Opýtali sme sa za vás: Všetko, čo potrebujete vedieť o 5G technológii

Zisťovali sme, ako 5G sieť funguje, či naozaj predstavuje zdravotné riziko a kde si spoľahlivo overovať nejasnosti.

Nové technológie zvyknú medzi niektorými ľuďmi vyvolávať strach. Platilo to pri parnom motore, rozhlase, televíznom vysielaní a najnovšie v súvislosti s 5G sieťou. Čo 5G v skutočnosti je a prečo vyvoláva toľko fám a konšpirácií sme sa rozprávali s Romanom Vavrom z Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

V rozhovore sa dozviete:

  • v čom je 5G iná ako súčasná 4G technológia,
  • prečo 5G nemôže prenášať koronavírus,
  • prečo nie je 5G sieť nebezpečná pre zdravie,
  • prečo sa nedá cez 5G človek očipovať,
  • ako si overovať informácie o 5G sieti cez dôveryhodné zdroje.

Hneď na úvod si ujasnime, čo je to 5G sieť. Týka sa len smartfónov alebo bude mať na náš každodenný život aj iný vplyv?

Nie, netýka sa len smartfónov, ale poďme od začiatku. 5G je označenie piatej generácie mobilných sietí, ktoré budú veľmi dôležité aj pre domácnosti a priemysel. Piata generácia tejto technológie má hlavne podporiť rastúci počet zariadení pripojených na sieť spolu s rastúcim množstvom dát, ktoré dnes všetci vytvárame a zdieľame.

5G sieť je zároveň kľúčová pre najnovšie technologické aplikácie a služby, ako sú internet vecí, umelá inteligencia, virtuálna realita či rozšírená realita. Aj preto Európska komisia podporuje rýchle budovanie 5G sietí v členských štátoch Európskej únie, aby nám neušiel vlak a nezaostávali sme za zvyškom sveta.

V čom je 5G sieť iná ako súčasná 4G a predošlá 3G sieť?

Každá z generácií mobilných sietí priniesla niečo nové. Zjednodušene by sa dalo povedať, že bežným používateľom prvá generácia umožnila telefonovať cez mobil, druhá posielať krátke správy, tretia prístup na internet, štvrtá rýchly prístup na internet a pripravovaná piata generácia umožní ultrarýchle zdieľanie údajov s ohlasom v takmer reálnom čase.

Využitie tak okrem smartfónov nájde aj v smart domácnostiach, smart mestách, v doprave, zdravotníctve a priemysle.

5G sieť má byť rýchlejšia a modernejšia, napriek tomu vyžaduje hustejšiu sieť stožiarov. Prečo?

Aby mohla 5G sieť dosiahnuť aj na odľahlé vidiecke miesta a zároveň umožňovala rýchly prenos dát, bude využívať kombináciu frekvenčných pásiem. Nové 5G vysielače budú mať pridelené nízke frekvencie 700 MHz, ktoré majú dlhý dosah a fungujú podobne ako doterajšie 2G siete (900 MHz) a 4G siete (800 MHz).

 „Prvá generácia mobilných sietí umožnila ľuďom telefonovať cez mobil, druhá posielať krátke správy, tretia prístup na internet a štvrtá rýchly prístup na internet.“

Vysoké rýchlosti, naopak, zabezpečia vyššie frekvenčné pásma s kratšími vlnami. Kapacitu 5G siete napríklad posilní aj využívanie pásma medzi 3,43,8 GHz, na ktorých dnes fungujú nomádske LTE siete a 26 GHz pásmo, ktoré sú na tieto účely vyčlenené v celej Európskej únii.

Operátori budú v prvom rade využívať existujúcu sieť stožiarov a len na miestach, kde by signál v súčasnom stave nedosiahol a nedokázal zabezpečiť rýchly prenos dát, budú spolupracovať na budovaní nových antén.

Viete povedať, ako sa táto kombinácia frekvenčných pásiem využije?

Predstavme si, že by sa na Slovensku konali majstrovstvá Európy vo futbale. Počas futbalového zápasu, ktorý vysielajú televízie do celého sveta, medzi sebou komunikujú priamo na štadióne aj rôzne zariadenia, vzniká množstvo fotografií a obsahu, ktorý nielen novinári, ale aj diváci zdieľajú na sociálnych sieťach.

Vajíčko si mobilom neuvaríte

Hoaxy o mobilných technológiach nie sú ničím novým. V roku 2006 sa napríklad virálne šírila správa, že ak dáme vajíčko medzi dva mobily, do hodiny ho máme uvarené. V časti spoločnosti sa preto rozšíril strach z mobilov.

Článok, z ktorého tento hoax vychádza v skutočnosti napísal ešte v roku 2000 dôchodca Chalres Ivermee ako vtip pre web svojej dedinky Wymsey. V roku 2006 sa priznal, že išlo o žart, ktorý podcenil a ktorý sa poriadne vymkol z rúk. Ak by niekomu priznanie nestačilo, mýtus samozrejme vyvracia aj matematika.

Na futbalových štadiónoch by 5G sieť vytvorená kombináciou frekvencií z viacerých frekvenčných pásiem mohla „obslúžiť“ veľké množstvo zariadení bez straty funkčnosti a rýchlosti.

Ako pri každej novej technológii aj pri 5G sieti sa objavili uletené konšpirácie, že môže za pandémiu koronavírusu a pomáha šíriť COVID-19. Aký súvis majú rádiové vlny s vírusom, ktorý sa prenáša kvapôčkami pri kýchnutí alebo kašľaní?

Medzi 5G sieťou a ochorením COVID-19 neexistuje žiadna súvislosť, táto dezinformácia má niekoľko trhlín a odborníci ju už dávnejšie vyvrátili. Medicínski experti potvrdili, že technológia 5G nemá žiadnu spojitosť s vypuknutím a šírením vírusových ochorení. Testy 5G siete prebiehali dávno predtým, ako vypukla pandémia.

Iní konšpirátori zasa prišli s teóriou, že 5G vlny síce koronavírus neprenášajú, ale oslabujú ľudskú imunitu, a tak spomaľujú liečbu. Zavádzaniu takejto rozsiahlej technologickej siete musel predchádzať nejaký výskum, ktorý určite skúmal aj vplyv na ľudský organizmus. Ako na ľudské telo vplýva 5G sieť? Má nežiaduce účinky?

Elektromagnetické žiarenie je vo svete už desiatky rokov. Poznáme ho nielen z rozhlasových a televíznych vysielačov, ale aj z vysielačov mobilných operátorov. Dôležité je povedať, že elektromagnetické polia týchto všetkých vysielačov nie sú schopné poškodzovať biologický materiál.

Svetová zdravotnícka organizácia dokonca v rámci výskumu analyzovala výsledky vedeckých prác na túto tému a na základe súčasných poznatkov môžeme tvrdiť, že neexistujú dôkazy o zdravotných následkoch elektromagnetických polí s nízkymi hodnotami.

Nebude 5G sieť žiariť silnejšie a agresívnejšie?

Objavili sa rôzne dezinformácie, napríklad, že bude agresívnejšia ako 4G sieť a bude silno a nebezpečne žiariť. Ani toto tvrdenie však nie je pravdivé. Spustenie vysielača je komplikovaný proces, ktorý podlieha prísnej kontrole.

„Expozičné limity EÚ pre širokú verejnosť sú vždy najmenej 50-krát nižšie ako tie, ktoré majú podľa medzinárodných vedeckých dôkazov akýkoľvek vplyv na zdravie.“

Pred spustením každého vysielača mobilného operátora do prevádzky sa vysielač najskôr testuje s rovnakými technickými parametrami, ktoré budú v stálej prevádzke. Počas testovania sa meria elektromagnetické žiarenie a výsledky musia spĺňať podmienky platnej vyhlášky, ktoré sú v súlade s odporúčaním Európskej únie o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam.

Expozičné limity EÚ pre širokú verejnosť sú vždy najmenej 50-krát nižšie ako tie, ktoré majú podľa medzinárodných vedeckých dôkazov akýkoľvek vplyv na zdravie.

Výsledky merania elektromagnetického žiarenia musí mobilný operátor predložiť útvaru vedúceho hygienika rezortu Ministerstva dopravy a výstavby SR, a až keď je všetko v poriadku, môže byť vysielač spustený do stálej prevádzky.

Medzinárodná komisia na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) navyše vydala v marci 2020 nové usmernenia, ktoré potvrdzujú vhodnosť existujúcich limitov pre vystavenie elektromagnetickým poliam s malými úpravami metód merania vo vzťahu k vyšším 5G frekvenciám.

Objavili sa aj teórie, že vláda nás všetkých cez 5G sieť očipuje. Ako sa dajú rádiové vlny využiť na vloženie fyzických čipov do ľudského tela?

To by som tiež rád vedel (smiech). Takéto tvrdenia už naozaj vyžadujú veľkú mieru fantázie a zároveň sa pri nich zabúda na základné znalosti z fyziky.

Ako jediná relevantná obava pri 5G sieti mi príde strach z bezpečnosti prenosu dát. Je bezpečnosť odvrátenou stranou 5G alebo existujú mechanizmy, ktoré tomu zabraňujú?

Otázka bezpečnosti prenášaných dát je vždy namieste. Európska komisia ani členské štáty EÚ otázku kybernetickej bezpečnosti neberú na ľahkú váhu a týka sa jej aj odporúčanie Európskej komisie. Na národnej úrovni má byť do konca júna 2020 pripravená vyhláška o bezpečnostných opatreniach, týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti v oblasti 5G.

Konšpirácie a rôzne „mentálne akrobacie“ sprevádzali aj všetkých predchodcov 5G siete. Pamätáte si, ktoré tvrdenia sa šírili pri 4G a jej predchodcoch?

V minulosti sme v súvislosti s výstavbou mobilných sietí zaznamenali rôzne obavy občanov, ktoré súviseli s telekomunikačnými stavbami, a tieto obavy následne riešili stavebné úrady. Išlo často skôr o nesúhlas s umiestnením telekomunikačného stožiara, pretože obyvateľom pokazí výhľad, zníži cenu ich nehnuteľnosti alebo tam budú chodiť cudzí ľudia, teda technici operátora.

„Elektromagnetické polia týchto všetkých vysielačov nie sú schopné poškodzovať biologický materiál.“

Neskôr sa začali objavovať obavy, či vysielač mobilného operátora umiestnený na bytovom dome neovplyvní zdravie obyvateľov domu.

Situáciu v takom prípade obvykle využili obyvatelia iného bytového domu a dohodli sa s operátorom, že im bude za umiestnenie vysielača na ich dome platiť nájom. Týchto občanov môžeme charakterizovať, že majú aspoň základné znalosti z fyziky, veria výsledkom vedeckého poznania a dôverujú autoritám.

V roku 2013 pri zavádzaní 4G siete sme zaznamenali len jednu výraznú obavu časti laickej aj odbornej verejnosti a to, že vysielače 4G siete budú rušiť príjem televízie. Katastrofický scenár sa však nenaplnil a tieto obavy sa v praxi až na zopár výnimiek nepotvrdili.

Kde si môžeme overiť dôveryhodnosť informácie o 5G, ktorú sa náhodne dozvieme na internete?

V prvom rade je dobré, čo najskôr nejasnosti vysvetľovať a vyvracať dezinformácie, aby nevyvolávali zbytočný strach z klamlivých informácií.

Dôveryhodným zdrojom je napríklad Európska komisia a jej kampaň, ktorou vysvetľovala, ako rozpoznať neoverené správy a svojím správaním nepomáhať šíreniu dezinformácií na sociálnych sieťach. V súvislosti s 5G publikovala aj často kladené otázky a rozbehla informačnú kampaň prostredníctvom sociálnych sietí.

V Regulačnom úrade spolupracujeme pri vyvracaní dezinformácií o 5G s policajnou stránkou na Facebooku Hoaxy a podvody.

Pri vyvracaní dezinformácií sa opiera o oficiálne informácie príslušných autorít, informačnú kampaň Európskej komisie a svoje výstupy podľa potreby konzultuje s odborníkmi z Národného referenčného centra pre neionizujúce žiarenie (Úrad verejného zdravotníctva SR) a z Útvaru vedúceho hygienika rezortu (Ministerstvo dopravy a výstavby SR).

Roman Vavro

Na otázky o 5G sieti odpovedal Roman Vavro, tlačový hovorca Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Užívajte si pohodlné platenie hodinkami. K Samsung Galaxy Watch4 44mm dostanete druhé smart hodinky ako darček

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac