Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Absencia Google služieb pri novších Huawei smartfónoch vás nebude výrazne obmedzovať, ide len o zvyk.

Nové smartfóny Huawei nemajú Google služby. Spôsobila to obchodná vojna, ktorú vedie USA proti Číne. Pre koncového používateľa to zatiaľ znamená to, že si musí zvyknúť na nový obchod s aplikáciami a byť pozorný, ktorým správam verí. Vzniklo totiž veľa rôznych mýtov, podľa ktorých sa Huawei smartfóny nedajú používať. Nie je to pravda.

Huawei vymenil Google aplikácie za vlastné. Zmení sa niečo aj vo vašom smartfóne? Kliknite sem pre bližšie info

Na testovanie som dostal cenovo dostupný Huawei Y6p, aby som zistil, aká je situácia. Áno, budete si musieť v niektorých prípadoch zvyknúť na odlišný postup, no je to, akoby ste prešli z iOS na Android alebo naopak. Nie je to obmedzujúce, je to len o zvyku.

Starý do nového presťahujete rýchlo

Prenos dát zo starého smartfónu do nového dnes už nie je niečo,  na čo by ste potrebovali pomoc technicky zdatnejšieho známeho. Huawei má migráciu dát zo starého zariadenia do nového vyriešenú veľmi elegantne pomocou predinštalovanej aplikácie Phone Clone.

Na Huawei Y6p som prenášal dáta z iPhone. Telefóny medzi sebou vytvorili Wi-Fi sieť a dáta sa preniesli veľmi rýchlo bez toho, aby potrebovali pripojenie na internet. Keby som mal predtým Android smartfón, preniesli by sa aj aplikácie. Zopár kolegov, ktorí píšu o technológiách, takto prenieslo Google aplikácie, ktoré im plnohodnotne fungovali. Je to však skôr o šťastí než pravidlom.

Má Android a pozná Gmail

Testovanie Huawei Y6p s 6,3-palcovým displejom bolo pre mňa trochu dobrodružstvo. O používaní smartfónov bez Google služieb sa napísalo veľa protichodných správ a tak som vlastne nevedel, čo presne môžem očakávať.

Jeden z najväčších mýtov je, že Huawei smartfóny nemajú operačný systém Android. Nie je to pravda. Všetky Huawei smartfóny majú operačný systém s logom zeleného robota. Chýba im však obchod na sťahovanie aplikácií Google Play a balík Google aplikácií. Teda nemajú predinštalované aplikácie Gmail, Google mapy, Google fotky, Google kalendár a ďalšie.

Ako prvé vám zrejme napadne, že k e-mailom na vašej mailovej adrese @gmail.com sa nedostanete. V skutočnosti sa k nim dostanete veľmi pohodlne. Huawei má štandardne predinštalovanú aplikáciu E-mail. Keď ju prvýkrát otvoríte, objaví sa ponuka niekoľkých e-mailových služieb. Stačí vybrať Gmail, do políčok vyplniť e-mailovú adresu a heslo a máte svoj e-mail plnohodnotne k dispozícii. Samozrejme sa vám načítajú aj staršie správy, ktoré ste nevymazali.

Používať však môžete akúkoľvek e-mailovú appku. Ja som si napríklad obľúbil Spark. Má viacero vychytávok. Napríklad môžete nastaviť odoslanie e-mailu na konkrétny deň a hodinu, e-mail, ktorý vám prišiel a chcete ho riešiť až o pár dní, si môžete dať znovu poslať v iný deň alebo viete prednastaviť dôležitosť jednotlivých e-mailových adries.

Nový obchod s aplikáciami

Ako sa k aplikáciám dostať, keď chýba obchod Google Play? Huawei má AppGallery. Je to aplikácia, cez ktorú sťahujete a kupujete aplikácie. Podobne ako Google Play ponúka prehľad najsťahovanejších aplikácií, tých najlepšie hodnotených alebo najnovšie aplikácie.

Hľadať môžete aj podľa rozdelenia do kategórií. Nájdete tu prekvapivo veľa slovenských aplikácií od bánk či služieb. Dôležitou časťou AppGallery je Manažér, ten sa stará o aktualizáciu nainštalovaných aplikácií. Keď Manažéra otvoríte, prvou položkou sú Aktualizácie. Dal som Automaticky aktualizovať cez Wi-Fi, čím som šetril dáta z paušálu. Manažér tiež čistí pamäť telefónu od duplicitných, zbytočných alebo nepoužívaných dát.

AppGallery je tretím najväčším obchodom s aplikáciami na trhu. Veľmi dynamicky rastie a Huawei mu venuje obzvlášť veľa energie, no môže sa stať, že aplikáciu, ktorú potrebujete a nemôžete za ňu zvoliť náhradu, tu nenájdete. Ako príklad môžeme použiť Instagram či Messenger.

Inštalovať môžete takmer akúkoľvek aplikáciu

Pre takéto prípady má Huawei riešenie Petal. Je to aplikácia, ktorá je predinštalovaná a je označená ako Vyhľadávanie. Keď ju otvoríte, ponúkne vám aktuálne spravodajstvo. Ak však do vyhľadávacieho riadka napíšete názov aplikácie, napríklad Instagram, nájde zdroje, z ktorých si aplikáciu môžete nainštalovať.

Netreba robiť nič zložité, stačí stlačiť tlačidlo stiahnuť, inštalovať a v niektorých prípadoch udeliť zopár povolení. Aplikácia sa objaví na domácej obrazovke a môžete ju plnohodnotne používať.

Uložte si odkaz na domácu obrazovku

Takýmto spôsobom môžete používať aj prehliadač Google Chrome, Google Mapy či Google Prekladač. Stiahnuť sa vám však nepodarí Google Fotky, Google Kalendár alebo YouTube, čo však neznamená, že tieto služby nemôžete používať.

Stačí si v prehliadači otvoriť napríklad Kalendár a v ňom menu, ktoré sa skrýva pod troma bodkami, vedľa riadka s webovou adresou. Z menu vyberiete Pridať na domovskú obrazovku. Vytvoríte tak ikonku na domácej obrazovke, ktorá otvorí službu v prehliadači bez toho, aby ste museli vypisovať webovú adresu.

Huawei Y6p má aj šikovný „širokáč“

Huawei Y6p robí na svoju cenovú kategóriu prekvapivo dobré fotografie. K dispozícii máte hlavný 13-megapixelový fotoaparát, 5-megapixelový širokouhlý so zorným uhlom 120 stupňov a portrétový 2-megapixelový, ktorý sa postará o rozmazané pozadie. Selfie kamera má 8 megapixelov a je vybavená funkciou HDR, teda schopnosťou vykresliť detaily aj pri silných svetelných rozdieloch, napríklad v tieňoch.

Dobrým zvykom je dnes fotografie zálohovať do cloudu. Ak máte k dispozícii Google Fotky, stačí zapnúť automatickú zálohu a nemusíte sa o nič starať. Aj Huawei ponúka svoju cloudovú službu, v ktorej máte k dispozícii 5 GB úložného priestoru zdarma.

Jediné, čo musíte spraviť, je pri prvom spustení smartfónu si pomocou akéhokoľvek e-mailu založiť Huawei ID. Mne sa však počas testovania nepodarilo prísť na to, ako poslať fotografiu tak, aby si ju mohol príjemca stiahnuť priamo z cloudu.

Zálohujte na cloud tretej strany

Preto som cez Petal nainštaloval Dropbox, ktorý používam dlhodobo. V aplikácii som v nastaveniach zapol zálohovanie fotiek. Web adresu na zdieľanie fotiek som potom získal tradične: Menu − Zdieľať − Kopírovať odkaz.

Výhodou Dropboxu je aj to, že k dátam, ktoré zálohujete, máte pohodlný prístup z akéhokoľvek zariadenia pripojeného na internet. Stačí do webového prehliadača napísať adresu dropbox.com a prihlásiť sa svojou e-mailovou adresou a heslom.

S výbornou cenou aj ako pracovný nástroj

Ak má byť Huawei Y6p vaším pracovným nástrojom, oceníte na ňom hneď niekoľko vlastností. Displej je dostatočne veľký, jasný a detailný na to, aby ste na ňom čítali aj dlhšie texty. Zabezpečenie je tiež na vysokej úrovni.

Okrem veľmi svižnej čítačky odtlačkov prstov umiestnenej na chrbte telefónu je tu aj odomykanie zariadenia tvárovou biometriou. Tá funguje spoľahlivo aj v horších svetelných podmienkach. Ak potrebujete zabezpečiť jednotlivé aplikácie, choďte na Nastavenia − Zabezpečenie − Zámok aplikácie, a tak môžete nastaviť osobitné zamykanie jednotlivých aplikácií.

Do predinštalovaného kalendára sa vám stiahnu udalosti z Google Kalendára hneď, ako si do aplikácie E-mail vložíte vašu Gmail adresu. Pravda je, že aplikácia Kalendár od Huawei je pomerne jednoduchá. V AppGallery som našiel Business Calendar 2, ktorý umožňuje zdieľať udalosti, nastavovať si status zaneprázdnenia, meniť farby udalostí podľa dôležitosti či pridávať miesto udalosti.

Maratónska výdrž baterky

Priznám sa, že pri smartfóne do 150 eur som svoje očakávania krotil, ako sa dalo. A Y6p som tým celkom krivdil. Kapacita batérie 5 000 mAh mi na jedno nabitie vydržala bez problémov tri dni bežnej kancelárskej práce. Keď som hral hry či pozeral video, výdrž sa znížila na približne dva a štvrť dňa. Čo ma však prekvapilo najviac, bolo, že som smartfón cez microUSB nabíjal rýchlosťou 10 W, teda plne nabitý bol za hodinku a niekoľko minút.

Ďalším milým prekvapením bolo, že Huawei Y6p je dual SIM smartfón, teda môžete mať súčasne aktívne dve SIM karty a zároveň môžete vložiť pamäťovú kartu. To sa môže hodiť najmä fanúšikom multimédií, keďže interná pamäť telefónu je 64 GB. Ak pamäťovú kartu nechcete používať, miesto môžete ušetriť aj vymazaním predinštalovaných aplikácií. Tých má Y6p naozaj veľa.

Nemažte ich však bezhlavo. Predinštalovanú aplikáciu Ubian som nepoznal a doslova som si ju zamiloval. Ponúka prehľad MHD, autobusov a vlakov na Slovensku s možnosťou kupovať lístky alebo vložiť predplatený cestovný lístok.

Pohodlný život bez Google

Smartfón bez Google služieb je plne a pohodlne použiteľný, dokonca som nemusel robiť ani veľké kompromisy či zdĺhavo hľadať alternatívy k aplikáciám, ktoré bežne používam. Drvivá väčšina z nich bola k dispozícii, tých pár, ktoré neboli, mali plnohodnotnú náhradu v AppGallery.

Samotný Huawei Y6p ma vzhľadom na svoju cenu do 150 eur veľmi príjemne prekvapil výdržou batérie, schopnosťami zabezpečenia smartfónu, ale aj plynulosťou používania. Sekanie či mrznutie smartfónu som ani raz nepostrehol. A báť sa nemusíte ani fotoaparátu, za tú cenu je fakt super.


Huawei Y6p môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Užívajte si pohodlné platenie hodinkami. K Samsung Galaxy Watch4 44mm dostanete druhé smart hodinky ako darček

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac