Powered by O2
Lifetech

Zdravá miera technológií je nápomocná aj v rodičovstve. Vybrali sme 5 nástrojov, ktoré vám uľahčia výchovu

Šikovné apky aj špeciálne zariadenia na deti dohliadajú, starajú sa o ich bezpečnosť a naučia ich aj nové veci.

4. 6. 2024; Autor: Michal Toma, Foto: Shutterstockk

Rozhodnutia, kedy dať dieťaťu smartfón alebo do akej miery ho na ňom kontrolovať, sú náročné, aj keď sa tak nemusia na prvý pohľad javiť. No aj technológie viete v rodičovstve otočiť vo svoj prospech – najmä v otázke bezpečnosti a vzdelávania detí. Prinášame vám tipy na technológie aj aplikácie, ktoré vám s výchovou pomôžu.

Odborníka na digitálnu bezpečnosť sme sa pýtali, ako sa na internete správať zodpovedne a bezpečne.

Detské smart hodinky

Váhate, či dieťaťu kúpiť prvý smartfón, lebo jediným dôvodom kúpy je len väčšia bezpečnosť? Tak v tomto prípade budú pre vás vhodným riešením smart hodinky pre deti. Sú prispôsobené potrebám začínajúcich školákov a predškolákov, no tak, aby ich zbytočne nevyrušovali. Dieťa nepotrebuje vlastniť žiaden smartfón, no má zariadenie, ktoré spĺňa kritériá na zlepšenie bezpečnosti.

Detské smart hodinky, napríklad Carneo GuardKid+ alebo TCL MOVETIME Family Watch, nemajú toľko funkcií ako „dospelácke“, ale dáta o bezpečnosti prenášajú do aplikácie priamo vo vašom smartfóne. V nej si môžete kedykoľvek pozrieť, kde sa dieťa nachádza alebo nachádzalo v konkrétnom čase. Môžete mu vyznačiť bezpečné zóny, v ktorých sa môže pohybovať, napríklad cestu do školy alebo na krúžok. Ak vyznačený priestor opustí, príde vám notifikácia.  

Na hodinky môžete deťom kedykoľvek zavolať alebo sa s nimi spojiť cez videohovor. Takisto im môžete posielať alebo od nich prijímať hlasové i textové správy. Vynikajúcou bezpečnostnou funkciou je SOS tlačidlo. Ak dieťa potrebuje pomoc, stlačí ho a vy alebo iný predvolený kontakt dostanete okamžitú notifikáciu na smartfón.

Niektoré detské smart hodinky majú zabudované aj fitness funkcie známe z „dospeláckeho“ sveta. Ide o sledovanie fyzickej aktivity, meranie krokov či spálených kalórií. Príjemným doplnkom je aj budík, predpoveď počasia, kalkulačka či jednoduché vzdelávacie aplikácie.

Nemusíte riešiť nástrahy internetu 

Detské smart hodinky sa nevedia pripojiť na internet v takom zmysle ako smartfón. Pripojenie využívajú iba na prenos dát v spojení so spomínanými funkciami, takže sa nemusíte obávať, že sa cez hodinky dostane k dieťaťu vekovo neprimeraný obsah. Nemajú dokonca ani hry.

Detská SIM karta

Ak ste sa rozhodli, že dieťaťu už vlastný smartfón kúpite, prípadne už nejaký telefón vlastní, zrejme riešite nielen otázku bezpečnosti, na čo sa na internete pozerá, ale aj to, aby telefón stále plnil svoju najdôležitejšiu funkciu – teda, že sa vám dieťa v prípade potreby vždy dovolá. Dobrá správa je, že aj na tento háčik existuje jednoduché riešenie, a to detská simka O2 Junior. 

Je šitá na mieru pre rodičov, ale aj deti. Dieťa bude mať dostatočnú slobodu so svojím smartfónom, no rodič má stále kontrolu nad spotrebou dieťaťa. Takže sa nestane, že kredit prečerpá za jeden či dva dni, potom bude niekoľko dní čakať na to, kým mu ho znovu dobijete.

Vďaka O2 Junior sa vám, respektíve až na tri čísla, ktoré si zvolíte, bez problémov vždy dovolá alebo napíše SMS. Táto možnosť, samozrejme, platí pre vybrané čísla do všetkých sietí. V základnom balíčku má okrem spomínanej služby Donekonečna trom aj 4 GB dát. Ak by ste chceli čísla  časom meniť z akýchkoľvek dôvodov, napríkad by si tam dieťa rado pridalo kamoša, ani to nie je problém – môžete ich zmeniť raz za zúčtovacie obdobie.

Keď tri čísla nestačia

Najmä staršie deti môžu namietať, že by rady volali aj na iné čísla ako ich predvolené neobmedzené. Môžu, no vy ako rodič máte spotrebu stále pod kontrolou – vy aj určujete limit, za ktorý sa nebude dať ísť. Jednoducho si zvolíte, koľko minút aj dát navyše bude v daný mesiac dieťa mať.

Inými slovami, dieťaťu dáte dôležitú slobodu aj zodpovednosť, no ak by sa náhodou pozabudlo, stále ste to vy, kto to má úplne pod kontrolou. Limity zmeníte cez pár klikov vo svojej O2 aplikácii, teda nebudete riešiť žiadne zložité dobíjanie kreditu a neprekvapia vás ani horibilné sumy na konci mesiaca.

Jednoduché pre rodičov, praktické aj bezpečné

Ak ste zákazníkom O2, detskú simku si objednáte jednoducho cez internet a príde vám domov kuriérom alebo poštou. Mesačný poplatok za O2 Junior nájdete na jednej spoločnej faktúre, takže budete mať vo výdavkoch na telefonovanie prehľad, aký by ste v prípade dobíjania kreditu rozhodne nemali.

Po aktivácii SIM karty O2 Junior získate automaticky aj službu O2 Security, ktorá blokuje škodlivý obsah, chráni údaje detí pred zneužitím a telefón pred napadnutím škodlivým softvérom či vírusmi. Nemusíte sa teda báť, že by sa dieťa dostalo k nevhodnému obsahu, dalo sa zlákať podvodnými stránkami alebo že by jeho smartfón útočníci zneužili na škodlivé aktivity ako rozosielanie spamu.

O2 Security funguje automaticky a bez akejkoľvek aplikácie, ktorú by ste museli v smartfóne dieťaťa inštalovať a nastavovať.

Pod dohľadom vďaka aplikácii

Okrem O2 Junior nezabudnite do smartfónu detí nainštalovať aj aplikáciu s funkciami rodičovskej kontroly. Rovnako ako simka vám pomôže zvýšiť bezpečnosť, navyše budete mať zdravý dohľad a kontrolu nad tým, ako dlho a čo robia deti na telefóne.  

Ak máte smartfón s Androidom, priamo v nastaveniach nájdete digitálnu rovnováhu a rodičovskú kontrolu. Získate s nimi podrobný prehľad o tom, ktorú aplikáciu a ako dlho vaše dieťa používa. Rovnako v nich môžete nastaviť aj maximálny čas používania aplikácií počas dňa.

Family Link

Druhou obľúbenou možnosťou aj pre iOS aj smartfóny s Androidom  je aplikácia Family Link.

Family Link od Googlu je komplexným riešením rodičovskej kontroly pre smart zariadenia. Umožňuje meniť nastavenia v účte dieťaťa, spravovať aplikácie v jeho smartfóne, rovnako aj spravovať čas používania aplikácií alebo kontrolovať polohu dieťaťa, ako aj obmedziť prístup k nevhodnému obsahu. Slúži teda ako komplexná rodičovská ochrana. Kontrolu polohy zariadenia na diaľku využijete aj v prípade, ak školák smartfón niekde zatúla.

Funkcie rodičovskej kontroly nájdete aj v špecializovaných alebo antivírových a bezpečnostných službách. Ponúka ich napríklad ESET alebo aj spomenuté riešenie O2 Security, na ktorú ani nepotrebujete ďalšiu aplikáciu. 

Smartfón či tablet ako pomocník pri vzdelávaní 

Je jasné, že ak by si deti mohli vybrať samy, zrejme by sa na smartfóne radšej hrali, ako učili. No ak smartfón či tablet už vlastnia, bola by škoda, ak by ho nevyužívali aj na štúdium. Koniec koncov, aj samotné rozprávky alebo bájky vo forme audiokníh či e-kníh majú výchovný charakter. A v tejto forme nájdete aj vzdelávacie publikácie.

Problémom audiokníh a e-bookov však je, že nie sú interaktívne – dieťa z nich informácie iba pasívne prijíma, časom ho teda môžu začať nudiť. 

Moderná škola hrou vďaka gamifikácii

Mnohé aplikácie a platformy dojem hrania ešte posilňujú tzv. gamifikáciou. Za každú dokončenú lekciu, kapitolu či úroveň dostáva dieťa body. Tie môže premieňať na odmeny, súperiť s ostatnými hráčmi a postupne zvyšovať svoj „level“. 

Mimochodom, gamifikácia dobre funguje aj na nás „dospelákov“, a to aj v iných oblastiach než vzdelávanie. Úspešne ju využíva napríklad populárna aplikácia na výučbu jazykov Duolingo.

Nielen Duolingo, ale aj iTalky či Memrise vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu v cudzom jazyku.

V zahraničí nájdete výučbových portálov a aplikácií stovky. Problémom môže byť angličtina, aj keď pri mnohých stačí, ak dieťa rozumie základným slovám.

Príkladom je už spomínané Duolingo – väčšina jazykových kurzov je po anglicky, no nájdete tam aj kurz angličtiny v češtine. Okrem jazykov tvorcovia pridali aj jednoduchú výučbu matematiky či hudby, kde si dieťa vystačí práve so základnými anglickými frázami. 

Zo slovenských portálov stojí za pozornosť Matika.in zameraný na matematiku. Širšie zameraný je portál Kozmix.sk, kde nájdete až 11 vyučovacích predmetov v súlade so Štátnym vzdelávacím programom. Okrem neho aj aktivity na voľný čas či príbehy na čítanie a počúvanie. 

Robotické hračky

Na záver máme ešte jeden extra technologický tip. Ide o rôzne vozidlá, humanoidné roboty či zvieratá, ktoré lozia, plávajú, dokonca lietajú. Patria sem aj robotické ramená či stavebnice, vďaka nim si budú deti rozvíjať kritické myslenie popri tom, ako sa hrajú a pohybujú. 

Niektoré robotické hračky sú iba interaktívne – hýbu sa, svietia či vydávajú zvuky na základe podnetov od okolia snímaných senzormi.

Existujú však aj robotické hračky, ktoré sú programovateľné. To znamená, že dieťa si môže naprogramovať rôzne sekvencie pohybov alebo presné reakcie hračky na konkrétne podnety. Tieto sekvencie a podmienky môže skladať do zložitejších programov. Vďaka tomu sa zabaví na omnoho dlhší čas než s bežnou interaktívnou hračkou. Navyše sa naučí základy programovania, matematiky i logického myslenia. 

Je pravda, že na vlnu programovateľných hračiek naskočilo Lego so svojimi stavebnicami už pred vyše 20 rokmi. Tieto stavebnice však neboli cenovo najdostupnejšie a ich programovanie tiež nebolo najjednoduchšie. No moderné robotické hračky sa väčšinou programujú cez aplikáciu v tablete/smartfóne. 

Žiadna technológia nenahradí čas strávený s dieťaťom

Moderné technológie vám dokážu s výchovou detí pomôcť mnohými spôsobmi – dohliadnu na ne, zabavia ich aj naučia nové veci. Myslite však na to, že žiadna technológia nenahradí školu, výchovu ani čas, ktorý strávite so svojou ratolesťou osobne. Myslite na to aj pri výbere technológií, pretože podnety z rôznych moderných vymožeností na deti stále vplývajú (a nielen pozitívne). 

Rozhodujete sa, či deťom kúpiť smartfón alebo ešte počkať? Porozprávali sme sa s výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou, ktorá vám pomôže toto rozhodnutie rozlúsknuť.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
400 m Príbehy

Čím viac na dieťa pôsobí mobil, tým intenzívnejšie ovplyvní jeho formovanie. Výchovná poradkyňa Martina Vagačová radí, ako nestratiť puto, aj keď nám ho prerušujú technológie

S technologickým pokrokom môže deťom chýbať dostatočné množstvo kontaktu aj dotykov.

17. 5. 2024; Autorka: Veronika Šeliga Pilátová, Foto: Magdaléna Tomalová

Smartfóny sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov a zásadne menia naše vnímanie sveta. Kým staršie generácie sa ich museli naučiť používať, deti si bez nich nevedia predstaviť deň. S výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou sme sa preto rozprávali o tom, ako nastaviť deťom hranice v digitálnej dobe, ako ich ochrániť pred možnými hrozbami a zároveň nestratiť to najdôležitejšie – vzácny a krehký vzťah rodiča s dieťaťom.

Odborník na digitálnu bezpečnosť: Čo raz napíšete či pošlete online, je navždy

V rozhovore Martinou Vagačovou, ktorá sa venuje technike efektívneho rodičovstva, sa dozviete aj to:

  • ako smartfóny zmenili nielen naše bežné fungovanie a výchovu detí,
  • prečo by deti do 3 rokov vôbec nemali mať mobil vo svojej blízkosti, 
  • kedy je vhodný čas kúpiť dieťaťu vlastný telefón, 
  • ako sebahodnota a výchova vplývajú na správanie dieťaťa na sociálnych sieťach,
  • a nájdete aj mnoho modelových situácií, ktoré rodičom napovedia, ako sa zachovať v konkrétnych prípadoch.

Čo sa s nami deje, ak používame smartfóny nekontrolovane?

Smartfóny sú naša platforma na všetko – máme v nich noviny, cestovné poriadky, kontakt so známymi aj so svetom. Nadobúdame pri nich pocit, že toho dostávame veľa a zadarmo, no platíme naším duševným zdravím, lebo telefóny nám zaťažujú mozog. Niektorí si to už, našťastie, uvedomujú a na čas si napríklad odinštalujú sociálne siete, lebo je toho už na nich veľa.

Mnohí však stále nevedia narábať s „online“ kritikou – je pre nich veľmi silné a bolestivé, keď dostanú negatívny komentár či nedostanú lajk. To prostredie má na nás veľký vplyv, aj keď v tom sme vedome.

Do akej miery ovplyvňujú telefóny, v ktorých máme dnes všetko, rodičov a výchovu?

S digitálnym svetom prišla doba, keď deti vedomostne predbiehajú svojich rodičov. Intuitívne vedia používať technológie, kým rodičom to nie je tak prirodzene jasné.

Vďaka nim však máme prístup k množstvu kultúrnej inšpirácie, diverzity a chápania sveta. No na druhej strane aplikácie či hry sú cielene robené tak, aby ich používaním vznikala potreba.

Napríklad, ak dieťaťu vypnem hru, treba rátať so silnou emočnou odpoveďou a rodič sa musí naučiť, ako to zvládať. Rodičia to majú náročné aj v tom, že nechcú, aby ich dieťa bolo vyčlenené z kolektívu len preto, že ešte nemá telefón.

A ďalším obrovským negatívom je, samozrejme, strata pozornosti spôsobená rýchlym skrolovaním na obrazovke telefónu. Platí, že čím viac na dieťa pôsobí mobil, tým viac ovplyvní jeho formovanie – lebo smartfón je pre jeho rozvíjajúci sa mozog príliš intenzívny.

Často vidím rodičov, ako pozerajú do mobilu, tlačiac kočíky, prípadne na ihriskách, čo môže byť nebezpečné. Iní používajú mobil ako pomôcku, aby sa dieťa najedlo, oblieklo, aby ho prebalili.

V digitálnej dobe máme, paradoxne, oveľa viac času na deti, ako mali rodičia predtým, lebo ich život bol omnoho komplikovanejší. My sme sa však zapratali rýchlo dostupnými informáciami a orientujeme sa na výkon. Štúdie ukazujú, že s technologickým pokrokom, nielen v smartfónoch, ale celkovo v technologických pomôckach môžu byť deti podvyživené už len tým, že nemajú dotyk či také množstvo kontaktu, aké by potrebovali.

Tak poďme rovno na jedno z náročných rodičovských rozhodnutí. Kedy je vhodné a bezpečné dať dieťaťu telefón?

Deti do 3 rokov vôbec mobil nepotrebujú. Má to na ne naozaj negatívny vplyv, potrebujú počuť ľudský hlas a vnímať dotyk, lebo sa učia cez spojenie – cez vzťah a pozornosť. Vedomie, ktoré o sebe majú, sa odvíja od toho, ako im rodičia odpovedajú. Keď im rodičia dajú mobil, prestanú ich vnímať.

Je to akoby strata kontaktu s prirodzeným rytmom života. Berieme tým dieťaťu možnosť si uvedomovať, že žije. Malé dieťa si medzi kŕmeniami dokáže samo uvedomiť, že je hladné, keď vydá signál plačom a dostane jesť. A zje len toľko, koľko potrebuje. Ak mu však dáme mobil, dieťa sa odpája od seba, nevníma svoje telo cez zmysly, upiera pozornosť inam. A to už je problém.

Rovnaký čas, počas ktorého používame mobil, by sme mali mať aj na vyčistenie a vytriedenie informácií – inak vyvíjame na mozog tlak. Jeho výživou sú vzťahy, kontakt jedna k jednej alebo pobyt vonku.

No nie je to len o smartfónoch, mnohým nám doma „beží“ nonstop ako podmaz televízia či rádio, a tak deti neustále vnímajú pasívne stimuly, ktoré by do 3 rokov vôbec nemali prijímať. Ich mozog sa k tomu utieka, sťažujeme im možnosť sústrediť sa.

Deti staršie ako 3 roky už môžu prijímať aj nejaké podnety cez technológie?

Všetko, čo malé dieťa potrebuje pre svoj život, má v hlave. V minulosti sa deti všetko učili od rodičov či z kníh. Najskôr musíme deťom pomôcť vytvoriť základ – motorické zručnosti a reč, aby vôbec mohli technológie používať.

Deťom do 6 rokov sa rapídne vyvíja mozog, nastavujú sa v ňom základné presvedčenia o živote, učia sa, ako svet funguje. V tom čase sú pre ne digitálne stimuly stále nevhodným vplyvom.

Samozrejme, je v poriadku dať dieťaťu pozrieť rozprávku, ale nedávala by som mu ju pozerať na mobile. Pri malých deťoch je taktiež dôležité, že počas používania technológií na ne dohliadame.

A čo staršie deti a potreba mobilu prichádzajúca s nástupom do školy?

Rodičia často tvrdia, že dávajú deťom telefón kvôli bezpečnosti. Alternatívnou k mobilom sú však detské smart hodinky, ktoré bezpečnostný účel spĺňajú lepšie ako telefón. My si totiž neuvedomujeme, že s mobilom dávame k dieťaťu prístup aj cudzím osobám.

Pretože mozog sa vyvíja, odporúča sa dať dieťaťu vlastný mobil až medzi 12. a 14. rokom. Približne od desiatich rokov sa mozog dostáva do štádia, v ktorom už chápe, že druhí rozmýšľajú inak. Dieťa si zrazu uvedomí potrebu obhájiť svoju pozíciu v kolektíve. V rovnakom období prichádza aj šikana, často veľmi nenápadne, v spoločných četovacích skupinách.

Rozumiem, že je veľmi ťažké nedať do desiatich rokov dieťaťu mobil, lebo v tomto období ho väčšina detí už má, ale je to úplne zbytočné. Zachytila som návrh zákona z ministerstva školstva o zákaze mobilov na školách, čo je podľa mňa veľmi dobre. Deti sa naozaj musia učiť sociálnemu kontaktu, ktorý im chýba, keď chytia do rúk telefóny.

Ešte predtým, ako dáte dieťaťu do ruky smartfón
Tipy pre rodičov od Martiny Vagačovej

Keď už sa rodič rozhodne dať dieťaťu mobil, musí si byť istý, že dieťa rozumie, čo všetko sa tam deje.

  • Treba dieťaťu vysvetliť, ako to funguje, s kým môže komunikovať a že vám má povedať, ak ho kontaktuje ktokoľvek cudzí.
  • Dohodnite sa, že si raz za týždeň spoločne prejdete sociálne siete. 
  • Vysvetlite mu prejavy kyberšikany aj nástrahy zdieľania osobných a intímnych informácií či fotografií. Ale naučte ho aj vedieť sa za seba postaviť a vyjadriť slušne svoj názor.
  • Naučte ho, že v online priestore máme „dotyk“ verbálny, že ide cez slová. Obrázky a reč, ktoré používame na sociálnych sieťach, majú byť rešpektujúce a úctivé. Môžeme si hovoriť vtipy aj posielať emotikony, ale nič, čo nechcem, aby prišlo mne, nebudem posielať ani druhej strane.
  • Naučme deti, že to, čo by sme nepovedali druhému priamo do očí, nemá byť ani v písomnej komunikácii. Učme ich pravidlá bezpečného, rešpektujúceho, poctivého a slušného správania.

Predpokladám, že väčšina rodičov sa obáva najmä toho, že ich dieťa bude terčom kyberšikany.

S dieťaťom by sme mali viesť diskusiu – a ešte predtým, ako sa niečo také vôbec môže začať. Napríklad: „Fúha, počúvaj ma, ja by som sa rozplakala, keby mi toto niekto napísal. Tebe to nič nerobí? Ty to ako zvládaš?“

Deti sa v rovesníckej skupine prispôsobujú ostatným a sú naozaj úplne iné ako my – aj ich komunikácia má inú významnosť. Ako rodičia sa to potrebujeme od nich učiť, mali by sme teda prejavovať úprimný záujem. Ak zažíva dieťa niečo ťažké a máme s ním naozaj dôverný vzťah, tak nám to povie. V nižšom veku sa zdôverí, lebo má strach a je mu to nepríjemné.

Na druhej strane je náročné si pripustiť, že aj moje dieťa môže šikanovať tie ostatné. Ako sa zachovať v takejto situácii?

Stáva sa to často. Ak sa deje niečo, čo rieši nebodaj už aj škola či aspoň učiteľka v triede, môžete povedať: „No počúvaj ma, dostala som takú správu od učiteľky, že toto sa deje a že ty si spravil/spravila toto. Prosím ťa, ja viem, že takto to vníma pani učiteľka, ale ja tomu nerozumiem, pretože viem, že ty cielene neubližuješ. Ja ťa poznám ako jemnú/jemného, láskavú/láskavého. Muselo to byť niečo veľmi silné, že toto robíš. Čo sa deje?“ Ponúknite deťom pomoc či možnosť sa z toho vyrozprávať.

V tomto momente má rodič väčšinou veľmi veľký problém, lebo začne svoju frustráciu, strach, obavy nakladať na dieťa, ono sa však okamžite stiahne a už sa o tom nechce rozprávať. Rodič má s dieťaťom kľúčový vzťah, podľa neho sa orientuje, čo je v živote správne. 

Prednášky teda zrejme fungovať nebudú.

Prednáškam o správnosti a nesprávnosti činov dieťaťa by sme sa mali úplne vyhnúť. Ak má dieťa pocit, že mu nerozumiem ani ja ako jeho najbližšia osoba, tak nemám šancu ho v tomto veku previesť touto komplikáciou.

Nie spôsobom, že mu budem hovoriť, ako to má robiť, ale naozaj ho vydržím počúvať. Rodič musí byť pripravený spracovať svoje emócie. Priznať si, že je to môj vlastný problém, keď mi to pripomína detstvo. Moje dieťa má inú tému a ja mu chcem pomôcť ju odkryť a vyriešiť, ale cez jeho súkromnú logiku a vedomie. Ak máme takýto vzťah s dieťaťom, tak sa naozaj príde zdôveriť či poradiť.

Niektorí rodičia môžu smartfóny deťom striktne zakazovať, možno aby ich ochránili pred negatívami internetu. No na druhej strane sami telefón denne používajú a dieťa to vidí. Nie je to pre dieťa mätúce? A predsa bez telefónov dnes už nevieme fungovať.

Keď som takýto striktný rodič, musím mať aj na seba rovnaké nároky. Keď dieťa nevidí moje záujmy, len to, že sa starám o rodinu a pracujem s mobilom, nemá dobrý príklad. Rodič si musí uvedomiť, koľko na mobile trávi času, a nastaviť pravidlá, ktoré platia pre všetkých. 

Neuvedomujeme si, že keď dáme dieťaťu mobil, dávame aj cudzím osobám prístup k dieťaťu.

Samozrejme, že rodič môže tráviť viac času na mobile ako dieťa, jeho mozog už je vyvinutý. To je veľmi dôležitý rozdiel, pretože si v tejto fáze vytvárame návyky inak. Napríklad moja generácia je na Facebooku, kde máme priateľstvá vytvorené len s tými, s ktorými sa poznáme. Dnešné deti už inklinujú viac k „otvoreným“ sociálnym sieťam. Je preto dôležité, aby sme si ako rodičia uvedomili, ako žijeme, a nastavili všeobecné pravidlá tak, aby ich spĺňali všetci.

Napríklad?

Môžete si doma určiť zóny, kde mobily nepoužívame – pri jedle, keď sa s niekým rozprávame, v spálni alebo hodinu pred spaním. Môžete si tiež zaužívať pravidlo, že keď zazvoní mobil, nemusíte v určitých situáciách, napríklad počas spoločnej večere, okamžite odpovedať.

To, ako fungujeme, však musíme naučiť aj ostatných známych a blízkych okolo nás. Ľudia to okamžite akceptujú a dovolia si len to, čo im dovolíme. Buďme vzorom aj pre naše deti a sami vedome používajme technológie.

Je celkom milé vidieť, že sú aj rodičia, ktorí delegujú pomoc na dieťa a povedia mu, že keď porušia pravidlá oni, má ich na to upozorniť. Deti sú tomu rady. Naozaj od nás čakajú, že budeme regulovaným vzorom, a chcú vidieť, ako to zvládame. A keď to nezvládame, nie sme pre ne ani prirodzená autorita.

Fungujú vôbec prísne zákazy? Lebo dieťa zvykne pri zákaze automaticky robiť opak. Uvažujem, či nie je lepšie nechať to na deti a veriť, že pôjdu podľa nášho vzoru.

Nechať to „na voľno“ neexistuje, hranice a limity musia byť. Pri menších deťoch je to jednoduchšie, proste im mobil zoberieme, nebudú ho mať k dispozícii a hotovo.

Prvá vec, ktorú si musíme uvedomiť, je, že práve preto, že sú smartfóny skonštruované tak, aby nás stále lákalo ich používať, musíme očakávať, že prirodzenou odpoveďou na zákazy a limity môže byť veľmi silná emočná reakcia. Ono to naozaj niekedy vyzerá, ako keby sa dieťa zbláznilo.

Čiže za mňa – hranice určujme tak, aby boli časom prijaté, aj keď s nevôľou a nechuťou. Aby dieťa vnímalo, že síce nedostane presne to, čo chce, ale pozná dôvod. Musíme spolu hľadať rovnováhu a vymyslieť, ako to budeme robiť. Dobre funguje napríklad pravidlo, že najprv si splním svoje povinnosti a potom sa môžem hrať. Samozrejme, že deti sa po príchode zo školy chcú hneď hrať na mobile alebo okamžite komunikovať s kamarátmi, s ktorými sa teraz rozlúčili. No vysvetlime im, že ich mozog si potrebuje oddýchnuť: Môžeš sa rozhodnúť, či si vezmeš mobil teraz na 15 minút alebo si najskôr oddýchneš, prípadne si splníš povinnosti, a potom môžeš mať mobil 30 minút.

Štúdie ukazujú, že s technologickým pokrokom môžu byť deti podvýživené už len tým, že nemajú dotyk či také množstvo kontaktu, ako by potrebovali.

Je to finta pre mozog. Nakoniec zistia, že to lepšie funguje, lebo majú za sebou pocit dobre vykonanej práce a už ich neznervózňuje, že musia ešte niečo nepríjemné robiť.

Čo robí používanie sociálnych sietí tínedžermi? Už si načrtla rozdiel medzi relatívne staršou generáciou, ktorá využíva Facebook a má na ňom len skutočných známych, kým generácia Z má bližšie k Instagramu či TikToku, kde im algoritmus podsúva aj negatívne vzory.

Mnohí hovoria, že nám tu vyrástli pre sociálne siete egoisti, no toto nemá s egom nič spoločné. Je to spojené s bezpečím v oblasti intimity, so schopnosťou povedať nie, postaviť sa za seba napriek tomu, že to môže byť veľmi ťažké. Je to tiež o sebaistote dieťaťa, ktorá reálne stojí na tom, ako my rodičia reagujeme, keď odpovedáme dieťaťu na veci, ktoré sú pre nás konfliktné a nesprávne.

Vety typu Ty nie si normálna. Ako ti toto mohlo vôbec napadnúť? sú poznámky z našej frustrácie. Lenže keď to opakujeme mnohokrát rozvíjajúcemu sa mozgu dieťaťa, rastie v ňom neistota. Rovnako nebezpečné sú poznámky o vzhľade dieťaťa: Ty si taká moja buchtička, zlatá, šťavnatá.

Strach z trestov nahradili obavy zo sklamania. Prečo je dôležité, aby rodičia pochopili, čo naozaj trápi ich tínedžerov?

Potrebujeme, aby naše deti od nás počuli, že sú úžasné, krásne a dokonalé TAKÉ, AKÉ SÚ. Že každý sme reálne úplne iný, neexistuje porovnávanie typu ty si krajšia a ty si škaredšia. A práve preto, že rozumiem inakosti druhého, nedávam mu nálepky.

Dávajme si pozor, aby sme nehodnotili náš vzťah s nimi, čo robia a ani ich osobu. Prejavme im dôveru: „Verím ti, pretože ty najlepšie vo svojom vnútri vieš, ako to máš. Všetko, čo potrebuješ, máš vo svojej hlave.“ Toto im treba dookola od začiatku hovoriť.

A naučme ich využívať svoje prednosti. „Toto je to, v čom si silný/silná, a tým môžeš konštruktívnym spôsobom k sebe prilákať ľudí, s ktorými si budeš rozumieť, lebo máte buď spoločný záujem, humor, alebo čokoľvek.“ Keď podobné vety dieťa počuje doma, je to potom preň ľahšie aj v správaní sa v online priestore.

Podľa výskumov má používanie sociálnych sietí obrovský vplyv na sebahodnotu dievčat. Ako u nich môžem ako rodič posilňovať zdravý vzťah k sebe či svojmu telu?

U dievčat je to často postavené na potrebe zapadnúť. Aktuálne vládne svetu kórejský pop, napriek tomu, že je známe, že títo ľudia chodia na operácie už ako deti. Ženy sú úplne vychudnuté, preoperované, majú dolámané kosti. Lenže naše deti tomu neveria. A o tom sa treba rozprávať a, samozrejme, treba klásť dôraz na citlivú rétoriku, pričom platí to, čo som spomenula vyššie. 

Je veľmi dôležité dievčatá počúvať, aby sme pochopili, čo vytvára ich logiku, a pomohli im zistiť, či je to niečo, po čom úprimne vo svojom vnútri túžia, alebo je to len o odvahe byť iná. Potrebujú pocítiť, že sa nemusia zaoberať získavaním druhých, na ktorých im v konečnom dôsledku aj tak nezáleží.

V čom ako rodičia najčastejšie zlyhávame? Čo by sme mohli robiť inak?

Nie sme im vzorom. Áno, je to náročné, pretože sami si v tom musíme urobiť poriadok. Často to krachuje napríklad na tom, že ako rodičia nedávame veľmi jednoznačnú odpoveď na niektoré kľúčové situácie. Napríklad, chcem dieťaťu vziať mobil, lebo dohoda bola pol hodiny, ale keď si predstavím, aký nastane „humbuk“, tak to radšej nechám tak. Nedržím hranice.

Rodičia často argumentujú, že ich dieťa cez týždeň na mobil aj tak nemá čas. Neuvedomujú si, že deti ten mobil, keď s nimi nie sme, proste používajú. Skúste jednoduché pravidlo: Už si ho dnes používal/používala a ja ani neviem, ako dlho. Tak ho odkladáme, ale aj ja ho odložím. Toto je čas, keď sme spolu a môžeme spolu niečo prežiť.

Učme ich, že keď nájdeme rovnováhu, objavíme aj iné možnosti a inú škálu zážitkov. Časom zistíme, že je to pre nás oboch v podstate lákavejšia cesta, pretože zážitok nám prinesie uspokojenie. Bez extrémnych emočných výkyvov, ktoré súvisia s používaním mobilov.

Martina Vagačová

Efektívnemu rodičovstvu sa venuje od roku 2010. Ide o overený koncept výchovy s dlhoročnou tradíciou, ktorý sa zaoberá nielen výchovnými problémami a spôsobmi ich riešenia, ale najmä budovaním vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Martina vedie kurzy, na ktorých vyškolila už vyše 1 000 rodičov. Organizuje tiež rodičovské kluby, prednáša a robí aj individuálne poradenstvo. Vydala knihu Ako prežiť rodičovstvo, láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac