Powered by O2
O2 Guru Technológie

Bezplatnú či platenú? Otestovali sme päť obľúbených navigácií

Ešte nedávno ste pri navigovaní na dlhej ceste potrebovali atlas a trpezlivosť. Teraz to za vás robia navigácie. Pozreli sme sa, čo dokáže 5 obľúbených medzi užívateľmi.

29. 6. 2016; Autor: O2 Guru Marek Tonka, Foto: Unsplash.com

Leto, chaty, výlety, festivaly. Sadnete do auta a ide sa. Často sú to však miesta, kam idete prvý raz. Automaticky teda siahnete po smartfóne a pripnete si ho na palubnú dosku so spustenou navigáciou. Nie je však navigácia ako navigácia. Niektoré sú bezplatné iné zase platené a každá ponúka niečo iné. V tomto článku sa pozrieme na to, aké sú medzi nimi rozdiely a aké funkcie užívateľom ponúkajú, aby ste si mohli vybrať tú, ktorá vám bude vyhovovať.

Platené navigácie

Sygic

Navigácia Sygic na úvod ponúka bezplatnú sedemdňovú skúšobnú verziu. Po jej uplynutí si treba zakúpiť licenciu. V bezplatnej verzií sú k dispozícií offline mapy, bezplatné aktualizácie máp, ako aj upozornenia na rýchlostné radary. S premium verziou získate hlasovú navigáciu, rýchlostné upozornenia, asistenta jazdných pruhov alebo rýchlejšie cestovanie so službou Traffic.

Keď začínate s navigáciou pracovať, najprv si treba stiahnuť mapy krajiny, do ktorej sa chystáte a krajín, cez ktoré pôjdete. So zakúpenou licenciou máte mapy aktualizované raz za mesiac, čiže prekvapenie na cestách až tak veľmi nehrozí. Okrem toho vás Sygic dokáže upozorniť na rýchlostné limity, či vás čaká kolóna alebo obmedzenie. Vie aj vypracovať cestovateľskú štatistiku. Navyše, s funkciou Parkovanie viete, kde môžete zaparkovať a koľko to bude stáť. Sygic navigáciu môžete používať dokonca aj na turistiku.

Nie je teda podmienkou, že Sygic je len navigácia do auta. Výrobca aplikácie má aktuálne akciu na zakúpenie prémium verzie do 30. 7. 2016, a s doživotnou zárukou si môžete zakúpiť túto premium verziu za 19,99 eur pre Európu. Pre celý svet to vyjde o 10 eur viac, čiže 29,99 eur.

Bežnú cenu ako aj všetky poplatky, novinky a informácie pravidelne zobrazuje výrobca na oficiálnej stránke Sygic.

Ostatné funkcie a výhody navigácie Sygic:

  • Podrobná hlasová navigácia s hovorenými názvami ulíc (TTS)
  • Offline navigácia, ktorá funguje bez pripojenia na internet
  • Bezplatná aktualizácia máp niekoľkokrát ročne
  • Navigačné pokyny na čelnom skle pomocou funkcie Head-up Display (HUD)
  • Bezpečné prechádzanie medzi pruhmi vďaka dynamickému asistentovi jazdných pruhov a zobrazovaniu križovatiek
  • Alternatívne trasy a viacero bodov trasy
  • Integrácia do zvukových systémov v aute cez Bluetooth alebo kábel
  • Palubná kamera Dashcam, ktorá nahráva záznam aj pri používaní navigácie

Na stiahnutie tu.

Scout

Navigáciu Scout ocenia najmä tí, ktorí okrem cestovania radi blúdia po mestách a užívajú si lokálnu gastronómiu. Spolurpacuje totiž so službou Foursqare. Nemusíte riešiť, čo hľadať, pretože navigácia vám to sama ponúkne. Jedným či dvomi kliknutiami si pozriete, kam môžete ísť na kávu, obed či výlet a hneď môžete zistiť, aké ma vybrané miesto referencie s nejakým tým obrázkom navyše.

Premium účet vás vyjde na 20,19 eur, za čo získate informácie o doprave, asistenta v pruhoch alebo rýchlostný radar. Súčasťou tejto prémiovej ponuky je tiež Car Connect, vďaka ktorej si môžete prepojiť navigáciu s palubovkou auta. Bohužiaľ, len ak máte niektorú z vybraných vozidiel značky Ford. Mínusom je aj chýbajúca podpora slovenského jazyka.

Výhody a funkcie navigácie Scout:

  • Jednoduché vyhľadávanie a informácie priamo na mape,
  • Foursquare – nájde najbližšie miesta záujmu ako sú reštaurácie, bary – ukáže aj ohodnotenie od iných zákazníkov (veľké plus),
  • Podrobnejšie zobrazovanie na mape (pri budovách sú obe čísla domu, označenie čísla cesty a pod.)

TomTom GO Mobile

Ďalšia navigácia v poradí bude od spoločnosti TomTom, a nesie názov GO Mobile. Majitelia smartfónov, ktorí sa pre túto aplikáciu rozhodnú, sa môžu tešiť hlavne na doživotné dopravné informácie, presnejšie upozornenia v rámci upozornení na obmedzenia (kolóny, rýchlosti,..).

Výhodou je aj offline navigovanie, takže nebudete potrebovať internetové pripojenie. Tí, ktorý by chceli využívať bezplatnú verziu tejto navigácie, budú sklamaní. Mesačne totiž dostanú k dispozícii iba 75 kilometrov. Ak s ňou budete chcieť prejsť väčšiu vzdialenosť, môžete si ju predplatiť  za 19,99 eur na rok alebo za 49,99 na tri roky.

Výhody a funckie navigácie TomTom GO Mobile:

  • Rýchle a jednoduché ovládanie,
  • Presnejšie vyhľadávanie bodov záujmu,
  • Jenoduché zobrazovanie údajov na mape,
  • Presnejšie označovanie ulíc a čísiel domov aj v menších obciach,

TomTom GO Mobile navigácia príjemne prekvapila, no len na krátku chvíľu. Pretože 75 km na mesiac zďaleka nestačí pre bežného používateľa, ak teda za navigáciu nechceme platiť.

Bezplatné navigácie

Map Factor

Keď nechcete za navigáciu platiť, tak určite zvoľte Map Factor. Bezplatne si stiahnete mapy, zapnete GPS a hor sa do cestovania. Navigácia používa OpenStreetsMap a zobrazenie cesty je možné v 2D ako aj v 3D. Mapy sú rovnako aktualizované raz za mesiac ako pri Sygic navigácii.

Jedinou nevýhodou môžu byť otvorené mapy, ktoré aplikácia používa (menšia nepresnosť), do cieľa sa však vždy dostanete. Ale vieme si do aplikácie nainštalovať TomTom mapy. Tie obsahujú napríklad možnosti ako radenie do jazdných pruhov, modré diaľničné tabule alebo presnejší výpočet trasy.

Mňa osobne táto navigácia nikdy nesklamala, keďže ju používam nejaký ten piatok a prešiel som s ňou nejednu susednú krajinu, dokonca bez spomínaných TomTom máp.

Funkcie a výhody navigácie Map Factor:

  • Intuitívna hlasová navigácia v rôznych jazykoch,
  • Plánovanie trasy od domu k domu,
  • 2D / 3D mód,
  • Zvukové varovanie pri priblížení k radaru,
  • Pridajte si obľúbené miesta a trasy,
  • Navigácia pre osobné a nákladné autá, cyklistov aj peších
  • Zakázanie ulíc – zablokovanie určitých ulíc pre výpočet trasy,
  • Vzdialené príkazy – napr. Je možné na diaľku zaslať nový cieľ alebo textovú správu priamo do navigácie.

Na stiahnutie tu.

Waze

Síce na fungovanie potrebuje mobilné dáta, no v tomto prípade nie je na škodu pár kilobajtov oželieť. Okrem klasického zvolenia trasy spôsobom štart – cieľ dokáže upozorniť na policajné hliadky, zápchy, prípadne nehody a kolóny.

Všetky okolnosti sú hlásené užívateľmi v reálnom čase,  ostatní tak majú vždy aktuálne informácie o dianí na cestách. Šikovné, no nie? Preto ak je niekde policajná hliadka, obmedzenie, nehoda, viem sa jej jednoducho vyhnúť. A keď je niekde väčšia zápcha alebo hodinová kolóna, automaticky sa zmení trasa. Waze berie ohľad aj na výdrž batérie. Ak dlho nezaznamená pohyb, automaticky sa vypne.

Výhody a funkcie navigácie Waze:

  • Odoslanie času a informácií o trase tomu, s kým mám stretnutie
  • Naučí sa najčastejšie ciele, časy odchodu do nich ako aj preferované trasy
  • Nájde najlacnejšiu čerpaciu stanicu na ceste
  • Pridajte priateľov z Facebooku a synchronizujte Kontakty
  • Pozrite si ETA priateľov, s ktorými smerujete do rovnakého cieľa
  • Navigácia na udalosti z Facebooku alebo Kalendára na jeden dotyk
  • Získavajte body za informačné príspevky na postup nahor v rebríčku komunity

Na stiahnutie tu.

Google Maps

Aplikáciu Mapy má už takmer každý automaticky v telefóne. A preto sa minulý rok spoločnosť Google rozhodla spraviť navigáciu aj cez túto aplikáciu.

Okrem toho, že pracuje bez internetového pripojenia (mobilná sieť), tak umožní aj vyhľadávať rôzne miesta, napríklad pamiatky v okolí a informácie o nich. Prípadne, ak hľadáte v okolí najbližší obchod, navigácia vám, okrem polohy, prezradí aj otváracie hodiny, kontaktné údaje a prípadné recenzie.

Aby ste sa však s Google Maps niekam dostali, treba si mapu danej oblasti stiahnuť.

Výhodou je Google maps je, že samotná aplikácia sa po strate internetového pripojenia sama prepne do offline režimu. Pri testovaní som ani nezistil, že som prešiel do oblasti mimo dosahu siete. Keď sa sieť obnoví, aktivuje sa online režim. Vďaka nemu vidíte dodatočné informácie, ako napríklad dopravnú situáciu. Mapy si však radšej sťahujte cez wifi sieť, keďže ide o veľký objem dát.

Výhody aplikácie Google Maps:

  • Nie je potrebný prístup na internet,
  • Dodatočné a hlavne užitočné informácie o miestach (spomínaný obchod),
  • Aj v offline režime sa zobrazuje približný čas a dĺžka trasy,

Sme špecialisti v oblasti mobilných technológií. Naši O2 Guru ochotne všetkým – našim zákazníkom aj zákazníkom iných operátorov – bezplatne poradia v O2 Predajniach, na Zákazníckej linke 949 alebo cez online chat.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac