Nášmu prísnemu oku neušiel ani Samsung Galaxy S9+. Ako obstál v hodnotení?
Aj túto vlajkovú loď od Samsungu sme otestovali za vás. Pozrite sa, ako uspel v našom hodnotení.
Zdieľať
25. 5. 2018;Autor: Michal Bista, Foto: Samsung
Na trh prišiel nový kúsok od výrobcu Samsung s označením Galaxy S9+. Je to ten väčší z dvojice vlajkových lodí určených na tento rok.
Samsung Galaxy S9+ vyzerá podobne ako jeho predchodca. Na pravej strane sa nachádza tlačidlo vypnutia, na ľavej zase ovládanie hlasitosti a asistent Bixby. Na spodnej hrane nechýba konektor nabíjania typu USB-C a jack konektor na slúchadlá.
Telo telefónu je kovové, zadná strana kombinuje kov a sklo. Jej súčasťou sú aj dve šošovky fotoaparátov, blesk, čítačka odtlačkov prstov a senzor na meranie tepu. Prednej časti dominuje zaoblený 6,2-palcový Super AMOLED displej s podporou HDR a minimálnymi okrajmi, indikátor LED, fotoaparát a senzory.
Inovovaný rámik, dual verzia
Práve v prípade rámika možno vidieť malý rozdiel oproti predchodcovi. Rám vyčnieva, čo by malo pomôcť ochrániť sklenené prvky pri páde. Tie sú navyše vyrobené z odolného skla Gorilla Glass piatej generácie. Model S9+ je dostupný v dual verzii – funguje s dvoma nanoSIM kartami alebo umožňuje kombinovať nanoSIM a pamäťovú kartu.
Inteligentné odomykanie, skvelý zvuk
V prípade tohto modelu si môžete nastaviť odomykanie PIN kódom, vzorom, odtlačkom prstov, rozpoznaním tváre či skenom dúhovky. Zvoliť možno aj inteligentné odomykanie, ktoré uvedené spôsoby kombinuje. Snímač odtlačku prstov neslúži len na odomykanie, dá sa ním napríklad stiahnuť horná lišta. Zaujme aj funkcia always on display, vďaka ktorej vám aj v uzamknutom režime telefón zobrazí čas, dátum a základné notifikácie.
Model S9+ disponuje stereoreproduktormi vyladenými firmou AKG. V škatuľke nájdete aj slúchadlá rovnakej značky.
Jeden z najvýkonnejších Androidov na trhu
Novinku poháňa čipset Exynos 9810. Operačnú pamäť 6 GB dopĺňa grafický procesor Mali-G72 MP18. Základná verzia je dostupná s pamäťou 64 GB, no v ponuke je aj verzia s pamäťou 256 GB. Telefón s prehľadom zvláda všetky operácie – ide totiž o jedno z najvýkonnejších Android zariadení. Batéria má kapacitu 3 500 mAh, čo postačuje na celý deň prevádzky.
Nadštandardné funkcie
Ak ovládate aspoň základy angličtiny, odporúčam asistenta Bixby. Prostredníctvom hlasových pokynov vám umožní nastaviť si budík či spraviť si selfie. Nový Samsung si ma získal aj funkciou SOS. Pri stlačení tlačidla vypnutia tri razy po sebe sa na vybrané číslo odošlú správy s vašou polohou, fotografiou z predného a zo zadného fotoaparátu, a s hlasovým záznamom.
Skvelé fotky aj videá
Ak radi fotíte a nakrúcate videá, tento telefón predstavuje takmer to najlep- šie. Hlavný fotoaparát možno doplniť teleobjektívom s rovnakým rozlíšením. Vďaka dvom objektívom dokáže vytvoriť perfektnú hĺbku fotky s bokeh efektom a navyše pracuje s variabilnou clonou. Videá dokážu v super slow motion móde zachytiť 960 snímok za sekundu.
O2 Guru hodnotí: Top model pre náročného zákazníka
Samsung Galaxy S9+ je určený pre náročného zákazníka, ktorý hľadá to najlepšie. Pri konečnom rozhodovaní, akú výbavu zvoliť, by som v prípade používania dvoch SIM kariet rozmýšľal nad verziou s pamäťou 256 GB.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Testovali sme Huawei P20 Pro. Oplatí sa do tejto vlajkovej lode investovať?
Najvybavenejší smartfón od čínskeho výrobcu nerobí kompromisy. Získa si vás kvalitnými fotkami aj dlhou výdržou batérie
Zdieľať
29. 3. 2018;Autor: Ivan Štubniak, Foto: Huawei
Huawei je na domácom trhu mobilných telefónov už niekoľko rokov naozaj stabilný hráč. Tento rok predstavil 3 novinky a mne sa do rúk dostala tá „najnadupanejšia“ Huawei P20 Pro.
Láska na prvý pohľad
Huawei P20 Pro si pre jeho pôvab zamilujete hneď po vybalení. Prekvapením je už samotný obsah balenia, ktorý je naozaj štedrý. Nájdete v ňom nabíjačku, dátový kábel, stereo slúchadlá s mikrofónom a nástroj na výmenu SIM karty.
Veľmi pozitívne vnímam aj pribalenie priehľadného puzdra a ochrannej fólie na displej. Ako posledná mi z balenia vypadla redukcia USB-C konektora na 3,5 mm audio jack. Z toho jasne vyplýva, že aj spoločnosť Huawei sa rozhodla jack vynechať.
Elegantný dizajn
P20 Pro pôsobí mimoriadne elegantným dojmom. Kombináciu kovu, skla a zvolenej farby považujem priam za úchvatnú. Zadná sklenená stena vyzerá vďaka spôsobu, akým výrobca nanášal farbu, takmer ako leštený kov. Je však magnetom na odtlačky prstov a podobne ako ostatné zariadenia s takouto kombináciou materiálov sa neuveriteľne šmýka, čo však rieši pribalené puzdro.
Kvalitný kovový rám ukrýva na pravej strane tlačidlá na ovládanie hlasitosti a vypnutie displeja. Konektor na nabíjanie a reproduktor výrobca umiestnil klasicky na spodnú stranu zariadenia. Na tej hornej nájdete okrem mikrofónu aj IrDa diódu na ovládanie domácich spotrebičov.
Inovovaný displej
Takmer celú prednú stenu tvorí displej. Huawei sa inšpiroval konkurenciou a to hneď v 2 prípadoch. Prvým je pomer strán displeju 18:9, vďaka čomu pôsobí zariadenie natiahnutejšie. Displej zobrazuje farby naozaj verne a hustota pixelov je taká veľká, že jednotlivé pixely budete musieť hľadať lupou. Vďaka uhlopriečke 6,1 palca môže budiť dojem, že ide o veľké zariadenie, no nie je tomu tak.
Druhou inšpiráciou je výrez v hornej časti displeju, ktorý však vďaka svojej minimálnej veľkosti nepôsobí rušivo. Výrobca si dal záležať, aby sa výrez nachádzal len okolo reproduktoru a prednej kamery.
Po stranách výrezu je tak dostatok priestoru na umiestnenie dôležitých informácií, akými sú intenzita siete, aktuálny čas a stav batérie. Huawei myslel aj na užívateľov, ktorí nie sú fanúšikmi výrezu – možno ho totiž voľbou v nastavení zobrazenia skryť. Osobne si dovolím tvrdiť, že zapracovanie výrezu sa výrobcovi podarilo lepšie ako jeho konkurentom.
Odladenosť systému
V tomto smartfóne nechýba Android najvyššej verzie 8.1 s nadstavbou EMUI s rovnakým označením. Huawei dlhodobo prináša kvalitnú nadstavbu nad operačný systém od Google, ktorá ponúka niekoľko veľmi zaujímavých funkcií. Jednou z nich je nastavenie tmavého módu, vďaka ktorému môže byť celé menu čierne. Toto riešenie vyzerá úžasne a zároveň šetrí batériu.
Zariadenie má 2 sloty na nanoSIM karty, no žiadny na pamäťovú kartu. Vnútorná pamäť 128 GB však absolútne postačuje. Prekvapením je odolnosť proti vode i prachu.
Bezpečnosť nadovšetko
Na zabezpečenie svojich údajov si môžete vybrať z viacerých spôsobov uzamknutia. Okrem odomknutia tvárou si môžete nastaviť odomknutie otlačkom prstu alebo heslom. Čítačka otlačkov prstov je umiestnená pod displejom a možno ju použiť aj na ovládanie zariadenia gestami.
Ovládanie gestami je naozaj jednoduché a skutočne návykové. Už po jednom dni som preto softvérové navigačné tlačidlá v spodnej časti displeja vypol. Prostredníctvom čítačky môžete zabezpečiť aj konkrétne aplikácie – ich obsah sa ukáže až po opätovnom priložení prsta alebo zadaní hesla. Takýmto spôsobom sa síce nedajú uzamknúť všetky aplikácie, nájdete však medzi nimi tie podstatné – aplikáciu telefónu, prehliadač či Facebook.
Odomykanie zariadenia tvárou funguje rýchlo a spoľahlivo. Veľmi milo ma prekvapilo, že na zariadenie sa nemusíte pozerať priamo. Zosníma vás aj z mierneho uhla a dokonca aj po tme.
Naozaj kvalitné fotky so štvoricou fotoaparátov
Tou najzaujímavejšou časťou novinky P20 Pro sú fotoaparáty. Huawei už niekoľko rokov v spolupráci so spoločnosťou Leica prináša naozaj kvalitné zábery. Toto zariadenie je výnimočné tým, že zahŕňa až 4 fotoaparáty. Predný má rozlíšenie až 24 Mpx, čo umožňuje už spomínané spoľahlivé odomykanie pomocou rozpoznania tváre a fanúšikov selfie určite nesklame.
Na zadnej strane nájdete až 3 šošovky. Na kombináciu farebného fotoaparátu s tým čiernobielym sme od modelu P9 zvyknutí. Tretí snímač slúži na hybridný zoom a umožňuje záber až 5-krát priblížiť bez straty kvality fotografie.
Rozhranie fotoaparátu neprešlo veľkými úpravami, no pribudli nové možnosti, napríklad portrétový mód, vďaka ktorému vytvoríte zaujímavé portréty s rozostreným pozadím. Samozrejmosťou pre nadšencov fotografie je plne manuálny režim. Pri natáčaní videa možno využiť Super Slow Motion mód, ktorý pracuje s 960 zábermi za sekundu.
Batéria, ktorá vás nesklame
Veľký displej si vyžaduje veľa energie, preto spoločnosť Huawei zvolila batériu s kapacitou 4 000 mAh. Vďaka nej vydrží smartfón na jedno nabitie 1,5 dňa aj pri vysokej záťaži. Pri bežnom používaní, v rámci ktorého som používal sociálne siete, automatickú synchronizáciu e-mailov a Messenger, občas si pozrel video či zahral hru, som smartfón dobíjal raz za 2 dni.
Na predĺženie výdrže môžete použiť aj šetriaci režim alebo nechať bežať na pozadí len niektoré aplikácie. Vďaka technológií SuperCharge nabijete zariadenie omnoho rýchlejšie ako s klasickou nabíjačkou. Jediné, čo tomu všetkému chýba, je bezdrôtové nabíjanie.
O2 Guru hodnotí: Všetko, čo od vlajkovej lode očakávate
Huawei P20 Pro je zariadenie s obrovskou charizmou a veľkým potenciálom, ktoré som si zamiloval na prvý pohľad. Bezrámikový displej vyzerá úžasne, výrez v hornej časti je minimálny a ak vám prekáža, viete ho softvérovo schovať. Ovládanie gestami prostredníctvom čítačky odtlačkov prstov je nesmierne jednoduché a fotografovanie s týmto kúskom vo vás prebudí umelca. Ako presvedčený používateľ produktov od Apple musím uznať, že toto zariadenie sa nesmierne podarilo. Má presne to, čo od vlajkovej lode požadujete a určite vás nesklame.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
