Powered by O2
Lifetech

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

8. 10. 2021; Autor: Juraj Recký, Foto: Shutterstock, Koláž: Magdaléna Tomalová

Väčšina z nás nosí vo vrecku slušnú fotografickú výbavu, no počet megapixelov a plejáda režimov nie sú zárukou zaujímavého obsahu. Pri stovkách fotiek a videí, ktorými sa denne preskrolujeme, stále najviac funguje originálny nápad. 

Načo vlastne sú všetky tie foťáky v mobiloch? Ukážeme vám, keď kliknete sem

Máme pre vás 5 tipov, ako kreativitou a šikovnosťou rozvíjať vaše nápady a naplno využiť potenciál foťáka a kamery vo vašom vrecku. Väčšinu tipov hravo zvládne aj začiatočník s bežným smartfónom, ale nájdete tu aj výzvy pre pokročilých a podcastový bonus.

Čaro kreatívneho strihu

Pútavý obsah na sociálnych sieťach nemusí vždy používať triky a efekty. Často stačí kreatívny strih, dokonca veľmi jednoduchý. Jednou z možností je dynamicky za sebou poukladať kratučké zábery. Predstavte si, že ste sa rozhodli spraviť video o tom, ako otvárate plechovku so svojím obľúbeným nápojom. 

Na prvom zábere rezko položte plechovku na stôl, druhý záber je detail na to, ako plechovku otvárate, tretí, ako nápoj nalievate do pohára, a posledný záber môže byť na bublinkujúcu penu. Takéto video musí byť naozaj veľmi dynamické, čo inými slovami znamená aj kratučké. 

Ak vo videu zvýšite hlasitosť kľúčových zvukov, buchnutie plechovky o stôl, puknutie otvorenia, šum pri nalievaní a bublinkovanie peny, video bude opäť o niečo atraktívnejšie. Všetko toto dokážu aj bezplatné aplikácie na strih videa, ako iMovie pre iOS zariadenia alebo FilmoraGo pre Android zariadenia.  

Iným spôsobom atraktívneho strihu môže byť prechádzanie záberov. Predstavte si, že spravíte záber smerujúci zľava doprava. Záber začnite za predmetom a za iným predmetom ho ukončite. Predmety by mali mať logický súvis. Dva kamene alebo strom a list. Medzi predmetmi je natáčaná scéna. Zábery môžete viesť rôznymi smermi a každý spravte s iným pohľadom a inou kompozíciou. 

Ak ich dynamicky poukladáte za sebou, video bude pôsobiť veľmi priestorovo. Majstrom takýchto videí je barcelonský fotograf Jordi Koalitic.

Ak chcete robiť spomalené zábery, natáčajte v 4K

Mnohé virálne videá na sociálnych sieťach sú jednoduché zábery, ktoré obsahom či strihom reagujú na hudbu. Ak ste ešte nepočuli o TikToku, opýtajte sa svojich detí.  

Ak si nechcete písať vtipný scenár, môžete napríklad video podľa hudby spomaliť. Nie však celé video, len konkrétnu pasáž. Ideálne je, ak spomalením zvýrazníte pointu videa. Tu však musíte vopred myslieť na zopár technických nastavení.

Dnes už je štandardom, že smartfóny točia video v kvalite 4K. Aj keď vám v skutočnosti na sociálne siete stačí 4-krát nižšia kvalita, natáčajte radšej v tej vyššej. Najmä vtedy, keď máte v pláne video upravovať. Ak by ste spravili veľa zásahov do videa s nízkou kvalitou, môže sa vám obraz pokaziť, napríklad bude rozštvorčekovaný.

Druhým dôležitým nastavením pre spomalené videá je počet obrázkov za sekundu alebo fps. Ako názov napovedá, ide o nastavenie, v ktorom vyberáte, z koľkých obrázkov sa bude skladať sekundové video. Čím viac obrázkov, tým plynulejšie spomalené video bude. Pri bežných 30 fps bude video pri spomalení o 25 % sekať. 

Obe tieto nastavenia vyberiete na iPhonoch priamo v aplikácii kamera v pravom hornom rohu, na Android zariadeniach hľadajte v nastaveniach fotoaparát alebo kameru. 

Pohrajte sa so zoomom ako Hitchcock a Tarantino

Dolly zoom je obľúbený filmársky efekt, pri ktorom máte pocit, akoby sa pozadie za objektom alebo osobou približovalo a zároveň rozťahovalo. Objekt či osoba sú pritom stále tej istej veľkosti. Autorstvo sa pripisuje majstrovi hororu Alfredovi Hitchcockovi a dolly zoom ste mohli vidieť aj v nejednej z klasík od Quentina Tarantina.

Ako prísť o stovky eur za pár sekúnd? Toto je 6 najčastejších dôvodov poškodenia smartfónu

Na YouTube nájdete množstvo návodov, ako tento efekt spraviť pomocou smartfónu a aplikácie, napríklad KineMaster pre Android aj iOS, alebo náročnejšieho softvéru, ako je napríklad Adobe Premier Pro. Na záber s dolly zoomom vám v skutočnosti stačí, aby váš smartfón dokázal plynulo zoomovať počas natáčania videa. Postup je jednoduchý.

Predmet alebo osobu umiestnite do stredu záberu. Ak budete záber zoomom približovať, plynulo smartfón odďaľujte od predmetu. Naopak, ak budete pomocou zoomu odďaľovať, smartfón k predmetu približujte. Je veľmi dôležité, aby bol protipohyb čo najplynulejší a zároveň obraz čo najstabilnejší. Bude to chcieť trochu cviku. Na umocnenie efektu stačí finálny záber spomaliť približne o 30 %.  

Smartfóny dnes ponúkajú kombináciu optického a digitálneho zoomu. Optický je v priemere 3-násobný a digitálny môže byť až 100-násobný. V prípade dolly zoomu je pre vás dôležité skontrolovať, ako plynulo smartfón prechádza z optického do digitálneho zoomu. Veľa smartfónov totiž bojuje s tým, že tento prechod nie je plynulý. Doslova uvidíte „skok“ v zábere, ktorý vám dolly zoom pokazí. Treba teda spraviť záber len pomocou optického alebo digitálneho zoomu.  

Správne svetlo

Základom fotografie a videa je svetlo. Možno už poznáte rady, že obsah by ste mali tvoriť počas zlatej hodinky, nemali by ste fotiť ani točiť na pravé poludnie a že portréty je najlepšie robiť tak, že modelka či model stojí v tieni a fotograf na slnku. Ideálne svetelné podmienky si však neobjednáte a doslova samostatnou kategóriou je tvorba obsahu v interiéri.

Vytvoriť si vlastné svetelné podmienky na portrét je až prekvapivo jednoduché. Tradične používané kruhové svetlo, ktoré je kategorizované ako svetlo na makrofotografiu, dnes bez problémov pripnete aj na smartfón. SBS – selfie kruhové svetlo pre smartfón oceníte pri tvorbe cestovateľského obsahu v teréne. Naopak, na štúdiové recenzie, mejkapové tutoriály či iné rozprávacie videá sa perfektne hodí SBS – kruhové svetlo 8“, stojan a bezdrôtová spúšť. 

Zelené pozadie nielen pre Hollywood

Nie je žiadnym tajomstvom, že kasové trháky sa natáčajú pomerne nudne pred obrovskými zelenými pozadiami a zaujímavé efekty sa vyrábajú až v postprodukcii v počítači. Prečo zelené pozadie? Pretože zelená sa nepodobá na žiaden odtieň ľudskej pokožky a predmety sa z videa najčastejšie mažú alebo, naopak, pridávajú eliminovaním farieb. Počas postprodukcie sa tak nestane, že by sa nechcene vymazala aj postava či jej časť.

Ako toto môže pomôcť pri tvorbe obsahu práve vám? Rôzne aplikácie, napríklad Green Screen Pro pre iPhony alebo Chromavid pre zariadenia s Androidom, sú určené práve na prácu so zeleným pozadím. Ľahko sa tak vo videu premiestnite do vesmíru, prejdete po hladine vody alebo vám budú vo videu levitovať predmety. Stačí si zaobstarať zelenú mikinu, v ktorej budete držať pohár s vodou, v appke vymazať z videa rukáv a pohár sa vznáša len tak v priestore.

Bonus: Aj pri podcastoch sa dá začať so smartfónom

Ak ste pre kvalitnejší obsah na sociálne siete ochotní investovať do hardvérového vybavenia, čo je v niektorých prípadoch nevyhnutné, rýchlo si uvedomíte, že máte takmer všetko podstatné aj na tvorbu (video)podcastu. Samozrejme, isté ústupky budete musieť spraviť, no tie dokážete vyvážiť kvalitným obsahom.

Ak potrebujete doladiť „hardvérové detaily“,  môže vám byť veľmi nápomocný kompaktný stojan na smartfón SBS – selfie tripod stojan Pro, ten by vo vašej výbave nemal chýbať ani vtedy, ak ste sa rozhodli pre SBS – selfie kruhové svetlo pre smartfón.

Aby ste zvýšili kvalitu zvuku svojho podcastu, nemusíte nutne kupovať profesionálny mikrofón. Na základné použitie stačia aj bezdrôtové smartfónové slúchadlá, napríklad OnePlus Buds. V prípade, že vaša hardvérová výbava zahŕňa iba smartfón a tvorba podcastu vás láka, skúste začať s SBS – súpravou na streaming – stojanom, mikrofónom, svetlom a bezdrôtovou spúšťou.

Fotomobily s kvalitnou kamerou, ale aj šikovné príslušenstvo na tvorbu pútavého obsahu si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Vymeňte status online za offline. 6 tipov, ako si oddýchnuť od notifikácií a technológií

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac