Bývalá synagóga aj bašta z 15. storočia: 6 budov na Slovensku, do ktorých sa vrátil život

Život mnohým chátrajúcim pamiatkam u nás vrátili kreatívni ľudia, ktorí v nich vytvorili kultúrne a spoločenské centrá. Vybrali sme 6 z nich, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.

Na Slovensku máme množstvo nádherných stavieb, ktoré sú opustené a chátrajú. O niektoré z nich sa začali zaujímať aktívne komunity, ktorým chýbal priestor na stretávanie sa či realizovanie projektov, a zmenili ich na nepoznanie. Vybrali sme 6 z nich, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštev podujatí v kultúrnych centrách naprieč celým Slovenskom vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Bašta v Bardejove
kultúrno-komunitné centrum

Bardejovská Hrubá bašta bola postavená v 15. storočí. Od 90. rokov minulého storočia bola opustená a chátrala. V roku 2012 sa skupine aktívnych Bardejovčanov podarilo získať ju do prenájmu. K nim sa pripojili ďalšie mimovládky, miestni umelci aj neformálne iniciatívy. Celý objekt aj jeho okolie zrekonštruovali, natiahli novú elektrinu, vybudovali inžinierske siete, ale hlavne spoločnými silami priestory oživili a vytvorili z nich kultúrno-komunitné centrum.

Foto: basta_kulturcentrum/Instagram

V Bašte si môžete pri káve vychutnať tento zaujímavý priestor a jeho inšpiratívnu atmosféru, požičať si knihy alebo sa porozprávať o dianí v meste. Ak vám je blízka kultúra, pripravený je bohatý program, ktorého súčasťou sú koncerty, výstavy, premietania, divadelné predstavenia, ako aj rôzne voľnočasové aktivity.

Záhrada v Banskej Bystrici
centrum nezávislej kultúry

Umelci, miestni ľudia, študenti a dobrovoľníci získali v roku 2010 nové priestory v záhrade v banskobystrickej Benického pasáži a budovu postupne rekonštruujú. Prevádzkujú tu komunitné centrum a celoročne pripravujú pestrý program.

Foto: Archív Záhrada CNK

Podujatia v Záhrade navštívi ročne približne 10 000 ľudí, pričom priamo v priestoroch tohto centra vznikajú aj nové divadelné či tanečné produkcie. Návštevníci si popri výborných divadelných predstaveniach pochvaľujú aj oddychovú atmosféru, ktorá na mieste panuje. K dispozícii je aj kaviareň.

Nová synagóga v Žiline
centrum pre súčasné umenie a kultúru 

Jedna z najkrajších židovských stavieb na Slovensku sa ako synagóga využívala len niekoľko rokov. Krátko po jej postavení vypukla druhá svetová vojna, v ktorej mnohí židovskí občania Žiliny zahynuli a väčšina preživších emigrovala. Štát budovu znárodnil a postupne v nej prevádzkoval divadlo, kultúrny dom či aulu vysokej školy. Po revolúcii v nej sídlilo kino, ktoré však v roku 2010 ukončilo činnosť.

Foto: Kathrine Thude

Budovu si následne vzala pod patronát mimovládna organizácia Truc Sphérique, ktorej sa vďaka príspevku 3 000 ľudí podarilo budovu zrekonštruovať, odhaliť pôvodnú architektúru a naplniť ju životom. V úchvatných priestoroch Novej synagógy so zaujímavou akustikou si môžete vychutnať koncerty, výstavy, festivaly či workshopy.

Nová Cvernovka v Bratislave
kultúrne a kreatívne centrum 

V chátrajúcej budove bývalej továrne na cverny na bratislavskej Páričkovej ulici sa usídlili mnohí kreatívci so svojimi ateliérmi. Developer mal však s budovou iný zámer, preto sa museli vysťahovať. Nové priestory sa im podarilo nájsť vďaka Bratislavskému samosprávnemu kraju v budove bývalej chemickej priemyslovky, a tak vznikla Nová Cvernovka.

Foto: Michal Líner

Hoci bola budova v zlom stave, podarilo sa im ju za chodu vďaka usilovnej práci celej komunity, podpore darcov a pôžičkám zrekonštruovať. Dnes si výsledky ich práce užíva každý návštevník – môžete si sem vybehnúť na kávu, posedieť si v záhrade, nakúpiť v miestnych prevádzkach, alebo navštíviť niektoré z množstva kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré sa v týchto priestoroch konajú.

Malý Berlín v Trnave
kultúrne centrum

V historickom centre Trnavy sa v zrekonštruovaných meštianskych domoch nachádza Nádvorie, miesto pre súčasnú kultúru, ktorého súčasťou je okrem kvalitného verejného priestoru, inovatívnych gastroprevádzok a coworkingu aj kultúrne centrum Malý Berlín.

Foto: Petra K. Adamková/Malý Berlín

Malý Berlín, ktorý sídli v jednom zo zrekonštruovaných meštianskych domov, vyznáva hodnoty tolerancie a otvorenosti a na svoje si tu prídu naozaj všetci. Nájdete tu program pre školy, rodiny s deťmi, študentov, dospelých aj seniorov. Priestor zároveň poskytuje zázemie pre miestnych tvorivých ľudí a organizácie.

Tabačka Kulturfabrik v Košiciach
centrum umeleckej kreativity

Centrum umeleckej kreativity Tabačka Kulturfabrik nájdete v budove bývalej továrne na tabak. Mnohé prvky pôvodnej architektúry zostali zachované a priznané, a tak si budova udržala svoj industriálny charakter.

Foto: Archív Tabačka Kulturfabrik

Svojpomocne vybudovaný kultúrny priestor v jednej z budov továrne sa postupne rozrástol na plochu 2 500 m2. Centrom priestoru je tamojšie bistro s dvorom. Popri veľkej sále, galérii a multifunkčných priestoroch tu funguje aj tzv. kreatívny inkubátor pre rezidentov či hudobné štúdiá.

Aby ste sa o výnimočné zážitky z kultúrnych a spoločenských centier po celom Slovensku mohli podeliť so svojimi blízkymi, zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac