Nabíjačku pri Motorole Moto G54 Power Edition veľmi neopotrebujete, má totiž výdrž batérie aj za 3 smartfóny
Vylepšená Motorola je najmä pre ľudí, ktorým každodenné nabíjanie smartfónu nevyhovuje.
Zdieľať
8. 2. 2024;Autor: Michal Pakos, Foto: Motorola
Skupina smartfónov značky Motorola sa minulý rok rozšírila o niekoľko modelov. Okrem klasickej Moto G54 uviedla na trh aj jej vylepšenú verziu s označením Power Edition, ktorá už podľa svojho prívlastku evokuje nadupanú výdrž. Svojich potenciálnych majiteľov však prekvapí aj ďalšími funkcionalitami a napríklad aj peknými fotkami.
Čo sa na smartfóne Motorola Moto G54 Power Edition vydarilo?
Ako už prívlastok našepkáva, základom smartfónu Moto G54 Power Edition je jeho silná batéria. Má kapacitu úctyhodných 6000 mAh, čo pri bežnom používaní pohodlne vystačí na 3 dni. Aj keď sa vybije, plných 100 % kapacity batérie máte vďaka 30 W rýchlonabíjaniu zhruba do hodiny.
Jeden by povedal, že taká veľká batéria je predzvesťou „nosenia tehly vo vreckách“, no opak je pravdou. Dizajn Moto G54 Power Edition síce pôsobí robustným dojmom, je to však stále pomerne ľahký smartfón. Manipulácia s Moto G54 Power Edition je pohodlná aj v jednej ruke a na ťažkú tehlu môžete zabudnúť.
Pri dobrej manipulácii pomáha aj jednoduchý gumený obal, ktorý nájdeme priamo v balení. Okrem vysokej výdrže sa smartfón pýši aj operačnou pamäťou vo veľkosti 12 GB, ktorá spolu s procesorom Mediatek Dimensity 7020 zabezpečí plynulý chod bez zasekávania – a to aj pri hraní hier.
Čo mohlo byť na smartfóne Motorola Moto G54 Power Edition lepšie?
Pre niekoho môže byť mínusom Motoroly absencia nabíjacieho adaptéra, ktorý budete v balení hľadať márne. Rýchle 30 W nabíjanie využijete až po nutnej investícii do nabíjačky – pokiaľ, samozrejme, už doma v zálohe nejakú nemáte.
Čo nás na smartfóne Motorola Moto G54 Power Edition príjemne prekvapilo?
Na novinke Motorola Moto G54 Power Edition ma veľmi príjemne prekvapila fotovýbava. Na zadnej strane dominuje hlavný 50 Mpx snímač s optickou stabilizáciou obrazu, čo v tejto cenovej kategórii vôbec nie je štandard. Pri krásne ostrých záberoch mu sekunduje 8 Mpx širokouhlý snímač.
Fotografie sú kvalitné, ostré a pri použití HDR režimu sa dokážu vyrovnať aj záberom z drahších smartfónov. Nemusíte sa obávať ani zlých svetelných podmienok či fotenia v noci, lebo fotky sú vo svojej kategórii nadštandardne kvalitné a ostré.
Vnútorné úložisko dostalo kapacitu 256 GB a miesta na všetok foto- aj videoobsah je teda dostatok.
Hodnotenie O2 Guru na záver: Rýchlo nabitá aj dobre vybavená
Motorola Moto G54 Power Edition je síce smartfón v strednej cenovej kategórii, no vďaka jeho výbave mu ťažko hľadať konkurenta v podobnej cene. Okrem nadštandardnej batérie s podporou 30 W rýchleho dobíjania disponuje aj kvalitnou fotovýbavou a hardvérom aj pre náročnejších.
Je to smartfón, pri ktorom dostanete maximum za veľmi priaznivú cenu.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Skoro osobný tréner, no stále poruke: Správny výber smart hodiniek prinesie do športovania viac motivácie
Malá pomôcka na zápästí bude dobrou oporou, ak chcete do života dostať viac pohybu.
Zdieľať
31. 1. 2024;Autor: Juraj Recký, Foto: Shutterstock
Nezáleží na tom, či športom žijete alebo s ním len začínate – so smart hodinkami budú mať vaše športové aj wellness aktivity lepší systém i plán. Pohyb bude mať „hlavu a pätu“, a tak získate nielen dobrý prehľad o vašej kondícii, ale aj väčšiu motiváciu. A keďže inteligentné hodinky majú rôzne parametre a ceny, pripravili sme jednoduchého sprievodcu, ako si ich vybrať – pretože ani na smart „osobného trénera“ nemusíte minúť celú výplatu.
Smart funkcií, ktoré hodinky ponúkajú, je naozaj veľa. Mnohé z týchto vychytávok, napríklad GPS, sledovanie srdcovej frekvencie či sledovanie výkonu konkrétneho športu, sú súčasťou štandardnej výbavy smart hodiniek, no je dôležité všímať si detaily. Pri GPS napríklad počet satelitných systémov, s ktorými hodinky vedia komunikovať. Poďme sa na to pozrieť zblízka.
Od zaznamenávania výkonu až po personalizovaný športový plán
Inteligentné hodinky bežne sľubujú možnosť sledovať stovky najrôznejších športových aktivít. Od klasík, ako je beh či cyklistika, cez plávanie, zumbu, tanec až po snowboarding, kanoistika a golf. Niektoré hodinky, napríklad Garmin Fenix 7X, dokonca vedia sledovať triatlon.
Ak s pohybom začínate a hovoríte si, že by vám stačili aj základné športy, potom sa pri výbere netrápte porovnávaním športových aktivít, ktoré hodinky dokážu sledovať. Nech vyberiete akékoľvek, chôdza, beh, cyklistika, plávanie či silový tréning sú bežne v zozname sledovaných aktivít.
V prípade, že potrebujete niečo špecifickejšie, potom budete musieť trochu pátrať. Samsung Galaxy Watch6 dokážu zaznamenať golf, na tenis sa hodia Huawei Watch GT4. Stávkou na istotu pri náročných alebo menej bežných športoch sú vyslovene športové smart hodinky, napríklad Garmin.
Pri mnohých športoch hodinky zaznamenávajú veličiny času, srdcovej frekvencie, spálených kalórií a zdolanú vzdialenosť či prekonanú výšku. Nazbierané dáta o vašom zdravotnom stave a fyzickej kondícii vedia niektoré smart hodinky premeniť na personalizovaný bežecký plán. Túto funkciu sa podarilo naozaj dobre prepracovať výrobcovi Huawei a užívať si ju môžete napríklad s Huawei Watch GT 4.
Vyberiete si cieľ, teda niektorý z predpripravených bežeckých plánov, a hodinky ho podľa vašej kondície upravia. Následne vás budú hlasovými povelmi upozorňovať, keď budete bežať veľmi pomaly alebo naopak, rýchlo. Prípadne, ak sa bude počas behu niečo vymykať vašim štandardom, tiež vás upozornia.
Sledovanie srdcovej frekvencie
Smart hodinky môžu do istej miery nahradiť hrudný pás. Športovci, ktorí balansujú na hrane profesionálneho výkonu, budú namietať, no pre amatérskych športovcov sú dáta o srdcovej frekvencii dostatočne presné. Snímačom srdcového tepu sú dnes smart hodinky bežne vybavené, od tých dostupnejších, ako napríklad Huawei Watch Fit 2 Active, až po tie prémiové, napríklad Apple Watch S9.
Sledovať, ako vám bije srdce počas športu, je dôležité nielen pre predstavu o vašej kondícii, ale aj preto, aby ste sa nebezpečne nepreťažovali. Aplikácia, s ktorou sú inteligentné hodinky prepojené, dokáže namerané hodnoty zrozumiteľne vysvetliť aj laikom.
Nielen pri športe
Nasýtenie krvi kyslíkom je ďalším užitočným ukazovateľom stavu vašej kondície a môže byť aj odrazom vášho celkového zdravia. Senzor na meranie kyslíka v krvi SpO2 je v smart hodinkách jednou z posledných hardvérových noviniek, sú ňou vybavené napríklad Huawei Watch GT 3 Pro.
Ako pri srdcovej frekvencii, tak pri SpO2 vám aplikácia namerané výsledky vyhodnotí a vysvetlí „ľudskou rečou“. A vy budete vedieť efektívnejšie upraviť svoj tréning na dosiahnutie lepších výsledkov. Ak by sa namerané hodnoty zásadne vymykali priemeru, môže to signalizovať aj blížiacu sa chorobu.
Každý deň vo fitku
Výber hodiniek ovplyvňuje komplexný súbor faktorov – tí najzapálenejší športovci určite siahnu po hodinkách značky Garmin, lebo len tento výrobca má v ponuke modely pre hardcore športovcov. Ak športom žijete, môžete siahnuť napríklad po hodinkách Garmin Fenix 7X Sapphire Solar alebo po „civilnejšom modeli“ Garmin Vivomove 3.
Horský terén
Dnešné smart hodinky majú GPS vo svojej výbave bežne. Dokonca môžu využívať aj viacero satelitných riešení na určenie polohy, ako sme spomínali v úvode. Viac je, samozrejme, lepšie – najmä ak zvyknete športovať v exteriéri. Máte tak istotu dobrého signálu a presnejšieho určenia polohy. Z nej dokážu hodinky vypočítať zdolanú vzdialenosť a vašu rýchlosť.
Pre beh, turistiku, cyklistiku, nordic walking, plávanie a mnohé ďalšie športy sú to rozhodujúce údaje. Ak vám záleží na skutočne presných údajoch, potom by ste mali siahnuť napríklad po Apple Watch Ultra alebo Samsung Galaxy Watch6.
Ďalšou vecou, ktorá má vplyv na váš (exteriérový) športový výkon, je nadmorská výška. Samozrejme, pár metrov nespraví zásadný rozdiel, no behať napríklad v Bratislave a neskôr vo Vysokých Tatrách, to už pocítite. Na turistike vás tiež bude zaujímať, koľko výškových metrov ste už zdolali a koľko vám chýba na vrchol – v tomto prípade bude dobrou alternatívou napríklad športový model Garmin Venu 2.
Mnoho používateľov stále preferuje okrúhly ciferník, ktorý je vlastný klasickým hodinkám, lebo hranaté nemusia vyhovovať každému. Najmä ak beriete hodinky aj ako módny doplnok. Výrobcovia tento fakt vnímajú, a preto majú napríklad Samsung Galaxy Watch6, Huawei Watch GT 4, ale aj ďalšie modely od iných výrobcov okrúhly ciferník.
Obdĺžnikový tvar, napríklad na Apple Watch S9 alebo Honor Watch 4, môže byť však funkčnejší. Ponúka väčšiu zobrazovaciu plochu, komfortnejšie používateľské rozhranie alebo lepšiu interakciu s hodinkami. Predsa len, väčšina vývojárov vychádza zo skúseností s hranatými displejmi. Ale samozrejme, každému vyhovuje niečo iné.
Remienok
Remienok mnohí vnímajú najmä ako estetický doplnok, a preto ich zvyknú mať viacero. Aj v prípade, že sú pre vás hodinky najmä športová pomôcka, by ste ich mali mať niekoľko. Dôvod je jednoduchý – hygiena. Pri výbere sa pozerajte na tieto parametre:
Materiál – mal by byť ľahký a hypoalergénny. Napríklad silikón, nylon alebo pružná guma.
Pohodlné nosenie a prispôsobenie – remienok by vás nemal tlačiť či omínať. Kvôli presnému meraniu by mali však hodinky držať pevne na zápästí.
Odolnosť – pot, nárazy, voda, prach atď. sú všetko faktory, ktoré majú deštruktívny vplyv na materiály. Preto by mal byť remienok vyrobený z takého, ktorý odolá.
Kompatibilný s hodinkami – ide o samozrejmosť, no opakovanie je matka múdrosti.
Dizajn – funkčnosť je pri športe kľúčová, no dnes je väčšina remienkov štýlová a hodí sa aj k nešportovému oblečeniu.
Výdrž batérie
Od necelého dňa ako na Apple Watch až po viac ako týždeň ako napríklad na Huawei Watch Fit 2. To je rozpätie výdrže batérie smart hodiniek, ktoré aktuálne nájdete na trhu.
To, ako dlho vám smart hodinky vydržia na jedno nabitie, závisí od mnohých faktorov – napríklad od typu displeja. Ak sa rozhodnete pre OLED alebo AMOLED, teda tie krajšie, jasnejšie, detailnejšie, musíte sa zmieriť s tým, že značnú časť výdrže „zhltne“ práve zobrazovacia plocha. Ak chcete hodinky využívať skutočne len na šport, za zváženie stoja aj modely s e-ink displejom.
Niekoľkotýždňová výdrž batérie na jedno nabitie nie je zázrak, zväčša je to zásluha úsporného režimu hodiniek. V ňom máte k dispozícii funkcie podobné skôr tradičným hodinkám. Ak zapnete GPS, krokomer, pravidelný monitoring srdcovej frekvencie a ďalšie funkcie či aplikácie, ktoré neustále aktualizujú svoje dáta, výdrž na jedno nabitie výrazne klesne.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
