Majstrovstvá sveta v rely sú úplne iná káva než Formula 1 či hociktoré okruhové preteky. V novembri roku 2007 som si po prvýkrát vyskúšal fotenie svetového šampionátu WRC v Írsku.

Studený vietor a dážď od Atlantiku prenikajú hlboko pod premočenú bundu, priamo pod kožu. Už piaty deň po sebe sme na írskych cestách v oblasti mestečka Sligo. Budík zvoní o pol piatej ráno. S mojím gréckym kolegom Nikosom vyrážame na rýchlostné skúšky “Rally Ireland”. Chladný vietor zo zátoky je nepríjemným prebudením a jediné, čo vidieť, je silueta “hitchcockovského“ hradu, v ktorom bývame.

O siedmej sme už na mieste prvej rýchlostnej skúšky, ktorá prechádza popred ďalší z mnohých miestnych hradov. Hľadám si vhodné miesta na fotenie. Rely je akčný šport, kde hlučné a strašidelne rýchle autá súťažia proti sebe o najlepší čas na bežných, no uzavretých cestných komunikáciách.

Majstri volantu

Úzke írske asfaltové cesty, široké pre jediné auto, neodpustia v týchto podmienkach žiadnu chybu. Na iných svetových rely asfalt strieda náročný nespevnený – šotolinový povrch. Mojím hrdinom a skutočným majstrom bol a je Francúz Sébastien Loeb, ktorý v rokoch 2004 až 2012 získal rekordných deväť titulov majstra sveta za sebou. Niekoľkokrát – v úlohe okruhového jazdca – navštívil aj Slovakia Ring.

Žiadna zákruta nie je rovnaká a každá skúška ponúka zradné úseky s neviditeľnou námrazou, alebo klzkým vyťahaným blatom. Jazdiť “na oči” sa tu nedá, pretože bez dokonalého rozpisu, ktorý vám diktuje spolujazdec, nespravíte nikdy dobrý čas. V lese, na snehu, nad útesom či v hustej hmle – v rýchlostiach presahujúcich 200 kilometrov za hodinu sa spoliehate len na jeho inštrukcie.

Keď my, bežní šoféri, zažijeme krízovú situáciu, rozbúši sa nám srdce a okamžite pustíme nohu z plynu. Oni však riešia takéto “krízy” v jednom kuse a neustále na hranici priľnavosti. Obdivuhodné výkony obdivuhodných jedincov.

Nikdy predtým som rely intenzívne nesledoval, no po írskom dobrodružstve som si tento šport doslova zamiloval. Je to to najnáročnejšie, čo motoristický fotograf môže absolvovať. Preteky F1 pre nás trvajú od štvrtka do nedele, rely začína ešte o pár dní skôr.

Kto chce dobré zábery, musí mať dobrý plán

V tlačovom stredisku dostanete itinerár rýchlostných skúšok, ktoré si na aute prejdete a zaznačíte zaujímavé miesta na fotenie: prejazd obcou, skoky, vodné brody, panorámy a pod. Navyše WRC jazdí v oblastiach, ktoré zväčša len tak nenavštívite a zakaždým so sebou prináša zaujímavé scenérie.

Po týchto zoznamovacích jazdách začína skutočná práca. Pred každým súťažným dňom (zväčša piatok až nedeľa) si musíte naplánovať trasy. Má to však hneď niekoľko úskalí. Musíte si totiž zúžiť počet vybraných miest tak, aby ste toho počas jedného dňa stihli čo najviac.

Keďže samotné trate rýchlostných skúšok uzatvárajú pre verejnosť veľmi skoro ráno (a otvárajú ich opäť až večer), musíte si k ”svojim” miestam nájsť inú trasu. Väčšinou to zahŕňa ďalšie kilometre chôdze navyše, keďže pri najlepších “flekoch” zväčša nezaparkujete.

Šanca na kvalitné fotky sa neopakuje

Súťažné autá prejdú pri vás len raz a preto máte jedinú šancu na kvalitný záber. Musíte byť skúsení a naozaj pripravení. Po prvej jazde utekáte späť k autu a podľa harmonogramu letíte na ďalšiu rýchlostnú skúšku, vzdialenú niekedy aj sto kilometrov.

Denne tých stoviek najazdíte niekoľko. A ak práve nesedíte v aute, trčíte za každého počasia vonku s ťažkými fotoaparátmi okolo krku. Celé dlhočizné hodiny, od skorého rána do neskorého večera.

Neraz sa stane, že rýchlostnú skúšku zrušia, alebo sa k nej z nejakého dôvodu nemôžete dostať. Neostáva nič iné, len čistá improvizácia a rýchle určenie si iného cieľa. Hlavne tak, aby ste tam stihli včas prísť. Rely je hlavne o plánovaní, no veľmi často aj o improvizácii.

Tento šport vás drží v strehu a na nohách, aj keď odpadávate od únavy. Stovky kilometrov na cestách, kopa ďalších kilometrov v nohách a k tomu dlhé hodiny presedené nad spracovávaním fotiek pre klientov v tlačovom stredisku. Neskoro po polnoci prídete do hotela a ďalšiu hodinu trávite plánovaním ďalšieho dňa.

Nebezpečná krása

Každý pekný záber však stojí za tu námahu. Spomienky vám navždy ostanú v pamäti. Pred očami sa vám premieta všetka dráma, ktorú ste v onen deň zažili. Od cestovnej hektiky, cez čakanie v mrazivom, daždivom, akomkoľvek počasí, cez šialené prejazdy najzručnejších šoférov sveta až po momenty, kedy si na počítači pozriete svoju bohatú úrodu.

Navyše pre fanúšikov motoristického športu je tu ešte jedna výhoda – na to, aby ste si autá nafotili či natočili zblízka, nepotrebujete žiadnu akreditáciu. A nemusíte ani vycestovať do cudziny, pretože tu máme aj slovenský rely šampionát. Neponúka síce nádherné panorámy, no zažiť adrenalín v menšom formáte stojí tiež za to.

Je rely nebezpečná? Je. Pre všetkých. Určite najviac zo všetkých motoristických disciplín. Napriek tomu z nej médiá (najmä po nehodách v susednom Česku) robia zbytočne strašiaka. Ako fotograf sa k autám priblížite doslova na dotyk – neraz stojíte jednou nohou na trati. V rely som po prvýkrát zažil strach z motoršportu.

Neoplatí sa ani stavať chrbtom k smeru jazdy, pretože nikdy neviete, čo sa stane. Ak si myslíte, že zareagujete včas, veľmi sa mýlite. Rely je zviera, na ktoré musíte byť fyzicky aj psychicky pripravení. S dávkou pudu sebazáchovy a zdravým rozumom si však tento šport užijete bezpečne a dosýta.

Každá rely je iná. Počnúc nevyspytateľným januárovým Monte Carlom či 30-stupňovým mrazom vo švédskych lesoch, cez prašné šotolinové cesty Mexika a Sardínie a asfaltové “letiská” strmých viníc nemeckého Porýnia, až po blatisté lesy tajomného Walesu. Každá rely má svoj príbeh, svojich hrdinov a je zároveň tou najlepšou reklamou krásy každej krajiny.