Huawei P smart 2021 je nabitý šikovnými funkciami a vychytávkami nad naše očakávania

Pekné fotky, praktické gestá, zrkadlenie obrazovky alebo dôraz na bezpečnosť. Novinka z radu P smart toho dokáže naozaj veľa.

Séria smartfónov P smart od čínskeho výrobcu Huawei je dlhodobo veľmi populárna. Po pár týždňoch testovania budúcoročnej generácie môžeme povedať, že Huawei P smart 2021 dokáže ponúknuť výrazne viac, než by ste na prvý pohľad povedali.

Huawei vymenil Google aplikácie za vlastné. Zmení sa niečo aj vo vašom smartfóne? Kliknite sem pre bližšie info

Už po vybalení smartfónu si všimnete, že displej narástol na 6,7 palca a kvapôčkový výrez na selfie kameru vystriedal priestrel, ktorý bude dizajnovým štandardom v roku 2021. Ak by vám náhodou na displeji prekážal, stačí si v nastaveniach zobrazenia a jasu vybrať možnosť Skryť vykrojenie.

Pozornejší si v nastaveniach všimnú predvolenú možnosť inteligentného rozlíšenia obrazovky. Huawei P smart 2021 vie automaticky prepínať medzi rozlíšením 1 080 x 2 400 a 720 x 1 600 pixelov. Dôvodom je úspora batérie, pretože väčší displej s lepším rozlíšením spotrebuje viac energie. Funkciu môžete prepnúť na manuálne nastavenie, kde si zvolíte preferované rozlíšenie.

Nebráňte sa gestám, sú pohodlné

Aby ste využili veľkosť displeja naplno, skryte si prednastavené systémové tlačidlá a ovládajte smartfón gestami. Zapnete ich v nastaveniach v časti Systém a aktualizácie -> Systémová navigácia a smartfón vás už sám prevedie vysvetlením, čo sa zmení a ako sa gestá používajú. Kompletný zoznam gest, ktorými spravíte záznam obrazovky alebo stíšite smartfón, nájdete v inej časti nastavení Funkcie uľahčenia prístupu.

Za pozornosť stojí aj vlastnosť Viacero okien. Po zapnutí môžete v akejkoľvek otvorenej aplikácii potiahnuť prstom z okraja displeja smerom do stredu, prst na displeji chvíľu podržať a vysunie sa panel, z ktorého vytiahnete aplikáciu na otvorenú aplikáciu. Displej sa tak rozdelí na dve časti, v každej s jednou appkou.

Je to veľmi praktická pomôcka, ak chcete poslať mailom pripomienky k textovému dokumentu, PDF alebo tabuľke. V jednej časti máte otvorený dokument, ktorý môžete posúvať hore-dole, v druhej časti zasa mailovú správu, do ktorej priamo píšete.

Ak z bočného panela aplikáciu nevysuniete, len na ňu kliknete, otvorí sa v plávajúcom okne a môžete si tak v rýchlosti niečo pozrieť, napríklad v poznámkach,  a nemusíte pri tom zatvárať aplikáciu, ktorú práve používate.

Displej myslí aj na vaše zdravie

V súvislostí s displejom má smartfón až prekvapivo veľa funkcií. Určite treba spomenúť Ochranu zraku, vďaka ktorej sú farby na displeji teplejšie a viac žlté, čím sa potlačí nežiaduce modré svetlo.

Dokáže smartfón pomôcť nastaviť zdravšie návyky? Inšpirujte sa našimi jednoduchými radami

Túto funkciu si viete prispôsobiť v Nastaveniach v časti Zobrazenie a jas. Ochrana zraku ponúka plánovanie, možnosť ju zapnúť na celý deň, ale aj nastavenie úrovne filtra. Ak sa vrátite do časti Zobrazenie a jas, všimnite si Režim eknihy. Aj tato funkcia šetrí zrak, tentoraz zapne filter podobný sépiovému zafarbeniu. Hneď pod Režimom ekniha nájdete aj čoraz viac obľúbený nočný režim, ktorý nielen v natívnych aplikáciách mení bielu farbu na pozadí na čiernu.

Dva dni bez kábla nie je problém

Ďalšou zmenou v porovnaní s predošlou generáciou je zásadný nárast kapacity batérie na 5 000 mAh, čo v preklade znamená, že aj napriek tomu, že smartfón ponúka väčší displej, výdrž na jedno nabitie je pri bežnom používaní dva dni aj s malou rezervou. Navyše je tu pomerne rýchle, 22,5-wattové nabíjanie cez USB-C. Batériu doplna nabijete približne za hodinu štyridsať minút, po 30 minútach nabíjania z úplne vybitej batérie bude batéria ukazovať stav okolo 40 %.

Z hardvérových noviniek ponúka najnovší P smart aj bohatšiu fotografickú výbavu. Hlavný fotoaparát má 48 Mpx a prekvapivo dobrú svetelnosť f/1.8, ultra širokouhlý dostal 8 Mpx, senzory na makro a hĺbku ostrosti majú zhodne po 2 Mpx a selfie kamera má 8 Mpx.

Dobrý fotoaparát na denné fotky

Čo vám tieto čísla v skutočnosti ponúknu? Počas dňa spravíte pekné fotografie s veľmi naturálnymi farbami a s prirodzene rozmazaným pozadím. Ak zapnete umelú inteligenciu, fotky budú ešte o niečo lepšie. Pri horšom svetle si už všimnete, že smartfón sa trochu trápi. Treba však povedať, že vzhľadom na cenu, je výkon fotoaparátu naozaj solídny. Drvivá väčšina používateľov, ktorí si fotografie prezerajú na displeji smartfónu, bude absolútne spokojná.

Fotoaplikácia ponúka viacero režimov, ktoré budú dôverne známe každému, kto niekedy držal v ruke smartfón. Za zmienku stojí jedna zmena a to tá, že HDR v P smart 2021 nie je funkcia podporujúca všetky režimy, ale je to samostatný režim.

Určite vyskúšajte fotiť aj počas dňa v nočnom režime. Nedajte sa odradiť odrátavaním smartfónu, ktoré má často za následok rozmazané fotografie. Počas dňa budú ostré, aj keď so smartfónom pohnete. Nočný režim pridá fotografiám trochu iný rozmer.

Plejáda spôsobov zabezpečenia

Milo ma prekvapilo, že Huawei P smart 2021 viem zamknúť nielen bezpečnostným vzorom, ale aj tvárou a odtlačkom prsta, čítačka je super rýchla a umiestnená v tlačidle napájania. Odomykanie tvárou je o niečo pomalšie ako odtlačkom prsta, no je prekvapivo spoľahlivé aj pri horších svetelných podmienkach.

Celkovo bol pre mňa Huawei P smart 2021 veľmi milým prekvapením v tom, čo dokáže a čo ponúka. Samozrejme, že vzhľadom na cenu je v porovnaní s drahšími smartfónmi o niečo pomalší, má svoje ležérnejšie tempo, no je nabitý funkciami a vychytávkami, ktoré by ste pri takomto entry-level smartfóne neočakávali. A čo je ešte dôležitejšie, všetky počas testovania spoľahlivo fungovali.

Bezdrôtové premietanie displeja alebo zabezpečenie iného zariadenia pomocou riešenia FIDO by som skôr očakával pri biznis smartfónoch. Obe tieto funkcie aktivujete v ovládacej lište, ktorú stiahnete z hornej hrany displeja. Funkcie však nie sú vo výbere od výrobcu, musíte si ich pridať pomocou symbolu píšuceho pera v pravom hornom rohu.

Zrkadlenie displeja som skúšal s televízorom Samsung Q6 aj napriek tomu, že pripojenie trvalo chvíľu dlhšie, než by som si prial, následná komunikácia zariadení bola absolútne bezproblémová.

Riešenie FIDO vám umožní zabezpečiť iné zariadenie, napríklad notebook, pričom smartfón budete používať ako kľúč na jeho odomknutie. Musíte však mať v Huawei P smart 2021 aktivované zabezpečenie odtlačkom prsta. Ak máte inteligentný náramok alebo inteligentné hodinky, viete ich zase použiť na odomknutie smartfónu.

Pri téme bezpečnosti za pozornosť stojí možnosť zabezpečiť každú jednu aplikáciu heslom alebo biometriou. V Nastaveniach nájdite Zabezpečenie a vyberte Zámok aplikácie. Ten stačí pri vybratej appke aktivovať, netreba nič nastavovať. Samozrejme, len v prípade, že už máte nastavený odtlačok prsta, odomykanie tvárou alebo číselný kód.

Vytvorte si sejf alebo nerušene hrajte

Ak v smartfóne zvyknete ukladať veľmi citlivé údaje, tak v Zabezpečení nájdete možnosť Sejf. Táto funkcia dokáže šifrovať obrázky, dokumenty, videá a zvuky. Vyžaduje nastavenie samostatného hesla, zároveň vie prebrať zabezpečenie odtlačkom prsta. Odkaz na sejf, kvôli ľahšiemu prístupu, sa mi na domácu obrazovku nepodarilo umiestniť, vždy som musel ísť cez Nastavenia.

Špeciálnou vychytávkou pre hráčov je funkcia Game Space. Tá umožňuje počas hry nastaviť režim Nerušiť, použiť optimalizáciu pre lepší výkon počas hrania, vypnúť gestá ovládania obrazovky počas hrania a zopár ďalších funkcií. Game Space je samostatná aplikácia, ktorú nájdete na domácej obrazovke.

Google stále chýba, no nevadí to

Vyhnúť sa téme chýbajúcich Google služieb je v prípade Huawei nemožné. Spoločnosť robí maximum, aby toto obmedzenie používateľom vynahradila. Pomocou predinštalovaného vyhľadávača Petal dokážete stiahnuť väčšinu aplikácií, ktoré má Google Play v ponuke.

Toto riešenie do maximálne možnej miery uľahčuje vyhľadávanie a inštaláciu aplikácií. Nemusíte sa teda báť, že by ste museli stráviť hodiny tým, že by ste študovali a učili sa pracovať s .apk súbormi. Petal všetko rieši za vás.

Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google. Ako to dopadlo?

Obchod AppGallery sa navyše neustále rozrastá. Keď som si v ňom listoval naposledy v auguste 2020, chýbalo tu zopár aplikácií slovenských operátorov alebo bánk. Teraz v novembri 2020 som ich všetky v AppGallery našiel. Navyše tak ako doteraz sa všetky Google služby dajú používať cez prehliadač alebo ich viete suplovať inými aplikáciami z AppGallery.

Gmail môžete bez problémov používať v natívnej aplikácii E-mail alebo si môžete vybrať niektorú z AppGallery, napríklad Bluemail alebo Cleanfox. Fotky zasa zdieľať cez Dropbox alebo ich cez prehliadač nahrávať do Google fotiek a Google mapy môžete nahradiť predinštalovanými mapy.cz. YouTube môžete používať priamo v prehliadači. Zvykať si na život bez Google služieb možno chvíľku potrvá, no dá sa bez nich žiť.

Huawei P smart 2021 je vzhľadom na svoju kategóriu vstupných modelov do sveta smartfónov perfektným riešením. Ostatne sérii P smart sa darí niekoľko rokov za sebou a vylepšenia, ktoré model 2021 ponúka, naznačujú, že úspech bude pokračovať.


Huawei P smart 2021 môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac