Bývalá synagóga aj bašta z 15. storočia: 6 budov na Slovensku, do ktorých sa vrátil život

Život mnohým chátrajúcim pamiatkam u nás vrátili kreatívni ľudia, ktorí v nich vytvorili kultúrne a spoločenské centrá. Vybrali sme 6 z nich, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.

Na Slovensku máme množstvo nádherných stavieb, ktoré sú opustené a chátrajú. O niektoré z nich sa začali zaujímať aktívne komunity, ktorým chýbal priestor na stretávanie sa či realizovanie projektov, a zmenili ich na nepoznanie. Vybrali sme 6 z nich, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštev podujatí v kultúrnych centrách naprieč celým Slovenskom vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Bašta v Bardejove
kultúrno-komunitné centrum

Bardejovská Hrubá bašta bola postavená v 15. storočí. Od 90. rokov minulého storočia bola opustená a chátrala. V roku 2012 sa skupine aktívnych Bardejovčanov podarilo získať ju do prenájmu. K nim sa pripojili ďalšie mimovládky, miestni umelci aj neformálne iniciatívy. Celý objekt aj jeho okolie zrekonštruovali, natiahli novú elektrinu, vybudovali inžinierske siete, ale hlavne spoločnými silami priestory oživili a vytvorili z nich kultúrno-komunitné centrum.

Foto: basta_kulturcentrum/Instagram

V Bašte si môžete pri káve vychutnať tento zaujímavý priestor a jeho inšpiratívnu atmosféru, požičať si knihy alebo sa porozprávať o dianí v meste. Ak vám je blízka kultúra, pripravený je bohatý program, ktorého súčasťou sú koncerty, výstavy, premietania, divadelné predstavenia, ako aj rôzne voľnočasové aktivity.

Záhrada v Banskej Bystrici
centrum nezávislej kultúry

Umelci, miestni ľudia, študenti a dobrovoľníci získali v roku 2010 nové priestory v záhrade v banskobystrickej Benického pasáži a budovu postupne rekonštruujú. Prevádzkujú tu komunitné centrum a celoročne pripravujú pestrý program.

Foto: Archív Záhrada CNK

Podujatia v Záhrade navštívi ročne približne 10 000 ľudí, pričom priamo v priestoroch tohto centra vznikajú aj nové divadelné či tanečné produkcie. Návštevníci si popri výborných divadelných predstaveniach pochvaľujú aj oddychovú atmosféru, ktorá na mieste panuje. K dispozícii je aj kaviareň.

Nová synagóga v Žiline
centrum pre súčasné umenie a kultúru 

Jedna z najkrajších židovských stavieb na Slovensku sa ako synagóga využívala len niekoľko rokov. Krátko po jej postavení vypukla druhá svetová vojna, v ktorej mnohí židovskí občania Žiliny zahynuli a väčšina preživších emigrovala. Štát budovu znárodnil a postupne v nej prevádzkoval divadlo, kultúrny dom či aulu vysokej školy. Po revolúcii v nej sídlilo kino, ktoré však v roku 2010 ukončilo činnosť.

Foto: Kathrine Thude

Budovu si následne vzala pod patronát mimovládna organizácia Truc Sphérique, ktorej sa vďaka príspevku 3 000 ľudí podarilo budovu zrekonštruovať, odhaliť pôvodnú architektúru a naplniť ju životom. V úchvatných priestoroch Novej synagógy so zaujímavou akustikou si môžete vychutnať koncerty, výstavy, festivaly či workshopy.

Nová Cvernovka v Bratislave
kultúrne a kreatívne centrum 

V chátrajúcej budove bývalej továrne na cverny na bratislavskej Páričkovej ulici sa usídlili mnohí kreatívci so svojimi ateliérmi. Developer mal však s budovou iný zámer, preto sa museli vysťahovať. Nové priestory sa im podarilo nájsť vďaka Bratislavskému samosprávnemu kraju v budove bývalej chemickej priemyslovky, a tak vznikla Nová Cvernovka.

Foto: Michal Líner

Hoci bola budova v zlom stave, podarilo sa im ju za chodu vďaka usilovnej práci celej komunity, podpore darcov a pôžičkám zrekonštruovať. Dnes si výsledky ich práce užíva každý návštevník – môžete si sem vybehnúť na kávu, posedieť si v záhrade, nakúpiť v miestnych prevádzkach, alebo navštíviť niektoré z množstva kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré sa v týchto priestoroch konajú.

Malý Berlín v Trnave
kultúrne centrum

V historickom centre Trnavy sa v zrekonštruovaných meštianskych domoch nachádza Nádvorie, miesto pre súčasnú kultúru, ktorého súčasťou je okrem kvalitného verejného priestoru, inovatívnych gastroprevádzok a coworkingu aj kultúrne centrum Malý Berlín.

Foto: Petra K. Adamková/Malý Berlín

Malý Berlín, ktorý sídli v jednom zo zrekonštruovaných meštianskych domov, vyznáva hodnoty tolerancie a otvorenosti a na svoje si tu prídu naozaj všetci. Nájdete tu program pre školy, rodiny s deťmi, študentov, dospelých aj seniorov. Priestor zároveň poskytuje zázemie pre miestnych tvorivých ľudí a organizácie.

Tabačka Kulturfabrik v Košiciach
centrum umeleckej kreativity

Centrum umeleckej kreativity Tabačka Kulturfabrik nájdete v budove bývalej továrne na tabak. Mnohé prvky pôvodnej architektúry zostali zachované a priznané, a tak si budova udržala svoj industriálny charakter.

Foto: Archív Tabačka Kulturfabrik

Svojpomocne vybudovaný kultúrny priestor v jednej z budov továrne sa postupne rozrástol na plochu 2 500 m2. Centrom priestoru je tamojšie bistro s dvorom. Popri veľkej sále, galérii a multifunkčných priestoroch tu funguje aj tzv. kreatívny inkubátor pre rezidentov či hudobné štúdiá.

Aby ste sa o výnimočné zážitky z kultúrnych a spoločenských centier po celom Slovensku mohli podeliť so svojimi blízkymi, zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Aké boli fetiše Nežnej revolúcie?

Čo bolo pre Nežnú revolúciu typické? Aké boli jej symboly? Ako sa šírili informácie bez mobilov a internetu? To všetko a oveľa viac prezrádza dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie.

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) uvádza päťdielny dokumentárny cyklus o udalostiach Novembra 89 s názvom Fetiše Nežnej revolúcie. Seriál si zobral na mušku charakteristické prvky tých dní. Bez pátosu a s nadhľadom približuje obdobie, ktoré zmenilo naše životy, zmýšľanie a otvorilo nám nové možnosti. 

Sóda vám prináša krátke zhrnutia jednotlivých dielov, ktoré zároveň odkrývajú to, čo bolo pre November 89 najpríznačnejšie.

Hra Vivat Sloboda vás prenesie do bratislavských ulíc počas Novembra 89. Prečítajte si, ako vznikala

Kreativita revolúcie

Nežná revolúcia bola, či chceme, alebo nie, prvým pilierom rodiaceho sa nového marketingu a slobodnej reklamy. Ulice boli plné symbolov, plagátov, hesiel a odznakov.

Vlnitý plechový plot na Námestí 4. apríla (v súčasnosti Hlavné námestie) zdobili plagáty, ktoré vyrobili študenti VŠVU Boris Ondreička a Cyril Blažo. Spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu (VPN) Peter Horváth prednášal grafický dizajn a celkom prirodzene prispel k vizuálnemu stváreniu Novembra 89. Autorom loga VPN je výtvarník Karol Rosmány – tvar písmena V vychádza z natiahnutej ruky s vystretým ukazovákom a prostredníkom.

Veľkou zmenou prechádzali aj médiá. Vznikli prvé nezávislé noviny Verejnosť, mládežnícke noviny SMENA sa odvážne rozhodli informovať ľudí o revolučných udalostiach a v televízii sa o spoločenskej situácii otvorene diskutovalo v relácii Dialóg.

Rovnošata revolúcie

Móda pred rokom 1990 pripomínala uniformu. Všetko oblečenie malo podobné až identické strihy, v obchodoch bol malý výber látok a farieb. Uniformita bola jedným zo symbolov režimu a prejavovala sa aj v podobe pionierskej či zväzáckej rovnošaty alebo odevov počas spartakiády. Nebola však len vonkajším prejavom. Hlavnú úlohu hrala uniformita myslenia, a teda nevyčnievanie z davu.

Aj v Novembri 89 boli politickí funkcionári uniformne oblečení v oblekoch. Oholení, ostrihaní… Predstavitelia revolúcie zase v ručne štrikovaných svetroch, bradatí, vlasatí…  V uliciach bola sychravá zima. Snežilo, pršalo, mrzlo. Takmer všetci mali na hlavách vlnené čiapky. Jedna z nich, tzv. budajka, sa stala symbolom revolúcie.

Cesty revolúcie

Revolúcia sa neodohrala iba na námestiach v Prahe a v Bratislave, diala sa všade. Keď sa 
18. novembra rozšírili chýry o tom, ako bezpečnostné jednotky násilne potlačili demonštráciu na Národnej triede v Prahe, vzbudilo to pozornosť takmer v každom kúte republiky.

Kým televízia nezačala vysielať slobodne, bolo potrebné ľuďom ozrejmiť chýry o tom, čo sa deje na námestiach. Herci a študenti v prvých dňoch vysvetľovali udalosti priamo. Ústne šírili neskreslený obraz diania, pretože ten, kto nemal rakúsku televíziu, nevedel takmer o ničom.

Škola, základ revolúcie

Nežnú revolúciu začali „písať“ študenti. Dňa 16. novembra zorganizovali protestnú demonštráciu v Bratislave, na ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Protestovali proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademickú slobodu. Skandovali heslá ako Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Demokraciu, demokraciu!

V piatok 17. novembra sa v Prahe na Albertove zišli študenti vysokých škôl pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939. Z tichej pietnej akcie sa stal krvavý masaker. Po týchto udalostiach sa začali organizovať štrajkové výbory. V školách vyhlásili štrajk. Študenti tak začali meniť československú históriu.

Genius loci

K študentom sa veľmi rýchlo pridali aj divadlá. Prestali na chvíľku plniť svoju zábavnú úlohu a stali sa stánkami osvety. Veľa hercov našlo svoje druhé pôsobisko na námestiach. Neumlčali ani tých, ktorí mali zákaz hrať. Svoj zvučný hlas prepožičali novým heslám demokracie, po ktorej tak túžili. Námestia im poskytli dosky, ktoré znamenajú svet a otvárajú cestu k slobode.

Dôležitým symbolom sa stali kľúče, ktoré mali mnohé interpretácie a významy. Okrem hercov vystúpilo na improvizovaných pódiách množstvo ďalších ľudí.

Museli prekonať strach z toho, aké následky môžu za tento čin niesť v prípade, že žiadna zmena nenastane. A tak zrazu boli na svete prví skutoční hovorcovia ľudu. Námestia a ulice sa stali dôležitým miestom celospoločenskej zmeny.

Jednotlivé časti dokumentárneho cyklu Fetiše Nežnej revolúcie môžete od 17. októbra 2019 sledovať v priemiére každý štvrtok o 21:30 hod. na Jednotke. K dispozícii budú aj v televíznom archíve.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Fetiše Nežnej revolúcie

Dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie, ktorý uviedla RTVS, sa v piatich dieloch zameriava na príbehy ľudí, ktorí v mrazivej zime stáli na námestiach a verili v lepšiu budúcnosť. Jednotlivé diely režírovali Vladimíra Sárkány, Lucia Kašová, Dominik Jursa, Róbert Šveda a Miriam Petráňová. Partnerom projektu je spoločnosť O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac