Powered by O2
O2 kampane

Zákazníci O2 môžu vďaka cestovnej kancelárii Pelikán lietať a dovolenkovať lacnejšie

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie umožní Pelikán zákazníkom O2 cestovať so zľavou.

5. 11. 2019; Autor: Dominik Holič, Foto: Pelikan

Plánujete vycestovať do zahraničia a spoznať ďalší kus sveta? Zákazníci O2 si môžu pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie kúpiť letenky a letecké zájazdy od cestovnej kancelárie Pelikán so zľavou 17 až 50 €.

Cestujte so zľavou 17 € na letenky

Počas víkendu od 15. do 17. novembra 2019 si môžu zákazníci O2 zakúpiť cez portál Pelikan.sk akúkoľvek letenku so zľavou 17 €. Zľavu získate vygenerovaním zľavového kódu na stránke www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER1 na číslo 99333.

Každý zákazník si môže vygenerovať maximálne dva zľavové kódy. Zľavový kód platí na celú objednávku. Ak si chcete kúpiť dve letenky, odporúčame vám urobiť dve objednávky a každú letenku kúpiť samostatne.

Zľavové kódy si môžete vygenerovať na stránke www.extravyhody.o2.sk od 5. novembra 2019, pričom samotný nákup leteniek treba uskutočniť v termíne od 15. do 17. novembra 2019.

Cestujte so zľavou 50 € na letecké zájazdy

Ak neradi cestujete na vlastnú päsť, môžete výročie Nežnej revolúcie osláviť aj zľavou 50 € na akýkoľvek letecký zájazd od cestovnej kancelárie Pelikán. Ponuka platí na všetky zájazdy, pobyty a dovolenky na portáli Pelikan.sk, ktoré obsahujú leteckú dopravu. 

Zľavu získate vygenerovaním zľavového kódu na stránke www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER2 na číslo 99333.

Zľavové kódy si môžete na stránke www.extravyhody.o2.sk vygenerovať od 5. novembra 2019, pričom samotný nákup leteckého zájazdu treba uskutočniť v čase od 15. do 17. novembra 2019.

Plánujete výlet do Viedne alebo cestujete z tamojšieho letiska? Využite špeciálnu ponuku Slovak Lines a cestujte z Bratislavy do Viedne a späť za zvýhodnenú cenu.

Neviete sa rozhodnúť, kam vycestovať? Inšpirujte sa zamestnancami cestovnej kancelárie Pelikán

Užívate si slobodné cestovanie naplno a láka vás akciová ponuka, no neviete, kam by ste vycestovali? Máme pre vás tipy z prvej ruky. Zamestnancov spoločnosti Pelikan sme sa opýtali, prečo by sa nechceli vrátiť na Slovensko pred Novembrom 89 a kam by v blízkom čase vycestovali so zľavnenou letenkou či so zľavneným zájazdom.

Opýtali sme sa

  1. Prečo by ste sa nechceli vrátiť na Slovensko spred 30 rokov?
  2. Kam by ste sa v blízkom čase vybrali so zľavnenou letenkou alebo na zľavnenú dovolenku?

Lucia Vosátková, produktová manažérka

1. Kto by už chcel dobrovoľne prísť o slobodu? Slobodu prejavu, pohybu či združovania sa? Nemôcť vycestovať kedykoľvek a kamkoľvek alebo len tak zájsť na koncert obľúbenej kapely, napríklad do susednej Viedne či rovno do Londýna, by pre mňa bolo väzením. Doslovne.

2. Ťažká otázka, pretože chcem ísť vždy a všade. Dovolenky plánujem veľmi impulzívne. Keď som napríklad naposledy sedela v zubárskom kresle, napadlo mi, že by som tento rok mala ísť na Lofoty a do týždňa som mala letenku. So zľavami od Pelikána by som určite niečo vymyslela. Láka ma najmä Južná a Stredná Amerika..

Martin Paľko, manažér pre multicity letenky a poistenie

1. Nedokážem si predstaviť život bez možnosti slobodne cestovať. Práve cestovanie zo mňa spravilo rozhľadenejšieho a tolerantnejšieho človeka. Veľmi pozitívne ovplyvnilo nielen moju kariéru, ale aj súkromný život – každá nová kultúra vaše zmýšľanie posúva vpred.

2. Momentálne snívam o zážitkoch na západnej strane Grónska, konkrétne v okolí mestečka Ilulissat a o túrach v pakistanskom pohorí Karakoram, kde sa dá letecky dopraviť do mestečiek Gilgit či Skardu.

Jozef Rybár, manažér pre vzťahy s verejnosťou

1. Nič pre mňa nie je viac než pocit slobody, ktorý je pevne spojený s uvedomením si zodpovednosti. Československý svet pred Novembrom 89 som síce na vlastnej koži nezažil, poznám ho však z rozprávania svojich rodičov a priateľov. Tiež som navštívil množstvo krajín, v ktorých ľudia poznajú slobodu iba z rozprávania, ak vôbec. 

Osobne si neviem predstaviť, že by ma režim prenasledoval, diskriminoval či dokonca uväznil alebo zabil pre moje názory a to, kto som. Aj dianie v našej krajine v posledných rokoch ukazuje, aká je sloboda dôležitá a krehká zároveň. Nikdy by sme na to nemali zabúdať.

2. Zľavy od nášho Pelikána na letenky a dovolenky by som určite využil na nejaký road trip. Milujem spoznávanie ľudí, ich príbehov, kultúr a tradícií. Kam by som išiel, neviem, u mňa to veľmi závisí od momentálneho pocitu. Naposledy to boli Spojené štáty americké či západná Európa a už dlhšie mám v hlave Balkán

Tereza Nižňanská, projektová manažérka

1. November 89 bol a je dôležitým míľnikom v našich dejinách, ktorý nám pripomína, aká krehká je naša sloboda a aké potrebné je angažovať sa v občianskej spoločnosti. Všetky tie obmedzenia slobody slova, pohybu a represívne spôsoby komunistického režimu voči vlastným občanom sú dôvody, pre ktoré by som určite nechcela žiť pred Novembrom 89.

2. Keďže milujem slobodu, uchvátila ma najmä divočina, ktorá je s ňou spätá. Napríklad prírodné krásy Aljašky, ktorá je mojou ďalšou vysnívanou destináciou.

Miroslava Grajciarová, produktová špecialistka

1. Lebo počas Novembra 89 som mala iba päť mesiacov a ešte so mnou nebola zábava. No najmä preto, lebo milujem slobodu, či už v cestovaní, v umení, v hudbe, alebo v literatúre. Naozaj oceňujem, že na to, aby som si išla nakúpiť drogériu, napríklad do rakúskeho Kittsee, nepotrebujem devízový prísľub, písomný súhlas zamestnávateľa a podanú žiadosť na pasovom oddelení Verejnej bezpečnosti.

Neviem si celkom predstaviť, že by mi niekto slobodu cestovať či akúkoľvek inú slobodu zobral. Beriem to ako samozrejmosť, za ktorú však ďakujem všetkým, ktorí sa počas Novembra 89 za moju slobodu postavili.

2. Aktuálne snívam o Havaji. Ak by sa teda naskytla zľavnená letenka, určite by som neváhala.

Michal Škrha, programátor

1. Pretože by mi veľmi chýbali všetky možnosti, vďaka ktorým môžem realizovať svoje nápady, spolupracovať na nich s ľuďmi z celého sveta a niekomu nimi zjednodušiť život. No a keď chcem naozaj vypnúť, tak si s priateľkou zaletíme napríklad niekam do Ázie ochutnať iný svet. Toto by pred Novembrom 89 bolo možné len ťažko.

2. Pravdepodobne niekam do Ázie, do Južnej Ameriky či do južnej časti Afriky. Snažím sa dodržiavať iba jedno pravidlo – neopakovať cieľové destinácie. Svet je veľký a už teraz viem, že nestihnem vidieť všetko, čo by som chcel.

Spoznávajte svet vďaka ponuke od Pelikána

Inšpirovali vás zamestnanci cestovnej kancelárie Pelikán na nejaký zaujímavý výlet? Využite novembrovú ponuku a pripomeňte si Nežnú revolúciu aj na cestách.

Ako získať zľavu 17 € na letenky od Pelikána:

  • Na zľavu majú nárok všetci zákazníci O2.
  • Zľavový kód si môžete od 5. novembra vygenerovať na stránke www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER1 na číslo 99333.
  • Jeden zákazník si môže vygenerovať maximálne dva zľavové kódy. 
  • Zľavový kód platí na celú objednávku. Ak si chcete kúpiť dve letenky, urobte dve objednávky a každú letenku si kúpte samostatne.
  • Kúpu letenky cez portál Pelikan.sk treba uskutočniť v termíne 15. až 17. novembra 2019.

Ako získať zľavu 50 € na letecký zájazd od Pelikána:

  • Na zľavu majú nárok všetci zákazníci O2.
  • Zľava platí iba na zájazdy, pobyty a dovolenky, ktoré obsahujú leteckú dopravu. 
  • Zľavový kód si môžete od 5. novembra 2019 vygenerovať na stránke www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER2 na číslo 99333.
  • Kúpu leteckého zájazdu cez portál Pelikan.sk treba uskutočniť v termíne 15. až 17. novembra 2019.

Viac informácií o ponuke od cestovnej kancelárie Pelikán aj ďalšie O2 Extra výhody nájdete na stránke www.extravyhody.o2.sk.

Pelikán nie je jediná spoločnosť, ktorá podporuje myšlienku voľného pohybu a pripomína si 30. výročie Nežnej revolúcie špeciálnou ponukou. Vyberte sa so Slovak Lines autobusom od 15. do 17. novembra 2019 z Bratislavy do Viedne a späť. Jedna jazda vyjde zákazníka O2 na 1,70 €. Viac informácií nájdete na tomto mieste. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac