyvateľom pokazí výhľad, zníži cenu ich nehnuteľnosti alebo tam budú chodiť cudzí ľudia, teda technici operátora.

„Elektromagnetické polia týchto všetkých vysielačov nie sú schopné poškodzovať biologický materiál.“

Neskôr sa začali objavovať obavy, či vysielač mobilného operátora umiestnený na bytovom dome neovplyvní zdravie obyvateľov domu.

Situáciu v takom prípade obvykle využili obyvatelia iného bytového domu a dohodli sa s operátorom, že im bude za umiestnenie vysielača na ich dome platiť nájom. Týchto občanov môžeme charakterizovať, že majú aspoň základné znalosti z fyziky, veria výsledkom vedeckého poznania a dôverujú autoritám.

V roku 2013 pri zavádzaní 4G siete sme zaznamenali len jednu výraznú obavu časti laickej aj odbornej verejnosti a to, že vysielače 4G siete budú rušiť príjem televízie. Katastrofický scenár sa však nenaplnil a tieto obavy sa v praxi až na zopár výnimiek nepotvrdili.

Kde si môžeme overiť dôveryhodnosť informácie o 5G, ktorú sa náhodne dozvieme na internete?

V prvom rade je dobré, čo najskôr nejasnosti vysvetľovať a vyvracať dezinformácie, aby nevyvolávali zbytočný strach z klamlivých informácií.

Dôveryhodným zdrojom je napríklad Európska komisia a jej kampaň, ktorou vysvetľovala, ako rozpoznať neoverené správy a svojím správaním nepomáhať šíreniu dezinformácií na sociálnych sieťach. V súvislosti s 5G publikovala aj často kladené otázky a rozbehla informačnú kampaň prostredníctvom sociálnych sietí.

V Regulačnom úrade spolupracujeme pri vyvracaní dezinformácií o 5G s policajnou stránkou na Facebooku Hoaxy a podvody.

Pri vyvracaní dezinformácií sa opiera o oficiálne informácie príslušných autorít, informačnú kampaň Európskej komisie a svoje výstupy podľa potreby konzultuje s odborníkmi z Národného referenčného centra pre neionizujúce žiarenie (Úrad verejného zdravotníctva SR) a z Útvaru vedúceho hygienika rezortu (Ministerstvo dopravy a výstavby SR).

Roman Vavro

Na otázky o 5G sieti odpovedal Roman Vavro, tlačový hovorca Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Sandra z Dejepis Inak: Dejiny 20. storočia by mali byť samostatný predmet

S youtuberkou Sandrou Svitekovou sme sa rozprávali o vzdelávaní, vyučovaní dejepisu, tvorbe aj o obľúbených historických osobnostiach.

Sandra Sviteková patrí k youtuberom, ktorých tvorba zabáva aj vzdeláva. V rámci svojho kanálu Dejepis Inak sa okrem historických tém venuje aj spoločenským a filozofickým temam a ukazuje, že dejepis nemusí byť nuda. S vyštudovanou učiteľkou sme sa rozprávali nielen o vzdelávaní, ale aj o výbere tém a o platforme YouTube ako takej.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa dozviete:

  • či by dala päťku žiakovi, ktorý si nepamätá dátumy,
  • prečo sa v školách nekladie dôraz na učenie súvislostí,
  • koľko jej trvá pripraviť jedno video,
  • prečo YouTube algoritmus nerozumie kontextu,
  • s ktorou historickou osobnosťou by si asi rozumela.

Začnem krátkym príbehom. Na strednej škole som si počas odpovede z dejepisu ako roztržitý puberťák nevedel spomenúť na dátum príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a na rok, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. Dostal som vtedy dve päťky. Dala by si mi ich tiež?

A ja že sa ideš opýtať, či by som ti vedela tie roky povedať ja 😂.

A vieš?

Cyril a Metod prišli v roku 863 a bitka pri Moháči sa odohrala v roku 1526.

Aj ja si to odvtedy pamätám.

Tak to bolo na niečo dobré 🙂.

A dala by si mi tie päťky?

Určite nie. Nemyslím si, že dejepis má byť o tomto. Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.

Aj ja som mala na základnej škole rok učiteľku, ktorá dejepis redukovala na kto, kde, kedy, a preto som ho vtedy nenávidela. Z tohto dôvodu by som ti tie päťky nedala a radšej by som od teba chcela súvislosti.

Dôraz na memorovanie faktov býva častá výčitka aj pri iných predmetoch ako dejepis. Spôsobuje to nedostatok času na vysvetlenie učiva?

Nedostatok času je jednou z príčin, ale podľa mňa ide aj o zjednodušenie práce. Zredukovať učivo na fakty je to najjednoduchšie, čo môže učiteľ spraviť. Možno je to aj tým, že sme na takýto spôsob boli naučení zo socializmu. Totalitné režimy totiž nenechajú ľudí rozmýšľať o veciach do hĺbky.

Pri spoločenských vedách sa používali rovnaké metodiky ako pri prírodných, čo nie je správne. Na matematike funguje, keď sa naučíš vzorce, pri spoločenských vedách už nie.

Nie je to jeden z dôvodov, prečo dnes ľudia veria konšpiráciám? Keď niekto dostane len fakty a potom objaví zdroj, kde si niekto fakty pospájal do vymyslených súvislostí, môže byť náchylnejší im veriť?

Určite áno, ale je to len jeden z faktorov. Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.

V školách mi preto chýba samostatný predmet, ktorý by sa venoval kritickému mysleniu, zahŕňal by logiku a mediálnu výchovu. Ak si takto vychováme celú generáciu, bude úplne jedno, aké hlúposti sa budú šíriť na internete, lebo ľudia budú kompetentní rozoznať ich od pravdy.

„Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.“

Zo školy si o 1. svetovej vojne pamätám, že sa viedla zákopová vojna. Ale až keď som začal sledovať YouTube kanál CrashCourse, uvedomil som si jej príčiny. Zistil som, že išlo o zlyhanie stratégie nemeckej armády, ktorá chcela rýchlo poraziť Francúzov a potom sa presunúť na východný front, kým sa Rusi stihnú zmobilizovať. A zákopy vznikli až po tom, ako im to nevyšlo.

Áno, bol to takzvaný beh k moru. Nemci sa pôvodne sústredili na jeden bod, a keď to nevyšlo, tak sa obe strany snažili tú druhú odtrhnúť takzvaným hákovitým oblúkom a napadnúť odzadu. Tým, že sa to nepodarilo, vznikla línia zákopov od mora až po Švajčiarsko. To ste sa v škole neučili?

Nepamätám si, ale až vďaka tomu videu sa mi pospájali súvislosti medzi faktmi. Tiež som sa dozvedel, že atentát na Františka Ferdinanda d’Este nebol príčinou 1. svetovej vojny, ako sme sa učili, ale vyústením situácie, ktorá v Európe vrela desiatky rokov. 

Existuje krásna karikatúra, kde európske mocnosti sedia na kotle, ktorý buble a o chvíľku vyvrie. Gavrilo Princip nebol príčinou vojny, ale len akousi čerešničkou na torte. Je ťažké vnímať tieto veci v miestnosti, kde sedí 30 ďalších ľudí a učiteľ nemá technické vymoženosti, maximálne mapu alebo projektor s prezentáciou.

Celá 1. svetová vojna sa preberá 2 až 3 hodiny, ale človek ju vníma úplne inak, ak si pustí video od CrashCourse, ktoré je spracované dokumentárne a gro témy ti odovzdá za 10 minút. Aj ja sa snažím ísť touto cestou, pretože to ľudí baví viac. V škole som s tým mala dobrú skúsenosť a verím, že na Slovensku sú učitelia, ktorí sa snažia ísť po príčinách.

Predstav si, že by si sa stala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu a môžeš spraviť tri zmeny. Ktoré by to boli?

Keďže som vyštudovala dejepis, tak by som mu určite dopriala väčšiu časovú dotáciu. A oddelila by som dejiny 20. storočia až po súčasnosť do samostatného predmetu, ktorý by išiel oveľa viac do hĺbky.

Tieto dejiny by som sa snažila kombinovať aj s ďalšími predmetmi, možno s politikou a dejinami diplomacie.

„Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.“

A tretia vec je, že by som sa navždy vymenovala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu 😂.

V škole vždy chválili deti, ktoré vedeli pred nástupom na základnú školu čítať a písať. Čo je podľa teba dôležité, aby sa naučili predtým, ako idú do školy?

Mám mladšiu sestru a myslím si, že jej rovesníci si nevážia peniaze a nemajú predstavu, koľko čo stojí a čo musí mama s otcom spraviť, aby jej mohli niečo kúpiť.

Malé deti by mali vedieť veci z bežného života, ktoré rozvíjajú ich jemnú motoriku. Nech pomáhajú v domácnosti, vedia si natrieť chlieb a majú elementárnu finančnú gramotnosť.

Zmení sa niečo v spôsobe výučby po tohtoročnej skúsenosti s učením z domu?

Myslím si, že sa nezmení nič. Rodičia si však možno uvedomili, že byť učiteľom nie je jednoduché. Očakávam teda, že učitelia získajú väčšie sociálne ohodnotenie a nebude sa o nich už uvažovať ako o ľuďoch, čo majú veľa voľna, robia od ôsmej do druhej a fajront.

Byť učiteľom je 24-hodinová šichta, pretože aj po vyučovaní sa musia pripravovať, opravovať písomky a premýšľať, ako deťom vyučovanie spestria. Tým, že rodičia nahliadli do vyučovania, možno si mnohí uvedomili, že deti sa učia aj nepodstatné veci a postupne príde aj k ich okresaniu. Načo máme vedieť, kedy bola bitka pri Rozhanovciach?

Minulý rok si vydala reakčné video na film V sieti, ktorý upozorňuje na sexuálne zneužívanie detí na internete. Založila si si na sociálnej sieti profil ako 13-ročné dievča a neskôr si zverejnila správy, ktoré ti posielali starší muži. Mali by sme deti viac viesť k zodpovednému používaniu technológií?

Nemôžeme zo všetkého spraviť samostatný vyučovací predmet, ale mediálna gramotnosť by určite mala byť súčasťou predmetu, ktorý som spomínala. Bola by som rada, keby táto téma išla v médiách viac do popredia a keby sa jej viac venovali umelci a tretí sektor.

Tvoje videá sú nielen náučné, ale aj výchovné. Vyhranila si sa v nich voči neonacistom, nabádaš ľudí, aby išli voliť. Vychádza tento prístup z tvojho pedagogického „ja“ alebo cítiš ako tvorca zodpovednosť?

Vychádza to čisto z mojej osobnosti. Učiteľ by nemal podsúvať študentom svoje hodnotiace súdy. Aj ja sa tomu snažím vyhýbať a väčšina mojich videí je založená na faktoch. Dávam si však záležať, aby si ľudia na záver videa aj pri takejto téme uvedomovali, že nás všetkých spájajú hodnoty slobody, solidarity a humanizmu.

Som veľmi humanistický a tolerantný človek. Aj keď často nechcem niečo do videa dať, aby ľudia nemali pocit, že je v tom nejaký ideologický podtext, nedá mi to. Humanizmus a solidarita by mali byť vlastné každému bez ohľadu na to, v akom tábore sa ideologicky nachádza.

Tvoje videá sú postavené na podrobných rešeršoch. Ako dlho ti trvá pripraviť jedno video? Odkiaľ čerpáš informácie a fotky? 

Keďže si všetko robím sama, jedno video mi trvá asi týždeň. Zber dát a písanie scenára mi zaberú najviac času, jeden deň potrebujem na nahratie a strih. Na fotky a ilustračný materiál sa snažím používať bezplatné knižnice ako Pexels, Pixabay a Unsplash. Úžasný archív je aj na YouTube. Volá sa British Pathé a dá sa tam nájsť aj veľa materiálu z európskych dejín.

Pri obsahu je to rôzne, väčšinou sú anglické a nemecké online zdroje a články a mám, samozrejme, aj kopu svojich kníh a poznámok zo strednej. Ako východiskový zdroj vie niekedy poslúžiť anglická Wikipedia, kde sa dajú pod čiarou nájsť relevantné zdroje. Slovenskú nepoužívam, keďže nad ňou nie je až taká poctivá kontrola.

Podľa čoho si vyberáš témy? Máš plán na nejaké obdobie dopredu?

Väčšinou mám plán na týždeň až dva dopredu a viem, čomu sa chcem venovať v najbližších troch či štyroch videách. Niekedy sa však stane, že si video pripravím a nevydám ho, pretože mi napadne niečo lepšie alebo sa objaví aktuálna téma, na ktorú chcem reagovať. Aktuálne premýšľam, či vydať video o plagiátorstve.

Čítajte aj: 5 YouTube tvorcov, ktorých videá si rada pozerá Sandra z Dejepis Inak

Občas mi aj ľudia píšu, čo by ich zaujímalo, no snažím sa spracovávať najmä témy, ktoré sa preberajú v škole, a potom dejiny hygieny a každodenného života. Zaujíma ma, ako ľudia robili veci kedysi a ako vznikli javy, ktoré nás obklopujú.

Na YouTube máš v čase nášho rozhovoru približne 100-tisíc odberateľov. Dá sa už pri tomto počte zarobiť si tvorbou YouTube alebo ti v tom najviac pomáhajú spolupráce a tvoji podporovatelia cez platformu Patreon?

YouTube je približne polovica môjho zárobku a Patreon druhá. Nedávno som však dala výpoveď v práci a rozhodla som sa viac venovať svojej tvorbe, takže môžem vydávať namiesto jedného videa dve videá týždenne.

„Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu.“

Ako som začala vydávať viac obsahu, tak YouTube začal prevyšovať a dá sa z toho vyžiť, ale je to stále menej, ako som zarobila v potravinách. Najväčším zárobkom sú pre mňa spolupráce, pretože jedna až dve mi dokážu priniesť mesačný príjem, ktorý som mala v práci, do ktorej som chodila 25 hodín týždenne.

Nemáš pri videách na citlivé témy problém s demonetizáciou? (demonetizované video na YouTube nemôže generovať príjmy z reklamy, pozn. red.) 

Minulý rok mi demonetizovali kanál, lebo som na náhľadové obrázky používala nesprávne obrázky, už je to opravené a ja som opatrnejšia. Niektoré moje videá síce nie sú demonetizované, ale majú symbol žltého dolára. To znamená, že nemajú takmer žiadne reklamy, pretože sa venujú téme, ktorá by sa inzerentovi nemusela pozdávať.

Tie videá často súvisia s vojenskými konfliktmi. Len čo použiješ slová ako smrť, konflikt či vojna, dostaneš žltý dolár, pretože YouTube algoritmus nerozlišuje kontext, v ktorom slová zaznejú.

Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu. Algoritmus nepozná iróniu ani sarkazmus, nechápe, že keď robím video o izraelsko-palestínskom konflikte, tak ho robím ako výučbovú hodinu.

Problém so žltým dolárom pri novom videu je ten, že v ten deň zarobím rovnako ako v deň, keď video nevydám a nové video sa nedostáva ani do odporúčaní. Môj kanál potom stráca na popularite, pretože klesá miera prekliknutí.

Na záver mám tri trochu klišé otázky, ktoré sa objavujú v rôznych anketách, ale ako dejepisárky sa ťa ich musím opýtať. Ak by si mohla navštíviť nejaké historické obdobie, ktoré by to bolo?

Na vysokej škole som sa venovala tudorovskému Anglicku a to ma aj najviac bavilo. Naozaj by som však chcela ísť do starovekého Grécka. Asi by som musela byť mužom, ale chcela by som zažiť scénu ako z obrazu Aténska škola od Rafaela, sedieť niekde na schodoch a filozofovať s velikánmi ako Platón a Aristoteles.

Ktorej historickej osobnosti sa podľa teba nevenuje toľko pozornosti, ako by si zaslúžila?

Myslím si, že málo pozornosti venujeme našim národným dejinám a dejinám Uhorska. A viac by sme sa mali venovať našim velikánom ako Štefánik a Masaryk, na ktorých si spomenieme len pri okrúhlych výročiach.

S ktorou historickou osobnosťou by si si asi rozumela? 

S Tomášom Garriguom Masarykom. Keby existoval nejaký paralelný vesmír, tak by som sa doňho asi aj zamilovala. On bol veľmi nadčasový človek, ale mám šťastie, že mám po boku veľmi podobného muža.


Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Sandra Sviteková

Vyštudovaná učiteľka založila populárny YouTube kanál Dejepis Inak, v ktorom podáva historické, spoločenské aj filozofické témy zábavnou formou s dôrazom na súvislosti. Pre slabé finančné ohodnotenie učiteľov sa zamestnala v rakúskych potravinách, dnes sa naplno venuje tvorbe videí na YouTube. Sledovať ju môžete aj na Instagrame


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac