8 prevládajúcich mýtov o smartfónoch

Medzi verejnosťou miestami prevládajú aj také názory, ktoré sú buď prekrútené, prehnané, alebo celkom nesprávne.

Na trhu sú už vyše desať rokov, no my, bežní užívatelia, ich ešte stále nemáme celkom rozlúskané. Medzi verejnosťou miestami prevládajú aj také názory, ktoré sú buď prekrútené, prehnané, alebo celkom nesprávne. Mnoho z nás sa však podľa nich stále riadi, a tak je načase aspoň pár z nich raz a navždy objasniť.

1. Vypínaním aplikácií v pozadí sa šetrí batéria a predchádza sa skratom

Koľkí z nás sa po každom aktívnom rande s telefónom obsesívne snažia všetky okná pozatvárať, aby sa náhodou rýchlejšie nevybíjal, či nebol príliš pomalý? Pokiaľ však nemáte pôžitok zo samotnej “očistnej” aktivity, môžete s ňou kľudne prestať. Smartfón totiž sám reguluje, koľko energie môžu aplikácie bežiace na pozadí míňať a udržuje ju na minime. Množstvo energie, ktoré otvorené aplikácie míňajú, je skutočne minimálne, takže pokiaľ nemusíte do večera vyžiť so siedmimi percentami batérie, túto aktivitu môžete jednoducho vypustiť.

Reakciou na podobné mýty sa stali tzv. “task killer” aplikácie pre “lenivých”, ktoré túto užitočnú robotu (zatváranie aplikácií, ktoré bežia na pozadí) robia za vás. Ich užitočnosť sa však preukázala ako minimálna. Ich prácu, aj keď bez surového vypínania, totiž robí samotný operačný systém.

2. Pred nabitím by sa batéria mala nechať celkom vybiť

Kedysi to síce bola pravda, dnešné smartfóny a ich moderné baterky však nemusíte nechať úplne vybiť na to, aby si batérii zaručil slušnú dĺžku života. Je práve väčšinou lepšie, ak ostanú nabité, než akoby mali byť celkom prázdne. Každá baterka má totiž určitý obmedzený počet životných cyklov, ktorý za svoju kariéru zvládne, a po ktorých navždy vypovedá. Každé celkové vybitie, ktoré nasleduje vypnutie mobilu, je jeden zbytočne premárnený cyklus a ten vám už nikto nevráti.     

Aj napriek tomu odporúčajú výrobcovia nechať batériu celkom vybiť aspoň raz za čas—približne každé tri mesiace. Nie je to ani tak kvôli životaschopnosti baterky, ale skôr kvôli tzv. “kalibrácii”, ktorá má na svedomí napríklad to, že informácie o batérii na displeji korešpondujú s jej skutočným stavom. Tým pádom sa nestane to, že sa vám smartphone pri dvadsiatich percentách zrazu vybije a vypne, alebo že percentá klesajú zo štyridsiatich na osem v priebehu pár minút, a podobne.

3. WiFi a Bluetooth sú nenásytní požierači batérie

Keď sme v pätovej situácii, alebo jednoducho nechceme, aby sa nám smartfón počas neaktivity rapídne vybíjal, častokrát zvykneme vypínať práve WiFi a Bluetooth. Pritom je to viac-menej zbytočné, pokiaľ náš smartfón a jeho batéria nie sú príliš staré. Ak sú obidve funkcie len zapnuté, ich efekt na percentuálny stav batérie je minimálny. Úbytok nastáva až vtedy, keď sa cez ne pripojíte k inému zariadeniu a prenášate medzi ním dáta a súbory. Dovtedy môžete byť v kľude a nechať ich v noci pokojne zapnuté.

4. Mali by ste používať len nabíjačku od výrobcu

Dôvod, prečo to od vás chce oficiálny výrobca, je jednoduchý—chce zarobiť. My však môžeme siahnuť po cudzej verzii, pokiaľ bola vyrobená podľa pokynov a zásad oficiálneho výrobcu (napríklad značky Belkin, Amazon, KMS, atď.), aj keď môžu byť trochu menej efektívne ( najmä pomalšie).

Čoho by ste sa však mali vyvarovať sú lacné kópie od fake-ových značiek, pretože tie nemusia byť nebezpečné len pre vašu batériu a smartphone, ale aj pre vás. Pred pár rokmi sa jednej čínskej letuške stalo to, že keď počas nabíjania svojho smartfónu prijala hovor, dostala poriadnu ranu elektrinou. Dôvod? Používala lacnú fake verziu nabíjačky od pochybných výrobcov.

5. Nabíjanie smartfónu cez noc ničí batériu

Ďalší častý mýtus, ktorý sa odvíja od toho, že pridlhé nabíjanie—tzv. “overcharging”—je pre batériu škodlivé. To však moderné batérie podceňujeme. Ony totiž vedia presne rozpoznať, kedy sú plné a v tom momente prestanú čerpať ďalšiu elektrinu. Takže aj keď by sa smartfón týmto spôsobom nemal dobíjať každú jednu noc, nie je to pre batériu taká tragédia, ako si možno veľa z nás myslí.

6. Displej ti ochráni fólia či sklo

Áno, fólie a sklá vedia výrazne prispieť k tomu, že sa mobil pri každom ťuknutí alebo padnutí nedoškriabe a nerozletí. Lenže žiadna fólia ani sklo neposkytuje stopercentnú ochranu pred poškodením a je teda len na vašom osobnom šťastí, či budete zrovna ten človek, ktorému smartfón padne tým výnimočným uhlom, pred ktorým vás žiadna pokrývka displeju nezachráni.

Na druhej strane, dnešné smartfóny už od tých spred pár generácii pokročili a viacero z nich má displeje z materiálu, ktorý je oveľa odolnejší než všetky ochranné fólie. Niektoré dokonca odolajú aj nožom, zatiaľ čo fólie sa pri podobnom nápore okamžite zničia.

7. Čím viac pixelov, tým lepšie

Všeobecne panuje predstava, že čím viac pixelov vie foťák zachytiť, tým budú fotky kvalitnejšie. No to nemusí byť vždy pravda. iPhone 6 ich napríklad vie zachytiť osem miliónov, zatiaľ čo niektoré Androidy ich zvládnu aj šestnásť.

Lenže vtesnanie čo najviac pixelov do jedného senzoru nemusí byť vždy výhrou. Ak máme dva foťáky tej istej veľkosti, pričom jeden vie zachytávať osem a druhý šestnásť miliónov pixelov, pixely toho osem miliónového budú väčšie a tým pádom zachytia viac svetla. Fotka tak bude kvalitnejšia a krajšia.

Preto je dôležité pri kúpe zvažovať okrem počtu pixelov aj kvalitu senzoru, objektívu, či softvérového procesoru fotiek—prípadne porovnať fotky, ktoré individuálne smartfóny zhotovili. Nie je to len o kvantite, ale skôr o kvalite.

8. Aktívne smartfóny narušujú aktivitu lietadiel

Kedysi nás letušky vždy pred odletom varovali, aby sme si nezabudli vypnúť všetky elektronické zariadenia, no najmä mobily. Dnes už letecké spoločnosti mnohokrát menia rétoriku na zapínanie lietadlového režimu, čiže tzv. airplane mode. Napriek tomu sú dnešné komunikačné a orientačné systémy v lietadlách príliš sofistikované na to, aby ich vyrušilo hoc aj lietadlo plné aktívne používaných mobilov.

Skutočný dôvod zákazov je skôr chaos a možné bezpečnostné riziko, ktoré by takáto komunikácia mohla vytvoriť, ako aj znížená pozornosť pasažierov pri bezpečnostných oznamoch. Veď keby mobily a iné elektronické zariadenia skutočne predstavovali také bezpečnostné riziko, nikdy by nám ich nedovolili len tak vziať na palubu a ešte ich aj mať bezprostredne pri sebe.  

Tak vidíte, smartfóny sú naozaj múdre. A teraz aj výnimočne lacné…

Iba raz v mesiaci sa vám totiž naskytne príležitosť ako výpredaj telefónov v O2 Mobil Markete. Nové telefóny, ktoré sa pozerali na ľudí z výkladov, alebo ostali osirotené po tom, ako si to ich nový majiteľ rozmyslel, si môžete kúpiť lacnejšie.

[mobilmarketpocitadlo]

V ponuke nájdete telefóny, ktoré boli vystavené v O2 predajni, telefóny vrátené od zákazníkov alebo opravené telefóny.  Každý mobilný telefón zakúpený v O2 Mobil Markete má záruku na 12 mesiacov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


V historických mlynoch Malého Dunaja zistíte, čo majú za lubom

Navšíte vzácne vodné mlyny v Jelke, Tomášikove, Jahodnej, Kolárove a Dunajskom Klátove. Čaká vás krásna príroda, dobré jedlo a pútava história.

Fráza “čo máš za lubom?” vzišla z mlynárskeho prostredia. Lub bol drevený obal, v ktorom boli ukryté mlynské kamene. Koľko múky mal mlynár za lubom, teda nikto nezainteresovaný netušil.

A práve krajina v povodí Malého Dunaja, je okrem krásnej prírody, lužných lesov a pokojných zákutí na relax, domovom nielen vzácnych živočíchov (pestrofarebný rybárik alebo obratná vydra riečna), ale aj vodných mlynov. Tie sa v tejto oblasti zachovali a dnes slúžia ako múzea v prírode.

Štyri sa nachádzajú na Malom Dunaji a jeden na Klátovskom ramene. Vstupné do nich nestojí viac ako jedno euro.

Mlyn v Jelke

Vodný mlyn v Jelke je stredoeurópskou raritou. Má totiž tri podlažia, čo je na daný región neobvyklé. Pochádza z roku 1894 a pôvodne bol lodný, neskôr ho prestavali na kolový.

V minulosti boli bežné práve lodné mlyny, kvôli narastajúcemu objemu lodnej prepravy po Dunaji bol však vydaný zákaz na ich prevádzku na rieke. Kolónie lodných mlynov prekážali lodiam v ceste a tak boli mnohé z nich prestavané na kolové mlyny.

Po prestavbe mlynu, sa v ňom začalo mlieť v roku 1906 a pracovalo sa na ňom až do roku 1951. Dnes je zrekonštruovaný, prístupný pre verejnosť a v jeho okolí sa nachádza aj menší skanzen zameraný na poľnohospodárskú minulosti obce.

Vodný kolový mlyn v Tomášikove

Mlyn leží približne dva kilometre od obce Tomášikovo pri sútoku Malého Dunaja so Suchým potokom. Postavený bol v roku 1893 a ešte do roku 1960 sa na ňom mlelo. Aj vďaka tomu sa zachoval v prakticky v nezmenenej podobe, bez rušivých zásahov, dodnes funkčný a s pôvodným interiérom a pôvodným mlynárskym náradím.

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

Oproti ostatným dunajským mlynom je ten klátovsky špecifický v tom, že len koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, mlynica samotná je murovaná. Zároveň jediný neleží na Malom Dunaji, ale na jeho ramene.

Vnútorné priestory mlyna sú autenticky zariadené a je v nich zriadená múzejná expozícia.

Klátovské rameno Malého Dunaja, na ktorom sa mlyn nachádza, je mimoriadne pekným kusom prírody. Pravdepodobne najpriezračnejšia rieka na Slovensku je domovom pestrej fauny, bohatej najmä čo do počtu vzácnych druhov vtáctva či chrobákov.

Čo sa týka vodných mäkkýšov, ide dokonca o druhú druhovo najbohatšia lokalitu na celej Podunajskej nížine.

Kvôli vzácnym vodným a močiarným spoločenstvám bolo územie v roku 1993 vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu.

Kolový mlyn v Jahodnej

Pôvodne pri obci Jahodná stálo až jedenásť mlynov. Do dnešných dní sa zachovali iba dva. Jeden bol predaný Slovenskému Národnému Múzeu v Martine a druhý dodnes stoji v chatarskej oblasti Alba Régia v blízkosti obce.

Pôvodne lodný mlyn bol prestavaný na kolový a neskôr v tridsiatych rokoch minulého storočia ho nový majiteľ prerobil na vodnú pílu.

Mlyn vyrábala elektrickú energiu, ktorá nielenže urýchlila pílenie, ale zároveň osvetľovala verejné budovy v obci.

Dnes mlyn patri Západoslovenským energetickým závodom. Prístupný je po dohode s obcou Jahodná.

Lodný mlyn v Kolárove (Múzeum vodného mlynárstva)

Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Simptonym

Drevený mlyn v obci Kolárovo je posledným plávajúcim mlynom na Slovensku. Nie je však pôvodný. Vyrobili ho v roku 1982 v Slovenských lodeniciach podľa vzoru bývalého mlyna z Radvane nad Dunajom.

V objekte sa nachádza expozícia Múzea vodného mlynárstva vytvorená z komponentov z niekdajšieho radvanského mlyna. Spomedzi exponátom vyčnieva najmä benzínový agregát z konca 19. storočia, ktorý poháňal stroj na výrobu sietí. Patrí medzi najstaršie na svete.

Lokálnou zaujímavosťou je aj to, že k mlynu vedie jeden z najdlhších mostov s celodrevenou konštrukciou v Európe s dĺžkou 86 metrov.

Na Slovensku je viacero ďalších pekných miest ako sú mlyny na Malom Dunaji, prípadne Mašekov mlyn či mlyny Oblazy v Kvačianskej doline, kde sa ešte zachovalo niečo málo z množstva mlynov, ktoré niekedy boli na našich dedinách bežné.

Ak máte viacero podobných tipov, prípadne fotografií pekných miest, pošlite nám ich do správy alebo komentárov na facebookovej stránke Sódy.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové