Jedna predná kamera je mu málo. Smartfón Vivo V23 5G by sa mohol premenovať aj na selfiefón

Stačí si urobiť jednu selfie s Vivo V23 5G a už sa nebudete chcieť fotiť iným smartfónom.

Minimalistický, ale dostatočne výrazný, výkonný, až s piatimi foťákmi a k tomu zaručený používateľský zážitok. Ak je pre vás prvý dojem pri výbere telefónu dôležitý, zoznámte sa s Vivo V23 5G, novinkou od čínskeho výrobcu. Tento smartfón musíte vidieť zblízka, no potom ho už len ťažko pustíte z rúk.  

Chystáte sa na dovolenku? Máme niekoľko tipov, ako zo svojho smartfónu urobíte aj spoľahlivého turistického sprievodcu 

Posledné mesiace doplnili trh smartfónov naozaj zberateľské kúsky. Zatiaľ čo pri OPPO Reno 7 Lite 5G som musel dizajnu venovať niekoľko odsekov, v prípade VIVO V23 5G by som dokázal ospevovať vzhľad smartfónu v samostatnom článku. Vivo V23 5G je pre mňa dokonalá kombinácia tvarov, materiálov a farebného vyhotovenia.

Ladný a ľahký

Zadná sklenená stena je na dotyk veľmi príjemná a pocitovo trochu pripomína pieskované sklo. Dobrá správa pre používateľov, lebo nezostávajú žiadne odtlačky prstov – a to dokonca ani počas horúcich dní, keď sa vám môžu viac potiť ruky. Oceľový rámik je na ľavej strane bez ovládania, na pravej nájdete tlačidlá hlasitosti a napájania. V spodnej časti jeden reproduktor, USB-C a slot na dve SIM karty. Krásny minimalizmus uprataný tak, aby sa smartfón pohodlne ovládal.

Kombinácia 181 gramov, hrúbky 7,6 milimetra a AMOLED displeja s uhlopriečkou 6,44 palca robí zo smartfónu ultraľahké zariadenie. V niektorých iných recenziách sa spomína, že pri prvom kontakte vzhľadom na nízku váhu pôsobí ako maketa v tom najlepšom zmysle slova. 

Displej zobrazí 90 obrázkov za sekundu a potvrdzujem, že je príjemne plynulý. Technológia HDR10+ sa zasa stará o jasné a sýte farby.

Pochvalu dávam za tenučké rámiky okolo displeja, rozšírené sú len v okolí dvojice selfie kamier. Nie, nepomýlil som sa. Vivo V23 5G má naozaj 2 selfie kamery. Hlavná predná kamera má 50 Mpx, široká predná kamera má 8 Mpx a zorný uhol 103 stupňov. Výrobca sa zameral najmä na túto prednosť, aj preto som smartfónu Vivo V23 5G dal prívlastok selfiefón.

Selfie ostrí na oko? WOW! 

V selfie režime máte k dispozícii takmer všetky foto režimy: základný, portrétový, nočný či duálne zobrazenie. Trošku ma prekvapilo, že režim Pro so selfie kamerou použiť nemôžete napriek tomu, že parametre prednej a zadnej kamery sú veľmi podobné. Hlavný fotoaparát má totiž 64 Mpx, širokouhlý 8 Mpx a zorný uhol 120 stupňov a makrofotoaparát má 2 Mpx. 

Farebné filtre, automatická retuš či možnosť spraviť si selfie do prednastavenej grafiky (dvojitá expozícia) je pre selfíčka s Vivo basic level. Smartfón ponúka veľa iných, nových a skutočne užitočných vychytávok. 

Prvou je automatické ostrenie na oko. Nebudeme sa zbytočne zdržiavať teóriou fotografie – v skratke, existuje pravidlo, že fotograf by mal pri portréte ostriť na oko. Priznám sa, že mi nenapadol iný smartfón, ktorý by takúto funkciu mal – samozrejme, pri smartfóne na vás ostrí umelá inteligencia.

V nastaveniach fotoaparátu si v časti automatické zaostrovanie funkcie AI Eye môžete vybrať, či má byť ostrenie automatické alebo na pravé či ľavé oko. Výber animácie po zaostrení je len čerešničkou na torte. Okrem toho môžete pridať aj ostrenie na postavu alebo predmet. Vďaka tejto funkcii si rýchlo zvyknete na naozaj presne vykreslené zábery.

Vivo V23 5G dokonca dokáže zaostriť na oko, aj keď nosíte okuliare a odráža sa vám v nich displej smartfónu. V tomto prípade musíte smartfón držať od tváre v strednej vzdialenosti alebo ďalej, inak si oko nevšimne. Druhú pochvalu dávam Vivo V23 5G za rýchlosť ostrenia. 

Pomôže s kompozíciou

Ďalšou zaujímavou možnosťou je zapnutie vodiacich čiar a vodováhy počas fotenia selfie. Pomôžu vám so správnou kompozíciou a upozornia vás na zlé naklonenie smartfónu, tzv. padanie do strán. Aktivujete si ich v menu a nájdete tam aj možnosť nastavenia samospúšte na selfie. Super využiteľné, keď chcete skupinovú selfie fotku bez toho, aby mal niekto vpredu veľkú hlavu.  

Populárne rozmazanie pozadia, teda bokeh efekt, máte pod kontrolou v režime portrét. V pôvodných nastaveniach je tento efekt vypnutý, no stačí v ľavom dolnom rohu kliknúť na symbol písmena „f“ a môžete mieru rozmazania nastaviť – od jemného až po naozaj silné.

Keďže patrím do skupiny ľudí, ktorí majú „bezproblémové vlasy na fotky“ (nie sú neposedné ani kučeravé), môžem prechod medzi rozmazaným pozadím a detailmi okolo hlavy zhodnotiť veľmi pozitívne – smartfón ma od pozadia vždy „odpichol“ precízne. 

Vymakaný selfie blesk

Fanúšikovia retuše v reálnom čase budú zrejme často prepínať na nočný režim. Po odkliknutí na ikonu skrášľovanie v ľavom dolnom rohu môžete nastaviť vyhladenie pokožky, vybielenie zubov, vytvarovanie tváre a ďalšie vylepšovacie možnosti. Ak chcete vidieť, ako by ste vyzerali po investícii niekoľkých tisícov do plastických operácií, stačí si spraviť selfie s Vivo V23 5G a poriadne to prehnať s retušovaním.

Ak chcete peknú a prirodzenú selfie, vráťte sa do režimu fotografia a otvorte nastavenia blesku. Výrobca do tenkého rámika okolo displeja skryl dvojicu svetiel, ktoré vám pomôžu s dobrou selfie (aj so selfie videom) za naozaj zlých svetelných podmienok. Mimochodom, selfie kamera Vivo V23 5G zvláda bez problémov aj 4K video, ale svetielka v tomto rozlíšení použiť nemôžete.

Zmena farebnej teploty pomocou selfie svetiel

Esom selfie svetiel je možnosť nastaviť im farebnú teplotu – môžu svietiť domodra a fotky tak budú mať studený odtieň, alebo do bielej, ak chcete mať neutrálne svetlo, či dožlta, čím bude selfie v teplých farebných tónoch. Podľa mňa sa Vivo so svetlami skutočne vyhral – portréty po dosvietení nie sú vôbec umelé, ale stále veľmi prirodzené.

Nezabudnime na hlavný fotoaparát

Nemusíte sa obávať, napriek tomu, že 2 predné kamery sú prepracované, sústava hlavných fotoaparátov za selfie výkonom nezaostáva. Hlavný fotoaparát príjemne ladí fotografie do nesileného HDR efektu. Pri slabom svetle si môžete občas všimnúť, že fotografie majú o niečo viac „vytiahnuté“ zelené tóny. Vtedy stačí prejsť na nočný režim.

Ten fotografie prekvapivo dobre presvetlí, navyše s minimom šumu a ako bonus aj so solídnou porciou detailov. Len pripomínam, že telefón patrí do strednej kategórie, čo pri nočných fotkách cítiť, no aj napriek tomu si myslím, že väčšina používateľov bude pri prezeraní fotiek spokojná. 

Máte bystré oči? Tak ich vyskúšajte v tomto kvíze a uhádnite, či sme fotky fotili smartfónom alebo zrkadlovkou

Dobrá výdrž aj výkon

Ako som už spomenul, na konštrukcii je viditeľný jeden reproduktor. Ak sa vám nechce trápiť s mono zvukom, pripojte slúchadlá. Bezdrôtovo alebo pribalenou redukciou USB-C na 3,5 mm jack, za čo dávam ďalší plusový bod. 

Batéria 4 200 mAh je podporená 44 W rýchlonabíjaním, vďaka ktorému budete mať takmer 70 % po 30 minútach. Ja som telefón na jedno nabitie mohol využívať dva plné dni (dokonca aj s malou rezervou), no bolo to ovplyvnené dovolenkou a menej frekventovaným používaním. Pri kapacite batérie smartfónu Vivo V23 5G a bežnom dennom používaní by som výdrž reálnejšie videl na jeden deň.

Vivo má čip, ktorý utiahne výkon vlajkových lodí približne spred dvoch rokov – a to je naozaj veľa. Inými slovami: všetko perfektne fičí, fotí spoľahlivo, prechody medzi obrazovkami či listovanie vo fotkách aj scrollovanie na webe sú plynulé. 

Na operačnom systéme Android 12 je nadstavba Funtouch OS12, ktorá je síce vyladená, ale sklamalo ma, že ponúka len obmedzenú možnosť personalizovania prostredia. K dispozícii máte rôzne motívy, možnosť zmeniť písmo, nastaviť animácie pre čítačku odtlačkov prstov. 

Chýba mi napríklad možnosť meniť farebný tón ikoniek aplikácií aj ich tvar, i keď sú to skôr detaily. No ešte jedno rande s grafickým dizajnérom by si Funtouch OS12 zaslúžil. Menu v nastaveniach je na bielom pozadí s pomerne konzervatívnym fontom, ovládacie centrum je vizuálne celkom surové. Ak by nekontrastovalo s nádherným hardvérom a úchvatnou úvodnou tapetou, možno by som sa nesťažoval.

Zazdieľaj mi svoj smartfón 

Poďme ešte na malú exkurziu do nastavení. V časti systém vás zaujme možnosť viacerí používatelia. Ako vyplýva z názvu, vďaka tejto možnosti môžete smartfón zdieľať s viacerými používateľmi tak, že každý si personalizuje vlastné používateľské prostredie. Zámerom tejto funkcie je zdieľanie smartfónu, nie detská ochrana.

V praxi – nech ste v ktoromkoľvek používateľskom profile, môžete sťahovať a aktualizovať aplikácie a máte prístup do celého smartfónu. Prepínanie používateľov je možné aj zo zamknutej obrazovky. Smartfón tak môže byť aj perfektným služobným telefónom.

Selfiefón so slušným výkonom

Vivo V23 5G je smartfón, ktorý ponúka v prvom rade veľký používateľský zážitok. Je to pomocník, ktorého budete brať stále do rúk a obdivovať jeho dizajn, ale zároveň ponúka aj vychytávky na produktívnu prácu a uľahčenie života. Dovolím si tvrdiť, že selfie je jeho najsilnejšia stránka – ak by chcel niekto v tomto smere dostať viac, musí už prejsť do triedy vlajkových lodí, čím zásadne narastie cena.  


Vivo V23 5G si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kde zaznela veta „Mal ši branic!“? Zahviezdite v kvíze skutočných pamätníkov reality šou

Osviežte si televízne znalosti zo slovenského zábavného priemyslu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že hláškami legiend domácich reality šou žijeme ešte dlho po ich premiére. Máme pre vás 10 nostalgických otázok, ktoré preveria aj tých najväčších fanúšikov slovenskej TV zábavy.

Nielen reality šou, ale aj svetové a slovenské filmy či seriály nájdete na Voyo. Ak sa rozhodnete pre O2 Paušál, Voyo môžete mať v jeho cene

Od prvej slovenskej reality šou prešlo približne 17 rokov. Odvtedy sa stali súčasťou večernej gaučovej kultúry, vďaka ktorej sa nám vyplavuje serotonín už len pri úvodných zvučkách. 

Ak máte dlhoročné nutkanie stiahnúť obrus z pod tanierov, alebo aspoň pár dní bývať v dome na Pereši, či prenechať všetky svoje životné problémy Gizke Oňovej môžete ísť rovno na Voyo. Nájdete tam celú hitparádu našich reality šou pekne pokope. 

No a kým si overíte, ako dobre poznáte zábavnú televíznu produkciu, podržíme vám televízne ovládače (alebo len pauznite to Voyo): 

  • 1. Pamätáte si, kto vyhral hlavnú výhru 2 milióny slovenských korún v jednej z prvých a zároveň v tom čase najsledovanejších reality šou na Slovensku Mojsejovci?
  •   Model
  •   Versače
  •   Guru
  •   Tiroláčka
  • 2. Skúste doplniť text legendárnej úvodnej zvučky VILOmenín: „Rodina je základ, v jednote je sila…“
  •    Každý, kto hrá s nami, zaručene vyhrá.
  •    Poď to s nami skúsiť, porazíš aj Vila!
  •   Tak mi, mamka, naklaď, ponúknem aj Vila.
  •   Stačí trochu cvičiť, schudneš aj dve kilá.
  • 3. Sliepka alebo vajce? VILOmeniny alebo Cestoviny? Čo sa vysielalo na obrazovkách skôr?
  •   VILOmeniny
  •   Cestoviny
  • 4. „Mačkáš mi hada“ je dnes už legendárna hláška svojskej Jany zo Zámeny manželiek. Pamätáte si, koľko plazov mala táto rodinka zo Zámeny manželiek vo svojom byte?
  •   3
  •   5
  •   11
  •   14
  • 5. Pri hláškach zo Zámeny manželiek ešte zostaneme. Azda najlegendárnejšou sa stala veta „Mal ši branic!“ Poďme hlbšie do kontextu – viete, ktorá veta jej predchádzala?
  •   „Chcem jesť, daj mi jesť.“
  •   „Tu máš banán a šicko v poradku.“
  •   „Daky zlobor to budze.“
  •   „Výborne, gol!“
  • 6. Ktorý zo sloganov nebol súčasťou žiadnej série Farmy?
  •   Bude to drsné!
  •   Bude to divočina!
  •   Bude to husté!
  •   Bude to silné!
  • 7. Našej televíznej svokre Gizke Oňovej prischla legendárna hláška, ktorá stihla zľudovieť. Aké je jej znenie?
  •   Idem, robím.
  •   Idem, riešim!
  •   Idem, idem!
  •   Idem, makám.
  • 8. Gizka stihla okrem svojej vlastnej relácie Svokra rozdať múdrosti aj v inej šou. Ktorá to bola?
  •   Love Island
  •   Zámena manželiek
  •   Farma 11: Západ vs. Východ
  •   Superstar
  • 9. Ostrovná šou Love Island lákala predovšetkým luxusnou vilou, v ktorej súťažiaci hrali o 75 000 eur. Viete, kde sa vila nachádzala?
  •   Sardínia
  •   Ibiza
  •   Kanárske ostrovy
  •   Malta
  • 10. Reláciu Život po Farme, ktorá nadväzovala na reality šou Farma 13, moderoval/a:
  •   Martin Šmahel
  •   Jakub „Zitron“ Ťapák
  •   Eva „Evelyn“ Kramerová
  •   Fero Joke
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Prvotriedny smartfón aj pre náročných Huawei P60 Pro môžete získať s praktickým darčekom

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac