Zdravší život vďaka smartfónu? Niekedy stačí pár jednoduchých nastavení a jedna či dve appky
Keď nás už svet smartfónov doslova pohltil, dajme mu šancu zlepšiť nám zdravie. Alebo aspoň obmedziť zlozvyky, ktoré ho zhoršujú.
Zdieľať
17. 9. 2020;Autor: Juraj Recký, Foto: Shutterstock
Smartfón dokáže uľahčiť život vo viacerých smeroch. Prečo ho potom nevyužiť aj na získanie zdravých návykov alebo na motiváciu k zdravšiemu životnému štýlu? Máme zopár jednoduchých tipov ako na to.
Dvadsaťjeden dní nám údajne stačí na to, aby sme si vybudovali akýkoľvek návyk. S touto teóriou prišiel v roku 1960 Maxwell Max a pomerne rýchlo sa ukázalo, že 21 dní je málo. Novšie štúdie hovoria, že na vytvorenie návyku potrebujeme približne 76 dní. Vedci však upozorňujú, že ide o veľmi približné číslo a presný počet dní je individuálny.
Najčastejšie nás láka meniť alebo osvojovať si návyky, ktoré súvisia so zdravím. Môže sa zdať, že takýto ušľachtilý cieľ bude dostatočne silným motivátorom. Spomeňte si však na všetky nesplnené novoročné predsavzatia a hneď bude jasné, ako to v skutočnosti je. Preto istotne uvítate akúkoľvek pomoc, prípadne skratku, ktorá vám pomôže osvojiť si návyk prospešný zdraviu. Asi už tušíte, že mierime k smartfónom.
Uľavte očiam
Za zdravý návyk môžeme považovať aj to, že si na smartfóne prispôsobíme nastavenia. Začnime očami. Automatická korekcia jasu displeja je pre mnohých poriadne otravná, no je dobré si na ňu zvyknúť.
Bežne si jas vytiahneme na maximum, aby sme to, čo je na displeji, videli aj na priamom slnku. Ibaže, keď si maximálnu intenzitu jasu doprajeme aj večer pri slabom svetle, máme čo robiť, aby sme oči udržali otvorené. I keď si po chvíľke na jas zvykneme, čoskoro nám oči môžu začať slziť alebo budeme mať pocit, že sú suché. Zbytočne ich totiž namáhame.
Výrobcovia smartfónov používajú rôzne riešenia, aby sme si oči chránili. Motorola má v nastaveniach možnosť prepnúť displej do monochromatických farieb, čo obzvlášť oceníte, keď na smartfóne či tablete pred spaním čítate. Huawei zasa v nastaveniach Zobrazenie a jas ponúka možnosť Režim eknihy.
Operačný systém Android je vo všeobecnosti v ovládacom centre vybavený funkciou Ochrana zraku. Je dobré naučiť sa tieto vychytávky pravidelne používať.
Spánok je základ
V nastaveniach displeja sa môžete rozhodnúť, či chcete mať farby ladené do studených alebo teplých tónov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o čisto estetické nastavenie. Nie je to celkom tak.
O modrom svetle ste zrejme už počuli. Modré farebné spektrum je pre naše telo životabudičom, ktorý dokáže potlačiť tvorbu hormónu melatonín. Tento hormón sa stará o denný cyklus, pomáha nám zaspať a udržať kvalitný spánok. Ak ste celý deň vystavený modrému svetlu, melatonín sa nevylučuje a máte problém so spánkom.
Je spánok až taký dôležitý? Spomeňte si, čo najviac robíte, keď ste chorí. Štúdie dokonca ukázali, že mužom, ktorí dlhodobo spia päť a menej hodín denne, sa zmenšujú semenníky. Úplne vylúčiť modré svetlo však nie je dobré, keďže nás vie ráno nakopnúť. Preto na svojom smartfóne naplánujte automatické prepínanie tónov farieb displeja.
Každý výrobca túto funkciu pomenúva po svojom a má ju v nastaveniach inde. Huawei ju má pomenovanú ako Ochrana zraku, na iPhonoch je to Night Shift. Rovnako si nastavte nočný režim. Ten sa postará o to, aby vás v čase oddychu, resp. spánku neotravovali správy, e-maily, notifikácie alebo prichádzajúce hovory.
V nočnom režime dokážete udeliť výnimku telefónnym číslam, o ktorých chcete, aby sa vám dovolali. Pamätajte, že len stíšiť zvuky nestačí.
Rozumným pohybom k zdraviu
Vyhnúť sa pri téme zdravia pohybu je nemožné. Mnohí z nás si nájdu celú plejádu výhovoriek, prečo nestíhajú športovať. Pritom sa dá začať jednoducho a dopriať si prechádzku. Nastavte si pripomienku a na čas, ktorý máte vyhradený na pohyb, zadajte Obmedzenia aplikácií. Toto nastavenie nájdete v Android smartfónoch pod názvom Digitálna rovnováha.
Foto: Shutterstock
Obmedzenie aplikácií znamená, že si zablokujete prístup k vybraným appkám na určitý čas. Nebudú vám chodiť ani notifikácie. V časti Čas pred obrazovkou viete nastaviť, koľko času denne môžete smartfón používať. Po prekročení tohto limitu sa opäť množstvo funkcií zablokuje. Ak by ste tieto nastavenia nevedeli vo vašom smartfóne nájsť, jednoducho na hodinu denne zapnite Letový režim.
Ak ste typ človeka, ktorý potrebuje na pohyb motiváciu a bezcieľna prechádzka sa môže skončiť posedením na pive, sledujte si počet prejdených krokov. Tento údaj nájdete v aplikácii Zdravie, ak používate iPhone, používatelia zariadení Android si môžu vybrať z rôznych aplikácií v Google Play. Pomerne populárnou a dobre spracovanou aplikáciou je napríklad Krokomer.
Týždeň som používal smart hodinky. Pomohli mi žiť aktívnejšie? Prečítajte si tu.
Pri zdravom životnom štýle sa čoraz viac spomína aj schopnosť zbaviť sa stresu. A to je často náročnejšie, ako osvojiť si pravidelné športovanie. S upokojením vám pomôžu aplikácie založené na sústredení sa a na dychových cvičeniach, ako sú napríklad Calm, MyLife alebo Headspace.
Foto: Shutterstock
Tieto aplikácie vám pri prvom spustení položia sériu otázok, na základe ktorých vyhodnotia, čo je vaším cieľom, a zistia, kedy by vám najviac vyhovovalo venovať sa relaxácii. Pravidelne vám potom budú posielať notifikácie s pripomenutím, že je čas zastaviť a upokojiť sa.
Možností, ako využiť smartfón na vybudovanie zdravých návykov a na osvojenie zdravého životného štýlu, je mnoho. Stačí si nájsť chvíľu a vybrať si to, čo vám najviac vyhovuje. Správnosť rozhodnutia venovať vášmu zdraviu väčšiu pozornosť sa vám potvrdí až prekvapivo rýchlo.
Moderné smartfóny a múdre zariadenia, ktoré vám pomôžu vybudovať si lepšie návyky, môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
