24. 10. 2017;
Autor: Sóda, Foto: Unplash
Svojho času spievali Milan Lasica a Jaro Filip: „Načo sú hlúpe spory, čo vedú podaktorí.”
Naozaj by to bol sviatok, keby sa ľudia prestali hádať. No ak sa už v takejto situácii ocitnete, neostáva vám nič iné, ako pokúsiť sa ju urovnať. Toto je 7 tipov, ako na to:
1. Počúvajte a dajte najavo, že počúvate
Hlavným dôvodom prečo sa hádky vyhrocujú väčšinou je, že sa každý snaží povedať svoje bez toho, aby vypočul toho druhého.
Počúvajte argumenty druhej strany a pozrite sa na veci očami svojho oponenta. Snažte sa preložiť si jeho tvrdenia vlastnými slovami a uistite sa, či všetkému rozumiete správne. Dáte tým najavo dobrú vôľu a snahu celý spor urovnať.
2. Uznajte svoje omyly
Chyby robíme všetci a nikto nemá rád, keď je na to upozorňovaný. Ak niekomu vyčítate chybu, okamžite sa začne stavať do obrannej pozície a začne obhajovať správnosť svojho konania. Vezmite to za opačný koniec – buďte prvý, kto si pripustí svoj podiel viny na celej situácii.
Jasne, zreteľne a pokiaľ to je možné, tak aj s humorom. Ak to dokážete, druhá strana zmení svoj postoj oveľa skôr, ako keď je nútená brániť sa vašim výčitkám.
3. Uznajte pravdu druhému
Prečo niekomu dokazovať, že sa mýli? Často spory nič neriešia, nezaoberajú sa podstatou veci a sú skôr záležitosťou presadzovania ega. Skúste nebrať veci príliš osobne a pozrieť sa na celú situáciu s nadhľadom.
Jednou z najbežnejších ľudských slabostí je pocit vlastnej dôležitosti. Lepšie urobíte, ak dáte aj druhej strane pocítiť, že je pre vás dôležitá. Nielenže hádka ustane, ale ešte vám dotyčný/á možno prejaví láskavosť.
4. Hľadajte zhodu názorov
Pri hádke sa snažte vždy nájsť niečo, na čom sa s oponentom viete zhodnúť. Dajte si pri tom pozor, aby ste nezľahčovali pocity a postoje druhej strany. Nespochybňujte dôvody, pre ktoré sa hnevá.
Jednoduchý príklad z partnerského života. Povedzme, že sa so svojou polovičkou hádate, kto pôjde vyniesť smeti. Bod, na ktorom sa zhodnete, pravdepodobne bude, že chcete mať čistú, voňavú domácnosť a dodržiavať zásady hygieny.
Ak máte niečo na čom sa zhodnete, môžete začať hľadať spoločný kompromis. Napríklad partnera baví iný typ prác ako vás, takže si ich podľa tohto kritéria môžete rozdeliť.
5. Na chyby upozorňujte nepriamo
Častou chybou je vzájomné obviňovanie sa a vyťahovanie krívd minulosti vo vyhrotených situáciách. Ak je to len trochu možné, vyvarujte sa tomu. Ak chcete kritizovať zvoľte na to iný postup.
Snažte sa najprv vyzdvihnúť pár pozitívnych vlastností alebo činov toho druhého. Následnú kritiku neadresujte osobne, radšej hovorte o oblastiach, ktoré je treba rozvinúť, vylepšiť. Nakoniec nezabudnite podotknúť, že aj napriek občasným konfliktom, si toho druhého vážite alebo ho máte radi (či už ako partner alebo zamestnanec a podobne).
6. Vyhnite sa stále sa opakujúcim prešľapom
Neponúkajte rady a názory, o ktoré vás nik nežiadal. Ak od druhých niečo chcete, slušne o to požiadajte, no neprikazujte, čo majú robiť.
Po vypočutí argumentov oponenta nereagujte hnevom a obviňovaním, a ani neodíďte bez slova. Druhá strana potrebuje ubezpečenie, že jej stanovisko beriete vážne. Nevysvetľujte, prečo máte pravdu vy a prečo ju nemá oponent.
Dôverujte druhej strane, že splní svoju časť dohody. Ak sa pustí do nápravy chýb, už viac nekorigujte, ani nekritizujte spôsob, ako to urobí.
7. Nezvyšujte hlas
Ak niekoho prekričíte, ešte to neznamená, že máte pravdu. Aj keď je to náročné, skúste si vytvoriť odstup od svojich emócií a držať intenzitu hlasu na uzde. Ak sa neviete ihneď upokojiť, požiadajte radšej o “oddychový čas”.
Povedzte, že si potrebujete usporiadať myšlienky, a že sa o chvíľku vrátite. Choďte napríklad do inej miestnosti, kde sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnete. Majte na pamäti, že v celom spore dosiahnete oveľa viac, ak budete reagovať pokojne a trpezlivo.
Existuje iba jeden zaručený spôsob, ako vyhrať hádku. Úplne sa jej vyhnúť. Dvakrát si rozmyslite, či má zmysel sa vôbec púšťať do konfliktu. Ak niekto o svojej chybe vie, vie ako ju napraviť a už ju nezopakovať, nemá zmysel, aby sa cítil ešte horšie. Buďte rýchly v priznaní si vlastných chýb a pomalý pri kritizovaní druhých.