Bývalá banská kolónia, zrúcanina hradu či romantické jazero: 6 tipov na pekné výlety v okolí Košíc

Zakladateľ organizácie Východné pobrežie Mišo Hudák vybral pre čitateľov Sódy zaujímavé miesta, ktoré sa nachádzajú do 100 minút cesty autom od metropoly východného Slovenska.

Východné Slovensko predstavuje rozmanitú krajinu, v ktorej ležia takmer celé historické regióny alebo ich veľké časti – Abov, Turňa, Gemer, Šariš, Spiš a Zemplín, ako aj drobný kúsok niekdajšej Užskej župy. Spoznajte ich výnimočné miesta, ktoré sa nachádzajú len niečo vyše hodiny a pol cesty od Košíc. 

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania východného Slovenska vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Lucia Baňa

Niekdajšia banská kolónia Lucia Baňa sa nachádza na území, kde sa končí región Abov a začína sa Spiš. Je ukrytá v lese na ceste medzi významnými historickými miestami – obcou Jasov a mestom Medzeva. Nádherná architektúra domov aj verejných stavieb je už len zlomkom z pôvodného technického dedičstva.

Lucia Baňa je v súčasnosti viac chalupárska oblasť ako štandardná obec. Jej charakteristickým obrazom je dlhá jednostranná „aleja“ rovnakých robotníckych domov. Na jej konci sa nachádza miniatúrne kúpalisko, ktoré sa napúšťa vždy v júli, keď sa tu koná festival Hudba na konci sveta.

Gelnica

Gelnica je súčasťou Spiša a možno ju považovať za Banskú Štiavnicu východného Slovenska. Trochu ošumelé, ale krásne staré mesto vyvažuje pri veľkej železničnej stanici sídlisko. Typickou pre Spiš je hlboká banícka tradícia, ktorá siaha niekoľko stoviek rokov do minulosti a stoviek metrov pod zem.

Mesto neponúka len jeden konkrétny zážitok. Nájdete tu kamenný most, zrúcaniny hradu, priemyselnú architektúru, sprístupnenú štôlňu Jozef, jazero pri niekdajších Thurzovských kúpeľoch a základný tábor pre množstvo ciest a výšľapov do Volovských vrchov. Vrcholom roka v Gelnici je pre mnohých úvod septembra, keď sa tu koná festival svetla Gelnické Iluminácie.

Silica

Obec Silica ležiaca na nádhernej Silickej planine sa nachádza v tradičného baníckeho baníckom regióne Gemer. Nielen samotná dedina, ale už cesta do nej od Jablonova cez Hrušov a Silickú Jablonicu je zážitkom. Ideálna miera izolácie, centrálna pozícia v jednej z častí Národného parku Slovenský kras a jaskyne všade dookola pripomínajú skôr rozprávkovú krajinu než samosprávnu administratívnu jednotku.

Za obcou Jablonov začína prechádzať región Abov, teda turnianska časť niekdajšej Abovsko-turnianskej župy, do Gemera, rozdiel si všimnete aj bez navigácie.

Jazero Izra

Cesty z Košíc vedú na všetky strany. Dosiaľ sme v rámci tipov smerovali na západ, ak však chcete navštíviť Izru, treba vyraziť na východ. Izra je nádherné romantické jazero pod dedinou Slanec, ktorej horizontu dominuje hradná veža.

Foto: Joseph McDzedo/Wikipedia CC

Už návšteva samotného Slanca dá zabrať, Izru však treba určite navštíviť a nechať si ju ako odmenu. Cesta k nej vedie alejou jedlých gaštanov, ktoré zrejú začiatkom jesene. Jazero sa ukrýva medzi kopcami, za nimi je už Maďarsko a Zemplín.

Slovenské Nové Mesto

Slovenské Nové Mesto kedysi predstavovalo menšiu a skromnejšiu časť maďarského mesta Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom), ktorého súčasťou bolo do roku 1918. Dnes sa nachádza na druhej strane štátnej hranice a práve vlak predstavuje ideálnu formu dopravy, ako sa sem dostať.

Foto: Marcin Szala/Wikipedia CC

Ak sa vyberiete na toto miesto, môžete spoznávať Tokaj, ktorý ponúka desiatky kilometrov cyklotrás alebo sa previezť k mŕtvym ramenám Bodrogu. Slovenské Nové Mesto zároveň predstavuje ideálne miesto na prekročenie štátnej hranice a objavovanie rozmanitosti maďarského turistického priemyslu, v rámci ktorého myslia naozaj na všetko.

Hanigovský hrad

Väčšina hradov v regióne Šariš je krásnych a slávnych. Nový (alebo aj Hanigovský) hrad, týčiaci sa nad obcou Hanigovce, je síce trochu mimo hlavných turistických trás a „v závetrí“ blízkych monumentov Kamenického, Šarišského či Kapušianskeho hradu, čo však neznamená, že nestojí za návštevu.

Podobne je to aj s celým mikroregiónom Čergov, do ktorého malá dedinka Hanigovce patrí. Stáda jeleňov so srnami bežiace po horizonte pri zapadajúcom slnku sú definíciou tejto časti krajiny.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania východného Slovenska s rýchlem a spoľahlivým mobilným internetom od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Mišo Hudák

Je hrdý Košičan a zakladateľ organizácie Východné pobrežie, ktorá obnovuje a udržiava mestský charakter miest a sídel. Je autorom kníh KSC a KSC Kód/Code – neformálnych sprievodcov mestom Košice v 21. storočí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac