Vymeňte status online za offline. 6 tipov, ako si oddýchnuť od notifikácií a technológií

Odložiť smart zariadenia, aby sme si oddýchli, neznamená vrátiť sa do jaskyne.

S telefónom zaspávame, s telefónom sa zobúdzame. Z ruky ho nedáme preč ani počas dňa, keď sme v neustálom spojení s rodinou, priateľmi či kolegami, a aby toho nebolo málo, notifikácie nám každú chvíľku pripomínajú, čo sa deje. No predstavte si, že by ste to aspoň na týždeň vypli. Uľavilo by sa vám? Odložte preto smartfóny aj tablety, vypnite TV a toto leto si doprajte digitálny detox – už po malých zmenách sa budete cítiť lepšie.

Nielen balans, ale aj digitálne bezpečie: Ondreja Kuboviča z ESET-u sme sa pýtali, ako byť na internete čo najviac v bezpečí

Keď nazriete do nastavení svojho smartfónu, nájdete tam veľa možností, ktoré podporujú digitálny detox. Počas neho by ste sa mali v rámci možností oslobodiť od chytrých pomocníkov a fungovať ako pred ich „inváziou“ – teda tak, aby ste mali kvalitnejší život.

Priestor pre nové poznanie

Digitálny detox však neznamená vrátiť sa do jaskyne. Technológie dokážu život aj zjednodušiť, no je dôležité mať ich pod kontrolou, napríklad s rovnicou, že za každé „odbremenenie“ technológiou si „nové bremeno“ nájdeme, aby sme sa mentálne do jaskyne skutočne nevrátili.

Je totiž zbytočné pamätať si to, čo si vieme rýchlo vygoogliť (odbremenenie). Musíme sa však naučiť, ako informácie hľadať, teda cibriť si logické a systematické myslenie (nové bremeno). Povedzme si na rovinu, robí to len málokto z nás.

Následky presýtenia sa technológiami

Ak digitálne vymoženosti používame nadmieru, môže to mať dlhodobý negatívny vplyv na naše zdravie a spôsobiť:

–    problémy so sebavedomím a sebaúctou,

–    problémy so spánkom,

–    depresie a úzkosti,

–    zníženie potreby hýbať sa a zhoršenie stravovacích návykov.

Život (ne)podmienený smart zariadeniami

Byť úplne offline je tak trochu luxus, ktorý si môžeme dovoliť možno jeden týždeň ročne, ak vôbec. No nastavenie, v ktorom obmedzíte používanie smartfónu, notebooku či pozeranie TV na zdravý balans, nie je také zložité.

Nepotrvá dlho a všimnete si, že sa cítite lepšie, menej vystresovane a narastie aj vaša produktivita. Bez častého scrollovania Instagramu a iných sociálnych sietí budete spokojnejší a budete mať dobrý pocit zo seba samého. A vďaka všetkým novým nastaveniam sa vám zlepší aj spánok.

Prvé kroky k digitálnemu detoxu

Ak patríte do skupiny, ktorá má smartfón doslova „prilepený na ruke“ a robí vám spoločnosť od rána do večera a napríklad aj pri obede, odporúčame začať „odlepením“.

Počas raňajok nechajte všetky smart vychytávky v inej izbe, počas obeda ich nechajte na pracovnom stole a miesto scrollovania Facebooku či mailov si budete jednoducho vychutnávať jedlo. Počas večere môže smartfón odpočívať vo vedľajšej izbe či vo vrecku, alebo v kabelke. Nevykladajte ho ani na stôl v reštaurácii, lebo vás bude zbytočne lákať pozerať si prichádzajúce upozornenia.

Ako druhý krok si môžete nastaviť budík na každých 25 až 30 minút alebo aj jednu hodinu. Kým nezazvoní, na smartfón nesmiete siahnuť. Pôsobí to pomerne jednoducho, však? 

Na noc si môžete nechať všetky smart zariadenia v inej miestnosti ako v spálni a pripraviť si staré dobré budíkové hodiny. Ak to inak nejde, zapnite si na noc aspoň letový režim či mód, ktorý bude blokovať upozornenia, lebo rozsvietený displej po prijatej notifikácii má na váš spánok negatívny vplyv, aj keď vás nezobudí. Smartfón vás v týchto režimoch nebude rušiť správami, rýchlejšie sa nabije a neprídete ani o ranné budenie, pretože budík zvoní aj v letovom režime.

O tom, že by ste hodinu a pol pred spaním nemali pozerať na žiadnu elektronickú zobrazovaciu plochu, ste už možno počuli. Naplánujte si preto na čas tesne pred spánkom čítanie knihy, meditáciu alebo rozhovor s blízkymi a nie smiešne videá, lebo tie ako uspávanka nefungujú.

Sledujte si čas pred obrazovkou

Závislosť od smart zariadení mať nemusíte, no môžete mať závislosť od nejakej aplikácie. Často sa to stáva pri sociálnych sieťach, keď cítite, že musíte skontrolovať, čo sa deje. Aby ste sa cítili lepšie, nemusíte sa ich vzdávať, no odporúčame používanie obmedziť. 

V každom smartfóne nájdete analýzu, koľko času ste na ňom strávili za posledný deň, týždeň či mesiac. Na Apple zariadeniach sa to nazýva čas pred obrazovkou, na zariadeniach s operačným systémom Android zasa digitálna rovnováha, ktorú si môžete stiahnuť aj priamo z Google Play, ak ju neviete nájsť.

Tieto riešenia ponúkajú okrem štatistík aj nastavenia obmedzení používania vášho smart zariadenia, a teda si v nich môžete nastaviť časový limit používania konkrétnej aplikácie počas dňa.

Nastavte si digitálnu rovnováhu

Obmedzenie používania apiek si môžete nastaviť priamo v nich. Ak používate komunikačné riešenie od Microsoftu (Teams), potom v nastaveniach hľadajte nastavenie pracovného času – mimo tohto času budete mať notifikácie z apky stlmené. Vďaka možnosti výnimiek vám správa od šéfa môže prísť, tá od kolegu počká do ďalšieho pracovného dňa. Je to na vás, no ani šéf by nemal mať kontrolu nad vaším osobným časom.

Šéf O2  Igor Tóth: Uvedomujeme si, že ľudí prepájame, no zároveň to spôsobuje, že deti trávia s mobilom veľa času – preto podporujeme viac pohybu na školách

Vaše smart zariadenie umožňuje nastavovať aj prijímanie notifikácií z aplikácií. Je to veľmi užitočná možnosť, najmä v prípade komerčných upozornení či častých upozornení z apky. Jednoducho ich vypnite a po pár dňoch na aplikáciu aj zabudnete. 

Nedajte sa rušiť 

Niektoré štúdie uvádzajú, že ak vás niečo vyruší, môže vám trvať viac než 20 minút, kým sa opäť plne sústredíte na pôvodnú aktivitu. Návrat k sústredeniu používaním smartfónov ešte viac predlžujeme. 

V práci si tak nastavte doslova sparťanské podmienky a nehundrite na zamestnávateľa, ktorý vám dal do pracovnej zmluvy klauzulu o zákaze používania smartfónov či sociálnych sietí v pracovnom čase. Dopomohol vám totiž k potrebnému digitálnemu detoxu.

Vymazanie niektorých aplikácií je tiež jedna z odporúčaných metód, ako stráviť viac času z dňa bez smartfónu. O niečo radikálnejšie riešenie ponúkajú niektoré Android smartfóny. Majú totiž možnosť zjednodušeného ovládania, teda pretvorenia používateľského prostredia, aby sa v ňom ľahko orientovali aj seniori. Logicky sa vypne aj zopár smart funkcií a váš smartfón už jednoducho nebude taký zábavný.  

Detox aj cez víkend

Pri akomkoľvek detoxe platí, že nie je až také ťažké dodržiavať ho počas dní, keď máte veľa povinností, teda počas bežného pracovného dňa. Počas víkendu alebo voľna to môže byť o niečo náročnejšie, lebo vtedy skôr siahame po smart zariadeniach ako sprievodcoch voľným časom.

Ak potrebujete na svoju obľúbenú činnosť smartfón, v ktorom máte obľúbenú knihu alebo podcast, stiahnite si tento obsah do smartfónu a vypnite dáta. Smart zariadenia bez pripojenia na internet sú totiž celkom nudná záležitosť, no stále budete môcť využívať foťák na dokumentovanie spomienok.

Tipy na (ne)digitálne aktivity

Na počúvanie podcastu či audioknihy si potom len založte slúchadlá alebo použite malý prenosný reproduktor. Ak radi relaxujete alebo cvičíte pri hudbe, rovnako dobre poslúži aj bluetoothový prenosný repráčik. Ideálne je, ak bude smartfón v inej miestnosti než v tej, kde si užívate nedigitálny deň.

Samostatnou kapitolou sú hry, ktoré sú v kontexte digitálneho detoxu „malý čertík“ z vášho ramena, ktorý vás vždy stiahne na zlú stranu. Nech už hry hráte z akéhokoľvek dôvodu, počas digitálneho detoxu ich buď úplne zmažte, alebo aspoň poriadne zamknite aplikáciu.

Tipov a trikov na digitálny detox je naozaj veľa, lebo každý máme svoje preferencie, inú mieru potreby používať chytré vychytávky a inak pevnú vôľu odolávať – dôležité je myslieť na to, aby sme technológie používali len do tej miery, do akej nám dokážu naozaj skvalitňovať život. 


Vyvážený vzťah k technológiám je dôležitý nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Aj preto sa cez projekt O2 Športová akadémia Mateja Tótha deti učia správne športovať a mať z pohybu radosť. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľ O2 Igor Tóth: Manažérom poučky nestačia. Ak nevedia vnímať pocity a zjednocovať myšlienky druhých, uspejú len ťažko

Čím je práca manažéra veľkej firmy nezvyčajná a ako s ňou môže súvisieť šport?

Niektoré míľniky treba osláviť veľkolepo. Keď sa O2 stalo dvojkou na trhu mobilných operátorov, riaditeľ Igor Tóth od radosti vyskočil z lietadla. S padákom, samozrejme. Vystavovať sa situáciám mimo svojej komfortnej zóny v práci aj v osobnom živote odzrkadľuje Igorovo hodnotové nastavenie a cieľ viesť veľkú korporáciu jasným smerom hoci bez tradičných stereotypov. 

Prečítajte si aj: Rodáci z Liptova urobili v zjazdovom lyžovaní malú revolúciu, ktorú ocenila aj FIS

V rozhovore s Igorom Tóthom sa dočítate aj o tom:

  • ako môžu veľké firmy prispieť k zmene spoločnosti,
  • či musí mať človek na manažment vrodený talent,
  • ako súvisí kariérny úspech s cieľavedomou prácou a ako so šťastím,
  • ako sa cítil pri zoskoku z lietadla alebo počas týždňa v tme
  • a ako podľa neho vyzerá spokojný zamestnanec.

Čím si chcel byť, keď si bol malý?

Asi ako mnohí chlapci, túžil som stať sa hasičom. Ako dieťa som v tom povolaní videl odvážneho človeka bojujúceho za dobrú vec, pre dobro spoločnosti. Chcel som byť aj pokladníkom. Asi preto, že to bolo spojené s matematikou, ktorá ma veľmi bavila – a to mi aj zostalo.

Častejšie totiž využívam racionálnu časť mozgu, hemisféru zodpovednú za prácu s číslami, oveľa ťažšie sa mi vždy písali slohové práce.

Ako si sa potom dostal k marketingu? Ten je predsa aj o práci so slovom.

Niekedy na strednej škole som začal rozvíjať svoje verbálne zručnosti. A myslím si, že som od mamy zdedil jej psychologické schopnosti a empatiu, ktorá je potrebná pri práci s ľuďmi. 

Reklama ma oslovila svojou formou. Na pomerne malom priestore musíš niekoho zaujať, spojiť sa s mysľou iného človeka. Je to taká koncentrovaná nálož správneho zacielenia, pochopenia a nachádzania riešení pre potenciálneho zákazníka.

A z riaditeľa marketingu sa z teba stal riaditeľ celej spoločnosti O2. Myslíš si, že na manažment musí mať človek aj niečo vrodené?

Myslím si, že na túto pozíciu musíš mať aj niečo dané, manažérske zručnosti vyplývajú z vlastností človeka. Ak to nemáš prirodzene v sebe a riadiš sa len poučkami z knižiek či školení a ak ti ani nebola blízka práca s ľuďmi a chýba ti emočná inteligencia, nevieš vnímať pocity a myšlienky druhých, nevieš ich zjednocovať, zreteľne komunikovať a nebude to vyžarovať tvoja osobnosť, ťažko uspeješ.

Na druhej strane, za úspechom rovnako stojí poctivá práca a výsledky, učenie sa od skúsenejších a profesionálna, hoci stále ľudská komunikácia.

Kedy si zistil, že by sa z teba mohol stať líder?

Spomínam si na organizáciu stužkovej, projektové veci v školskej rade, v akademickom senáte. Bolo pre mňa prirodzené v niektorých situáciách vziať do rúk opraty a zladiť svoj okruh kamarátov k úspešnému výsledku. To ma spoločne s energiou, usilovnosťou a vzdelávaním doviedlo na riaditeľskú stoličku.

Pocit, že tvoja práca zapadá do väčšieho celku, je veľmi dôležitý.

Do akej miery podľa teba súvisí kariérny úspech s drinou a do akej miery so šťastím?

Výsledok každého úspechu vyplýva z kombinácie tvojej pripravenosti a šťastia. V každej fáze kariéry by človek mal byť dostatočne pripravený z hľadiska skúseností, zručností a chcenia, aby sa mohol posunúť vpred. A ako sa hovorí, šťastie potom praje pripraveným. Mali by sme preto na sebe pracovať, aby sme boli stále o kúsok lepší, a potom na nás sadne aj to povestné šťastie.

Prekračovanie komfortnej zóny môže byť pre niekoho aj recept, ako vyhorieť. Ako pristupuješ k tomu, aby si mal pracovné nastavenie pod kontrolou? 

Je nevyhnutné, aby každý líder, zamestnanec či freelancer mal život a veci okolo aj mimo práce. Pre mňa je to šport a rodina. Ak stojíš len na jednom z týchto pilierov, je pravda, že môžeš rýchlo vyhorieť. Je však normálne, že niekedy máš jeden pilier silnejší a iné slabšie, no vedia sa navzájom vyvažovať. 

Šport je veľmi dôležitý, lebo keď chce mať človek silnú racio stránku, musí mať aj zdatnú fyzickú schránku. Nedávno som narazil na jeden výskum na myšiach. Myši, ktorým dali do klietky koleso na behanie, mali výkonnejší mozog, boli zriedkavejšie v strese a lepšie sa koncentrovali. Len to potvrdzuje, že ak chceme byť dlhodobo efektívnejší a šťastnejší, musíme mozgový výkon vyvažovať športovým.  

Súvisí s touto filozofiou aj projekt O2 Športovej akadémie Mateja Tótha?

Potvrdilo sa, že deti, ktoré sa viac hýbu, mali lepšie výsledky vo vedomostných testoch. Ako mobilný operátor si uvedomujeme tienistú stránku našej práce. Na jednej strane ľudí prepájame, tvoríme krajší svet, no zároveň môžeme spôsobiť, že dieťa trávi priveľa času s mobilom a nehýbe sa, koľko by malo. Preto podporujeme, aby sa od mobilu zdvihlo a viac športovalo.

O2 sa celkom aktívne zasadzuje aj za podporu života LGBTI+ komunity a rodovej rovnosti. Akým spôsobom môžu veľké firmy prispieť k zmene v spoločnosti?

Firmy, ktoré obsluhujú veľa zákazníkov, majú veľkú silu z pohľadu komunikácie a dosahu na spoločnosť. Ak veríme, že úlohou firmy nie je len generovať zisk, ale aj pomáhať robiť z krajiny, kde pôsobí, dobré miesto, potom je nevyhnutné, aby robila dobré veci bez akejkoľvek postrannej motivácie. 

V súčasnosti je inovácia na úrovni produktov a služieb menšia, firmy si dokážu relatívne rýchlo skopírovať úspešné veci do pár dní. Ako zákazníci by sme sa mali teda pozerať nielen na to, či nás firma čo najlepšie obslúži, ale aj či prispieva k lepšiemu životu v spoločnosti, v ktorej žijeme.

Keď firma komunikuje zložitejšie témy, môže to časť zákazníkov odradiť. 

Môže, ale to súvisí s motiváciou. Ak komunikujete veci, ktorým autenticky veríte, dokážete ľudí presvedčiť. Aj o tom je spoločenská zodpovednosť firiem.

Mali by sme sa teda pozerať nielen na to, či nás firma čo najlepšie obslúži, ale aj či prispieva k lepšiemu životu v spoločnosti, v ktorej žijeme.

Toto sú pekné príklady toho, že ani veľký biznis nemusí kaziť charakter a dá sa robiť zodpovedne a že aj šéfovia veľkých firiem môžu byť vizionári, ktorí pociťujú spoločenskú zodpovednosť a netúžia po prvoplánovom pocite moci.

Odporúčam prečítať si knihu Jima Collinsa Z dobrého skvelé, ktorá vyšla už v roku 2001, no jej myšlienky môžu byť inšpirujúce aj dnes. Analyzovala riaditeľov veľkých spoločností v Amerike – aký typ lídrov sa objavuje na vedúcich postoch, akí lídri dokážu byť dlhodobo úspešní a vedia sa spoločne s firmou adaptovať na meniace sa prostredie.

Z výskumu vyplynulo, že dobrý líder nie je práve ten, ktorý je opojený mocou a trieska po stole. Úspešný líder má víziu, vie počúvať, je empatický, necháva zamestnancom slobodu, ale zároveň očakáva zodpovednosť i výsledky a pomáha ľuďom rozvíjať sa.

Aj s prácou v korporácii sa viaže mnoho stereotypov, no podľa teba O2 nie je bežná korporácia. Prečo? 

Korporácií sa týka najmä predstava, že majú priveľa poschodí. Niekto z nižšieho nemá možnosť rozprávať sa s kolegom o dva stupne vyššie. My sa snažíme, aby bola komunikácia možná krížom cez organizáciu. Vo firme si navyše tykáme, čo tiež eliminuje isté komunikačné bariéry. 

Vo veľkých firmách máš tiež často veľmi úzko špecifikované, aká je tvoja rola. Nemáš preto pocit pestrosti práce ani možnosť a voľnosť robiť ju najlepšie, ako by sa dalo.

Férová Nadácia O2 podporila niekoľko zmyslupných projektov, ktoré sa snažia o porozumenie a dialóg v spoločnosti

Manažment sa často zaoberá rozdávaním úloh, sledovaním deadlinov a potom mikromanažérskym monitoringom. Ja sa skôr pozerám na víziu, nastavujem strategické ciele, sledujem, či k nim smerujeme, mikromanažmentom sa bežne nezaoberám. 

A ešte si aj dôležitý míľnik korporácie oslávil zoskokom s padákom z lietadla. No absolvoval si aj týždeň v tme, v jaskyni, polmaratón či horský prekážkový polmaratón. Je to osobná filozofia, ako posúvať svoje hranice?  

Mám rád výrok, že mágia sa deje za hranicami komfortnej zóny. Spomeniem si na viacero okamihov, keď som sa zámerne rozhodol niečo vyskúšať prvý raz. Všeobecne rád skúšam nové veci, ktoré ma obohatia, posunú, netýka sa to len extrémneho športu.

Úspešný líder má víziu, vie počúvať, necháva zamestnancom slobodu, ale zároveň očakáva zodpovednosť a výsledky.

Adrenalín alebo iné nové veci – človek však musí vedieť dobre narábať so svojím strachom. 

Strach ide ruka v ruke so zraniteľnosťou. Naučíš sa s ním narábať vtedy, keď sa naučíš pripustiť si zraniteľnosť. Keď som išiel do tmy, pýtal som sa, čo najhoršie sa ľuďom môže stať. Bol som spokojný až potom, keď ma uistili, že sa tam ešte nikto nezbláznil. 

Pri zoskoku s padákom som absolvoval niekoľkohodinové školenie, čo všetko sa môže stať. Hoci sa ti neotvorí hlavný padák, stále máš záložný. Vieš, že aj keby si náhodou stratil vedomie, vo vaku máš prístroje, ktoré merajú, ako rýchlo padáš a ako vysoko si nad zemou. Ak omdlieš a padák sa ti ešte neotvoril, prístroj ti ho sám otvorí. 

Keď som hovoril o zraniteľnosti, asi je dôležité pripustiť si vždy tú najhoršiu vec, ktorá sa môže stať. Pri zoskoku s padákom je to smrť. Vyskočíš z lietadla, začneš rátať sekundy, kým sa ti otvorí padák, tie ti pripadajú ako večnosť, ale keď sa potom pozrieš hore a vidíš, že je správne otvorený, vtedy si to začneš užívať.

Na záver by som sa ešte vrátil k líderstvu z takého ľudskejšieho pohľadu. V O2 zodpovedáš za viac ako 700 zamestnancov, čo je naozaj veľké číslo. Ako vnímaš spokojného zamestnanca?

Spokojný zamestnanec má podľa mňa rád svoju náplň práce, preberá za ňu zodpovednosť a robí rozhodnutia. Dôležité je, aby mal človek pocit, že jeho práca má zmysel. Ako firma prechádzame zmenami, aby sme boli pre zákazníkov relevantní aj o 10 rokov, a zamestnanec by mal vedieť vnímať, ako jeho diel skladačky zapadá do celkového obrázka a či v ňom má možnosť rozvíjať sa a vidieť výsledky. 

Napadá mi paralela s príbehom robotníkov a múrom. Boli dve skupiny robotníkov, obe stavali tehlovú stenu. Jedna je demotivovaná a múr, ktorý stavia, nemá tvar. Druhá skupina si počas práce pospevuje a stojí pred nimi nádherná stena. Keď sa ich pýtali na rozdiel, tá úspešnejšia skupina vedela, aký konkrétny chrám stavia, druhá nedostala žiadne informácie. 

Pocit, že tvoja práca zapadá do väčšieho celku, je veľmi dôležitý.

Igor Tóth

Igor Tóth je od roku 2021 riaditeľom telekomunikačnej spoločnosti O2, v ktorej predtým pôsobil aj ako riaditeľ marketingu. V O2 búra mýty o „obyčajnej korporácii“, ktorej cieľom je predovšetkým zisk. Nielen seba, ale aj O2 posúva za hranice komfortnej zóny – výsledkom tejto hodnotovej orientácie je napríklad O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá sa usiluje, aby sa deti odpútali od mobilov a miesto toho sa zdravo hýbali. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac