Motorola Razr 40 Ultra má také plynulé displeje, že vás okamžite vtiahne do obrazu
Ak vás od kúpy vyklápacieho smartfónu doteraz niečo odrádzalo, je veľká šanca, že to novinka z dielne Motorola zmení.
Zdieľať
4. 7. 2023;Autor: Ivan Štubniak, Foto: archív výrobcu
Nadupaná vyklápačka s vynikajúcim fotoaparátom, vo vegánskej koži a s veľkým externým displejom – to je Motorola Razr 40 Ultra. Značka Motorola predstavila novinku, ktorá predbieha svoju konkurenciu spracovaním aj vychytávkami vnútri.
Čo sa na smartfóne Motorola Razr 40 Ultra vydarilo?
Už dizajn novej Razr 40 Ultra hneď prezrádza, že ide o unikátny kúsok. Smartfón je v zatvorenom stave kompaktný a tenký, hrany do seba zapadajú perfektne, dokonca aj pri kĺbe ohybu.
Po otvorení Motoroly vás prekvapí neuveriteľná plynulosť a rýchlosť veľkého 6,9-palcového displeja – má totiž obnovovaciu frekvenciu až 165 Hz. Otvárací mechanizmus je plynulý, ale zároveň pevný. Jeho opotrebovania sa báť nemusíte, keďže výrobca udáva výdrž vyklápania až 400 000 otvorení. Dosiahnuť takúto métu by priemernému používateľovi trvalo približne 5 rokov.
Motorola Razr 40 Ultra je vlajková loď, čomu zodpovedajú aj parametre výkonu: osemjadrový procesor v tandeme s 8 a 12 GB RAM zvládne bezproblémovo všetko, čo mu zadáte. Ani raz som sa nestretol so zaseknutím, prehrievaním alebo spomalením.
„Čistý“ Android 13 je vynikajúco doladený, no výrobca mu pridal ešte pár užitočných funkcií, ktoré uľahčujú prácu s Motorolou Razr 40 Ultra. Napríklad, potrasením zariadenia sa automaticky otvorí fotoaparát, čo si počas používania rýchlo obľúbite.
Fotovýbavu tvorí dvojica hlavných fotoaparátov a k dokonalému záberu dopomôže umelá inteligencia. Výhodou skladacieho zariadenia oproti bežným smartfónom je možnosť využiť jeho flexibilitu ako statív, ktorý sa vám zíde nielen pri fotení, ale aj pri videohovoroch či online poradách. Navyše môžete Motorolu Razr 40 Ultra prepojiť s počítačom a využiť ju ako samostatnú webkameru na videohovory, takže si tento smartfón obľúbite aj pri práci.
V čom mohol byť smartfón Motorola Razr 40 Ultra lepší?
Len máločo môžem tomuto smartfónu vytknúť, lebo skoro vo všetkom vyniká. Za negatívum sa dá považovať hádam len absencia 3,5 mm audio jacku či slotu na pamäťovú kartu. V dnešnej dobe bezdrôtových slúchadiel a online úložísk to však nie je nič, čo by vás od Motoroly Razr 40 Ultra malo odradiť.
Batéria s kapacitou 3800 mAh mi vydržala jeden deň pri intenzívnom používaní, čo nemôžeme považovať za nadpriemerný výkon, no výrobca jej kapacitu kompenzuje prítomnosťou bezdrôtového nabíjania a 33 W adaptérom, ktorý nájdete priamo v balení, takže smartfón rýchlo nabijete.
V balení navyše nájdete aj ochranný obal na zariadenie, čo je tiež veľmi príjemné prekvapenie.
Čím smartfón Motorola Razr 40 Ultra príjemne prekvapuje?
Nespornou výhodou skladacieho zariadenia je menší externý displej. Pri Motorole Razr 40 Ultra je práve táto obrazovka rozhodujúcim prvkom, ktorým prekonáva konkurenciu.
Vďaka veľkosti vonkajšieho displeja sa jeho využitie neobmedzuje len na kontrolu notifikácií. Je to plnohodnotná obrazovka, na ktorej môžete komfortne čítať maily, pozerať si sociálne siete alebo odpisovať na správy, a to bez nutnosti telefón otvoriť.
Rovnako skvelé je aj jeho využitie pri fotení – vďaka živému náhľadu na tomto displeji spravíte vždy dokonalú fotku aj selfie.
Hodnotenie O2 Guru: Vyklápačka pre všetkých
Ak sa obzeráte po novom skladacom smartfóne, nehľadajte ďalej. Motorola Razr 40 Ultra má všetko, čo od vyklápacieho smartfónu môžete očakávať, ba dokonca viac.
Nesmierne som si testovanie užil, či už pri fotení, práci, alebo pri sledovaní video obsahu. Motorola Razr 40 Ultra má nezameniteľný štýl, ktorý pretavuje do praktického využitia.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Aplikácií na úpravu fotiek je na trhu veľmi veľa, no najčastejšie aj tak hľadáme základné, ale spoľahlivé funkcie – orezanie, jas či pekné filtre. Aby sme sa v presýtenom výbere nestratili, spýtali sme sa tých najpovolanejších – fotografov a fotografiek, aké apky im pomáhajú pri fotení telefónom najčastejšie.
Výber aplikácií od Tomáša Thurza, Magdalény Tomalovej, Jakuba Kovalíka, Diany Čermákovej a Tiny Szabo nie je len pre profíkov – ide o používateľsky príjemné apky, ktoré sú vhodné aj pre začiatočníkov.
Jakub Kovalík
Jakub dokáže autenticky zachytiť vzácne momenty z eventov a fotkami prezrádza aj veci zo zákulisia, okrem iného aj zo známych televíznych spotov. V portfóliu má aj produktové fotky, portréty či rôzne scenérie. Ak chceš vidieť Jakubovu tvorbu, pozri si jeho profil na Instagrame.
Darkroom
Aplikácia Darkroom sa na svojich webstránkach hrdí tvrdením, že ide o najjednoduchší a najvýkonnejší nástroj na úpravu fotografií a videí. Aj keď každému sedí niečo iné, aj Jakub priznáva, že aplikácia má dobrú výbavu na základné úpravy fotografie a zároveň má základné farebné presety. On ju však používa z iného dôvodu: „Využívam ju najmä na vytváranie rámikov na instagramové príbehy. Rámiky môžu mať rôzne farby, pomery strán a podobne,“ vysvetľuje.
Aplikácia Darkroom je zatiaľ dostupná len v App Store.
RNI Films
Staré dobré časy je fráza, ktorú počuť naprieč všetkými odvetviami, a inak to nie je ani vo fotografii. V posledných rokoch sa vraciame k analógovým fotkám, ak však chcete tento efekt iba napodobniť, pomôže vám Jakubova obľúbená aplikácia.
„RNI films ponúka rôzne filtre, ktoré simulujú farby analógových filmov, je rýchla, intuitívna a výsledok je super pre fotky z mobilu, ale aj z digitálneho fotoaparátu,“ hovorí Jakub.
Výber Jakubovej tvorby si môžete pozrieť v našej minigalérii:
Adobe Lightroom
Adobe Lightroom je často skloňovaný softvér medzi fotografmi a fotografkami. Mnohých na ňom láka dostupnosť či intuitívnosť, ktorú si pochvaľuje aj Jakub: „Lightroom je asi najkomplexnejšia apka na úpravu fotografií, skvelou výhodou je cloudové úložisko a možnosť synchronizácie projektov s verziou pre počítače. Celý workflow je vďaka tomu plynulý a môžete skákať medzi rôznymi zariadeniami,“ vysvetľuje fotograf.
Bezplatná aplikácia od Googlu ponúka 29 nástrojov a filtrov, od klasického orezávania fotiek až po rôzne prednastavené úpravy fotiek a vkladanie textov do obrázkov. „Snapseed používam najmä pri dopĺňaní textu do fotografie a zároveň v tejto apke môžem celkom efektívne rozšíriť či doplniť fotografie, ak potrebujem zmeniť pomer strán. Rovnako môžem odstraňovať nežiaduce objekty na fotke a podobne,“ hovorí Jakub.
Fotografka Diana precestovala viac ako 50 krajín a zážitky z ciest často zachytáva cez svoje fotky. V profesionálnej tvorbe sa venuje najmä ľuďom, rodinám či párom. Najradšej má „nedokonalé chvíle“, keď zachytí skutočnú emóciu bez neprirodzeného pózovania. Viac o fotografke a jej tvorbe nájdete na jej webstránke alebo Instagrame.
CameraConnect
„Aj napriek kvalitnému fotoaparátu v mobile stále preferujem fotenie Canonom R6. Prvou aplikáciou, ktorú používam, je teda jednoznačne CameraConnect, vďaka ktorej dostanem fotky z fotoaparátu do mobilu alebo tabletu,“ vysvetľuje svoju voľbu. Okrem premiestnenia fotiek ponúka aplikácia aj ďalšie možnosti – ak máte foťák napojený na wi-fi, môžete snímať na diaľku, pričom náhľad z fotoaparátu sa zobrazí na smartfóne.
Aplikáciu Lightroom má vo výbave aj fotografka Diana Čermáková. Podľa svojich slov tam nájde „všetko, čo potrebuje“. Jednou z kľúčových výhod je, že ide o aplikáciu, ktorá poslúži profesionálom a profesionálkam, no jej bezplatná verzia postačí aj laikom. K benefitom treba dodať aj to, že apka drží „všetko pod jednou strechou“ – v Lightroome si totiž môžete upravovať aj videá.
SCRL
Poslednou z Dianinho výberu je aplikácia, s ktorou si môžete jednoducho štýlovo nadizajnovať instragramové stories či karuselové príspevky do feedu. Svoje série fotiek si pekne zjednotíte a so šablónami im dodáte šmrnc. „Ak chcem dať fotky zo svojej tvorby na Instagram, tak si storky a posty pripravujem v SCRL. Najviac mi vyhovujú ich šablóny, ale mám rada aj možnosť vyskladať si vlastné vizuály,“ hovorí fotografka.
Aplikácia SCRL je dostupná len v App Store. Ak používate Android, vhodnou alternatívou môžu byť aplikácie Storyart či Unfold.
Tina Szabo
Tina sa venuje portrétnym, rodinným a svadobným fotkám, pretože ich považuje za najdôležitejšie – zachytávajú totiž významné momenty v ľudskom živote. Na svojom Instagrame ukazuje talentovaná fotografka aj snímky zo svojich cestovateľských objavov.
VSCO
VSCO nie je pojmom iba v brandži fotografov a fotografiek, túto aplikáciu si obľúbili aj bežní používatelia. Jednou z populárnych vlastností tejto apky je uloženie úprav a jednoduché použitie rovnakej úpravy na iné obrázky. Vďaka tejto funkcii môžu vaše instagramové príspevky vyzerať ucelenejšie – budú mať jednotné farby. „Ak fotím mobilom, táto apka spĺňa všetko, čo potrebujem na rýchle a jednoduché editovanie fotiek a videí,“ hovorí Tina.
Aj výber Tininej tvorby si môžete pozrieť v našej malej galérii:
InShot
Niektorých fotografov a fotografky zaveje aj do sveta videí – Tina používa pri upravovaní videa aplikáciu InShot, v ktorej sa dá klip strihať, ale môžete sa pohrať aj s rýchlosťou videa či efektmi. Vďaka funkciám na pridanie textu, hudby a animovaných nálepiek tu nájdete všetko potrebné, ak chcete upravovať videá na sociálne siete. „Najviac sa mi na nej páčia dostupné efekty a to, že sa používa veľmi jednoducho až intuitívne,“ dodáva fotografka.
Tomáš je slovenský fotograf a videograf, ktorý 4 roky pôsobil v Amsterdame a momentálne fotí najmä v Bratislave a v Prahe. Venuje sa módnej fotografii a jeho veľkou vášňou je aj analóg. Vo svojej tvorbe často pracuje s rôznymi druhmi svietenia, ktoré prináša do fotky emóciu. Časť jeho tvorby nájdete napríklad na Instagrame.
Lightroom
Do tretice všetko dobré: Lightroom si pochvaľuje aj Tomáš, ide o jeho najobľúbenejšiu aplikáciu na úpravu fotiek. Najväčšie plus vidí v širokej škále nástrojov a funkcií na úpravu, ktoré mu vždy umožnia vylepšiť fotky odfotené mobilom:
„Lightroom poskytuje ovládacie prvky na úpravu expozície, vyváženia farieb, kontrastu, ostrosti a mnohých ďalších aspektov fotografie.
Kombinácia týchto výkonných nástrojov robí z aplikácie obľúbenú voľbu pre všetkých fotografov, ktorí chcú svoje snímky efektívne a kreatívne vylepšiť,“hovorí Tomáš.
Kúsok z Tomášovej tvorby si môžete pozrieť v našej malej galérii:
CapCut
Ak chcete mať nielen pekné fotky, ale aj efektné videá na sociálnych sieťach, Tomáš má super tip: „CapCut je populárna aplikácia na úpravu videa, ktorá ponúka množstvo funkcií, napríklad orezávanie, rozdeľovanie, spájanie videa. Často využívam úpravu rýchlosti videa, pridávanie filtrov, prechodov a efektov. Všetky tieto nástroje mi umožňujú kreatívne vylepšovať moje videá a upravovať ich podľa mojich predstáv,“ vysvetľuje fotograf.
Prekvapení? Instagram by ste možno vo výbere obľúbených aplikácií fotografa Tomáša Thurza netipli, no pri svojej práci ho využíva bežne. Nielen keď zdieľa svoju prácu, hľadá tam najmä inšpiráciu. „Mnoho používateľov na Instagrame vytvára a zdieľa moodboardy, ktoré predstavujú konkrétnu tému, štýl alebo estetiku. Nachádzam v tom inšpiráciu,“ dodáva fotograf.
Ak Instagram ešte nemáte, môžete si ho stiahnúť na iPhone aj Android.
Magdaléna Tomalová
Možno o tom ani neviete, ale s fotkami od Magdy sa stretávate často – je totiž dvornou fotografkou magazínu Sóda a jej snímky sprevádzajú naše rozhovory. Okrem portrétov má skúsenosti aj s fotkami eventov či svadieb. Jej veľmi ľudskú tvorbu s príbehom môžete sledovať na Instagrame.
Camrote
Magdaléna hneď v úvode menovania aplikácií prizná, že foteniu na telefón veľmi neholduje, aj preto sa vo výbere sústreďuje najmä na apky, ktoré slúžia na prenos fotiek: „Ak chcem niekomu rýchlo poslať fotky z produkcie, teda z fotenia k článkom, a fotím na Sony Alpha, tak využívam aplikáciu Camrote,“ vysvetľuje fotografka.
Aplikácia je určená pre foťáky značky Sony, zaujímavosťou je, že sa cez Camrote celosvetovo premlelo už viac než 9 miliónov fotiek. Je dostupná len v App Store.
Cam Remote
Táto aplikácia taktiež patrí do kategórie apiek, ktoré pomôžu s virtuálnym premiestňovaním snímok. „Na import fotiek z Fujifilmu, ktorý používam ako svoj druhý ‚špacírsky‘ fotoaparát, používam Cam Remote.
Je to rýchla aplikácia bez zbytočností. Stačí si raz spárovať fotoaparát so smartfónom pomocou wi-fi a je to vybavené. Potom si už môžem rovno vo fotoaparáte voliť fotky, ktoré si chcem preposlať. Aplikácia funguje aj ako liveview displej a tiež ako samospúšť, no niektoré funkcie nevyužívam,“ hovorí fotografka.
Aj výber Magdinej tvorby si môžete pozrieť v našej minigalérii:
Snapseed
Túto aplikáciu na úpravu fotiek sme už vo výbere spomínali, v top trojici ju má aj Magdaléna. V tejto apke robí na fotkách len základné zmeny: upraví jas, kontrast a vyrovnáva línie.
„Apka ponúka aj uloženie vykonaných zmien vo forme presetu, ktorý môžem následne aplikovať na ostatné fotky z rovnakej série na udržanie rovnakého vizuálneho tónu,“ dodáva.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Zoberte telefón na cesty a spoznáte, aký je spoľahlivý. Vybrali sme 5 smartfónov, ktoré vás nesklamú ani v horách, ani pri mori, ani pri žiadnom dobrodružstve
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
