Keby sa dalo výpadkom vyhnúť, radšej by sme v noci spali, tvrdí šéf IT operátora O2

Ako dochádza k dočasným obmedzeniam služieb operátora a čo nimi môžete získať?

Práca na zlepšovaní služieb v telekomunikáciách zahŕňa technické vylepšenia a zmeny v zložitých systémoch. Pri nich sa niekedy nedá vyhnúť plánovaným dočasným obmedzeniam služieb. Prečítajte si, prečo k nim dochádza, ako sa vás týkajú a čo nimi môžete získať.

Plánované dočasné obmedzenia u telefónnych operátorov sú podobné bežnej údržbe vášho smartfónu. Počas aktualizácie aplikácie napríklad telefón síce funguje, no aplikáciu používať nemôžete. Inštalácia novej verzie operačného systému zase vyžaduje reštart telefónu, počas ktorého je číslo nedostupné. Podobným spôsobom prebieha aj údržba systémov u operátora.

Nedostupnosť služieb sa, samozrejme, každý operátor snaží vždy minimalizovať, no niekedy je ich dočasné obmedzenie jedinou cestou, ako vykonať potrebnú aktualizáciu. Ako to funguje v O2, ako sa môžete o dočasných obmedzeniach dozvedieť a čo je odporúčaný postup, aby ste ich pocítili čo najmenej, vysvetľuje šéf IT oddelenia O2 Slovakia, Ján Vanovčan.

Prečo vlastne dochádza k dočasným obmedzeniam služieb?

„Najčastejšou príčinou technických obmedzení a zníženej dostupnosti služieb sú plánované odstávky, počas ktorých vykonávame údržbu alebo vylepšujeme naše technológie a systémy. Zvyčajne takúto údržbu vykonávame v nočných hodinách, keď väčšina zákazníkov spí a služby využíva len minimálne,“ odpovedá Vanovčan.

Mnohé vylepšenia systémov podľa neho vedia urobiť tak, že si to nevšimnú ani zákazníci a ani pracovníci na predajniach. Týka sa to najmä malých zmien, akými sú drobné opravy chýb, bezpečnostné záplaty alebo bežné reštarty, vďaka ktorým systém funguje konzistentne.

„Z času na čas však treba realizovať technicky náročnejšie vylepšenia, pri ktorých sú obmedzenia dlhšie a trvajú povedzme aj niekoľko hodín, výnimočne aj víkend. To sa spravidla týka uvádzania nových produktov či procesov alebo väčších opráv, vylepšení a zrýchlení,“ pokračuje.

Ako sa dočasné obmedzenie služby prejaví?

Podľa Vanovčana pocíti zákazník O2 dočasné obmedzenia najčastejšie tak, že mu nefunguje webová stránka operátora. Obmedzenia však môžu byť aj rozsiahlejšie.

„Keďže systémy operátora sú prepojené, nemusia vtedy fungovať napríklad aktivácie služieb cez SMS či iné služby,” vysvetľuje. „V takýchto prípadoch sa vždy snažíme ponúknuť nejakú alternatívu. Ak napríklad nie je možné dobíjanie kreditu cez stránku, ešte vždy je možné dobiť si kredit cez bankomat.”

Čo mám robiť v prípade, že službu naozaj potrebujem v čase dočasného obmedzenia využiť?

Ak nie sú k dispozícii alternatívne riešenia, odporúčame využiť call centrum, kde si operátori požiadavku klienta zapíšu a ak môžu, vybavia ju manuálne. V niektorých prípadoch však skutočne neexistuje alternatíva – vtedy treba počkať a na druhý deň ráno službu opäť vyskúšať.

„Množstvo našich zamestnancov v práci trávi noc, aby bolo obmedzenie čo najkratšie a ráno boli služby opäť dostupné,” hovorí šéf IT oddelenia.

Ako sa môžem o dočasnom obmedzení dozvedieť?

„Informácie o plánovaných dočasných obmedzeniach sa snažíme čo najskôr doručiť všetkým zákazníkom, ktorých sa to týka. Využívame na to všetky dostupné spôsoby od webu až po smsky, či prostredníctvom médií,” popisuje štandardný postup Vanovčan.

Ak sa chcete o obmedzení dozvedieť viac, môžete sa podľa šéfa IT oddelenia obrátiť na call centrum, ktoré má vždy aktuálne a presné informácie. Pri vopred ohlásených obmedzeniach operátor odporúča skontrolovať, či máte dobitý kredit alebo nemáte takmer vyčerpaný dátový balíček, aby ste tak mohli pohodlne telefonovať, smskovať a dátovať, kým aktualizácie neskončia.

Pocítim po dočasnom obmedzení nejaké zlepšenie služieb?

Chvíľkový diskomfort v podobe nedostupnosti služieb spravidla vedie k citeľným zlepšeniam. „V roku 2017 sme po jesennej odstávke napríklad zvýšili množstvo dát v Paušáloch, zatiaľ čo odstávka pred letom zas priniesla dáta v EÚ za podmienok ako na Slovensku,” popisuje výhody vyplývajúce z dočasných obmedzení Vanovčan.

Okrem technickej údržby je však zlepšovanie komfortu zákazníkov často viditeľné aj fyzicky, napríklad aj v podobe skrátenia čakania na predajniach.

Čo presne sa deje počas plánovanej odstávky v O2?

Podľa šéfa IT oddelenia O2 trávi počas dočasného obmedzenia služieb približne 10 až 15 IT pracovníkov noc vo firme a pracuje na aktualizácii systému. Dokopy je ich však ešte oveľa viac. „Spolu sa o stabilnú dostupnosť O2 služieb stará viac ako 100 odborníkov z IT oddelenia,” dopĺňa.

Mávajú služby aj neplánované obmedzenia?

Podľa vyjadrenia Jána Vanovčana O2 minulý rok radikálne znížilo počet neplánovaných obmedzení. Dá sa teda povedať, že okrem plánovaných dočasných obmedzení systémy O2 fungujú nonstop. Bdejú nad nimi aj rôzne sondy, ktoré sledujú, ako sa im darí a upriamujú pozornosť IT špecialistov na prípadné problémy, ktoré nastali alebo môžu nastať.

„Ak sa predsa len vyskytne mimoriadna situácia, ľudia z helpdesku sa spoja s človekom, kto má práve pohotovosť, ten sa pripojí k systémom a problém začne riešiť,” uzatvára Vanovčan.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Mobilný internet nemusí byť pomalý. Už viac ako 93 % z vás má prístup k rýchlej 4G LTE sieti

Vďaka 4G LTE môže byť vaše pripojenie až 7 300-krát rýchlejšie, ako bolo v sieti 2G. Neprichádzajte o túto možnosť zbytočne.

Technici O2 dva roky pracovali na tom, aby vybudovali po celej krajine novú sieť. Vďaka ich usilovnosti môže 93,56 % Slovákov využívať rýchly mobilný internet 4G LTE od O2. Pritom nemusíte platiť k akémukoľvek programu nič navyše. Stačí mať SIM kartu a smartfón s podporou 4G LTE.


Overte si, či máte SIM kartutelefón, ktoré podporujú 4G LTE.

Čo je 4G LTE sieť?

Technológia 4G vznikla, aby ešte viac urýchlila prácu s mobilnými dátami a internetom. V súčasnosti je to jeden z najrýchlejších možných spôsobov, ako pripojiť váš telefón na mobilný internet a užiť si rýchle surfovanie.

O2 ponúka najširšiu 4G sieť na Slovensku

Rýchly 4G LTE internet už môže využívať 5 miliónov obyvateľov vo viac ako 2 000 obciach po celom Slovensku.

Porovnanie rýchlostí internetu v 2G, 3G a 4G

Tak ako všetky technológie, aj mobilná komunikácia sa vyvíja. Digitálny prenos hlasu a dát odštartovala technológia 2G v 90. rokoch. Novšie a novšie generácie sietí – 3G a 4G LTE prinášali stále kvalitnejšie telekomunikačné služby a vyššie rýchlosti mobilného internetu.

Vďaka 4G LTE môže byť vaše pripojenie až 7 300-krát rýchlejšie, ako bolo pred 20 rokmi v sieti 2G. Pre lepšiu predstavu: rozdiel medzi rýchlosťami sietí približne zodpovedá pomerom veľkostí perly (2G), delfína (3G) a vráskavca ozrutného (4G).

Odozva internetu v 2G, 3G a 4G

Nová sieť so sebou prináša rýchlu a stabilnú odozvu – nízky počet milisekúnd potrebných na spojenie so serverom sa postará o väčší pôžitok zo surfovania. Sieť 4G LTE sa svojou kvalitou, odozvou a rýchlosťou vyrovnáva pevným pripojeniam.

Chcete získať rýchly mobilný internet, ktorý si dnes naplno môže užívať až 93,56 % obyvateľov Slovenska alebo si overiť, či ho už využíváte? Viac informácií, ako na to, nájdete na tomto mieste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac