Vzkriesil zabudnutú modrotlač: „Poctivým remeslom sa dá uživiť.“

Prečítajte si rozhovor s mladým majstrom, ktorý dostal vyhynuté tradičné remeslo znova na výslnie.

Modrotlač na Slovensku „vyhynula“ – nebol tu už nikto, kto by ju vyrábal. Našťastie prišiel Matej Rabada. Naštudoval si staré postupy a v oravskej Párnici si otvoril dielňu, kde oživil tradície. Už šesť rokov vyrába poctivú, v indigu farbenú modrotlač. Spolu s manželkou Veronikou navrhujú a predávajú vlastné kolekcie oblečenia a doplnkov.

V našom rozhovore sa dozviete, ako vďaka Matejovi zabudnuté remeslo znovu ožilo.

Objavujte výnimočné slovenské tradície vďaka rýchlej 4g sieti od O2. Viac informácií

Ako sa začal váš príbeh s modrotlačou?

Študoval som na Katedre textilu na VŠVU. Venoval som sa textilnej tlači a navrhovaniu vzorov. Samozrejme, chcel som nájsť svoju cestu, aby bola moja tvorba jedinečná a zaujímavá. Vtedy som zistil, že na Slovensku už nie je nikto, kto by vyrábal modrotlač. Rozhodol som sa toto remeslo oživiť.

Keď ste začali, nemala modrotlač na Slovensku nasledovníka. Ako ste sa všetko naučili, keď nebolo od koho?

Modrotlač nebola pre mňa neznáma technika, vedel som, na akom princípe funguje. Samozrejme, boli to len základné znalosti v teoretickej rovine. Naštudoval som si domácu i zahraničnú literatúru a začal som s experimentovaním. Praktické skúšky ukázali, že to naozaj nie je jednoduchá technika.

„Stále mám čo zdokonaľovať, aj po kilometroch natlačeného a nafarbeného plátna.“

Keď som bol stratený v alchýmii okolo výroby modrotlače, chodieval som po rady do dielne v Strážnici na Morave. Trvalo mi takmer rok, kým som vyladil svoje recepty. A stále mám čo zdokonaľovať, aj po kilometroch natlačeného a nafarbeného plátna.

Ako sa vyrába modrotlač?

Začínam tlačou na biele plátno. Vzory, ktoré majú zostať biele, natlačím na plátno špeciálnou kašou, zvanou pap. Každý farbiar má na ňu svoj vlastný tajný recept. Potlačené plátno nechám pár dní vyzrieť. Potom ho celé ponorím do roztoku tmavomodrého farbiva indiga.

Plátno niekoľkokrát vytiahnem na vzduch a opäť ponáram, vďaka čomu získa tmavší odtieň modrej farby. Čím viac ťahov, tým tmavšia modrá. Pap, ktorý som natlačil na začiatku, toto farbivo neprepustí a tak ostáva plátno v mieste vzoru nezafarbené. Na konci farbenia sa pap vyperie a objaví sa biely vzor.

V dielni tlačím desaťmetrové kusy plátna so šírkou 140 cm. Tlač mi v začiatkoch zabrala aj osem hodín, dnes sú to zhruba dve hodiny. Farbenie a pranie zaberie približne štyri hodiny, pričom tento krok sa na rozdiel od tlače nedá urýchliť grifom ani skúsenosťami.

Veľa času však zaberie samotné sušenie. V pondelok natlačím plátno, ktoré musí zrieť a farbím ho najskôr v stredu. Nafarbená a vypraná modrotlač musí vyschnúť, potom už je pripravená pre zákazníka.

Dá sa remeslom uživiť?

Určite. Výhodou je, že manželka Veronika navrhuje a realizuje hotové výrobky, o ktoré je veľký záujem. Netreba však očakávať nejaké závratné zisky. Je to vyvážené tým, že práca nás naozaj baví a vidíme v nej hodnotu a kultúrny prínos.

Všetko si navrhujeme sami. Ja sa zameriavam na tvorbu dezénov a manželka na modely odevov, konzultujeme to však medzi sebou aj sa kritizujeme.

Kto sú vaši zákazníci?

Modrotlač sme už vyrábali pre rôzne slovenské značky, ktoré z nej pripravili svoje limitované edície, ale predávame aj maloodberateľom. Modrotlač sme posielali už takmer do celej Európy, do USA, do Kanady aj do Argentíny či do Austrálie. Často ani neviem, ako bude plátno využité. A potom sa radujem, keď vidím niekoho na ulici v modrotlači s mojím vzorom.

„Vďaka spolupráci s rôznymi slovenskými značkami získala naša modrotlač často podoby, o ktorých sme ani nesnívali, že by ich mohla mať.“

Vďaka spolupráci s rôznymi slovenskými značkami získala naša modrotlač často podoby, o ktorých sme ani nesnívali, že by ich mohla mať. Vytvorili sa tak napríklad tenisky a teraz spolupracujeme na výrobe lyží, na ktorých bude použitá pravá modrotlač na ľanovom plátne.

Aktuálne sa chystáme uviesť do predaja nové vzory, ktoré sme navrhli pre našu odevnú kolekciu Z PRÍRODY, ktorú tiež rozširujeme. Stále sa snažíme prinášať zaujímavé novinky. O modrotlač je čoraz väčší záujem, takže nás to teší.

Dá sa prísť na návštevu do vašej dielne na Orave?

Samozrejme, rád návštevníkom všetko poukazujem. Treba sa však vopred ohlásiť, aby ste si mohli byť istí, že ma tam práve zastihnete.

Tradičné remeslá naprieč Slovenskom sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Matej Rabada

Remeselník a farbiar, ktorý na Slovensku oživil tradičnú techniku modrotlače. S manželkou Veronikou majú rodinnú firmu Modrotlač Matej Rabada, kde Matej vyrába v indigu farbenú modrotlač a Veronika z nej navrhuje a šije odevy a doplnky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac

Múdre hodinky, vysávač aj váha. Vybrali sme 7 najlepších smart zariadení Xiaomi

Čítaj viac