O2 Guru otestovali Sony Xperia XZ2

Výkonný a atraktívny smartfón so skvelou výdržou

Sony predstavilo svoju novú vlajkovú loď pomerne skoro po predstavení jej predchodcu.

V novom modeli sú zapracované niektoré pripomienky, ktoré zákazníci vytýkali predchádzajúcemu modelu — vďaka tomu sa toho veľa zmenilo vo výbave aj v dizajne.

Viac displeja, menej rámiku

Je úctyhodné, ak výrobca počúva kritiku. Tú najväčšiu si pri predchádzajúcom modeli vyslúžili príliš hrubé okraje pod displejom. Rámik displeja pri XZ2 je teraz podstatne tenší. Toto zoštíhlenie však nezasiahlo samotný telefón, ktorého celková hmotnosť je až 196 gramov, čo v ruke určite pocítite. Hrúbka smartfónu je tiež citeľná – 11 mm. Z týchto parametrov je jasné, že ide o robustný telefón.

Dizajn, ktorý zaujme

Sony bolo vždy známe kvalitou spracovania svojich zariadení a inak tomu nie je ani pri XZ2-ke. Spojenie kovového rámu a skla je elegantné, avšak cenou za túto kombináciu je šmykľavosť. Smartfón sa kĺže v rukách a ak ho položíte na nerovný povrch, rozhodne nezostane na mieste. V rámci prevencie „pavučín“ na skle preto určite odporúčam siahnuť po nejakom ochrannom obale.

Slot pre SIM kartu a hybridný slot na druhú SIM alebo pamäťovú kartu nájdete v hornej časti zariadenia. V tej dolnej nájdete len USB – C konektor. Audio jack budete hľadať márne a na pripojenie vašich obľúbených slúchadiel budete musieť použiť redukciu z USB – C, ktorú výrobca pribalil k zariadeniu. Na pravej strane nájdete okrem ovládania hlasitosti a tlačidla na vypnutie displeja aj dvojitú spúšť pre ovládanie fotoaparátu. Sony je zrejme posledným z veľkých hráčov, ktorý stále používa hardvérovú spúšť, za čo mu patrí pochvala.

Fotoaparát a Ultra slow motion

V minulosti Sony experimentovalo s umiestnením čítačky odtlačkov prstov v tlačidle pre zapnutie displeja v bočnej stene zariadenia. Od tohto zaujímavého riešenia však teraz výrobca, nevedno prečo, upustil. Čítačka odtlačkov prstov sa teda presunula na zadnú stranu zariadenia a nezakotvila v tej najlepšej polohe. Intuitívne ju totiž nenahmatáte tak, ako by ste čakali, pretože čítačka takmer splýva s telom zariadenia. Vyčnieva však okraj fotoaparátu, ktorého šošovku nájdete presne tam, kde by ste hľadali práve snímač odtlačkov prstov. Pripravte sa teda na časté čistenie.

Samotný fotoaparát má rozlíšenie 19 Mpx a zachytíte ním pekné a ostré zábery — zamrzí len absencia optickej stabilizácie obrazu. Prostredie fotoaparátu je intuitívne a jednoduché. Zaujímavosťou je možnosť zachytávať ultra slow motion videá pri 960 snímkoch za sekundu. Takéto videá určite ozvláštnia vašu galériu.

Čítajte ďalej: Veda potvrdila, prečo ľudstvo miluje slow motion videá. Naučte sa ich robiť dokonalo

Výkon bez kompromisov

Ako už býva pri vlajkových lodiach zvykom, výrobca nešetril hardvérovou výbavou. Najnovší procesor od Snapdragonu plynule poháňa najnovší Android 8.0. Ani pri dlhšom hraní náročnejších hier som nezaznamenal extrémnejšie prehrievanie. Operačná pamäť s veľkosťou 4GB zvláda aj náročnejší multitasking. Systém obohatený nadstavbou od Sony teda beží plynule a bez zasekávania. Rovnako, ako pri predchodcoch, aj nová Xperia má krytie IP68, s ktorým zvládne 30 minútový pobyt v sladkej vode v hĺbke až 1,5m.

Sony rovnako ako väčšina výrobcov prešlo na „natiahnutejší“ 5,7-palcový displej s pomerom strán 18:9. Na tento pomer si však veľmi rýchlo zvyknete. Pre jednoduchšie ovládanie jednou rukou môžete displej „zmenšiť“. Stačí potiahnuť po softvérových tlačidlách sprava doľava — alebo naopak, podľa toho, ktorou rukou chcete smartfón ovládať. Pod displejom sú umiestnené stereo reproduktory, ktoré sa starajú o kvalitný a hlasný zvuk. Pre jeho zvýraznenie môžete tiež využiť funkciu dynamického vibrovania, ktoré doplní zvuk z reproduktorov pre intenzívnejší zážitok.

Výdrž bez obáv

Zaujímavou je aj výdrž tohto smartfónu na jedno nabitie. Nesmieme zabúdať, že ide o smartfón nabitý konektivitou a výkonom. Počas dňa využívam takmer všetky druhy pripojenia, od Bluetoothu, cez GPS a NFC až po mobilné dáta a WiFi. Aj v tom najnáročnejšom dni ma XZ2-ka nesklamala a večer mala ešte približne 35% batérie. V tých menej hektických dňoch dokonca 50%. V prípade, že  s vami batéria naozaj nestíha držať krok, je tu vždy záchrana v podobe Stamina módu. Ten okreše niektoré z funkcií a zachráni tak pár percent z výdrže baterky.

Záver

Sony XZ2 je robustný telefón, na ktorý sa ale veľmi dobre pozerá. Foťákom síce svoju konkurenciu nepredbehne, vyváži to však svojou vytrvalosťou a výkonom. Nesklame vás ani pri používaní tých náročnejších aplikácií. Nová Xperia XZ2 dôstojne zvládla všetko, čo som od nej potreboval a očakával. Je určená najmä pre ľudí, ktorí potrebujú výkonný smartfón a zároveň ocenia jeho kvalitný dizajn.

Ivan Štubniak, O2 Guru

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Veda potvrdila, prečo ľudstvo miluje slow motion videá. Naučte sa ich robiť dokonale.

Vraj nám pripomínajú adrenalínové zážitky ako prvé stretnutie so životnou láskou. S novým Sony Xperia XZ2 si to môžete ľahko overiť vďaka funkcii Super slow motion.

Vraj nám pripomínajú adrenalínové zážitky, ako napríklad prvé stretnutie so životnou láskou. S novým Sony Xperia XZ2 si to môžete ľahko overiť vďaka funkcii Super slow motion.

A preslávil sa nimi aj kultový film Matrix (1999):

Režisér filmu o dvojici zamilovaných zlodejov vysvetlil, že chcel zachytiť násilné situácie tak, akoby ich divák naozaj prežíval. Použil preto spomalený záber, pretože podľa neho práve takto vnímame hrôzostrašné situácie, ako napríklad autonehody.

Túto myšlienku vyslovil 20 rokov predtým, ako neurovedec David Eagleman vydal svoj článok Prečo milujeme slow motion video.

Vďaka slow-mo objavujeme nové veci

Pred možnosťou zachytiť niečo vysokorýchlostnou kamerou sa napríklad vedci domnievali, že čmeliak lieta v rozpore s fyzikálnymi zákonmi alebo nevedeli, že blcha dokáže skočiť až do vzdialenosti 150-násobku svojej dĺžky.

Z rovnakých dôvodov vznikol aj vôbec prvý film v histórii ľudstva – Sallie Gardner at a Gallop alebo The Horse in Motion.

Fotograf Eadweard Muybridge chcel zistiť, či kôň počas cvalu zdvihne zo zeme všetky štyri nohy súčasne. Na dostihovej trati preto rozložil 27 fotoaparátov a zachytil tak celý pohyb závodníka a jeho koňa. Okrem toho, že našiel odpoveď svoju otázku, ako prvý sa tiež pokúsil obrázky rozpohybovať rýchlym premietaním za sebou:

My sme práve nemali po ruke koňa, preto sme sa s novým Sony Xperia XZ2 a jeho funkciou Super slow motion podujali zistiť, akým spôsobom pijú psy. Vedeli ste, že si vodu naberajú zahnutým jazykom?

Vnímame omnoho jasnejšie – ako pod vplyvom adrenalínu

Eagleman sa vo svojej práci venoval aj vnímaniu výnimočných alebo nebezpečných situácií, pri ktorých sa do krvi uvoľňuje adrenalín. Zistil, že ľudia takéto momenty prežívajú omnoho silnejšie a aj spomienky sa do pamäti ukladajú hustejšie než za bežných okolností.

Určite si napríklad spomínate na prvé stretnutie so svojou láskou – čo mala oblečené, aký mala účes, ten prvý pohľad. Viete, aká hrala hudba a kde presne ste sa nachádzali, aj čo vášmu stretnutiu prechádzalo.

Keď si spätne vybavujete tento zážitok a opisujete ho priateľom, dokážete veľmi detailne popísať okolie aj priebeh udalosti, akoby sa všetky zmysly zapli na supermód. Hustota spomienok je v tomto prípade analogická s počtom obrázkov za sekundu, ktoré zapisuje vysokorýchlostná kamera.

V novom Sony XZ2 je týchto obrázkov za sekundu až 960, preto sme mohli aj bežné doobedie v parku premeniť na adrenalínový zážitok:

A to je ďalší z dôvodov, prečo milujeme slow motion. Keď máme viac času, dokážeme nasať viac detailov celej situácie. Preto máme pocit, že prežívame niečo výnimočné.

Situácia sa zdramatizuje

Priekopníkmi v tejto oblasti sa stali najmä dvaja páni z YouTube, ktorí si hovoria The Slow Mo Guys. Vo svojich videách ukazujú pomerne bežné veci, ktoré však nakrúcajú vysokorýchlostnou kamerou. Vďaka tomu by napríklad také vystrelenie airbagu už nemohlo byť dramatickejšie.

Keď vidíme, ako sa približuje očakávaná situácia, sme v napätí a dramatizácia stúpa. Keď sme s naším Sony XZ2 vyšli len tak do ulíc, tiež nám odrazu pripadali ako z akčného filmu. S trochou romantiky ????.

Tým sa vlastne dostávame k štvrtému slow-mo psychologickému javu, ktorým je…

Podvádzanie očakávania

Náš mozog si chce všetko uľahčiť, za čo sme mu mnohokrát vďační. Keď si však na polceste na dovolenku nevieme spomenúť, či sme vypli sporák, môžu nás tieto mentálne skratky nepríjemne potrápiť.

Naša myseľ je zvyknutá predpokladať, čo sa stane v nasledujúcich chvíľach. Vychádza pri tom zo doterajších skúseností a všeobecne platných fyzikálnych zákonov. V spomalenom videu sa však koniec neustále odďaľuje — preto nespĺňa naše zaužívané očakávania a mozog je zmätený.

Podvedome túžime vidieť, ako sa to skončí. Dokonca nevieme odolať. Keď konečne príde záver, sme zmietaní emóciami, ktoré by sme pri normálnom prežívaní vôbec nemali. Čo myslíte, ako sme skončili my po prvý raz na paddleboarde?

Slow-mo odhaľuje krásu

A samozrejme, neboli by sme obyčajní ľudia milujúci mačiatkovské gify, keby nám nešlo vždy tak trochu o pohladenie emócií. Keď vidíme bežné veci spomalene, získajú nový, romantický nádych. Stromy sa jemne kolíšu vo vetre, motýľ mocne máva krídlami, mačiatko pri zoskoku mäkko dopadne na predné labky.

Takto to vidíme našimi očami, teda naším Sony objektívom:

Veda v tom má jasno: ak ste človek, musíte mať radi spomalené videá a nemôžete s tým nič spraviť. Teda, môžete si ich začať robiť sami so Super slow motion kamerou v novom Sony XZ2 a objavovať záhady ľudského mozgu po svojom.

Ku každému O2 Paušálu ho teraz môžete získať na začiatok len za 2 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kristína Tormová: Nie som bilbord, ktorý každý deň ponúka inú značku

„Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník,“ hovorí jedna z najznámejších mám na slovenskom Instagrame.

Kristína Tormová je herečka, ktorú si však mnohí v súčasnosti spájajú najmä s jej autorskou značkou a s knižkami, v ktorých hovorí o svojom rodičovstve. Mama troch detí vybudovala aj úspešný profil na Instagrame, plný zážitkov a zamyslení, ktorý má desaťtisíce followerov. Porozprávali sme sa o jej pôsobení na sociálnych sieťach, hejteroch aj o tom, čo si odniesla z obdobia, keď boli mnohí z nás v dobrovoľnej karanténe.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • prečo sa rozhodla otvárať tabuizované témy,
  • ktorým ďalším aktivitám by sa rada venovala,
  • či obmedzuje deťom čas strávený pred displejom,
  • kedy jej dcéry dostanú prvý mobil,
  • ktoré miesto na Slovensku odporúča navštíviť.

Ľudia ťa poznajú zo seriálu Som mama, vďaka knižkám či cez tvoje statusy. Niekto by ťa preto nazval influencerkou. Mnohí toto označenie však vnímajú negatívne. Ako sa na to pozeráš ty?

Je mi asi jedno, či to niekto nazýva influencerom, alebo nie, dôležité je, aký má to „niečo“ obsah. Snažím sa robiť zmysluplný kontent, objavovať múdre a dobré veci, šikovných ľudí, ponúkať zaujímavé témy a zároveň čo najviac vtipkovať a odľahčovať tento nie vždy jednoduchý svet.

Nie som bilbord, ktorý na svojom Instagrame ponúka každý deň inú značku a súťaže s podmienkami daj follow, označ troch, poskáč si na jednej nohe.

View this post on Instagram

#zufaleverse

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník pre ľudí, ktorých vôbec nepoznám. Veľmi zvláštna práca, viem. Od štvrtej triedy na základke som si však písala denník, vydávala som dva školské časopisy, stále som niečo vypisovala a zdieľala.

A tak sa teraz teším a veľmi si vážim, že to mám možnosť robiť takto jednoducho a kedykoľvek. A je úžasné, že sa to toľkým ľuďom páči, že to toľkých inšpiruje a mnohým dokonca pomáha.

Svojou tvorbou dokážeš inšpirovať ženy a rodičov. Myslíš si, že tvoje skúsenosti rodiča sú niečím špecifické alebo zažívaš rovnaké situácie a problémy ako ostatní, akurát ich vieš zaujímavo podať?

Myslím si, že zažívam úplne to isté, čo ostatní rodičia, a že ma jednoducho baví podávať to tak svojsky. Od pocitu absolútneho šťastia po padačky na hubu. Mňa baví, ako sa hovorí, pliesť bič, veď viete z čoho.

View this post on Instagram

Pýtala som sa kamaráta (Tomáš, môžem ťa mať v kategórií kamarátov, hej?), že ako prežil návrat do bežného života. Odpovedal: “Ja som sa nevrátil.” Teda..fyzicky áno, ale viete..psychicky. . Za mňa dokonalá odpoveď. Mám to rovnako. Ťažký návrat. Taká zacyklenosť v čudnom pocite, ktorý neviem definovať. Stali sa z nás trochu sociopati, na druhej strane mi srdce búcha od šťastia, keď poklábosím s ľúbivou bytosťou. Chýbala nám práca, do ktorej treba fyzicky ísť, zároveň mám strašný stres z toho, že niekde treba byť na čas. Aj som si hovorila, že by sa zišli niektoré obchody, no nechodím do nich, lebo raz som bola a bola tam taká fullka na rodinnej prechádzke, že som ušla. Čakala som, že sa niečo zmení? Vrátil sa svet až príliš do starých kolají? Spolupatričnosť zmizla spolu so strachom? Myslela som si, že ľudia si uvedomia, že treba dbať o našu planétu, že nezvláda. Že budeme skromnejší, či pokornejší po tom, ako sme si prešli takým koronovým zážitkom a pochopili sme, že nie nad všetkým máme moc. A už sme aj zabudliiii 🤦🏼‍♀️🤓 . . Veľmi čudné. Nevrátila som sa do pôvodného stavu a dokonca som prestala všetkým odpisovať a prosto lajdáčim, lebo keď nevládzem, tak nevládzem a bodka. Neviem, či je to vyhorením, alebo tým, že som si seba sa viac obľúbila a nechcem sa uštvať! 😂 Visím na vlásku niekde medzi karanténou a bežným životom a neviem sa po zážitku karanténnom rozhodnúť, ktorý je to ten “normálny život”. 🤷🏼‍♀️ (ale akože dobre sa mám, len čudne 😂) Zhodli sme sa s kolegyňou Petričkovou, že aj o tomto asik treba hovoriť. . . Ako to máte s návratom do reality vy?

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

A možno som tých päť rokov dramaturgie neštudovala úplne zbytočne a naučila sa aspoň trochu pracovať s textom.

Dnes sa veľa rozpráva o tom, ako dať deťom čo najlepšiu prípravu do života už v predškolskom veku. Niektoré deti vedia napríklad čítať a písať ešte pred základnou školou, navštevujú množstvo krúžkov. Tvoje dcéry čaká prvý školský rok, čo najdôležitejšie by mali podľa teba rodičia naučiť deti predtým, ako nastúpia do školy? 

Och, to neviem. Nie som matka, ktorá má načítané, čo a ako treba, čo je najlepšie. Som skôr intuitívna, a teda prirodzene robím aj veľa chýb. Ak si s niečím neviem rady, opýtam sa kamarátok, ktoré to načítané majú.

Naše dievčatá sa už čítať naučili, ale naučili sa to samy. Zo zvedavosti. Nemáme telku, u nás sú odjakživa nosičmi príbehov knižky, takže to ich asi motivovalo.

Čo treba deti naučiť? Hovorievam, že sa snažím deti priviesť k zvedavosti a k používaniu zmyslu pre humor. S týmito vlastnosťami sa totiž žije múdrejšie a ľahšie.

„Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.“

A pred nástupom do školy je asi dobré deti uisťovať, že sa nemajú báť byť samy sebou. Toto všetko sme, zdá sa, zvládli, uvidíme však, aké prekvapenia nám škola prinesie. Teším sa na ne. Isto to bude zase veľmi inšpiratívne a isto z toho vzíde nejaký môj blog. Ak ma neporazí.

V rámci svojho Instagramu či blogu sa nebojíš otvárať ani tabuizované témy súvisiace s materstvom. Prišlo to prirodzene alebo ťa k tomu priviedla nejaká konkrétna udalosť?

Prirodzene. Som priamy a úprimný človek, čo prináša aj množstvo problémov, ale na druhej strane aj veľa zaujímavých tém, ktoré niekomu prídu tabuizované, no mne prirodzené.

Nedávno som si uvedomila, že prirodzené témy sa stali tabuizovanými a úplne zbytočne. Prirodzenosť sa stala neprirodzenou, čo zbytočne mnohé mamy stresuje.

O všetkom sa veľa a vážne píše, hodnotí sa, čo je správne a čo nie. Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.

View this post on Instagram

Tak toto je tá materská s jedným dieťaťom? ♥️ . A tak cez prázdniny zažívam to, čo sa volá materská dovolenka s jedným dieťaťom. Vlastne to zažívam tieto prázdniny úplne prvýkrát v živote takto veľadňovo. Ja som predtým vlastne nikdy len jedno dieťa nemala (ak nerátam tú minútu, kým sa k jedináčikovi Matilde, nenarodila po minúte Ela). . Že či je to veľký rozdiel mať dvojičky a jedno dieťa? Je. Obrovský. 1. dvojičky jednoznačne nie sú “dvojitá starosť” ´. Je to úplná blbosť 2. tento týždňojedináčik má všetok luxus sveta (sorry, čajočka Sára od Cifrov, ak sa vezmete, bude asi kus rozmaznaný) 3. s dvojičkami je to naozaj praktickejšie, lebo si to prosto praktickejšie potrebuješ urobiť, aby si prežila 4. s jedným človekom je to oveľa kontaktnejšie a všetkému sa dá vyhovieť, nemusí čakať, môže cucať, môže sa nosiť 5. mám kedy pracovať, dokonca jeden spánok denne spím s človekom malým 6. mať tri deti je občas hardcore a som unavená jak hovädo (som zistila), ale aj tak sa mi to páči najviac na celom svete zo všetkých zážitkov najviac 7. nechávam si všetky tri deti a oddýchla som si ako nikdy 😂♥️ . PS: chápem, že materská dovolenka je náročná aj pre mamy, čo majú jeden kus. Ale teda verte mi, že oné..že je to fakt výrazne iné, ako mať dve deti hneďka šupom naraz. Ak neveríte a cítite sa naprd, šup-šup na dvojičky! ♥️😂 . A znova a znova a znova verejne kričím, že obdivujem každú ženu, ktorá má doma špeciálneho malého človeka. Objímam virtuálne a vždy, keď sa mi chce čo i len trochu mindžovať a sťažovať sa, dám si facku. ♥️

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Slogan šťastná mama, šťastné dieťa nie je úplný nezmysel. Prirodzené je predsa všetko, čo žijeme. Či už sú to menštruácia, mastné vlasy, depresie, obťažovanie, domáce násilie, rodové stereotypy, alebo krásy tohto sveta.

Okrem množstva pozitívnych reakcií určite prichádza aj veľa negatívnych. Dá sa na to zvyknúť a hodiť ich takpovediac za hlavu alebo je to pre teba náročné?

Dá sa na to, samozrejme, zvyknúť, aj keď to dosť dlho trvá. Väčšinou už reagujem mávnutím rukou, niekedy komentár zmažem, inokedy anonymného hejtera zablokujem. V závislosti od periódy. (smiech)

Anonymne vypisujú zrejme frustrovaní či nešťastní ľudia, ktorí sa skrývajú za nejaký vymyslený nick. Inak nerozumiem, kde by zobrali energiu a čas na to, aby vypisovali zákerné správy. S takými ľuďmi nič neurobím, takže sa nimi ani nezaoberám. Nemá to význam.

Počas pandémie si sa zapojila do výzvy O2 Dobré dáta, ktorá motivovala rodičov, aby si doma zacvičili s deťmi. Máte to tak doma bežne? Hýbete sa spolu?

Som pomerne lenivá matka, čo sa týka pohybu. Dlhé prechádzky a bicyklovanie však máme všetci veľmi radi a snažíme sa venovať aj pokusom o nový cirkus, čiže akrobatickým výzvam. Mohli by sme si založiť skupinu neestetického cirkusu, pretože zatiaľ nám to veľmi nejde. Ale zlepšíme sa!

View this post on Instagram

Máme nové rúška. Tak sme sa rozhodli..že urobíme. Prečo? Len preto, aby sme ich o čosi radšej nosili. Lebo si myslíme, že je to fér nosiť rúška. Taká motivácia. Lebo vraj nosiť rúško začína byť zase trápne a hanba..my si myslíme, že nosiť rúška je veľmi dôležité. . “Žijem najzvláštnejšiu dobu, akú som kedy žila. Človek sa niekedy vo februári preľakol, potom sa upokojil a teraz tak voľne plápolá vo vzduchu. . Jedinou istotou z toho, čo bude, je akási zvláštna neistota. A tak postupne zisťujeme, že túto dobu musíme prehryznúť každý sám za seba. Musíme byť zodpovední sami za seba tak, aby sme nemuseli byť zodpovední za nikoho ďalšieho, či dokonca za niečie nešťastie. Ak raz budeme pri podozrení na COVID čakať na výsledky testu, spíšme si zoznam ľudí, s ktorými sme sa stretli. Možno prídeme na to, že tu vôbec nejde o nás, ale o mamu priateľky, ktorá je onkologickou pacientkou, kolegu s dieťaťom so silnou astmou alebo o kamaráta, ktorý sa mal konečne dočkať svojej operácie. . Asi budeme mať chvíľami čo robiť, aby sme, visiac v povetrí, ostali negatívnymi a zároveň boli dennodenne pozitívni.” . Z blogu pre @dennikn . Nové rúško môžete získať alo darček, ak ho VLOŽÍTE DO KOŠÍKA k nákupu nad 25€, alebo si ich môžete normálne kúpiť… Majú odporúčané dve vrstvy, medzi ktoré sa dá v prípade potreby vložiť ešte jedna. Sú na šnúrky, ktoré si samozrejme môžete zaviazať aj z ušami, aby sa vám rýchlejšie nasádzali. Nazdravie. ♥️ . www.kristinatormova.sk . foto @alexkinova

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Veľa ľudí hovorí, že týždne, keď sme boli doma, im ukázali mnohé veci a zmenili pohľad na svet. Stalo sa niečo také u teba? Vnímaš teraz svet inak?

Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.

No zároveň sa zdá, že tie dni s koronou sa nekončia, takže ešte máme možnosť naučiť sa vážiť si maličkosti, zdravie a byť trochu menej egocentrickí. I keď to, čo sa deje vo svete, často vypovedá o opaku.

My máme svoju bublinu a stalo sa nám toho veľa. Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.

„Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.“

Nevýhodou bolo občasné „odpadávanie“ od únavy, keďže spojenie tri deti, home office, nočné dojčenie a to všetko na 35 m2 je miestami náročné. Aj tak sme si s manželom povedali, že to bolo asi najkrajšie obdobie, aké sme dosiaľ zažili. Trošku sa z nás stali sociopati, ale verím, že to zase prejde. V najhoršom nie. (smiech)

V jednom blogu si písala, že v čase pandémie si obmedzila vymýšľanie nových vecí a návrhov, pretože ich realizácia by bola náročná. Ako si na tom teraz?

Máme šťastie, že máme prácu, ktorá sa dá robiť aj z lesa. Je k nej potrebný len dobrý internet a občasný telefonický signál.

S mojím manželom sme sa po niekoľkých hysterických sebaľútostných hádkach stali silným tímom. Veľa vecí sa prečistilo, zmenilo a s odstupom času môžem povedať, že k lepšiemu. Máme veľa nových nápadov, premotivovane sa tešíme a makáme.

Nemôžeme si dovoliť zabaliť to, je to naša práca, ktorá nás navyše veľmi baví. Občasné vyhoreníčko nemôže byť prekážkou.

Podnikáš, si aktívna na Instagrame, píšeš blog pre Denník N, určite teda tráviš veľa času online. Stáva sa ti, že „internetovanie“ ti prerastá cez hlavu?

To je, ako keby ste sa ma opýtali, či mi práca prerastá cez hlavu. Internet je moja práca. Najdôležitejšia súčasť mojej práce je internet a sociálne siete. Pracujem z materskej, na ktorej som vlastne nikdy nebola, a áno, prerastá mi internet cez hlavu. Tak ako by mi prerastala cez hlavu iná práca.

Na Sóde sa pravidelne venujeme zodpovednému používaniu technológií aj vo vzťahu k deťom. Ako je to u vás? Máte nejaké pravidlá alebo obmedzenia na čas strávený pred displejom?

Displeje majú v detstve našich dievčat naozaj mizivú rolu. Vedia však, že displeje sú moja práca.

Samozrejme, pozeráme z času na čas, hlavne v zime,  na počítači rozprávky. Urobíme si pukance, zababušíme sa do deky a spoločne pozeráme, ja väčšinou zaspím. Ale nie je to žiadne pravidlo, dievčatá si obrazovky nepýtajú.

Vedia, samozrejme, telefonovať, tešia sa z videohovorov, vedia na mobil fotiť, dokonca vedia gúgliť. Ale sú to naozaj mikromomenty v ich životoch.

Keď sme boli predminulú jeseň v Londýne, spoločne sme tento výlet pripravovali cez internet. Kam pôjdeme, čo tam bude, čo chceme vidieť, čo je v múzeách, ako tam pôjdeme. Bol to plnohodnotne strávený čas, ktorý nebol „čumením“ do obrazovky.

„Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.“

Keď dlho cestujeme, každá má, počas spánku ich malého brata, chvíľku, keď si môže na Pintereste uložiť nápady, ktoré následne spoločne realizujeme. Displeje vo všeobecnosti nepovažujem za zlé, len ich často nesprávne používame.

V septembri tohto roka sa mnohé deti vrátia do školy po takmer polroku a tvoje dcéry čaká nástup do prvého ročníka. Pre mnohých rodičov je to obdobie, keď začnú riešiť kúpu prvého telefónu, aby sa s deťmi vedeli spojiť. Riešiš to aj ty? Kedy je podľa teba vhodné dať dieťaťu prvý mobil?

Zatiaľ to neriešim. Nemyslím si, že by to bolo teraz potrebné, ale ak bude, isto mobil zabezpečíme. Ale nie na hranie. Obyčajný mobil na to, aby sme sa vedeli spojiť.

Podľa mňa je vhodné dať dieťaťu prvý mobil vtedy, keď si to vyžaduje situácia. A taká situácia musí najprv prísť.

Hovoríš o sebe, že si hyperaktívna a vďaka tomu stíhaš množstvo rôznych aktivít. Je niečo, čo by si medzi ne ešte chcela zaradiť? 

Chcela by som sa naučiť tak ozajstne oddychovať. Učím sa to, nie je to jednoduché a väčšinou sa mi to podarí až pri jemnom vyhorení. To, samozrejme, nie je správne.

Chcela by som sa konečne začať venovať handpoke, ktorý som sa v zime naučila, no musím čakať na skúšky z hygieny a iné dôležité administratívne veci, ktoré s tým, aby človek mohol tetovať, súvisia. A ak by sa mi niekedy podarilo pravidelne jogovať, bola by som na seba veľmi pyšná.

Si mama troch detí, spisovateľka aj dizajnérka, nachádzaš si čas na úniky zo sveta? Ak áno, ako vyzerajú?

Píšem. To je môj únik. Či už krátky post, blog, knižku, čokoľvek. Alebo si kreslím a tvárim sa, že pracujem. Napriek tomu, že kresliť veľmi neviem. Vtedy sa vypínam z tohto sveta a okolie so zamračeným čelom a zdvihnutým ukazovákom upozorňujem, že teraz ma nemôžu rušiť. Občas to dokonca aj pochopia.

A varenie. To je čas pre mňa. Hrám sa, že sa musím strašne sústrediť, no pritom si to užívam, hlavne jedlá, pri ktorých treba veľa krájať na maličké kúsky. (smiech)

View this post on Instagram

#dakujem 🙏🏻🌱 z celého ♥️ . Koniec veľkých prázdnin. Najnádhernejších 7 rokov prázdnin, kedy sa dalo zažiť najviac na svete, kedy bol čas na odvahu a plnenie snov. 7 rokov prázdnin, zážitkov a výletov..takmer kedykoľvek, kdekoľvek, či na pieskovisko, alebo električkou do Rače, no hlavne spolu (aj homeoffice vždy išiel s nami, debko vlezlý! nah ale teda..vďaka aj zaň ❤️❤️❤️)..bez povinnej školskej dochádzky 😩🤷🏼‍♀️😂 . Juj, ale tešíme sa nekonečne na nové zážitky a krásy. Vybrali sme školu, ktorej plne dôverujeme, že naše dievky budú môcť byť samé sebou a budú len láskavo múdrieť. 🙏🏻 Fotila Ela. @mala_foti . #patetickamatka #nostalgickamatka #akomozutakrychlorast #budeočompisat . #sponka

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

V rámci Sódy radi prinášame aj tipy na zaujímavé miesta, ktoré sa v rámci Slovenska oplatí navštíviť. Ktoré miesto si si obľúbila a nemali by sme ho podľa teba vynechať? A kam sa už dlhšie chystáš, no ešte si sa tam nedostala?

Slovensko nemám pochodené, priznávam. Môj druhý domov bol vždy na Liptove. Mám tam veľa obľúbených miest a priateľov, kedysi som tu pomáhala s ochotníckym divadlom. Chodím tam vždy, keď sa dá, a keby som mala tú možnosť, tak tam pokojne ostanem žiť. Možno na dôchodku.

Nech sa na Liptov vyberiete kamkoľvek, bude vám krásne. O tom niet pochýb. A negúglite nič dopredu. Len choďte a obzerajte sa, tak objavíte toho oveľa viac. Čoskoro budeme spoznávať strednú časť Slovenska, tak potom dám vedieť, či sa dá zamilovať aj tam.

Kristína Tormová

Je herečka, moderátorka, spisovateľka, dizajnérka a trojnásobná mama. Založila úspešnú značku Koláčová, v rámci ktorej navrhuje tričká a kryty na mobily. Je autorkou knižiek, v ktorých rozpráva o svojom materstve, o svojich dvojičkách a tehotenstve s tretím dieťaťom. O zážitkoch s deťmi pravidelne píše na svojom blogu aj na Instagrame, kde má viac ako 125 000 sledovateľov.


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac