O2 Guru otestovali Sony Xperia XZ2

Výkonný a atraktívny smartfón so skvelou výdržou

Sony predstavilo svoju novú vlajkovú loď pomerne skoro po predstavení jej predchodcu.

V novom modeli sú zapracované niektoré pripomienky, ktoré zákazníci vytýkali predchádzajúcemu modelu — vďaka tomu sa toho veľa zmenilo vo výbave aj v dizajne.

Viac displeja, menej rámiku

Je úctyhodné, ak výrobca počúva kritiku. Tú najväčšiu si pri predchádzajúcom modeli vyslúžili príliš hrubé okraje pod displejom. Rámik displeja pri XZ2 je teraz podstatne tenší. Toto zoštíhlenie však nezasiahlo samotný telefón, ktorého celková hmotnosť je až 196 gramov, čo v ruke určite pocítite. Hrúbka smartfónu je tiež citeľná – 11 mm. Z týchto parametrov je jasné, že ide o robustný telefón.

Dizajn, ktorý zaujme

Sony bolo vždy známe kvalitou spracovania svojich zariadení a inak tomu nie je ani pri XZ2-ke. Spojenie kovového rámu a skla je elegantné, avšak cenou za túto kombináciu je šmykľavosť. Smartfón sa kĺže v rukách a ak ho položíte na nerovný povrch, rozhodne nezostane na mieste. V rámci prevencie „pavučín“ na skle preto určite odporúčam siahnuť po nejakom ochrannom obale.

Slot pre SIM kartu a hybridný slot na druhú SIM alebo pamäťovú kartu nájdete v hornej časti zariadenia. V tej dolnej nájdete len USB – C konektor. Audio jack budete hľadať márne a na pripojenie vašich obľúbených slúchadiel budete musieť použiť redukciu z USB – C, ktorú výrobca pribalil k zariadeniu. Na pravej strane nájdete okrem ovládania hlasitosti a tlačidla na vypnutie displeja aj dvojitú spúšť pre ovládanie fotoaparátu. Sony je zrejme posledným z veľkých hráčov, ktorý stále používa hardvérovú spúšť, za čo mu patrí pochvala.

Fotoaparát a Ultra slow motion

V minulosti Sony experimentovalo s umiestnením čítačky odtlačkov prstov v tlačidle pre zapnutie displeja v bočnej stene zariadenia. Od tohto zaujímavého riešenia však teraz výrobca, nevedno prečo, upustil. Čítačka odtlačkov prstov sa teda presunula na zadnú stranu zariadenia a nezakotvila v tej najlepšej polohe. Intuitívne ju totiž nenahmatáte tak, ako by ste čakali, pretože čítačka takmer splýva s telom zariadenia. Vyčnieva však okraj fotoaparátu, ktorého šošovku nájdete presne tam, kde by ste hľadali práve snímač odtlačkov prstov. Pripravte sa teda na časté čistenie.

Samotný fotoaparát má rozlíšenie 19 Mpx a zachytíte ním pekné a ostré zábery — zamrzí len absencia optickej stabilizácie obrazu. Prostredie fotoaparátu je intuitívne a jednoduché. Zaujímavosťou je možnosť zachytávať ultra slow motion videá pri 960 snímkoch za sekundu. Takéto videá určite ozvláštnia vašu galériu.

Čítajte ďalej: Veda potvrdila, prečo ľudstvo miluje slow motion videá. Naučte sa ich robiť dokonalo

Výkon bez kompromisov

Ako už býva pri vlajkových lodiach zvykom, výrobca nešetril hardvérovou výbavou. Najnovší procesor od Snapdragonu plynule poháňa najnovší Android 8.0. Ani pri dlhšom hraní náročnejších hier som nezaznamenal extrémnejšie prehrievanie. Operačná pamäť s veľkosťou 4GB zvláda aj náročnejší multitasking. Systém obohatený nadstavbou od Sony teda beží plynule a bez zasekávania. Rovnako, ako pri predchodcoch, aj nová Xperia má krytie IP68, s ktorým zvládne 30 minútový pobyt v sladkej vode v hĺbke až 1,5m.

Sony rovnako ako väčšina výrobcov prešlo na „natiahnutejší“ 5,7-palcový displej s pomerom strán 18:9. Na tento pomer si však veľmi rýchlo zvyknete. Pre jednoduchšie ovládanie jednou rukou môžete displej „zmenšiť“. Stačí potiahnuť po softvérových tlačidlách sprava doľava — alebo naopak, podľa toho, ktorou rukou chcete smartfón ovládať. Pod displejom sú umiestnené stereo reproduktory, ktoré sa starajú o kvalitný a hlasný zvuk. Pre jeho zvýraznenie môžete tiež využiť funkciu dynamického vibrovania, ktoré doplní zvuk z reproduktorov pre intenzívnejší zážitok.

Výdrž bez obáv

Zaujímavou je aj výdrž tohto smartfónu na jedno nabitie. Nesmieme zabúdať, že ide o smartfón nabitý konektivitou a výkonom. Počas dňa využívam takmer všetky druhy pripojenia, od Bluetoothu, cez GPS a NFC až po mobilné dáta a WiFi. Aj v tom najnáročnejšom dni ma XZ2-ka nesklamala a večer mala ešte približne 35% batérie. V tých menej hektických dňoch dokonca 50%. V prípade, že  s vami batéria naozaj nestíha držať krok, je tu vždy záchrana v podobe Stamina módu. Ten okreše niektoré z funkcií a zachráni tak pár percent z výdrže baterky.

Záver

Sony XZ2 je robustný telefón, na ktorý sa ale veľmi dobre pozerá. Foťákom síce svoju konkurenciu nepredbehne, vyváži to však svojou vytrvalosťou a výkonom. Nesklame vás ani pri používaní tých náročnejších aplikácií. Nová Xperia XZ2 dôstojne zvládla všetko, čo som od nej potreboval a očakával. Je určená najmä pre ľudí, ktorí potrebujú výkonný smartfón a zároveň ocenia jeho kvalitný dizajn.

Ivan Štubniak, O2 Guru

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Veda potvrdila, prečo ľudstvo miluje slow motion videá. Naučte sa ich robiť dokonale.

Vraj nám pripomínajú adrenalínové zážitky ako prvé stretnutie so životnou láskou. S novým Sony Xperia XZ2 si to môžete ľahko overiť vďaka funkcii Super slow motion.

Vraj nám pripomínajú adrenalínové zážitky, ako napríklad prvé stretnutie so životnou láskou. S novým Sony Xperia XZ2 si to môžete ľahko overiť vďaka funkcii Super slow motion.

A preslávil sa nimi aj kultový film Matrix (1999):

Režisér filmu o dvojici zamilovaných zlodejov vysvetlil, že chcel zachytiť násilné situácie tak, akoby ich divák naozaj prežíval. Použil preto spomalený záber, pretože podľa neho práve takto vnímame hrôzostrašné situácie, ako napríklad autonehody.

Túto myšlienku vyslovil 20 rokov predtým, ako neurovedec David Eagleman vydal svoj článok Prečo milujeme slow motion video.

Vďaka slow-mo objavujeme nové veci

Pred možnosťou zachytiť niečo vysokorýchlostnou kamerou sa napríklad vedci domnievali, že čmeliak lieta v rozpore s fyzikálnymi zákonmi alebo nevedeli, že blcha dokáže skočiť až do vzdialenosti 150-násobku svojej dĺžky.

Z rovnakých dôvodov vznikol aj vôbec prvý film v histórii ľudstva – Sallie Gardner at a Gallop alebo The Horse in Motion.

Fotograf Eadweard Muybridge chcel zistiť, či kôň počas cvalu zdvihne zo zeme všetky štyri nohy súčasne. Na dostihovej trati preto rozložil 27 fotoaparátov a zachytil tak celý pohyb závodníka a jeho koňa. Okrem toho, že našiel odpoveď svoju otázku, ako prvý sa tiež pokúsil obrázky rozpohybovať rýchlym premietaním za sebou:

My sme práve nemali po ruke koňa, preto sme sa s novým Sony Xperia XZ2 a jeho funkciou Super slow motion podujali zistiť, akým spôsobom pijú psy. Vedeli ste, že si vodu naberajú zahnutým jazykom?

Vnímame omnoho jasnejšie – ako pod vplyvom adrenalínu

Eagleman sa vo svojej práci venoval aj vnímaniu výnimočných alebo nebezpečných situácií, pri ktorých sa do krvi uvoľňuje adrenalín. Zistil, že ľudia takéto momenty prežívajú omnoho silnejšie a aj spomienky sa do pamäti ukladajú hustejšie než za bežných okolností.

Určite si napríklad spomínate na prvé stretnutie so svojou láskou – čo mala oblečené, aký mala účes, ten prvý pohľad. Viete, aká hrala hudba a kde presne ste sa nachádzali, aj čo vášmu stretnutiu prechádzalo.

Keď si spätne vybavujete tento zážitok a opisujete ho priateľom, dokážete veľmi detailne popísať okolie aj priebeh udalosti, akoby sa všetky zmysly zapli na supermód. Hustota spomienok je v tomto prípade analogická s počtom obrázkov za sekundu, ktoré zapisuje vysokorýchlostná kamera.

V novom Sony XZ2 je týchto obrázkov za sekundu až 960, preto sme mohli aj bežné doobedie v parku premeniť na adrenalínový zážitok:

A to je ďalší z dôvodov, prečo milujeme slow motion. Keď máme viac času, dokážeme nasať viac detailov celej situácie. Preto máme pocit, že prežívame niečo výnimočné.

Situácia sa zdramatizuje

Priekopníkmi v tejto oblasti sa stali najmä dvaja páni z YouTube, ktorí si hovoria The Slow Mo Guys. Vo svojich videách ukazujú pomerne bežné veci, ktoré však nakrúcajú vysokorýchlostnou kamerou. Vďaka tomu by napríklad také vystrelenie airbagu už nemohlo byť dramatickejšie.

Keď vidíme, ako sa približuje očakávaná situácia, sme v napätí a dramatizácia stúpa. Keď sme s naším Sony XZ2 vyšli len tak do ulíc, tiež nám odrazu pripadali ako z akčného filmu. S trochou romantiky ????.

Tým sa vlastne dostávame k štvrtému slow-mo psychologickému javu, ktorým je…

Podvádzanie očakávania

Náš mozog si chce všetko uľahčiť, za čo sme mu mnohokrát vďační. Keď si však na polceste na dovolenku nevieme spomenúť, či sme vypli sporák, môžu nás tieto mentálne skratky nepríjemne potrápiť.

Naša myseľ je zvyknutá predpokladať, čo sa stane v nasledujúcich chvíľach. Vychádza pri tom zo doterajších skúseností a všeobecne platných fyzikálnych zákonov. V spomalenom videu sa však koniec neustále odďaľuje — preto nespĺňa naše zaužívané očakávania a mozog je zmätený.

Podvedome túžime vidieť, ako sa to skončí. Dokonca nevieme odolať. Keď konečne príde záver, sme zmietaní emóciami, ktoré by sme pri normálnom prežívaní vôbec nemali. Čo myslíte, ako sme skončili my po prvý raz na paddleboarde?

Slow-mo odhaľuje krásu

A samozrejme, neboli by sme obyčajní ľudia milujúci mačiatkovské gify, keby nám nešlo vždy tak trochu o pohladenie emócií. Keď vidíme bežné veci spomalene, získajú nový, romantický nádych. Stromy sa jemne kolíšu vo vetre, motýľ mocne máva krídlami, mačiatko pri zoskoku mäkko dopadne na predné labky.

Takto to vidíme našimi očami, teda naším Sony objektívom:

Veda v tom má jasno: ak ste človek, musíte mať radi spomalené videá a nemôžete s tým nič spraviť. Teda, môžete si ich začať robiť sami so Super slow motion kamerou v novom Sony XZ2 a objavovať záhady ľudského mozgu po svojom.

Ku každému O2 Paušálu ho teraz môžete získať na začiatok len za 2 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac