Čítanie, doprava aj zábava. 6 appiek, ktoré sa oplatí zbaliť na dovolenku

Vybrali sme naše obľúbené aplikácie, ktoré smartfón premenia na užitočného cestovateľského pomocníka alebo zdroj dovolenkovej zábavy.

„Na dovolenke vypnem smartfón a nechcem o ňom počuť až do príchodu domov!“ Obľúbené veľkolepé vyhlásenie dovolenkárov, ale ruku na srdce, kto to reálne aj vydržal? Smartfón vás od príjemného relaxu nemusí odpútať, ale môže sa premeniť na spoľahlivého pomocníka.

Ako vždy trafiť na správny Kriváň? 5 appiek, ktoré pomôžu na výlete v prírode

Stačí, ak ho vybavíte tými správnymi aplikáciami a seba zasa trochou pevnej vôle. Preorganizujte si aplikácie v telefóne tak, že na prvé stránky dáte len tie, ktoré vám dovolenku uľahčia a spríjemnia, a na ďalšie zas všetky pracovné, od ktorých chcete mať pokoj.

Skupinu dovolenkových aplikácií nezabudnite obohatiť tými skutočne užitočnými. Ktoré to sú? Máme pre vás 6 tipov. 

Free Wi-Fi Finder

Napriek tomu, že v rámci Európskej únie nepotrebujete riešiť roaming a jeho spravidla vysoké poplatky, mať v smartfóne aplikáciu, ktorá dokáže vyhľadať nespoplatnené Wi-Fi miesta sa vždy hodí. Veď nakoniec, dovolenka mimo EÚ dnes nie je ničím nezvyčajným.

Appka Free Wi-Fi Finder, stiahnuť si ju môžu používatelia iPhonov, ponúka mapu, na ktorej sú vyznačené miesta, kde za Wi-Fi nemusíte platiť. Ak je prístup na internet chránený heslom, s najväčšou pravdepodobnosťou ho nájdete v aplikácii. Vyhľadávanie Wi-Fi prístupov funguje pomocou zadávania aktuálnej adresy a v appke nájdete približne 50-tisíc miest po celom svete. 

Ak máte smartfón s operačným systémom Android, existuje celý rad alternatívnych možností, ktoré vám poslúžia rovnako dobre. 

Wooky

Nahromadiť kopu kníh, ktoré si jedného dňa určite prečítate, nie je nič nezvyčajné. Využiť dovolenku na to, aby z tejto kopy ubudlo, je osvedčené riešenie. Ak obľubujete e-knihy, doslova nič vám nebráni si na pláži otvoriť knižku v smartfóne či na tablete a zhltnúť ju v priebehu pár dní.

Aplikácia Wooky vám umožní uložiť všetky vaše e-knihy na jedno miesto, aby ste ich mali prehľadne pokope. Stačí sa v aplikácii prihlásiť rovnakým menom a heslom ako v kníhkupectve, kde ste e-knihu kupovali, a môžete začať čítať. Na smartfón s Androidom si stiahnete aplikáciu z Google Play, používatelia iPhone zasa môžu zamieriť na obľúbený AppStore

Komu sa nechce nič navyše sťahovať, väčšina smartfónov ponúka aj natívnu aplikáciu na čítanie kníh. Na iPhone je to oranžová aplikácia Knihy, na smartfónoch s operačným systémom Android zasa Knihy Google Play.

Circa3

Priznávame, manažérska appka ako tip na dovolenku je trochu šialené odporúčanie, no Circa3 vám pomôže zmierniť narušený rytmus tela pri presune cez viacero časových pásiem. Je to síce pomerne odvážny cieľ a príprava vám zaberie pár dní pred odchodom za vytúženým relaxom, no ak si predstavíte, že budete počas celého pobytu fit, stojí to za to.

Premeňte svoj smartfón na digitálnu knižnicu, v ktorej by nemalo chýbať týchto 6 kníh

Circa3 vám na prehľadnom ciferníku zobrazuje aktuálny čas vo vybratých destináciách súčasne. Viete si tak vopred prispôsobiť denný režim a pripraviť sa tak na náročný let a časový posun. S prípravou na zmenu časov by ste mali začať približne 7 dní pred odchodom, napríklad posunutím času vstávania a líhania si do postele. Circa3 je dostupná na oficiálnej stránke pre zariadenia s operačným systémom iOS.

HBO GO/VOYO

Fanúšik filmov a seriálov nemusí od svojej záľuby na dovolenke oddychovať. Stačí si stiahnuť appku služby HBO GO s viac ako 6 200 časťami seriálov a s 800 filmami, dokumentmi alebo detskými reláciami. Samozrejmosťou sú bonusové programy k originálnej HBO produkcii. 

Baví vás skôr niečo lokálne? Potom by vám na dovolenke v smartfóne nemala chýbať appka VOYO. Okrem stovky filmov a seriálov budete mať k dispozícii program televízie Markíza so 7-dňovým archívom aj športové prenosy.

Za prémiový obsah na streamovanie nemusíte platiť nič navyše. Predplatné na HBO GO alebo VOYO môžete mať v cene vášho O2 SMART Paušálu. Ak sa neviete rozhodnúť, môžete si hociktorú službu vyskúšať, a keď si pozriete, čo vás lákalo, predplatné si môžete pohodlne zmeniť. 

Uber

Aj keď ste na dovolenke ubytovaní v all-inclusive hoteli, návšteva najbližšieho mesta môže byť príjemným spestrením zaslúženého relaxu. Ak radi cestujete a objavujete, najazdíte toho naozaj veľa. Aby ste sa nemuseli zdržiavať a mohli sa vždy pohodlne presúvať, môžete mať vždy poruke osobného šoféra.

Služba Uber pritom nie je žiadnou novinkou. Appka zmenila spôsob dopravy a inšpirovala mnoho ďalších podobných služieb, no stále má jednu zásadnú výhodu. Kamkoľvek príde, s vysokou pravdepodobnosťou tam používajú Uber a odvoz zoženie na pár kliknutí. 

Zvedaví cestovatelia si navyše pochvaľujú možnosť zdieľanej jazdy, počas ktorej sa môžu zoznámiť s miestnymi. Máte Android? Potom Uber sťahujte tu, majitelia iPhonov zasa tu

Badland

Postavička čiernej hlavičky putuje v pochmúrnom svete hry Badland už niekoľko rokov, no stále ide o overenú zábavu, ku ktorej nepotrebujete byť online. A to sa na dovolenke hodí. Jednoduchá akčná adventúra vás dokáže zabaviť na poriadne dlho, no zároveň vás beznádejne nezhltne. 

Celkovo 80 úrovní je rozdelených na 40 bezplatných a 40 platených, ktoré dokúpite pohodlne v aplikácii. Ak by vám bolo málo, máte možnosť dopriať si ďalších 21 levelov v režime viacerých hráčov. Prekážky, problémy, nebezpečenstvá a rôzne pasce budú skúšať vašu trpezlivosť a šikovnosť. 

Ešteže autori mysleli na „check pointy“ a po chybe nebudete musieť začať úplne od začiatku. Užite si túto príjemne oddychovú hru na Androidoch, ale aj iPhonoch


Kým sa pustíte do sťahovania appiek na dovolenku, uistite sa, že máte funkčný a spoľahlivý smartfón, s ktorým môžete využívať všetky moderné vymoženosti. Vyberte si niektorý z modelov v ponuke O2, ktorý môžete mať k svojmu O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac