Vyhrajte šikovný smartfón Motorola Moto Z2 Play

Prezraďte nám svoj „zlepšovák“ a šikovný smartfón od značky Motorola môže byť váš.

Radi by sme sa vám poďakovali za celoročnú priazeň aj množstvo pozitívnych správ a komentárov na našom Facebooku, preto sme si pre vás pripravili súťaž.

Počas jesene a zimy vám na Sóde prinášame seriál O 5 % lepší život, v ktorom postupne predstavujeme rôzne malé „zlepšováky“ pre príjemnejší život, s ktorými bude súvisieť aj naša súťaž.

Aby ste sa do nej zapojili, netreba nič zložité.

Nemusia to byť veľké veci, poteší nás každá odpoveď s akýmkoľvek tipom, napríklad že ste sa prihlásili na kurz, o ktorom ste dlho uvažovali či začali piecť domáci chlieb. Inšpirovať sa môžete aj odpoveďami známych osobností, ktorých sme spýtali to isté.

Ako na to?

Do pripraveného formulára nám napíšte svoju odpoveď v rozsahu maximálne 500 znakov a nezabudnite uviesť svoje meno a kontaktné údaje (e-mail a telefón).

Aby ste sa mohli do súťaže zapojiť, je potrebné okrem požadovaného rozsahu a uvedenia kontaktných údajov, splniť aj nasledujúce podmienky:

  1. Súťaže sa môže zúčastniť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 15 rokov.
  2. Vo svojom príspevku nesmie propagovať alkohol, drogy, neetické správania ani žiadnu formu diskriminácie.
  3. Musí súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov.

Súťaž bude prebiehať do 6. januára 2018. Zo všetkých odpovedí potom žrebovaním vyberieme víťaza, ktorého meno zverejníme 8. januára 2018 na našom Facebooku.

Čo môžete vyhrať?

Cenou v našej súťaži je šikovný smartfón Motorola Moto Z2 Play, ktorý sa vyznačuje výborným fotoaparátom, kvalitným reproduktorom a dobrým výkonom, vďaka ktorému vydrží na jedno nabitie aj niekoľko dní.

Vďaka svojmu výkonnému 8-jadrovému procesoru, 4 GB RAM a bohatému príslušenstvu Moto Mods výborne poslúži aj náročnejším užívateľom.

Hoci víťaza súťaže o smartfón vyžrebujeme, rozhodli sme sa, že vám budeme počas jej trvania pravidelne ponúkať tie podľa nás najzaujímavejšie „zlepšováky“. Výber z nich nájdete v tomto článku. Možno medzi nimi nájdete inšpiráciu aj pre seba samých.

Ďakujeme za vašu priazeň. Súťaž sme 6. januára 2018 ukončili. Víťazom smartfónu Motorola Moto Z2 Play sa stal Matúš Filo z Vyšného Kubína. Gratulujeme.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Známe osobnosti aj čitatelia Sódy. Ako si v roku 2017 vylepšili svoj život?

V našej súťaži o šikovný smartfón Moto Z2 Play sa pýtame čitateľov Sódy, ako si počas tohto roka vylepšili svoj život. Nemusí ísť o veľké životné rozhodnutia, v hre je každá odpoveď s akýmkoľvek drobným „zlepšovákom“.

Na otázku Akým spôsobom ste si v roku 2017 zlepšili svoj život? nám odpovedala aj trojica známych osobností a najmä inšpiratívnych ľudí. Aj oni museli splniť základnú podmienku našej súťaže – vtesnať sa so svojou odpoveďou do požadovaného rozsahu 500 znakov.

Inšpirujte sa odpoveďami známych osobností

Matej Tóth, atlét, olympijský víťaz v chôdzi na 50 km

Väčšina ľudí bude mať v mojom prípade asi pocit, že sa mi život v roku 2017 minimálne o 50 % zhoršil, ale ja sa riadim heslom Čo ma nezabije, to ma posilní. A presne tak vnímam tento rok. Stal som sa odborníkom (a nebojím sa povedať, že jeden z najlepších na Slovensku) na biologické pasy športovcov. Aj v odbornej angličtine som sa celkom posunul, nehovoriac o právnických veciach. A z čoho sa tento rok najviac teším? Zistil som, že za mnou stojí množstvo ľudí a podporuje ma v dobrom i v zlom.

Samo Trnka, komik, humorista a tvár nášho seriálu O 5 % lepší život

Nedávno som si život o 5 % zhoršil, keď som prešiel z Androidu, ktorý poznám, na iOS, ktorý nepoznám. Ale podľa seriálu, ktorý pre vás točím, by mal človek stále zažívať niečo nové, aby mu čas plynul pomalšie.
Ak hovoríme o skutočnom „zlepšováku“, začal som chodiť do posilňovne pod odborným vedením. Celý život som sa tomu vyhýbal ako čert krížu, lebo som sa bál, že ma tam prvý hromotĺk pridlávi činkou. V skutočnosti je to ale príjemné prostredie, kde sa ľudia zdravia a za výsledky vás pochvália.

Janica Lacová, autorka značky Jem iné, ktorá sa špecializuje na vzdelávanie v oblasti zdravej výživy

Som známy milovník mobilov a všetkých výhod, ktoré ponúkajú. Bez telefónu sa nepohnem ani na krok a aj počasie kontrolujem cez aplikáciu, nie cez okno. V roku 2017 som však na moment mobil odložila bokom, zamyslela sa a pozrela sa v rodnom Martine z okna na všetku tú krásu okolo nás. A povedala som si, že je načase vrátiť sa po 15 rokoch z Bratislavy domov. Že rozvíjať svoje aktivity sa dá, a hlavne sa patrí, aj v rodnom meste. Nabrala som teda odvahu a v októbri som sa presťahovala do Martina.

Ako si vylepšili život naši čitatelia?

Na tomto mieste budeme priebežne uverejňovať tie najzaujímavejšie odpovede našich čitateľov, ktoré môžu byť aj pre vás inšpiráciou nielen do ďalšieho roka. Ak ste sa do súťaže ešte nezapojili urobiť tak môžete do 6. januára 2018.

Denisa

Ja som si zlepšila život v tomto roku tak, že sa snažím viac spať, neponocovať a byť viac pozitívne naladená. A naozaj to funguje. Keď vidím veci pozitívnejšie, tak je život jednoduchší.

Katarína

S partnerom nás delila vzdialenosť 550 km. Po 10 rokoch života v inom meste sa priateľ rozhodol presťahovať za mnou. Som šťastná a vďačná za jeho rozhodnutie.

Lujza

Začala som sa učiť hrať na klavíri. Cítim sa pri tom super a vždy sa dobre odreagujem od každodenných starostí.

Gabriela

Konečne som sa naučila robiť kysnuté cesto ????.

Viera

Tento rok som odolala všetkým reklamám cestovných kancelárii na „nezabudnuteľné“ dovolenky v zahraničí a v lete sme s kamarátkou strávili nezabudnuteľný týždeň v Terchovej. Prešli sme Jánošíkove diery, pokorili Malý Rozsutec aj Vrátnu dolinu a na jeseň zase Veľký Sokol v Slovenskom raji. A je mi tak trochu ľúto, že si začínam vylepšovať život a objavovať Slovensko až tak neskoro, ale zároveň sa teším na budúci rok, keď nás čaká Veľký Rozsutec a znovu Slovenský raj, konkrétne tiesňava Piecky.

Tomáš

Veľa som čítal a získal tak množstvo nových vedomostí. Počet kníh, ktoré som prečítal v tomto roku už prekročil číslo 40 a do konca roka mi ešte nejaký ten čas ostáva…

Jana

Začala som ako dobrovoľníčka učiť angličtinu v jednej škôlke. Robila som to rada, tešilo ma to a nakoniec som vďaka tomu dostala lepšiu ponuku – robím to isté a ešte mi za to aj platia.

Jozef

Zapisovaním úloh. Odkedy som si začal každú úlohu, ktorú chcem spraviť, zapisovať, stíham oveľa viac vecí. Veľmi mi to pomohlo a stačí mi na to mobil, v ktorom si všetko podrobne plánujem.

Iveta

Stala som sa motorizovanou. Aj keď vodičský preukaz vlastním od svojich 18 rokov, nejazdila som skoro vôbec. Strach bol silnejší ako ja, takže som šoférovanie stále odkladala. Až som si raz povedala dosť, prihlásila som sa na kondičné jazdy, zahnala strach a vyrazila na cesty. Je to oslobodzujúci pocit ísť, kde chcem a zastaviť, kde chcem.

Lukáš

Získal som úžasnú prácu a kopu nových priateľov.

Jaroslava

Začala som sa zdravšie stravovať – prestala som jesť cukor a používam zdravšie múky.

Barbora

Začala som viac upratovať a odrazu mám viac času na všetko. Ak má človek okolo seba neporiadok, má ho potom často aj v hlave. Čistý pracovný i osobný priestor mi priniesol kopec času na aktivity, na ktoré som ho predtým nemala.

Iveta

Začala som sa učiť po nemecky a za úžasné považujem to, že som ešte neprestala.

Miroslav

Skrášlil som si bývanie.

Mária

Rozhodne nemám nad čím uvažovať – najlepším spôsobom na zlepšenie života je mať dieťa. Tento rok mi priniesol tento krásny dar a napriek mnohým ťažkým chvíľam neexistuje v živote nič krajšie.

Martina

Predali sme byt a išli sme bývať na dedinu. Život sme si vylepšili tým, že sme kúpili starý domček a teraz majstrujeme, opravujeme a renovujeme.

Jana

Odhlásila som sa v práci z obedov, aby som sa konečne naučila variť, keďže mi ťahá na 30. Zatiaľ sú to 3 mesiace a ešte som od hladu nezomrela ????.

Karol

Začal som štúdium v akadémii tretieho veku v oblasti výpočtovej techniky.

Barbora

Kúpila som si svoje prvé auto.

František

Začal som cvičiť a chodiť do fitnesscentra a sčasti som prekonal svoj strach z odmietnutia.

Ľudmila

Mám 24 a dlho som sa odhodlávala, či si dať strojček na zuby, alebo nie. Momentálne ho mám už takmer celý rok a je to jedno z najlepších rozhodnutí môjho života.

Slavomír

Začal som piecť domáci chlebík.

Michal

Vzali sme si do prenájmu záhradu a začali sme tráviť viac času spolu ako rodina a zároveň na čerstvom vzduchu.

Júlia

Prihlásila som sa na kurz spoločenských tancov.

Petra

Po rokoch snívania som si kúpila svoj prvý robotický vysávač aj s mopom. Bola to doteraz moja najlepšia investícia.

Ľubomír

Hoci som už v dôchodkovom veku, začal som opätovne študovať jazyk – angličtinu konverzačnou metódou. Hlavným cieľom bolo pripraviť sa na výlet na Island s partiou kamarátov, kam sme šli na vlastnú päsť. Úžasný zážitok.

Ján

V rámci zlepšenia svojho zdravia som sa začal venovať cykloturistike. Je to nádherný šport. Človek robí niečo pre svoje zdravie a súčasne spoznáva aj našu krásnu prírodu a naše pekné pamiatky.

Tatiana

Naučila som sa minimalizmu a vyhodila som veľmi veľa nepotrebných a neužitočných vecí. Výhodou je rýchlejšie upratovanie, viac priestoru a hlavne oslobodenie sa od kupovania hlúpostí.

Radoslava

Osvojila som si psíka.

Michal

Požiadal som o zvýšenie platu a ono to vyšlo, vďaka čomu mam teraz trošku lepšie životné podmienky ????.

Ďakujeme za vašu priazeň. Súťaž sme 6. januára 2018 ukončili. Víťazom smartfónu Motorola Moto Z2 Play sa stal Matúš Filo z Vyšného Kubína. Gratulujeme.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Užívajte si pohodlné platenie hodinkami. K Samsung Galaxy Watch4 44mm dostanete druhé smart hodinky ako darček

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac